STARÁ A NOVÁ HRA

17. januára 2019 | OKOLO SVETA

Vstúpili sme do nového roku 2019. Ako zvyčajne, máme tendenciu dávať si nové predsavzatia, očakávať lepšie veci. Čo a ako sa v skutočnosti stane záleží nielen od nášho konania, ale aj od Kozmických Síl. Od nás náme na mysli našu kompletnú bytosť, t.j. vrátane našich jemnohmotných štruktúr. V živote to proste tak chodí – vždy je potrebné vynaložiť vlastné úsilie, ale v konečnom dôsledku musí existovať aj externá situácia, ktorá naše konania podporí alebo pribrzdí. Až súladom subjektívnych aj objektívnych okolností prichádzajú zmeny.

Ak si pripomenieme prastaré indické príslovie o ktorom sme už písali, tak máme dôvod sa trochu zamyslieť. V zmysle proroctva k zmene vektoru času došlo v roku 2004. Od tohto času sa v určitom zmysle opakujú analógie predchádzajúcich rokov, t.j. dostávame možnosť extrahovať skúsenosti z toho, čo sme v minulosti neprozreteľne zavrhli. Rokom 2019 sa v takejto transformovanej podobe vracia rok 1989 – teda rok prevratu a začiatok konca Československa. Už jasne viditeľné zmeny majú nastať od budúceho roka, pričom sa začnú opakovať analógie z čias ČSSR. Pripomeňme si, že ČSSR bolo rozbité protiústavne, pretože Ústava ČSSR požadovala na jeho rozpad VYKONANIE REFERENDA. Toto však nikdy vyhlásené nebolo, iba sa partia prevratových, Západom financovaných poslancov z jednej aj druhej strany dohodla, potom prijali zákon o ukončení Československa a hotovo. Právne pole ČSSR teda doteraz EXISTUJE! V tejto otázke sme na tom v podstate tak, ako ZSSR. Tam Ústava tiež požadovala vykonaie refrenda – ktoré sa aj uskutočnilo. Okolo 80% obyvateľov ZSSR sa vtedy vjadrilo, že sú za zachovanie ZSSR – to však partia Západom platených predajných politikov aj tak rozbila. Preto v Rusku silnie hnutie za návrat ZSSR – je to postavené nie na ilúziách, ale na existujúcom právnom poli! A preto už dosahujú aj konkrétne výsledky.

Z pohľadu medzinárodného práva teda ani Rusko nie je právnym následníkom ZSSR a ani Slovenská republika jedným z právnych následníkov ČSSR. Dodajme iba to, že nejde o návrat marxisticko-leninskej ideológie, pretože dnes už máme vlastnú ideológiu (súhrn hodnôt). Socialistické zriadenie však bolo sociálne spravodlivé – a o tento aspekt politického systému nám ide.

Prelomová doba nám priniesla aj prelomové Znanie. Niekomu sa môže zdať prečo „Znanie“ a nie „Poznanie“? Nuž, cudzinci v tzv. Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra nám systematicky upravujú náš jazyk… odôvodnenia si nájdete u nich. My ale vieme, že ide o systematizované úsilie vytvoriť čo najväčšie rozdelenie všetkých pôvodne slovanských národov tak, aby sa ani náhodou viac nedorozumeli. Veď zo Staroslovienskej Bukvice vieme, že naši Predkovia používali slovo JAZYK pre označenie NÁRODA aj jeho JAZYKA. Teda rozdelením JAZYKA dôjde nevyhnutne aj k rozdeleniu NÁRODA. My sa však viac deliť nechceme – práve naopak.

A pri výklade si pomôžeme obrázkom:

Ak použijeme prostredie Sakrálnej grafiky Staroslovienskej Bukvice, tak dostaneme nasledovné. Bod označuje prienik Životodarnej energie z Pravi do materiálneho Sveta. Pod materiálnym Svetom však rozumieme nie iba Svety Javi, ale aj všetky Jemnohmotné Svety nad nami – bližšie ich opisuje Kniha Svetla.

