SLOVENSKO A SLOVANIA V KRIVÝCH ZRKADLÁCH: GENOCÍDA SLOVANOV

12. januára 2013 | ARCHÍV (NOC SVAROGA), HĽADANIE, PROTI SVETLU

Výraz genocída dnes ponímame ako fyzickú likvidáciu jedných ľudí druhými pre takú alebo onakú príčinu, ktorými môžu byť rasové, národnostné, alebo náboženské odlišnosti. Médiá nám dnes vnucujú predstavu, že genocída môže mať jedine otvorenú, t.j. neskrývanú formu, ktorá, samozrejme existovala a existuje. Ide o prípady, keď zlí ľudia prídu a režú hrdlá všetkým, vrátane žien, detí a starých ľudí. Toto však nie je jediný spôsob likvidácie ľudí a celých národov. Prečo nám však média podsúvajú niektoré genocídy, minulé aj súčasné, zatiaľ čo iné si vôbec nevšímajú?

Prečo nikto nekričí o GENOCÍDE SLOVANSKÉHO NÁRODA? Stačí ak spomenieme, že v časoch «dobrovoľného» masového krstenia Kyjevskej Rusi r. 988 – 1000 n.l. a Veľkej Moravy r. 991 – 1000, ktoré umožnil pseudoruský knieža Kyjevskej Rusi Vladimír Krvavý, bolo fyzicky zničené v podstate všetko dospelé obyvateľstvo, čo v prípade Kyjevskej Rusi znamenalo SEDEMDESIAT PERCENT všetkého obyvateľstva. Presnejšie, z niečo medzi 12 až 13 miliónov pôvodného obyvateľstva bolo 9 miliónov ľudí vyvraždených. Zatiaľ čo nezávislé, t.j. ne-cirkevné záznamy z krstenia Kyjevskej Rusi sa našťastie zachovali – kresťanská Cirkev nemá záujem uchovávať informácie o zverstvách, ktoré sama organizovala – s údajmi priamo z nášho územia to už je oveľa horšie. Pretože u nás dosiahli ešte «efektívnejší» výsledok ako na Kyjevskej Rusi – my už ani nevieme že sme pôvodom ten istý národ – môžeme predpokladať ten istý spôsob realizácie genocídy. Po tejto «blahodarnej», pre Boha radostnej udalosti – pokrsteniu Slovanov – ostalo mnoho z pôvodných slovanských zemí pustých.

Teraz by sme sa ale mali správne opýtať: «akému Bohu bola výhodná takáto «blahodarnosť?», nuž, očividne nie tomu, ktorý bol na strane Slovanov. Túto udalosť však musíme logicky zviazať s kyjevským kniežaťom Sviatoslavom a letom 6472 od UMHCH, či inak 964 n.l. Veľký knieža Sviatoslav v tom roku totiž zničil PARAZITICKÚ VLÁDU – CHAZARSKÝ KAGANÁT, ktorá bola vytvorená Židmi. A tu prichádza vysvetlenie, kto stojí za genocídou Slovanov a akému Bohu to bolo výhodné. Výhodné to bolo pre judského Boha Jahveho (Jehovu). Veď práve tomuto Bohu sa klaňajú nasledovníci «gréckeho» náboženstva, ktoré sa tak nenápadne premenilo na kresťanstvo. 

Pred krstením Kyjevskej Rusi mala táto krajina vyše 300 miest, čo bolo viac ako v celej ostatnej Európe, ale po «blahodarnosti», ktorú preukázal Boh Jahve (Jehova) ostala obývaná už iba desatina miest. 270 miest sa zmenilo na mestá duchov. A presne takto to vyzeralo aj na našom území. Koniec koncov, Boh Jahve realizoval pomstu za zničenie svojej obľúbenej, PARAZITICKEJ VLÁDY, ktorú vytvorili Židia na báze Chazarského Kaganátu.

Bola to pomsta za zmarenie plánu podmanenia si Midgrad-Zeme už vtedy. Parazitická vláda už vtedy naťahovala svoje dlhé palce po celom vtedajšom Svete – od Číny na Východe po Anglicko na Západe, od krajín Škandinávie na Severe po Egypt na Juhu. Najskôr vytvárali «obchodné osady», ktoré sa potom «náhodou» stávali centrami štátnych prevratov v tých krajinách, kde ich neprezieravo vpustili. Pomocou tejto organizácie zvrhovali vlády a nahradzovali ich vlastnými bábkovými, ktoré boli vhodné na realizáciu plánov šírenia ich parazitného systému. V Európe po zvrhnutí vlády slovanských Merovingov už v 7. – 8. storočí začalo aktívne nasadzovanie náboženstva otrokov, ktoré ešte do 12. storočia nosilo názov «grécke». Všade tam, kde sa začalo nanucovať toto otrocké náboženstvo sa krajiny začali pohrúžať do temnoty a Tmy, apologétom ktorej sa v katolíckych krajinách Západnej Európy stala Inkvizícia. Rozkvet a osvietenosť predchádzajúceho obdobia bolo nahradené nevedomosťou a úbohosťou stredoveku, v ktorom nie iba prostí obyvatelia Západnej Európy sa prakticky stali NEGRAMOTNÍ.

Začiatkom Noci Svaroga bola Západná Európa v podstate už úplne pohrúžená do Tmy, ktorú pre národy Západnej Európy «zorganizoval» Boh Jahve (Jehova), o čom sa priamo hovorí aj v Tóre:

2. Lebo hľa, TEMNOTA POKRYJE ZEM a HMLA NÁRODY, A NAD TEBOU SA ROZŽIARI SVETLO BOHA, I sláva jeho nad tebou sa zjaví.

[«Päťknižie a graftarot». Kniha «Dvarim», Ješajagu LX, 2-5, 9-12, 16, str. 1286-1288, ISBN 5-93273-04-1]

Nuž skutočne, celá Západná Európa sa ponorila do Tmy, ktorú jej sľúbil Boh Jahve. A tu hľa – nepokorná Kyjevská Rus na čele s kniežaťom Sviatoslavom zničí to, čo vyvolení sluhovia-otroci Boha Jahve (Jehovu) pripravili vo forme CHAZARSKÉHO KAGANÁTU. Týmto Sviatoslav zničil PRVÝ «BOŽSKÝ» PLÁN ZOTROČENIA MIDGARD-ZEME. Nuž rýchlo nasleduje pomsta Boha Jahveho – ďalšia «zamatová», «oranžová» či akejkoľvek inej farby revolúcia po analogických revolúciách v Perzii, Západnej Európe, atď. Pomocou podvodu a zlata nastúpi na kyjevský trón lži-knieža Vladimír Krvavý, ktorým sa – po poslednej planetárnej katastrofe – začína prvá genocída Slovanov v plnom súlade s Tórou:

12. Lebo TEN NÁROD a TO KRÁĽOVSTVO, KTORÉ NEBUDE SLÚŽIŤ TEBE ZHYNIE, A NÁRODY TIETO ZNIČENÉ BUDÚ.

[«Päťknižie a graftarot». Kniha «Dvarim», Ješajagu LX, 2-5, 9-12, 16, str. 1286-1288, ISBN 5-93273-04-1]

Takže v skutočnosti išlo o naplnenie požiadavky Jehovu, pričom pokresťančovanie Rusi bolo iba zásterkou. Aby sme si overili, že sa nejedná o náhodu ale o koordinovaný proces veľkého rozsahu stačí porovnať analogické procesy v iných krajinách Európy, kde «obrátenie» národov k «svätej» viere prebehlo iba o niečo skôr. Niet však nijakých dokumentov a faktov, že pri «pokresťančovaní» iných európskych krajín sa likvidovalo také veľké množstvo obyvateľstva ako v ruských zemiach, vrátane našej. Nuž teda, prinesenie náboženstva «lásky», «spravodlivosti» a «zmierenia» sa nezaobišlo bez krviprelievania v nijakej krajine, ale také rozmery, ako v oblasti sféry Kyjevskej Rusi, t.j. aj Veľkej Moravy sa neodohralo v nijakej inej krajine.

Aby sa pozametali stopy tohto zločinu proti ľudskosti vymysleli neskôr tzv. TATÁRSKO-MONGOLSKÉ JARMO, ktoré však NIKDY NEEXISTOVALO. Údajne sa začalo «pokorením» Kyjevskej Rusi Batu chánom. Čo však je veľmi zvláštne, mnohé ruské kniežatstvá pod týmto «jarmom» vôbec neutrpeli. Urobili teda z mnohých kniežat «priateľov neznámeho nepriateľa», ktorý prišiel z Východu. Súčasní hisTORici označili tieto kniežatá nálepkou nepriateľ, a teda s týmto «jarlykom» ich predstavujú potomkom.  

Nuž, kde je pravda? Takýto Mongoli a Tatári nikdy NEEXISTOVALI ani NEEXISTUJÚ. Slovo MOGOL má grécky pôvod a znamená «Veľký» a nemá nijaký vzťah k názvu nijakého národa alebo národnosti. Krajina Mongolsko sa objavila až v 30-tych rokov 20. storočia, keď ku kočovníkom žijúcim v oblasti Gobi prišli boľševici a oznámili im, že sú potomkami veľkých Mongolov, a že ich príbuzný vytvoril svojho času obrovské impérium, čo ich veľmi prekvapilo a rozradostilo. Problémom je, že v súčasnom Mongolsku neexistuje nijaká národná povesť o takejto «slávnej» minulosti, neexistuje absolútne nič ani o «veľkom» dobyvateľovi Čingischánovi. Keď už je reč o Čingischánovi – nie je to meno ale titul. Jeho vlastné meno bolo Timur, pred ktoré sa doplnila predložka «čin» – z úcty k tomu, aké veľké činy vykonal. Ale o ňom si povieme samostatne.

Čingischán bol vysokého vzrastu a mal – čítate dobre – modré oči, bielu kožu, hustú, hrdzavú hrivu a bradu. Je to opis kočovníka nízkeho vzrastu s úzkymi, šikmými, čiernymi očami, krivými nohami a podobnými atribútmi zástupcu žltej rasy? No napriek tomu, vo všetkých dnešných «odborných» zdrojoch, filmoch, učebniciach o hisTÓRii sa zobrazuje ako predstaviteľ žltej rasy, alebo, ako sa teraz označuje – mongoloidnej rasy.

Staré príslovie hovorí: oči sú zrkadlom duše. Duše Sveta Svetla majú svetlé oči, duše Sveta Tmy majú čierne oči. Slovania a Árijci sa líšia len farbou očí, čo sme už vysvetlili inde. Árijci majú oči zelené a strieborné, Slovania modré a ohnivé (hnedé). Farba očí samozrejme nie je dnes dostatočným ukazovateľom, pretože technológia «zombiovania», predstavovaná napríklad sociálnou zbraňou vytvárajúcou náboženstvo duchovných otrokov (v západnej cirkvi sa už neoznačujú priamo «otroci boží», ale «služobníci Pána» alebo sú ovečky, ktoré majú «Pastiera») dokáže zmeniť myseľ bieleho človeka a tento už «zabudne» na svojich Predkov a vymení ich za príkazy cudzieho «Pána». S istotou však môžeme povedať, že človek hoci zjavne bielej rasy – ak nemá oči farby Svetla – nie je ani Slovan ani Árijec.

Vynára sa logická otázka: komu a načo je potrebná takáto falzifikácia? Nuž očividne nie tomu, kto má záujem o poznanie skutočného pôvodu Slovanov – teda jedine našim NEPRIATEĽOM.

Staroslovienske slovo orda – u nás «zavedené» ako horda – označuje armádu, vojsko. A horda, ktorá prišla aj na Slovensko, pozostávala na 70% zo Slovienov, t.j. Rusov. V tom čase obyvateľstvo Veľkej Tartarie – ako bola nazývaná na západe – alebo, ako ju nazývali naši Predkovia – z Veľkej Azie či Veľkej Rassénie – pozostávalo na 70-80% zo Slovanov. Zvyšných 20-30% obyvateľstva tvorili rozličné malé národy a spolu tvorili Védickú, Slovansko-Árijskú Ríšu, na území ktorej všetci žili. Medzi týmito malými národmi boli aj Turci, ktorým naši Predkovia poskytli útočisko potom, ako sa tieto rody stali objektom prenasledovania a likvidácie vo svojej vlasti v oblasti Starej Číny, ale to už je samostatný problém. Takže Čingischán nielenže bol Slovienom, t.j. Rusom, ale aj väčšina jeho ordy (armády) bola slovansko-árijská. Oblasti tzv. Kyjevskej Rusi sa oddelili od Védickej Ríše na rozmedzí 9. a 10.storočia, keď odpadlíci, Varjagovia-Rusi (ktorí nemali nič spoločného s «nordickou» rasou a aj tak nazývanou «teóriou») Oskoľd a Dir – takzvaní čierni víťazi – so svojou družinou zachvátili vládu v Kyjeve. Takže, tá istá orda Rusov prišla, aby prinavrátila, t.j. znovu nastolila prastaré tradície a nedopustila preniknutie parazitizmu do ruských zemí.

Ničili iba cirkevnú štruktúru a predajné kniežatá, ktoré z chamtivosti a pre osobný prospech a korisť, pre nasledovnícku (dedičnú) vládu zradili svoj národ a tradície Predkov – čo samo osebe už stálo milióny obetí aj na našom území. Samozrejme, bola to vojna a prebiehali boje, išlo v podstate o občiansku vojnu. Bol to boj medzi tými Rusmi či Slovienmi, ktorí ostali verní prastarej Védickej tradícii a medzi tými, ktorí sa už stali božími otrokmi, t.j. svojich Predkov vymenili za židovského Pána v rámci náboženstva vtedy označovaného ako «grécke».

A vtedy naši Predkovia zase urobili chybu, ktorá sa nám stala nakoniec osudnou. Princíp tolerancie iných vier a náboženstiev – ktorý vyplýva už z prikázania Boha Svaroga – sa stal onou «Achillovou pätou», ktorú v plnej miere použili a zneužili sociálni paraziti. Všetko mali veľmi dobre a vopred pripravené. Pre nich nikdy nebolo dôležité, že tí alebo oní ich stúpenci budú zničení, pre nich je dôležité iba jedno. Aby sociálna zbraň, ktorú vytvorili – náboženstvo duchovných otrokov – sa pevne uchytila na územiach patriacich Bielej Rase. A to, čo už dokázali na území Západnej Európy im dávalo veľkú nádej, že to bude rovnako fungovať nielen v zemiach obývaných už potomkami vyhnancov, ale že to uplatnia aj v zemiach samotných Gojov. Nuž, ako možno vidieť aj z článku DŔŽAVA, vnútri nášho spoločenstva vždy existovalo určité percento tých, ktorí nemali záujem pracovať pre blaho svojho Rodu, a preto ich naši Predkovia vyháňali z domovov, čím sa stávali «izgoji», t.j. vyhnanci. Nezabíjali ich, len ich vyháňali. Ale v časoch Noci Svaroga počet izgojov vždy narastá a sociálni paraziti počítali s použitím práve ich. Vo védickej spoločnosti nebolo pre izgojov miesta, ale náboženstvo otrokov ponúkalo možnosť, že z izgojov sa môže stať «piata kolóna» uprostred vlastného národa. Nuž stačilo iba finančne podporovať takých ľudí – skrz náboženstvo duchovného otroctva práve na takýto účel vytvorené sociálnymi parazitmi – a «kšeft» sa im rozbehol. Mali to vyskúšané už z minulosti. Presne takýmto spôsobom sa podarilo sociálnym parazitom uchmatnúť kúsok zo Slovansko-Árijského impéria vo 4. storočí, keď Konštantín súhlasil s vytvorením kultu Osirisa-Atisa-Adonisa-Dionýza-Krista tak, aby sa stal štátnym náboženstvom, za čo ako odmenu dostal podporu pri uchvátení vlády. Takto vznikla Byzantská ríša, ktorú naši Predkovia nazývali Romeja. Konštantín dostal absolútnu vládu a prví pokrstenci dostali náboženstvo duchovného otroctva, ktoré sa na území Byzantskej ríše začalo nazývať kultom Dionýza alebo «gréckym» náboženstvom. A po šiestich storočiach, už pod názvom grécke náboženstvo, preniklo na územie tzv. Kyjevskej Rusi a Veľkého kniežatstva Moravského. Stalo sa tak v roku nástupu Noci Svaroga – r. 988 n.l. (podľa nášho, slovanského kalendára v Lete 6498 od UMHCH) na Kyjevskej Rusi, a vo Veľkom kniežatstve Moravskom r. 991 n.l.

Bohužiaľ, osloboditeľská orda (armáda) síce zničila viditeľnú parazitickú organizáciu – cirkev a zdegenerované kniežatá so zavedeným následníctvom, t.j. už kráľov – ale nedotkla sa toho hlavného, t.j. nevyhladila všetkých stúpencov náboženstva otroctva, t.j. kresťanov. Oni takú chybu neurobili…

Možno by bolo dobré si uvedomiť, že genocída bola spáchaná postupne na všetkých západných Slovanoch, t.j. ZÁPADNÝCH RUSOCH, ktorí obývali Západnú Európu. Akosi si na to dnes už nikto «nespomína», hoci to boli rody, ktoré hovorili ruským, resp. staroslovienskym jazykom a slávili svojich Predkov rovnako ako aj Rusi Veľkej Moravy a Kyjevskej Rusi. A absolútne mlčanie oficiálnej hisTÓRie vyplýva z toho, že hisTÓRIu ruských rodov v Európe písali Nemci, Židia a im podobní, pričom naše vlastné zdroje, alebo aspoň nestrannejšie zdroje boli fyzicky likvidované a dnes už sú – až na malé výnimky, ako je napr. Mauro Orbini – v Európe neznáme. Nuž nadišiel čas odkryť čiernu stranu dlho a starostlivo ukrývanú pred zrakmi ľudí nášho národa.

Ešte v tzv. stredoveku obývali zväzy slovanských kmeňov Venedov a Ľutičov oblasti Strednej Európy a oblasti pozdĺž južného pobrežia Ruského (dnes nazývaného Baltského) mora. V 7. storočí n.l. sa ich zeme stali magnetom pre germánske kmene a začali ich vojensky napádať. Všetky vojny však vždy skončili porážkou Germánov, ktorí jednoducho neboli schopní vojensky poraziť Slovanov – píše o tom aj Mauro Orbini. Napríklad naše slovanské knieža Samo s vojskom neraz na odvetu za napadnutie vyplienil Franskú ríšu – čo píše ešte Orbini ale už «zabudli» naši hisTORici. Vtedy vodcovia germánskych kmeňov v Galii a za nimi stojaci prví pokrstenci toho istého duchovného otroctva – ktorí už vo svojich plánoch rátali s týmito územiami ako so svojimi – začali postupne, nenápadne a systematicky poštvávať tieto dva slovanské zväzy proti sebe. Pritom Germáni – používajúc lož, lesť, klamstvo, podvody a ďalšie nástroje podobného charakteru – periodicky vojensky vystupovali na strane raz jedného inokedy druhého kmeňového zväzu Západných Slovanov. Následkom dlhotrvajúcich bratovražedných vojen oba kmeňové zväzy koncom 9. a začiatkom 10. storočia natoľko oslabli, že bývalí «priatelia» prišli a postupne vyvraždili prakticky všetkých Venedov a veľkú časť Ľutičov, ktorí sú známi aj pod názvom Polabskí Slovania. V týchto krvavých jatkách – skutočnej genocíde – bolo zlikvidovaných státisíce žien, starcov a detí – ale všetci to boli Slovania! Dodnes prežila iba časť Ľutičov, ktorí sa neskôr začali nazývať Litmi a dnes Litovčanmi. Ostáva len pre úplnosť doplniť, že Germáni takto robili v odevoch so znakom kríža – ako krížové výpravy mali vždy požehnanie od rímskeho pápeža…

Následkom týchto vojen Slovania samozrejme vymizli zo svojich území a pôvodne ruské, t.j. slovanské mestá sa zmenili na germánske. Ruské mesto Berlo sa zmenil na nemecký Berlín a podobne. Dnes už málokto vie, že slovo BER je pôvodom staroruské, t.j. staroslovienske slovo a je to jeden z názvov zvieraťa, ktorého ďalší názov bol KOM, alebo dnes už je známy iba jeden názov – MEDVEĎ. Koreň BER vo vzťahu k medveďovi prežil dodnes aj v našom jazyku. Ostal totiž názov – ešte zo staroslovienčiny – ktorým označujeme miesto, kde trávi medveď zimný spánok, a to je BRLOH. V ruštine sa zachoval pôvodný tvar pre to isté slovo BERLOGA. Historickým vývojom sa síce staroslovienske BER zmenilo na slovenské BR, ale spojitosť neuvidí len ten, kto naozaj nechce.

O genocíde západných Slovanov – Venedov a Ľutičov – dnešná hisTÓRia «skromne» mlčí. Nuž ako inak, jej základy písali samotní Nemci, a títo predsa nebudú verejne vychvaľovať svoje krvavé «dielo». Analogicky boli vyrezaní Sarmati v Normandii a ďalšie slovanské rody. Vždy ten istý rukopis, vždy ten istý kríž. Čo je dôležité, nikto sa nikdy ani len slovkom nezmienil o krvavých zločinoch minulosti, keď boli slovansko-ruské kmene vyrezané do koreňa. A o pôvodných slovansko-ruských obyvateľoch Strednej a Západnej Európy sa už vôbec nikto nezmieňuje, hoci archeológovia už kdekoľvek nachádzajú vyložene slovanské stopy, stačí len zakopnúť trošku hlbšie. A keď sa náhodou nájde niečo naozaj dobre zachované – ako napríklad pred pár rokmi hrob slovanského bojovníka pri Poprade-Matejovciach – tak ho «odborníci» označia za… Germána…

Slovanské vojská nikdy nerezali deti, starcov či ženy, a to dokonca ani u nepriateľov, ktorí násilne vstúpili do slovanských zemí. Ničili sme iba ozbrojencov so zbraňami. Samozrejme, aj medzi Slovanmi boli odrodilci, ale týchto nikdy nebolo veľa. Ani jeden zo slovanských národov na slovanských zemiach nebol nikdy zničený iným slovanským národom. Zato však cudzí vládcovia v našich zemiach polievali naše zeme slovanskou krvou hojne.

V tejto súvislosti nie je zvláštne, že autor mnohých kníh Lobsang Rampa v knihe Chapters of Life píše, že v dobe konečného zúčtovania – je to doba po konci Poslednej Noci Svaroga, čo je už dnešok – zaplatia Nemci za všetko, čo spôsobili našim Predkom. Niet divu.

Slovensko a jeho obyvatelia boli «spláchnutí» spolu s Kyjevskou Rusou, západní Slovania práve opísaným spôsobom, Rusko hrôzy genocídy neobišli rovnako. Iste, mnohí budú hovoriť, že kresťanstvo je predsa náboženstvom lásky a porozumenia, a že nikdy ani iné nebolo. Prípadne že kresťanstvo je dobré len ľudia sú zlí a podobné rozprávky. Ak by naozaj neexistovali nijaké pamiatky minulosti, aj tak táto doba nezapadla bez pamiatky. Keď už teda kresťania prišli na naše územie s mierovými úmyslami aj v minulosti, určite ich všetci ľudia prijímali pokojne. Ako si potom vysvetliť niektoré «zvláštnosti» minulosti? Pozrime sa napríklad na staré cirkevné stavby. Na Spiši sídli centrum katolíckej cirkvi v Spišskom Podhradí. Prečo je obohnané obranným múrom? Veď ak prišli k domácemu obyvateľstvu s láskou a porozumením, prečo sa pred ním ukrývali za hrubé múry? Prečo je vidieť pozostatky obranného múry aj v Spišských Vlachoch, starom kostole v Poprade, v Kežmarku a na mnohých ďalších miestach? Pred kým a prečo sa to chránili keď priniesli iba dobrú zvesť? Ďalej, ak sa šírilo len láskou k blížnym a toleranciou prečo na Slovensku neostali nositelia starej, predkresťanskej, slovanskej Viery? Rozšírili o nás rôzne lži, ako napríklad že sme obetovávali živé bytosti, či dokonca ľudí, žili promiskuitným životom atď. Ostáva len zopakovať otázku: kde zmizla stará Viera? Aká strašná smrť postihla jej nositeľov, že tu neostala ani pamiatka? To bola odmena za to, že v minulosti sme trpeli prítomnosť kresťanov a neničili sme ich? Ak si z tohoto nevezmeme ponaučenie, ak nepochopíme vážnu chybu, ktorú v dobrej viere urobili naši Predkovia, dopadneme ako oni. Lenže teraz už pôjde o všetko. Posledná Noc Svaroga skončila. Príde definitívne zúčtovanie. A kto sa nezobudí zomrie spiaci.

Mnohí si povedia, že dnes je iná doba a netreba sa zbytočne pozerať po starých krivdách. Nuž áno, naše prikázanie hovorí, že kto nepotrestá zločin umožňuje jeho opakovanie, pričom parazitická náuka učí, že kto ti dá po pravom líci nastav mu aj ľavé. Pripomeňme si staroveké príslovie: kto nepozná históriu je odsúdený na jej opakovanie…

Ak je teda nová doba a «samo sa to» dalo do poriadku, pozrime sa aspoň na jeden príspevok prezidenta americkej Anti-Defamation League (ADL) Abrahama Foxmana, ktorý bol uverejnený v The National Observer, New York, 25. augusta roku 1998, ktorý jasne hovorí za všetky:

«Vážení páni!

Vítam vás na starom stretnutí vo veci storočného jubilea Starších Sionu. Dosiahli sme všetky ciele naformulované na našom prvom stretnutí pred 100 rokmi. My riadime vlády. My sme vytvorili protirečenia medzi našimi nepriateľmi a primäli ich ničiť jeden druhého.  My určite odstránime kritikov nášho diela, a my sme najbohatšia rasa zo všetkých na zemi.

Hovorím o SMRTI BIELEJ RASY. My úplne zničíme všetky prostriedky, ktoré pochádzajú od takzvanej RASY ÁRIJCOV.

Nastal čas sa presvedčiť, že BIELA RASA ZANIKÁ SKRZ GENETICKÉ ZMIEŠAVANIE a FAKTICKY je dovedená k NULOVEJ PÔRODNOSTI.

My všetci sme sa kochali víziou veľakrát opakovanou snímkami z celého tohto sveta – POSLEDNÝMI BIELYMI DEŤMI, ktoré sa hrajú s tmavými deťmi a vieme, že toto je cesta ku konečnému zničeniu bielej rasy. My môžeme zničiť PRASTARÚ ČISTÚ LÍNIU KRVI ÁRIJCOV, nabádaním k altruizmu a produkovaniu zmiešaného potomstva.

Existujú aj agresívnejšie programy. Majú za cieľ zničiť nasledujúce pokolenie bielych detí, a tento cieľ je hodný akejkoľvek ceny. Chceme, aby každý biely otec pocítil ťažkosti od bielych detí a produkoval zmiešané potomstvo.

Musíme použiť našu vládu na očierňovanie bielych mužov a žien, tých, ktorí ešte majú úmysel uchrániť svoju rasovú čistotu. V novej spoločnosti budú objektom trestov.

Aby sa Gojovia nemohli spájať, je potrebné ich zabíjať a zatvárať do väzení.

MY SI CELKOVO OVERÍME KONIEC BIELEJ RASY až vtedy, keď zrýchlené umy vnímavejších bielych detí ich zmenia na agentov ich vlastného zničenia. Naše úsilie vytvoriť «ľudí» tohto typu v bielej rase už priniesli úspechy. Takýto muži už nie sú samostatnými ľuďmi.

Ľudia, vy a vaši predkovia ste intenzívne pracovali, aby sme sa mohli pokochať, až budeme mať vládu nato, aby sme UDRŽALI OSUD BIELEJ RASY vo svojich rukách. Teraz to už máme.

HYŇTE, ÁRIJSKÍ GOJI (ROHATÝ DOBYTOK!)»

Nuž, kde patríme, Slovensko – do Svetlého Sveta alebo k dobytku na zabitie? Sú «apoštoli» duchovného otroctva, ktorí hlásajú, že ich Pán zariadi všetko a preto to máme nechať na neho. Sú však aj samozvaní «proroci» Slovanstva, ktorí skôr hľadajú osobný prospech ako skutočnú Starú Vieru. Títo spravidla rovnako očakávajú, že «bez zbraní a postroja» sa to «samo» dá na správnu cestu a tí, ktorí tisícročie systematicky ničia našu rasu sa sami od seba spamätajú a odrazu budú dobrí… Nuž, naši Bohovia zasiahnu, vieme, že Perún už je na ceste na Midgrad-Zem, aby definitívne ukončil vládu Temných Síl. Ale naša Viera nikdy netvrdila, že nemáme nič robiť, aby sme sa náhodou nepomýlili – to je cesta k nášmu koncu. Práve naopak, narodili sme sa nato, aby sme sa učili tvoriť a budovať na blaho našich Rodov. A keď treba, aj bojovať. Vtedy nám pomôžu aj naši Bohovia. Alebo zomrieme v hlbokom spánku alebo ubránime Starú Vieru Predkov. Tretej cesty niet…

Spracované na podklade materiálov akademika Levašova.

NAŠI PARTNERI: