Ako hovorí prastaré príslovie, kto nepozná vlastnú minulosť, nemá žiadnu budúcnosť. Ako už mnohí začínajú vidieť, nič z toho, čo proti nám urobili nebolo náhodné. O obrovskej sile, ktorá je uložená v našom pôvodnom písme, Staroslovienskej Bukvici, musíme aktívne uvažovať, pretože pripojenie sa na egregor našich Predkov je to jediné, čo nám môže prinavrátiť to postavenie, ktoré nám patrí.
Je známe, že keď sa po revolúcii v Rusku dostali k moci boľševici, tak už prišli s programom, ktorý mali za úlohu vyplniť. Tie hlavné body, ktoré dostali od britského monarchu, boli definitívna likvidácia obrazového písma a kresťanov starého obradu, staroobradníkov, či inak pravoverných kresťanov. Pre zopakovanie, ide o pôvodných kresťanov, ktorí mali aj staré bohoslužobné knihy, kde sa napríklad píše, že Eden nie je zem na východe, ale planéta na Galaktickom východe, čo je aj pravda. Podobné, staré texty mali napríklad aj známi Katari, pričom dobre vieme, ako skončili. Práve križiaci, ktorí ich vyhladzovali – vrátane žien a detí – použili po prvý raz onen výraz „zabite ich všetkých, Boh si ich roztriedi“.
Obrazovému zvyšku Staroslovienskej Bukvice „vykrútili krk“ zákonom, ktorý prijali iba 2 mesiace po definitívnom prevzatí moci v Rusku. Staroobradníkov začali likvidovať tiež bez otáľania, ale keďže nemali záujem sa veľmi orientovať v tom, kto je staroobradník a kto „pravoslávny“ kresťan, tak začali likvidovať všetkých. Tá časť kresťanov starého obradu, ktorým sa podarilo utiecť pred likvidáciou do USA tam neskôr založila svoju vlastnú cirkev, ktorá sa začala nazývať Ruská ortodoxná cirkev. Ortodoxný sa správne z gréčtiny prekladá ako „pravoverný“. Výraz „pravoslávny“ teda nemá nič do činenia s „ortodoxný“, hoci sa najčastejšie prekladá práve takto.
Staroverci neboli na rebríčku priorít č. 1 a 2, ale došlo aj na nich, hoci to temná mašinéria urobila úplne inak. Staroverci totiž neboli „obľúbenou“ kategóriou ani cárskeho režimu, nuž neboli ani v pozícii bezprostredne spôsobovať problémy boľševickému režimu. V čom však boli pre režim nebezpeční, bolo ich prastaré poznanie. Spravodajské informácie totiž svedčili, že Žrecom Starej Viery sa podarilo poukrývať do rôznych jaskýň a iných podzemných skrýš prastaré texty Véd. A tak na jednej z vysoko pravdepodobných lokalít, o ktorej sa vedelo, že sú tam ukryté staré texty – aj keď sa ich nepodarilo tvarom nájsť – vytvoril Sovietsky Zväz svoj jadrový polygón. Zabili tak „dve muchy jednou ranou“. Materiály buď zničili jadrové zbrane, alebo sa už k nim nemalo podariť dostať, keďže územia jadrových strelníc sú „vzduchotesne“ uzavreté a strážené armádou. Veci sa však vyvinuli inak.
O tom, prečo je Slovienska Bukvica dôležitá, už určite začína svitať našim čitateľom aj návštevníkom našich prednášok. Ak totiž k napísanému slovu začnem priraďovať obrazy jeho bukvíc a začne byť jasno v tom, čo dané slovo naozaj v hĺbkovom význame znamená, automaticky sa spúšťa v pozadí proces, ktorý môžeme nazvať aktivácia pravej polovice mozgu. Pravá polovica mozgu ako centrum tvorivosti je nevyhnutná na postupné otváranie vyšších čakier, a práve toto tvari nikdy nechceli. Napríklad anglický jazyk so svojou bezobraznou abecedou je nástrojom výlučne ľavej polovice mozgu. V praxi to znamená, že nikto, kto používa iba tento jazyk nebude mať nikdy podnet na spustenie aktivity pravej polovice mozgu. V skutočnosti to však úplne neplatí, pretože vždy závisí aj na stupni evolučného vývoja konkrétneho jednotlivca. Napriek tomu však vidíme, že duchovné prebúdzanie sa ľudí prebieha v najväčšej miere práve v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine, t.j. v krajinách, kde ostali – hoci žalostné, ale predsa len – zvyšky Slovienskej Bukvice. Čím viac na západ, tým je to horšie.
Predtým, než si ukážeme ďalšiu z množstva informácií, ktoré nám zanechali naši Predkovia v Slovienskej Bukvici, sa na chvíľku pozrime trochu späť. Mnohí „tiežslovania“ poukazujú na fakt, že nepoužívame „overené historické zdroje“, t.j. tie historické záznamy, ktoré písali o našich Predkoch naši nepriatelia. Už len to, že ich písali naši nepriatelia by nás malo varovať pred unáhleným preberaním takýchto informácií. Ako by vlastne dnes vyzerali historické knihy, ak by poslednú vojnu vyhral Hitler?
No ani na tejto pôde neostávame bez argumentov. Jedným z veľmi dôležitých je nami v minulosti „prinesený“ Mauro Orbini. Hoci vysokopostavený katolícky „profesionál“, prejavil svedomie a spísal z mnohých zdrojov dielo, ktoré hovorí o veľkej a slávnej minulosti Slovanov. A práve jeho dielo je viac než jasnou a jednoznačnou odpoveďou tiežslovanom. Prečo?
V Európe sa zachovalo niekoľko exemplárov pôvodného vydania Orbiniho knihy v starej taliančine. Na internete dokonca nájdete dostatok fotografií týchto starých kníh. No čo je veľmi prekvapujúce, nikde nenájdete odfotené komplet vnútorné stránky tohto diela – nech by boli aj v starej taliančine. Nie je to podozrivé? Nuž, nikoho by určite nenapadlo, že to je nejako pre dnešného človek zaujímavé, keby neexistoval verejne prístupný preklad Orbiniho knihy v ruštine z čias Petra I. Prečo Rusi mohli oskenovať a dať európskej verejnosti k dispozícii kompletne celý text, ale v celej Západnej Európe sa nenašiel nikto, kto by urobil niečo podobné a poskytol verejnosti pôvodný text kompletne? Pre nás je tento dokument mimoriadne zaujímavý, pretože obsahuje informácie – z nezávislých zdrojov – o našich Predkoch.
No odpoveď je úplne jasná. Stačí sa pozrieť bližšie na text ruského prekladu z r. 1722. Od šiestej po desiatu stranu ruského prekladu je zoznam historických zdrojov, z ktorých Orbini čerpal:
Hoci z neznámeho dôvodu končí zoznam historických zdrojov na písmene „M“, aj tak je tam spolu uvedených 170 položiek. V talianskom originály by mali byť, samozrejme, všetky, no aj tak tu je jedna veľká otázka: PREČO DNES NEPOZNÁME ANI JEDEN Z CITOVANÝCH 170 ZDROJOV ANI LEN PO MENE? Medzi zdrojmi nájdeme také mená ako Augustín Moravský, Anály Venedské, Anály Ruské, Venceslav Bohémsky, Valerij Potervel, Grigorij Doktor, Marián Skot…! Očividne mená slovanských autorov, alebo anály z našich území.
Ak by niekomu stále nedochádzalo, kde sa všetky tieto diela (v skutočnosti plus tie, ktoré sú v úplnom zozname pôvodného textu) „podeli“, mal by to pochopiť z textu, ktorý Orbini umiestnil na začiatok zoznamu, t.j. na šiestu stranu hore:
„Súpis historikov tejto histórie, hoci niektorých Cirkev Rímska neuznáva, zvyčajne však nie kvôli nepravdivému opisu histórie, ale iba kvôli tomu, že oni neuznávajú (kresťanskú) Cirkev“.
Z Orbiniho diela môžeme vybrať niekoľko zaujímavých bodov, pričom zoznam ani zďaleka nie je kompletný:
Severnou hranicou územia, na ktorom žili naši Predkovia, bola rieka VISLA;
Knieža SAMO bol domorodec, Slovan… „a vybrali si najlepšieho spomedzi seba…“;
Naše územie sme volali RUS;
V našom vojsku boli aj vojaci z Tartarie;
Frankov sme porazili mnohokrát, dokonca v rámci odvetných výprav vojsko našich Predkov neraz vydrancovalo celú Franskú ríšu aj sever Talianska;
Slovanská Kultúra je najstaršia a prvobytná v Európe;
Slovienska Bukvica sa stala základom písomníctva všetkých európskych národov;
Katolícka cirkev – Orbini doslovne uvádza Metoda – uvalila na naše územie temnú cirkevnú kliatbu (čierna mágia);
Boli sme samostatná Dŕžava s Védickou Vierou až do r. 991, keď zomrel (ktovie ako?) posledné knieža Sveulado (Vše(tko)-v-Lade), a až po jeho smrti si nás susedia „rozobrali“, pričom najviac nám vzali Poliaci.
Na argument, že nie sú známe ani diela našich, slovanských autorov, odporúčame napríklad knihy už spomínaného Platóna Lukaševiča, ktorý tvoril v 19. storočí. Ako jeden z veľmi zriedkavých zdrojov vôbec, pri podrobnom výskume minulosti Slovanov prišiel do kontaktu aj so Slovákmi, čo v knihe aj uvádza.
Namiesto dlhých opisov si uveďme časť z úvodného odstavca knihy „PRÍKLADY VŠESVÄTÉHO SLOVANSKÉHO ČAROMÚTIA A ASTRONOMICKÝCH VÝKLADOV“ z roku 1855, vydané univerzitnou tlačiarňou v Moskve:
„Vytvorenie jazykov rodu človečenského sa delí na dve skupiny: 1-vá sú prvopočiatočné, pochádzajúce zo všesvätého Slovanského čaromútia: od neho pochádzajú všetky korene slov, alebo, lepšie povedané, korene slov všetkých vo svete jazykov; 2-há sú následné čaromantie a pozostávajú z vytvorenia zložených slov a – veľmi často – ani jedno z nich nepochádza z toho jazyka, v ktorom sa zaviedlo, alebo sa od počiatku nachádza…“
Vari len o tom, čo to je „Všesväté Slovanské čaromútie“. Mali sme jeden jazyk, ale každý národ mal svoje písmo. Tak napríklad ch´Árijci mali Karunu, Rasséni písmo, ktoré sa dnes označuje ako „Etruské“. Jeden znak v písme sa nazýva „čera“, znaky vôbec „čara“. Proces presúvania poradia znakov za účelom tvorby nových slov sa nazýva čaromútie, človek, ktorý to robil sa nazýval „čarodej“. Je pochopiteľné, že toto umenie bolo neskôr zneužité čiernymi čarodejmi. No tak či onak, zdrojový jazyk sa dá dokázať.
My už vieme, že opačné poradie písmen slova RA, t.j. AR znamená zem, alebo v zloženom slove ochraňovanie, uchovávanie niečoho. Such-ár je to, čo uchováva sucho, st-ar-ec je ten, kto uchováva múdrosť Predkov, šlabik-ár uchováva slabiky, olt-ár je ochrana božej plnosti a podobne. Čo sa týka Staroslovienskej Bukvice, tú uchováva, ochraňuje BUKVARЬ. Pre pochopiteľnosť všetkým budeme tam, kde to má význam písať latinkou, ale to, čo je nevyhnutné nechať v Bukvici ostane pôvodné. Bukvarь obsahuje poradové číslo Bukvice, jej meno (v bezobraznej latinke sa zamieňa za výslovnosť), zvuk, výklad grafiky znaku, výklad mena Bukvice a obrazy Bukvice. Jedna Bukvica môže mať aj deväť obrazov. Najpoužívanejšia verzia Staroslovienskej Bukvice bola matrica 7×7, t.j. 49 znakov, no kompletný Bukvarь obsahuje matricu 9×6, t.j. 54 znakov. Moderný človek si nevie ani predstaviť, aké obrovské množstvo informácií a najmä odpovedí na životne dôležité otázky uchováva kompletný systém Staroslovienskej Bukvice, presnejšie Rodový Bukvarь.
V zásade sa fonetický, povrchový význam každého slova číta zľava doprava, hĺbkový význam dosiahneme čítaním obrazov sprava doľava. Obrazov je preto u každej bukvice viac ako jeden, lebo každú bukvicu si môžeme predstaviť ako objekt, vyžarujúci informáciu na určitom spektre. Pri vzájomnom spojení bukvíc do slova začnú tieto na seba vzájomne pôsobiť, a preto sa celkové spektrum slova mení práve podľa vzájomného postavenia a pôsobenia bukvíc. Pozrime sa na hĺbkový význam slova „Jezyk“:
Vľavo je Bukvica, nasleduje jej meno (v dnešnej azbuke), fialové sú obrazy. Spolu tvoria jasnú odpoveď o čo ide. Je jasné, že ak sa zmení poradie písmen, či dokonca Bukvica za abecedu, tak informácia sa stráca, čo bol dôvod práce cirkevných fantómov.
Pozrime sa aj priamo na samotné slovo BUKVARЬ. Prvý výklad sme si už povedali, výkladov však je vždy spravidla k dispozícii viac.
Výklad 2:
„Božie Posolstvá pre poznanie zemskej podstaty Prahmoty, prejavenej vo Svete Javi.“
Slovo BUKVICA:
Jeden z výkladov:
„Božie Posolstvá pre poznanie Vyššej štruktúry Zemského Počiatku“.
Musíme zdôrazniť, že ide naozaj o menej ako minimálne vysvetlenie používania Obrazov, ale na vytvorenie predstavy postačí. Teraz pristúpme k téme, ktorá v jednom z našich minulých článkov zaujala veľa našich čitateľov. Čo hovorí BUKVARЬ o evolúcii Duše.
Najskôr niekoľko slov o Ipostázach Boha. Z nášho pohľadu máme veľké množstvo Bohov, ale v skutočnosti hovoríme o Jedinom a zároveň pomnožnom Bohovi Rode Nebeskom. Všetci ďalší Bohovia sú v skutočnosti jeho Ipostázy, t.j. Prejavenia. Či to niekto rozlišuje alebo nie, nie je až také dôležité, pretože v Prejave jedného Boha môžeme sláviť všetkých. Práve preto sa vo Védach hovorí, že kto rozdeľuje Bohov, ten rozdeľuje Svargu. To je podstata Rodobožia.
Ipostázy sú prejavenia. Aj človek má ipostázy, t.j. inak sa prejavuje ako nemluvňa, inak ako škôlkar, inak ako študent univerzity, otec rodiny, dôchodca a podobne. V našom malorozmernom Svete Javi sa naše ipostázy môžu prejavovať iba postupne, v závislosti na čase. No Bohovia môžu prejaviť svoje Ipostázy naraz, čo je podstata tohto javu. Nie sú závislí na čase a priestore.
Duša je akousi obálkou Ducha asi tak, ako telo slúži ako obálka Duše, ktorá je zoslaná Bohom Rodom a Bohyňou Dživou preto, aby si nahromadila životné skúsenosti v materiálnom stelesnení.
Sakrálnou geometriou sme sa nezaoberali, povedzme si len, že bukvica „Otъ“ od svojej grafiky odvodzuje VŠETKY FORMY sakrálnej geometrie Bukvara, dáva podklad pre zanesenie do sakrálnej geometrie filozofický výklad pojmu „Nebeská Duša“, ktorou je Bohyňa Dživa:
„Prvopočiatočne poznajúca Zdroje životnej Duchovnej Skúsenosti“.
V štruktúre Bukvara je vyčlenený rad bukvíc, tvoriacich ROZPRÁVANIE o matrici Človečej Duše, ktorú vytvára Bohyňa Dživa a Púti zdokonaľovania sa Duše v Javnom Svete. Etapy tohto výkladu si uvedieme na príkladoch.
Prvopočiatočne jestvujúci Duch sa dostáva do znovu Zrodeného Všehomíru, pohrúži sa do matérie a oduchovní ju.
Výraz „dať bodku nad i“ má veľmi starý pôvod a nesie v sebe Obraz počiatku ľubovoľnej činnosti.
Bohyňa Dživa vytára informačnú matricu, ktorú voláme Duša, kvôli evolučnej transformácii Ducha a materializáciu energie okolo neho. Duša je Riadiacou silou všetkého Jestvujúceho.
„Duchovná skúsenosť Prarodičov, znásobená a rozšírená“.
Proces evolúcie Duše je rozoberaný v grafickom prevedení rady bukvíc. V Staroslovienskom Bukvari jestvuje špecifická bukva označujúca Dušu – „PSI“. Nie náhodou dnes existuje výraz „psychika“.
„Hranica materializovaného Slova Zdroja“.
Horizontálna línia, ktorá presekáva Vertikálu v bukvici „PSI“ (pozri hore) je hranica, ktorá podmienene oddeľuje v tele Sloviena umiestnenie čakier „Prsia“, „Lada“ a „Leľa“, ktoré sú spojené s Dušou. Pod touto horizontálou sú umiestnené tri nižšie čakry, ktoré sú spojené s vývojom fyzického tela človeka. Nad touto horizontálou sa nachádzajú tri vrchné čakry, ktoré zodpovedajú za duchovný rast človeka.
Dživa odosiela Dušu na Zeme v určenom Hviezdnom Systéme s cieľom ich zdokonaľovania. Riadiaca Hviezda rozmiestňuje Duše po svojich Zemiach, aby sa materializovali v štvorrozmernom svete. Vo Svete Javi sa Duša zdokonaľuje, zbiera nové Duchovné Skúsenosti materializáciou v Živote, na ktorý vplýva a aj sám sa nachádza pod vplyvom „L“ – ľudských „M“ myslí. Pozrime sa na výklad „Ľudia“:
„Formujúca sa Duchovná Skúsenosť ľudí, nachádzajúcich sa v evolučnom pohybe spolu s Vesmírnou Duchovnou Skúsenosťou“.
Jeden z výkladov:
„Myseľ a Slovo ľudské materializujú Harmonické Formy“.
Na konci sa Duša „vracia“ – čo však lepšie vystihuje pôvodné slovo в-ось-вращается, t.j. do-osi(našej Vertikály)-sa vracia – k Bohyni Džive v inej kvalite a štruktúre. K Džive sa vracia aj informácia vo forme skúseností, ktoré Duša nahromadila počas svojej evolúcie vo Svetoch Javi aj iných rozmeroch; ale samotná Duša pokračuje na Púti svojho Duchovného výstupu, t.j. vo výstupe (chodení) po osi, Vertikále – в-ось-хождении.
Dživa použije prinesené životné skúsenosti Duše na formovanie matríc nových Duší tak, aby sa mohli materializovať vo Svete Javi už o tieto skúsenosti obohatené, t.j. lepšie pripravené.
Tento zostup Duše zo zostupného bodu cez priestory-rozmernosti, jej zdokonaľovanie a návrat do Sveta Pravi nazývali naši Predkovia – ako už vieme – Kruhom ABSOLÚTNA, alebo ZLATOU PÚŤOU DUCHOVNÉHO ZDOKONAĽOVANIA. Púťou evolúcie však Duša prechádza aj v pozemskom živote, čo znázorňuje táto schéma:
Toto grafické vyjadrenie pozemskej púte Duše nazývame Kruhom pohybu Duše vo Svete Javi. Opis schémy pohybu Duše vo Svete Javi je v tejto tabuľke:
Numerický súčet – číselný obraz “1“ – uvedený v modrých poliach potvrdzuje, že Jestvovanie vo Svete Javi je Zdrojom našej Duchovnej Skúsenosti.
Počet etáp zdokonaľovania sa Duše vo Svete Javi je 16, čo zodpovedá obrazu „Kruh“, vo Svetonázore slovanských národov.
Pre úplnosť si uveďme ešte jeden z výkladov slova KRUH, pretože práve Kruh je dôležitý element chápania nášho Svetonázoru:
„Koncentrácia Pramatérie vyvoláva pohyb Životných Síl vychádzajúcich z Najvyššieho“.
Nuž, namiesto záveru slávme našich Múdrych Predkov a uveďme si jeden citát z Véd:
„Niekto sa snaží poznať malé
a iný veľké z Múdrosti Prastarej,
mysliac si pri tom, že sa to dá ľahko;
no aby človek spoznal malé alebo veľké z Múdrosti Prastarej,
nemusia stačiť ani stovky ľudských životov“.
Volchv Velimudr