Kniha Svetla je vôbec jediná voľne prístupná kniha na svete, ktorá podáva opis mnohorozmernej, mnohoúrovňovej štruktúry Vesmíru vrátane opisu Reálností a Paralených Vesmírov. Žiadna iná kniha – Korán, Biblia… – takéto niečo ani len nenaznačuje.

Naše Svetoponímanie pracuje s termínom KON. Môžeme ho chápať ako vyjadrenie Vôle Najvyššieho (Jediného, Stvoriteľa, Všemohúceho…). Kon je na našom obrázku zobrazený ako kruh. Od bodu vstupu Životodarnej energie po Kon (hranicu kruhu) je jednorodé prostredie Konu, t.j. ide o „priestor“ uplatňovania a rešpektovania Vôle Stvoriteľa. Priestor za Konom je už Zákon, teda priestor, kde platia Zákony, ktoré spravidla – najmä v štáte a demokracii – nerešpektujú vôľu Stvoriteľa. Každý má právo slobodného výberu – preto je tento stav dôsledne rešpektovaný – ale Stvoriteľov Kon je navždy NEMENNÝ. Nikto ho nemôže zrušiť, preto treba rozlišovať čo je čestné a spravodlivé (vôľa Stvoriteľa, t.j. Kon) a čo pochádza od Temných Síl (Zákon). Každý Človek raz dôjde vo svojom vývoji k bodu, v ktorom bude skladať účty z toho, ako v danej inkarnácii KONal. Tento fakt je nevyhnutne stojaci pred každým z nás. Nikto a nič ho nemôže zmeniť.

Kon je mierou všetkého, Pokon je cesta (vývoj) ku Konu. Analogicky Znanie je mierou Vedenia (Viedenia, pretože „Ústav“ nám zrušil jedno-jednoznančné slová), Poznanie je cestou, t.j. pohybom k Znaniu. Za hranicou Znania je oblasť informácií Egregorov, ktoré však spravidla aktivizujú v mysli prechod na logické konštrukcie (myšlienky), ktoré Egregory dokážu vytvárať a ktoré odvádzajú od Intuície, teda priameho napojenia na Kanál do Jemnohmotného Sveta. Logické schopnosti nášho mozgu nám majú slúžiť, nie nás riadiť.

Ako sme už opísali v inom článku, naše Bytie je možné vďaka akémusi „skafandru“, ktorý pre nás v Jemnohmotnom Svete vytvára akúsi „bublinu“. V tejto „bubline“ sme umiestnení, t.j. sú v nej umiestnené všetky naše jemnohmotné telá.

Z knihy Svetla vieme akú štruktúru má Vesmír – môžeme povedať aj ohromný Astrál. Cesta – ktorú voláme aj Zlatá Púť Duchovného Vývoja – Nahor pre nás má 16 stupňov, t.j. 16 Harmonických Svetov vrátane najnižšieho, t.j. Javi. Bublina v ktorej sú umiestnené naše jemnohmotné telá má tiež 16-rozmernú štruktúru, teda určitým spôsobom je Obrazom celého ohromného Vesmíru:

Medzi týmito stupňami existuje ohromné množstvo ďalších Vesmírov, ale pretože nie sú vývojovo stabilné, tak za normálnych okolností nemá význam cez ne prechádzať.

Každú vývojovú „hladinu“ nazývame „Svety“, pretože v každej existuje ohromné množstvo rozličných Reálností – o Paralelných Vesmíroch ani nehovoriac. Napríklad v našom Svete Javi – vieme to z Knihy Svetla – sú veci usporiadané asi takto. Pri každej inkarnácii sa materializujeme s tromi rozmernosťami a s konkrétnou „verziou“ času. Naše rozmernosti zvykovo nazývame dĺžka, výška a šírka a nadobudli sme dojem, že vieme o materiálnom Svete všetko. Okrem toho máme 5 zmyslov, ktoré sú určené na spoznávanie Javi, teda danej „verzie“ Javi. Pri nutnosti „dobratia učiva“ sa môže stať, že naša ďalšia inkarnácia síce môže byť vo 4-rozmernom Svete Javi, ale s úplne inými rozmernosťami (teda nie dĺžkou, výškou a šírkou) a aj s úplne inými zmyslami. Takto nastáva jav, že v jednom priestore – teda na tom istom „mieste“ – existuje naraz viacero Reálností rovnakého počtu rozmerností, ale bytosti v nich žijúce žijú ako keby jedna na druhej. Pretože však každá reálnosť je oddelená inou sadou rozmerností a aj inou sadou zmyslov, tak sa jednoducho „nevidíme“. Okrem toho – v zmysle Knihy Svetla – každá takáto reálnosť má svoje Paralelné Vesmíry. Vidíme, že už jestvovanie v „jednoduchej“ Javi nie je nijako jednoduché, takže neskáčme rýchlo do predčasných uzáverov.

A čím vyššia rozmernosť, tým je celá vec zložitejšia.

Takto si pre názornosť môžeme predstaviť analógiu, že Svety Javi vytvárajú svoju projekciu (ohromného množstva foriem svojho Bytia) v Prvej Rozmernostnej Priestorovej štruktúre našej 12-rozmernej Hry, v ktorej je umiestnená aj Prvá Čakrálna štruktúra. Pretože obsahuje nekonenčý počet bodov, tak aj naša Živatma môže byť umiestnená (uchytená) v nekonečnom počte foriem Bytia Prvej Čakrálnej aj Rozmernostnej štruktúry. Inak povedané to znamená, že na tejto úrovni možno „stráviť“ nekonečné množstvo času (životov) a nevystúpiť nahor ani o stupeň (Samsára).

To isté platí pre všetky rozmernostné štruktúry – napríklad to, čo Krišnaiti používajú na tzv. „duchovný vývoj“ skrz sex (tantru) je iba metodika pevného „vlepenia“ sa do Druhej Čarkálnej a Priestorovej štruktúry. Kto sa „dobre“ vlepí, ten sa len tak ľahko už nahor sám nedostane. Sex je – nech je v akejkoľvej podobe – viazaný len a výlučne na Druhú Čakrálnu aj Rozmernostnú štruktúru, hoci bodov v tejto štruktúre je tiež nekonečné množtvo. Možnosť výstupu nahor v takomto ponímaní je však číra ilúzia.

Cesta nahor je možná iba stredovým energetickým kanálom, inde sa to principiálne nedá. Každé pravidlo však má svoje výnimky, preto môžeme dodať že sa dá – ale takýto „skok“ je dosť riskantý. Poznáme ho – ide prechod nahor do vyššej Priestorovej aj Čakrálnej štruktúry – ako zážitok klinickej smrti.

Účelom každej Hry je nájsť najoptimálnejší variant prekonania „lokálnych“ prekážok, nedať sa zlákať návnadami a nezastavovať sa a putovať nahor. Každá Hra je však časovo obmedzená – aj keď z nášho pohľadu môže ísť o nepredstaviteľne dlhý čas. To najhoršie čo môžeme urobiť je zastaviť sa a pasívne si „užívať“ (mámenie Maji). Pretože Kon Stavby Sveta predpokladá nutnosť Duchovného vývoja, tak zastavenie znamená porušenie Konu. Rozhodnutie o porušení každého Konu je síce „v kompetencii“ každej bytosti, ale vždy je predmetom trestu, teda uplatnenia dôsledku. Kto poruší Kon, na toho má – podľa dohody so Stvoriteľom – právo Temný Svet. Čistých človekov sa nemôže nijako dotknúť. Treba to chápať tak, že ak sme sa dostali do všakovakých životných ťažkostí a chorôb, tak vždy ide o dôsledok toho, že sme porušili nejaký Kon Stavby Sveta, aj keď to môžu byť následky aj z minulých životov. Prekročili sme hranicu, porušili dohodu a nemáme sa teda prečo sťažovať. Ale my práve naopak, začíname generovať emócie (napr. zvaľovať všetko na druhých) a Temní nás začínajú intenzívne, priam na „priemyselnej báze“ dojiť. Nebudú zato potrestaní nejakým „Bohom“ či „bohom“, pretože je to proste implementácia Konu Príčiny a Dôsledku a majú na to právo. Tak to je dohodnuté a nič sa na tom meniť nebude. Ovečky a capkovia v košiari sú však výdatne kŕmení demoverziou o spravodlivej odplate po smrti. Takto ostávajú poslušne v košiari a neohrozujú existenciu Systému, ktorý ich dojí.

V 12-rozmernej Hre sú horné tri Čakrálne a Priestorové štruktúry nedelené. Naše vedomie (Živatma) tu prebývalo vtedy, keď sme žili v Zlatom Veku. Je to oblasť Svetlej Navi, ktorú tradične nazývame SLAV. Slavian je teda ten, koho vedomie prebýva v Zlatom Veku, ktorý má aj tomu zodpovedajúce Znanie. Jednou z hlavných vlastností tohto priestoru je, že už nie je delený na negatívnu a pozitívnu zónu. Ďalším dôležitým atribútom je štruktúra „MY“. Oblasť Zlatého Veku je nad Javou, ale aj nad štruktúrov Bohov (9.) a Smrti (8). Teda v stave Vedomia Zlatého Veku je obracanie sa na Bohov krokom nazad, nadol. Prečo to je tak?

Toto opatrenie bolo potrebné kvôli tomu, aby sme prežili Noc Svaroga:

V Zlatom Veku každý pozná a riadi sa KONMI, v Noci Svaroga nás riadia ZÁKONMI. Kon je v praxi vykonávaný USTOJMI, t.j. nepísanými Pravidlami chovania sa a konania podľa Konov, ktoré sú postavené na Spravodlivosti a Cti. V stave Zlatého Veku má myseľ priamy dosah na zdroje Znania, teda môžeme hovoriť o priamom kanály k Znaniu na Nebesiach. Môžeme to nazvať aj intuícia. V čase Noci Svaroga je tento kanál značne utlmený ba až zablokovaný, preto nám Predkovia pripavili VÉDY (VIEDY = od VIEM), t.j. opis KONOV v písomnej podobe. Védy sú teda zdrojom poznávania v čase, keď vedomie nemá prístup k intuícii, pretože priamy kontakt do Jemnohmotného Sveta bol zablokovaný. Čo do logiky predstavujú spoločný priesečník medzi KONmi a ZáKONmi.

Z technického pohľadu nám Védy v čase Temna – Noci Svaroga – umožnili neklesnúť do stavu RABA (1.-3. Čakra), teda nedostať sa do pazúrov náboženstva. Oblasť v ktorej nás naši Predkovia chceli počas Noci Svaroga udržať môžeme nazvať SLOVANSTVO (na obrázku dole fialové), kde poznanie neprichádza kanálom intuície z Jemnohmotného Sveta (Svargy), ale je k dispozícii ako SLOVO (SLOV-AN). Takto bola dokonca vytvorená štruktúra analogická Egregoru, ale udržiavajúca nás v pravej, pozitívnej, delenej časti Hry na rozmernostiach 4.-6. V tejto oblasti je dominantnou projekcia SPRAVODLIVOSTI (Zlatej Strednej Cesty) do pozitívnej oblasti, čo nazývame SVEDOMIE. Na vrchole tejto časti delenej štruktúry (+9) vládne Boh, ktorého v našej tradícii voláme BIELOBOH. Démonickým štruktúram naľavo velí Čiernoboh.

Teda tak. Kroje, oberegy, výšivky, dlhé vlasy, brady, Obrady, Rituály, rozprávky, povesti, príslovia, porekadlá, piesne… – teda celá slovanská Kultúra mala za úlohu udržať čo najviac členov starých Rodov (tesne) nad priepasťou rabstva ako posledná opora. Dnes vidíme, že toto rozhodnutie Predkov bolo správne. Dôkazom toho je už tá skutočnosť, že čítate tieto riadky.

Noc Svaroga však skončila. Systém nás chce stále udržať tam, kde sme dlho boli, pričom teraz už používa aj iné metódy. Je to síce na prvý pohľad na neuverenie, ale chcú nás udržať v oblasti SLOVANSTVA. Paradox – prečo to už nie pre nás vyhovujúce?

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Keď vieme, že musíme v nehostinných podmienkach prežiť tuhú zimu, tak sa na ňu dobre pripavíme. Nachystáme si hrubé kožuchy, rukavice, teplé kapce. Pripravíme dostatok paliva do kozubu, dostatok sviečok alebo petrolejok, aby sme si mohli počas dlhých nocí svietiť. A tuhú zimu – hoci aj nie všetci – prečkáme.

Zima skončí, príde jar a okolo nás rozkvitnú kvietky, stromy a kríky, zabzučia včeličky, rozospievajú sa vtáčiky, zazurčia potôčiky. My vyjdene von zo zateplenej chatrče na svieži vzduch a teplé slniečko, chceme sa ísť pokochať krásou prebúdzajúceho sa Sveta… ale ostaneme v hrubých kožuchoch, rukaviciach a kapcoch, budeme za sebou ťahať po lúkach sane alebo chodiť na lyžiach? Vodu zo zurčiaceho potôčika si budeme naberať hrubými, kožušinovými rukavicami..?

Samozrejme že nie.

Kroje, oberegy, výšivky a vôbec všetky atribúty našej Kultúry je naša výbava do Noci Svaroga. V žiadnom prípade ich nemôžeme považovať za niečo zlé – veď bez nich by sme neprežili tuhú zimu a mráz. Ale všetko má svoj čas. A teraz nastal čas odložiť zimnú výbavu.

Kto nenabral z Véd Múdrosť Predkov, ten nemôže postúpiť ďalej, vyššie. Ale iba Védy dnes už nestačia. Védy sú nástrojom na prežitie v Temnote – a preto ich nemožno zavrhovať. Rovnako nemožno zavrhovať ani žiadne atribúty našej Kultúry – toľko spomínané kroje či výšivky nevynímajúc. Ale ako vyzerá napríklad televízny program zameraný na propagáciu našej ľudovej Kultúry, v ktorom moderátor oceňuje krásu (hoci už značne upravených) krojov a výšiviek zvukom „WAU“?

A nemôžeme pozabudnúť ani na nástroje Systému, ktorý nás stále drží pod kontrolou. Najznámejším komponentom tejto kontroly je už populárny MATRIX – MATRICA. Tu však musíme pochopiť o čo ide. Matrica je vždy implementovaná ľuďmi, vždy má svoje pole Hry, vždy má svoje pravidlá a vždy má svoje nástroje kontroly. Matrice v Západnom svete implementuje VATIKÁN, teda naši starí známi jezuiti.

Že prečo Vatikán aj s jeho dnes demokratickým pápežom? Pretože má vybudovaný detailne rozpacovaný systém (Matricu) nazývaný ODPUSTENIE a POKÁNIE, ktorým už dlho vylievajú na ľudstvo temnú karmu, ktorú oni sami – Čierni Mágovia – vytvárajú. Preto oni neodpracovávajú NIČ. Všetko realizujú návštevníci kostolov a chrámov (veriaci), účastníci volieb a pod. Začína to už zdanlivo nesúvisiacou témou – voľbami prezidentov.

Poslednou, najnovšou na Západe úspešne implementovanou Matricou je tá, ktorá má názov „JA EGOISTA“. Kto nevie o čom by mohla byť, ten by mohol začať bádanie krátkou rozprávkou od L. N. Tolstoja. Egoisticky motivované záujmy jednotlivca nevidia entitu „MY“.

Ďalšou dôležitou Matricou s iným poľom Hry je „JA SPOTREBITEĽ“. A k čomu vedie táto Matrica? Spotrebiteľ je ten, kto nehľadá HODNOTU ale riadi sa CENOU. A veľakrát opakovaná lož sa stáva pravdou (čím častejšia reklama, tým vyššia pravdepodobnosť, že Spotrebiteľ sa bude podľa nej riadiť bez overenia podstaty; čím viacej lajkov, tým istejšia pravda…).

Populárny film MATRIX síce ukázal princíp fungovania Matrice, ale na príklade prázdnej Matrice, teda Matrice bez zadefinovaného Poľa Hry. Nič to však na pricípe nemení.

Meno „BOH“ je tiež z tejto oblasti a obsahuje obrovské množstvo nástrah. Okrem iného vytvára dojem, že nízka, materiálna bytosť Javi (ľudina) môže formou modlitieb či sľubov ovládať oveľa Vyššiu Bytosť, ktorá tak vykoná vôľu ľudinu na jeho požiadanie. Navyše pri vyslovovaní nie je možno odlíšiť výslovnosť Boh, boh či BOH. Preto bude bezpečnejšie túto entitu neoslovovať. Namiesto nej naši Predkovia v Zlatom Veku používali Svarga, Nebesia či proste Predkovia. Treba si všimnúť aj fakt, že Bohovia v 12-rozmernej Hre obývajú 9. rozmernosť, zatiaľ čo naša „domáca“ rozmernosť je 16-ta. Napríklad všetci človekovia počas seminárov Vedmy Tokarevej zo Sibíri sa do tejto hladiny dostali. Človekovia… teda nie všetci čo tam prišli.

Človek je v zmysle Znania Zlatého Veku (predvédického) bytosť vedomá si aj jemnohmotných tiel, nie iba materiálneho (ľudina). Ale byť a ostať Človekom je jedna z hlavných úloh našej inkarnácie. V zmysle Konov Rita (Rytmu Svetlého Vesmíru) tak môže byť jedine pri partnerstve bielych ľudí navzájom. Žena beloška (7-čakrová) porodí 7-čakrovú dcéru alebo 4-čakrového syna iba 4-čakrovému mužovi belochovi. Všetky ostatné kombinácie – Indiáni, černosi, žltí, Siví, Cigáni, Arabi atď. – vytvoria potomstvo nepredpovedateľnej kombinácie a povahových vlastností. Na všetkých takýchto vzťahoch SKONČILA existencia prastarého Rodu bez možnosti opravy. Takýto potomkovia a ich potomkova už nikdy nebudú belosi.

V súvislosti s vkladaním zvieracej duše do ľudského tela vari jednu poznámku. Poznanie Zlatého Veku nám prinieslo už nejednu zaujímavú informáciu. Čierni aj žltí boli pôvodne vytvorení ako sluhovia tak, že na ich animáciu boli použité zvieracie duše. V tejto súvislosti vieme, že žltí sú animovaní dušami psov a mačiek. Preto sa celosvetovo rozbehla nástojčivá propaganda proti týraniu psov a mačiek, lebo beloch zapojený do tejto pasce bude generovať súcit, ktorý sa tranfornuje na čistú životnú energiu, ktorá odchádza práve k predmetu ľútosti – mačkám a psom v ľudských telách, teda žltým. Kŕmime ich a teda priamo napájame žltých našou životnou energiou.

To samozrejme neznamená, že sa nemáme chovať ohľaduplne voči týmto bytostiam. Ale prečo taká veľká starosť o psíky a mačky a zároveň toľká krutosť voči kravám a prasatám na bitúnkoch? Nemáme náhodu dvojité štandardy? Vari kravy či býky necítia bolesť a nezaslúžia si náš súcit oveľa viac?

Umiestnenie psiej duše do ľudského tela opisuje veľmi výstižne Bulgakov v románe PSIE SRDCE. Psíkovi z ulice implantovali hypofýzu mladého trestanca, ktorého zavraždili vo väzení. Na prekvapenie sa začalo meniť celé telo na ľudské a vznikol nový človek, ktorý dostal dokonca meno Polygraf Polygrafovič Šarikov. Pamätal si ako sa k nemu chovali ľudia kým bol pes a čo nevidieť sa tak aj začal chovať.

Román je veľmi zaujímavý, vnímavý čitateľ sa dozvie veľa medzi riadkami, hoci vznikol v dvadsiatych rokoch minulého storočia ešte pred Majstrom a Margarétou.

Jedna z nosných myšlienok hovorí, že hoci takéto veci sú reálne, pes v psiom tele je jedna vec a psia duša v tele ľudskom je niečo úplne iné. Evolučný vývoj nemožno znásilniť len preto, lebo niekto môže mať z toho prospech. Beh pred lokomotívou nikdy neprinesie úžitok. Všetko má svoj čas.

Pes vo svojom tele je šľachetné, krásne zviera – ale je to zviera. A duša psa v ľudskom tele sa stáva sabakou – čo je aj skutočný obsah ruského výrazu, ktorý vznikol dávno v minulosti.

Keďže počas Noci Svaroga boli všetci belosi na dôležitých miestach zabíjaní, neraz bol na odovzdanie pre dané obdobie dôležitých informácií použitý aj talentovaný cudzinec. To je prípad Puškina či Stalina. Doba si to vyžadovala. Je to však minulosť.

V súvislosti s likvidáciou kliatby všetkých Slovanov v Nitre vyplávala na povrch neočakávaná skutočnosť. Hlavnou magickou silou v našej krajine je CIGÁNSKA MÁGIA. Čítate dobre – Chabad u nás nie je najsilnejší. Jedni aj druhí sa však doteraz nezmierili s odstránením kliatby – a ich čiernomagické útoky stále pokračujú. Biele Žrecovstvo je však už silnejšie – kliatbu už Cigáni a Chabad nedokážu obnoviť. Nemajú na to dosť síl.

Ale prebuďme sa – Cigáni nás ich mágiou dlhodobo držia pod kontrolou. Sme zásobáreň ich obživy a zdroj ich blahobytu. Ako je to možné sme už opísali.

Radi by sme poukázali ešte na jeden dôležitý fakt. V Knihe Múdrosti Perúna sa hovorí o Veľkej Žrici, ktorá príde a spôsobí KONIEC VLÁDY TEMNÝCH SÍL NA MIDGARD-ZEMI. Text však zároveň tvrdí, že bude z „novopríchodzích“ Slovanov. Toto nás v minulosti viedlo k predpokladu, že by mohlo ísť o ženu pochádzajúcu zo Západných Slovanov. Ukázalo sa však, že „novopríchodzí“ znamená niečo iné. Ak porovnáme doterajšie ponímanie Slovanstva s tým, ktoré priniesla sibírska Vedma Tokareva vidíme, že to naozaj je niečo nové. Ale všetko nové je iba dobre zabudnuté staré. Vyššie sme opísali, že k „zamaskovaniu“ pôvodného učenia jeho premenou na Slovanstvo jednoducho muselo v minulosti dôjsť, pretože inak by sa nedochovalo nič. A už vôbec nie my.

Sme presvedčení, že táto veľká Žrica už konaním značne skracuje vládu Temných Síl aj u nás. To však neznamená, že v našich národoch Západných SLOVANOV SA UŽ NENARODILI DIEVČATÁ – BUDÚCE ŽRICE, ktoré budú niesť toto Znanie v našich národoch Vekmi ďalej.

Nakoniec uznávame, že aj do Védických textov bolo vekmi vnesené skreslenie – ale môžeme hovoriť celkovo o cca 10% dezinformácií. Tieto sa však už vyjavujú a preto pripravujeme nové, upravené a doplnené vydania Véd. Platí však aj to, že bez zvládnutia védickej, slovanskej tématiky nemožno postúpiť do Sveta energií, teda Zlatého Veku. Inak to proste nejde.

Stará, 12-rozmerná Hra končí. Nastupuje Hra nová. Aká presne bude ešte nikto nevie. Dôležité však je to, že stará bude zrušená a všetci uchytení iba v nej budú zničení spolu s ňou. Nie nami. Vykoná to Jemnohmotný Svet sám. Už nám to oznámil. Ako sa zachováme je však – ako vždy – iba naše rozhodnutie. Treba však pamätať, že za všetko prichádza reakcia. To je Vôľa Stvoriteľa, ktorú možno poznávať skrz Jeho Kony.

17.01.2019

NAŠI PARTNERI: