PRAVOSLÁVNY VÉDIZMUS
PRAVOSLÁVNY INGLIIZMUS
Na takýchto miestach bývajú na rozličných stránkach lákavé texty, ktoré uisťujú všetkých návštevníkov, že práve túto stránku sa oplatí čítať, že práve táto je tá najsprávnejšia, že len ona zachováva objektivitu a drží sa faktov – a podobné veci. Nuž, u nás to bude naopak, chceli by sme všetkých vopred upozorniť na to, že na tejto stránke sa môžete dozvedieť veci o minulosti našich Predkov také, aké naozaj boli, nie ako nám ich „na mieru“ zostavili naši nepriatelia, ktorí vraždili našich Predkov. No predtým s našimi slávnymi Predkami viedli dlhé vojny a tie väčšinou prehrávali. Slovania a Árijci totiž v priamom boji spravidla vyhrávali. Nuž nečudo, že o zákerných činoch našich nepriateľov, ktoré boli zosnované zákernou ľsťou a klamom a ktoré im bolo objektívne umožnené zavŕšiť najmä vďaka hlbokej Noci Svaroga, nemajú záujem písať Pravdu.
Ak patríte k tým, ktorí sú spokojní s vyváženosťou dnešného sveta, s demokraciou, ktorí sú presvedčení, že to je tá najlepšia forma vlády (hoci sem tam s chybičkami), ak si myslíte, že volení politici vždy robili to najlepšie pre „svoj“ ľud, že kresťanstvo prinieslo pre nás pokrok, že Slovania „vznikli“ krátko pred 9. storočím n. l. asi tak, ako keď opice schádzajú zo stromov, že pologramotní olympionici Cyril a Metod nám láskavo a zadarmo vytvorili vôbec prvé písmo, prípadne k tejto kategórii treba zaradiť aj presvedčenie o tom, že deti fyzicky nosí bocian, tak táto stránka tiež nie je pre vás. Ale ak chcete vedieť, čo to naozaj demokracia je, tak pri prečítajte Platónovu Ústavu.
Táto stránka je pre tých potomkov našich slávnych Predkov, ktorí sú už unavení neustálym opakovaním toho, akí sme bezcenní a na nič sa nehodiaci, že nikdy sme nič sami nedokázali, či ak už vôbec niekedy niečo, tak len pod vládou cudzincov. Pretože práve opak je pravdou. Mnohí nás kritizujú za to, že máme otvorený vzťah k Rusku ako vedúcej slovanskej krajine, že údajne sa snažíme prinavrátiť starú „totalitu“ v novom kabáte a podobné nezmysly. Hoci to, že boľševickú revolúciu v Rusku organizovala a financovala britská a americká vláda dnes už nie je nijakým tajomstvom – odporúčame knihy Dr. Colemana, J. Marrsa, či prednášky D. Ickea, okrem množstva ďalších autorov a materiálov na internete – akosi to celé našim kritikom „ušlo“. No ak by aj, tak smutné je aj to, že hoci sa spravidla odvolávajú na naše „novototalitárne“ smerovanie, oni základné „poznatky“ o Slovanoch čerpajú z diel socialistických autorov..? Za posledné storočie urobila skoro každá veda obrovský pokrok. Môžeme pozrieť na astronómiu, geografiu, elektroniku, IT, kvantovú fyziku, DNA genealógiu, geológiu… len jedna veda veľmi tvrdo zaspala: história. Určite aj preto, lebo to nie sú dejiny, no tak či onak do mozaiky nových poznatkov nezapadá. Stále napríklad tvrdí nezmysly o tom, že egyptské pyramídy postavili otroci, ktorí jedli cibuľky – hoci existujú už hory moderných dôkazov o úplne iných faktoch, či zúfalo a neobhájiteľne nástojí na tom, že človek pochádza z opice. Nebudeme vyčísľovať všetky nezhody dnešnej historickej vedy – každý si poľahky zistí, že sú dávno prekonané a Darwinových príbuzných nepredpokladáme ako čitateľov našej stránky – ale na náš pôvod sa určite zamerať musíme. Teda, ak si vážime vlastných Predkov.
Pokresťančovanie Slovanov bol krvavý proces jatiek, ktorý v Kyjevskej Rusi vyhladil 75% obyvateľstva, pričom u nás bola skutočnosť ešte krutejšia. No napriek tomu sme až do r. 991 mali vlastné knieža, menom Sveulado (védické meno), a až po jeho smrti sa dokázali Maďari so svojim sv. Štefanom r. 997 „etablovať“. No ani na to by sami nemali, išlo vtedy o veľký projekt likvidácie Slovanstva formou násilného (iné u nás nebolo, ak neberieme do úvahy prospechárskych zradcov) pokresťančovania, ktorý zmietol do zabudnutia celé Rody Slovanov v Európe vrátane obyvateľov Maličkej Rusi alebo Maličkej Tartárie, ako o nás píše ešte Mauro Orbini. O mnohých neznámych veciach – ktoré po fyzickej likvidácii celonárodného rozsahu nie sú žiadnym prekvapením – nám hovoria knihy, ktoré sa cirkvi nepodarilo zničiť. Je to určite Mauro Orbini a jeho HISTORIOGRAFIA NÁRODA SLOVANSKÉHO, ktorá bola vydaná r. 1601 v stredovekom Taliansku. My sme sa o tomto diele dozvedeli len preto, lebo r. 1722 ho na príkaz Petra I. preložili do ruštiny, a práve ruská verzia sa oskenovaná dostala k nám, do Európy ako prvá a dlho jediná. Čo je však ešte pozitívnejšie, jeden výtlačok talianskeho originálu pred pár rokmi kúpila Univerzitná knižnica v Toronte a rovnako ako Rusi ho oskenovali a dali nedávno k dispozícii svetovej verejnosti. Takto môžeme na vlastné oči vidieť plný zoznam kníh, ktoré použil ako zdroje Mauro Orbini a ktoré dnes NEPOZNÁME ANI LEN PO MENE, lebo ich KRESŤANIA ZNIČILI. Veď stále platí – kde niet žalobcu, tam niet obžalovaného… V knihe sa dočítate, že naša krajina sa v minulosti tiež nazývala Rus, že Samo (tiež védické meno) bol slovanské knieža – čo tvrdí aj Velesova kniha – že Metod na našu krajinu uvalil namiesto požehnania cirkevnú kliatbu, že vo vojsku kniežaťa Sama slúžili vojaci z Tartarie… a vôbec množstvo „nekompatibilných“ faktov. O tom, že Cyril nijakú abecedu nevymyslel sa dočítate aj vo Velesovej knihe – nie nadarmo nám ju „nepovoľujú“ – dočítate napríklad aj to, že Slovien Samo nazval jedného zo svojich synov Rus, ktorý dostal dokonca prívlastok „Múdry“ – to pre tých, ktorí vedia, že Rusi sú „oni“ a my všetci sme všetko možné, len „nie oni“. Dozviete sa tam aj to, ako naši Predkovia pomohli Rodu Dubelov, keď bol napadnutý slávnym rímskym cisárom Trajánom. Naši dedovia zrazili rímske orly do prachu a rímski zajatci desať rokov museli obrábať polia našich Predkov. Po desiatich rokoch ich pustili domov… neboli my sme nikdy neľútostní otrokári, ale za to čo urobili museli zaplatiť. No a aj preto dali Rimania postaviť pamätník pri dnešnom meste Dobrudža, blízko ústia Dunaja a Trajánovho valu v Rumunsku v 2. st. n. l. Každý zástupca oficiálnej, historickej vedy nám odpovie, že žiadna taká porážka armády cisára Trajána nemá oporu v dochovaných svedectvách z čias tohto cisára… nebudeme sa s nimi hádať, ale o čom, ak nie víťazstve Veľkej Tartarie nad lúpežnou Rímskou ríšou svedčí napríklad takýto archeologický nález?
Ale čo napríklad o téme spolupatričnosti Slovanov hovorí Štúr? Číta ho vôbec niekto z tých, ktorí kritizujú Starú Vieru našich Predkov a zameranie na ostatných Slovanov?
„…Všetky literatúry slovanské, okrem ruskej, sú obmedzené na menšie kmene a teda na malé priestory, preto by sa otázka o voľbe všeobecného literárneho jazyka slovanského mohla vynoriť iba medzi staroslovienčinou a ruštinou. Staroslovienčina však ako taká zo života vymizla, je temer mŕtva, nemá už ohybnosť a švih jazyka živého, a my potrebujeme slovo živé, zostáva teda ako jediná na to spôsobilá iba ruština, lebo je to jazyk najväčšieho, samostatného a široko a ďaleko panujúceho kmeňa, ktorému beztak prináleží hegemónia v slovanskej rodine národov, okrem toho je ona zo všetkých jazykov slovanských najbohatšia, najúčinnejšia a najplnozvučnejšia, poznačená silou. Srbčina je čo do týchto vlastností za ňou hneď na druhom stupni…“
Ľudovít Štúr: SLOVANSTVO A SVET BUDÚCNOSTI
Keď už sme pri Štúrovcoch, tak si povedzme aj o tom, či naozaj slovo „Védy“ je cudzieho pôvodu… žeby už Štúrovci montovali strašiaka totality?
„Veda, či jako daktorí chcú vedba, t.j. povedomosť jasná a zretedlná toho, čo je v nás, okolo nás, v duchu aj v prírode, na nebi aj na zemi, srozumenia toho ducha ludskieho túžbam duchovným vyšším; táto hovorím veda je to najčistejšie vychovávania človeka aj človečenstva“.
J. M. Hurban: VEDA A SLOVENSKJE POHLADI; Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru, 1846, zv. 1, č. 1,s. 1-14.
Tu sa musíme pozastaviť a poznamenať, že hoci ide o pôvodné, slovienske slovo, samotný názov „VÉDY“ u mnohých ľudí asociuje napojenie na indické Védy. Nuž ale – akože inak – iba v smere ponižujúcom našich Predkov. Tu by sme si mali uvedomiť, že tento prístup aj nás samých – potomkov našich Slávnych Predkov – dáva tiež do pozície „second hand“. Lebo ak už niečo ostalo po našich Predkoch do dnešných dní – ako napríklad aj informácia o slovienskom kniežati Samovi – tak to aspoň premenia na pôvodom cudzie, lebo veď my sami „sme na to nikdy nemali“. Veď my sami – akože inak – sme predsa neboli nič schopní vytvoriť. A takto sa objavujú aj teórie o tom, že naši Predkovia „odkopírovali“ indické Védy. Hoci sa to na prvý pohľad zdá ako pozitívna informácia, nedajme sa oklamať. Je to dobre zamaskovaná snaha o naše – koľké už – poníženie. Prečo? Nuž minimálne preto, lebo celú našu prastarú Kultúru stavia do pozície kopírovanej, nie pôvodnej, ale prebranej od cudzincov.
V tejto teórii však možno nájsť racionálne zrno, ale v úplne opačnom smere. Je smutné, že ak niekto nám vysvetľuje, že naši Predkovia „odkopírovali“ našu Kultúru od cudzincov, tak nemá preštudovanú ani našu vlastnú , ale ani onú „cudziu“ kultúru. Pri serióznom štúdiu indickej kultúry rozhodne nemožno prehliadnuť jej najstaršiu súčasť – RIGVEDU. No a v nej sa hovorí o tom, že predkom dnešných Indov priniesli poznanie BIELI MUDRCI SPOZA VEĽKÝCH HÔR – Himalájí. Teda presnejšie naši Predkovia, ÁRIJCI. Ale vieme aj to, že za starých čias sa za Indiu považovala nielen dnešná India, ale aj Pakistan, Irán a Afganistan, tak si nemožno – ak to skúma profesionál – nevšimnúť, že pôvodná iránska AVESTA podáva tú istú informáciu. A okrem iného, už samotný pôvod názvu AVESTA sa ešte aj v dnešnej slovenčine (alebo žeby indičtine?) dá odvodiť od slov Árijská (z)VESŤ, teda niečo ako informácia, zvesť od Árijcov.
Celý takýto prístup je postavený na trvalej ignorancii našich vlastných zdrojov a tvrdošijnom používaní tých zdrojov, ktoré spísali naši nepriatelia, ktorí v bojoch s našimi Predkami vždy prehrávali. Ale ako by vyzeralo podanie dejín čo už aj len druhej svetovej vojny, ak by sme ešte aj dnes používali nacistické zdroje? Takýto „odborníci“ zaostali za vývojom a iba nám neustále potvrdzujú, že do zostavenia verzie histórie podľa ich želania bolo už investovaných toľko prostriedkov, že ak sa objaví nový dôkaz o veľkosti našich Predkov, tak tým horšie pre dôkaz…
O tom ako a prečo sa dostali naši Predkovia s kniežaťom Ramom do Indie sme už písali, rovnako vieme aj ako a prečo knieža ODIN dobil Škandináviu. Rovnakým osudom v minulosti prešla aj dnešná Čína. Rozdiel je iba v tom, že zatiaľ čo výpravu do Indie viedli žreci, ktorí zostavili a dodnes uchovali staré poznanie formou zostavenia kást, tak Európu a Čínu dobývali iba kniežatá, t.j. po krátkom vojenskom úspechu došlo k zabudnutiu starej Viery a asimilácii s domorodým obyvateľstvom. V tomto smere je ale zaujímavý výskum Brita menom Arthur Kemp, ktorý dokázal, že prvé štyri dynastie vládcov Egypta boli BIELI ĽUDIA:
A toto už akurátne zapadá do podania našich Véd. Vydal aj knihu.
Ak nám už niekto chce nahovoriť, ako veľmi má rád Slovensko a našu Prastarú Kultúru, mal by žiť buď na Slovensku alebo aspoň v Indii. A tu si môžeme pripomenúť Zápoveď Boha Perúna:
KTO UTEČIE ZO ZEME SVOJEJ DO CUDZINY V HĽADANÍ ĽAHKÉHO ŽIVOTA, TEN JE ZRADCA RODU SVOJHO A NEODPUSTÍ MU ROD, LEBO ODVRÁTILI SA BOHOVIA OD NEHO.
Ak už hovoríme o védickom svetonázore, nezaškodí si ho v skratke priblížiť. Možno povedať, že jeho hlavnou črtou evolúcia Ducha. Podľa Viery našich Predkov sa Duch postupne inkarnuje do vyšších a vyšších tiel. Tu by sa možno žiadalo povedať „až sa stane človekom“. No človekom evolúcia ani zďaleka nekončí. Človek je iba na prahu obrovského Sveta Predkov, pričom iba stupňov vo Svarge, t.j. v harmonických Vesmíroch je 16 – vrátane našej Javi. Ale to len v prípade, ak každou inkarnáciou naplníme stanovenú úlohu. Ak nie, musíme sa postupne vracať dovtedy, kým potrebný stupeň evolučného vývoja formou osobnej skúsenosti nenadobudneme. Okrem pojmu „Inkarnácia“ rozlišujeme ešte pojem „Reinkarnácia“, t.j. opakovaná inkarnácia. Táto nastupuje spravidla vtedy, ak náš život bol násilným spôsobom pretrhnutý a je potrebné ešte niečo dokončiť. Nejde teda o inkarnovanie sa s novou úlohou, ale „dokončenie“ úloh predchádzajúcej inkarnácie.
V súvislosti s evolúciou Ducha nastupuje aj otázka vegetariánstva. Toto nie je v žiadnom prípade samoúčelné. Podľa védického učenia keď sa Živatma, t.j. živá Atomárna Častica alebo aj Častica Ducha rozhodne nastúpiť cestu evolúcie Ducha, spojí sa s ďalšími Živatmami a materializuje sa vo svete minerálov. Tá Živatma, ktorá „presvedčila“ ostatné sa zúčastniť evolučného procesu sa stala ich „lídrom“ a nazývame ju ŽIVA.
Živatmy pod vedením Živy sa postupne inkarnujú vo svete minerálov, až kým nedosiahnu najvyšší stupeň vývoja v tejto ríši, t.j. kým sa nestanú diamantom. Po zániku diamantu sa inkarnujú vo vyššom svete, vo svete rastlín. Tu opäť prejde celým vývojom v tejto ríši – Védy spomínajú 8 miliónov inkarnácií – až sa inkarnuje na najvyššom stupni evolučného vývoja v ríši rastlín, t.j. stane sa orchideou.
Živa aj so svojou „skupinou“ sa takto inkarnuje vo svete zvierat. Tu opäť prejde inkarnáciami celou ríšou zvierat, až sa stane už vysoko organizovaným tvorom, t.j. takým zvieraťom, ktoré je už iba „na krok“ od človeka. Takýmito sú kravy, prasatá, psy, orly, líšky, kone, medvede, vlky a mnoho ďalších zvierat, ktoré žijú okolo nás. Ak sa takéto zviera dostane do kontaktu s človekom tak, že tento naň pozitívne zapôsobí, tak sa rozhodne stať človekom. Okrem toho, že sa takto rozhodne, musí ešte zažiť aj skúsenosť prirodzenej smrti. No a tu nastupuje ľudská beštialita. Namiesto toho, aby sme „mladším bratom“ pomáhali v evolučnom vývoji ich surovo týrame, zabíjame a jeme. A to sa ešte v nevedomosti chvastáme, že sme akési „dravce“ a podobné nezmysly. No v skutočnosti zastavujeme evolúciu týchto bytostí, ale oni sa – lebo toto je všeobecný zákon Vesmíru – musia znovu a znovu inkarnovať a plniť evolučnú úlohu tak, ako my, ale my ich znovu a znovu zabíjame. Okrem ťažkých karmických dôsledkov, ktoré na seba privolávame, spôsobujeme aj to, že napríklad na svete vznikajú vojny, v ktorých musíme hynúť pre zmenu my. Prečo? Odpoveď je napríklad v jeden zo zápovedí Čísloboha:
VEDZTE, ĽUDIA RASY VEĽKEJ, ŽE PRE ŽIVOT KAŽDEJ BYTOSTI JE URČENÝ SVOJ CHOD ČASU, A PRETO NEODNÍMAJTE CUDZÍ ŽIVOT, LEBO NARUŠÍTE CHOD ŽIVOTA DRUHÝCH BYTOSTÍ A ZMENÍTE ČAS ŽIVOTA SVOJHO.
Inkarnácia totiž funguje tak, že sa inkarnujeme v akýchsi „skupinách“ – do ktorých patria aj zvieratá. Ak by sa napríklad v minulosti tí, ktorí tu žili tisícročia pred nami chovali k zvieratám tak, ako my dnes, tak by sme tu dnes neboli, resp. boli by sme stále zvieratami. A čo sa týka skupín, tak tieto prechádzajú evolučným procesom spolu, t.j. ich členovia sú vzájomne previazaní. Ale ak my, namiesto pomoci zvieratám ich neustále týrame a zabíjame, tak oni svoju evolučnú úlohu nemôžu v danom tele ukončiť. Rodia sa preto znovu a my ich znovu zabíjame. Takto prídeme do bodu, že nemôžeme postúpiť ani my, lebo skupina musí urobiť krok vyššie spolu. Čo z toho logicky vyplýva? Ak to nejde jedným smerom – pre našu aroganciu a hlavne nevedomosť – tak to pôjde iným smerom. Príde vojna a budeme pozabíjaní my. Toto sa bude opakovať dovtedy, kým neprídeme na to, čo je naša úloha vo Svete Javi. Komu by sa to zdalo kruté, ten sa skúsi predstaviť seba v koži chúďat zvierat, ktoré „my dravci“ údajne „máme právo zabíjať“… Hoci život človeka je vždy viac ako život zvieraťa, za normálnych okolností nám nikto také právo nedal. Teda určite nie naši Bohovia. Ak to robíme – treba podčiarknuť že dobrovoľne – tak príde reakcia. To je zákon Karmy.
Ako protipól učeniu o evolúcii Ducha vymysleli tvari učenie o evolúcii druhov. Hoci samotný Darwin svoje učenie na sklonku života odvolal, udržiavajú ho všemožne pri živote dodnes. No možno povedať, že ani dnešná veda vývoj druhov nedokázala. Stále ostáva iba v podobe úvah a predpokladov.
Teda toto je rozdiel medzi védickým a materialistickým učením. V našom učení Duch postupne vstupuje do vyššieho a vyššieho tela – pričom každé z nich je pre danú evolučnú úlohu dokonalé – až sa stane človekom, ale to nie je koniec vývoja. No a darwinovci predpokladajú, že druhy vznikajú náhodne až sa sem tam čosi – tomu najschopnejšiemu – podarí. No ak by tento náhodný výber bol pravdou, tak vedci by museli nachádzať milióny a milióny rôznych „nepodarených“ pokusov. No veda vykopala len niečo nad 300 tisíc druhov, čo je tiež jeden z dôkazov proti darwinistom.
Dnes napríklad už veda zistila – rozborom DNA – že minimálne gorily a orangutany sú vývojovo mladšie ako človek. No a vo Védach sa hovorí, že všetky opice pochádzajú z človeka. Sú to totiž tí ľudia, ktorí v minulých prelomových epochách – presne takých, akú prežívame dnes – neurobili nič pre svoju evolúciu. Príroda má takú zákonitosť – voláme j Karma – ktorá spôsobí, že ak niečo niečomu daruje a on to nepoužije znamená to, že to dostal zbytočne. Dostali rozum a mali možnosť slobodnej voľby, no oni radšej išli pod „spoľahlivým“ vedením Pána. Nuž všetci takýto, ktorí prežili kataklizmy a všetky súvisiace zmeny epoch boli premenení na opice. Takto majú dostatok času premýšľať, čo urobia pri budúcej príležitosti evolučného postupu…
Ak sme už začali so Štúrovcami, tak nemôžeme vynechať Sama Chalupku a jeho MOR HO! Len to by mali všetci Slovieni u nás doma vedieť, že nejde o vymyslenú, ale skutočnú udalosť, ktorú opisuje rímsky historik Ammianus Marcellinus:
PRAVDA BOHMI VYDANÁ, KÁŽE NÁM, SLOVANOM;
PÁNA MAŤ JE NEPRÁVOSŤ, BA VÄČŠIA BYŤ PÁNOM!
A ČLOVEK NAD ČLOVEKOM U NÁS NEMÁ PRÁVA,
SVÄTÉ NAŠE HESLO JE: SLOBODA A SLÁVA!
Netreba veľa predstavivosti na to, aby bolo jasné, že čím viac sme podelení, tým ľahšie nad nami vládnu cudzinci. To je princíp politiky „rozdeľ a podmaň si“, či inak našim čitateľom dobre známy a štedro financovaný projekt spravodajských služieb zvaný „Démon Slovanstva“. Máme šancu prežiť každý na svojom piesočku? Nuž, tu je hlas našich Predkov:
„I brali z nás daň často, a od rána do rána sme videli zlo, ktoré sa tvorilo na Rusi. I čakali sme, kedy príde dobro. Ale ono nepríde nikdy, ak my svoje sily nespojíme a nevstúpi do nás jedna myšlienka, ktorú hlaholí nám hlas Praotcov. Načúvajte mu – a potom nič iné nečiňte!“
Velesova kniha
Prečo nás chcú mnohí „tiežlovania“ držať dobre izolovaných od ostatných Slovanov, najmä od Rusov?
„A tu všetci vrhli sa na Jazov a bili sa s nimi dovtedy, kým ich nerozbili. I začali poznávať Pravdu, že len vtedy sme mali silu, keď sme všetci boli spolu – vtedy nám nikto nemohol odolať.“
Velesova kniha
Žeby naozaj bolo najlepšie sedieť doma, dobre ukrytý a čakať, až to zlé samo od seba pominie?
Len hlupák si myslí, že zlí ľudia nerobia zlé veci.
Marcus Aurelius
A preto kultúra boja musela byť od Vekov súčasťou výchovy našej mládeže. Inak to totiž nejde. Kto nás ochráni, ak nie my sami?
„A hľa, prichádza do našich stepí veľké množstvo cudzích rodov, a nemôžeme byť mierumilovní, a nemôžeme prosiť o pomoc, lebo ona je vo svaloch našich a na konci mečov a nimi my sekáme nepriateľov“.
Velesova kniha
Prečo nás naozaj pokrstili? Žeby z bratskej lásky? Velesova kniha:
„A Gréci chcú nás pokrstiť, aby sme zabudli na Bohov našich a tak sa obrátili k nim, aby strihali z nás daň podobne pastierom, ktorí rozkrádajú Skýtiu.
Nedovoľte vlkom pochytať jahňatá, ktoré sú deťmi samotného Slnka!“
Hlas našich Predkov je úplne jednoznačný:
„TAK HOVORÍME MY, ŽE MÁME PREKRÁSNY VENIEC NAŠEJ VIERY A NEMÁME ČO PRIJÍMAŤ CUDZIU.“
Takže je očividné, prečo je Velesova kniha nekompatibilná a netreba viac vysvetľovať…
Uzavrite tento náhľad tým, čo nás dodnes spája so Svetom našich Predkov, Staroslovienskou Bukvicou. Máme bukvicu menom Ota:
Obraz tejto bukvice je „neprijímanie čohokoľvek“.
Slovanský svet sa dnes v princípe delí iba na dve skupiny. Na Starovercov a na tých, ktorí Starej Viere nerozumejú. Ak si prečítate kritiku na Starú Vieru na internete hneď zistíte, že to vôbec nie je kritika, keďže v slovanskom Svetonázore je kritika vyjadrená práve bukvicou Ota. Vysvetlime si hneď prečo.
Každý človek má právo niečo neprijímať, ale ak niečo neprijímame, tak pod tým sa v zmysle nášho Svetonázoru predpokladá predchádzajúce PLNÉ POCHOPENIE PREDMETU, ktorý zamietame. Kritika je možná totiž iba vtedy, ak dobre poznáme to, čo kritizujeme. Môžeme teda s pokojným Svedomím povedať, že na Starú Vieru sme zatiaľ nevideli ŽIADNU KRITIKU.
Grafika bukvice Ota je príznačná a dobre vystihuje Obraz, ktorý je v bukvici uložený. My už vieme, že plná čiara zhora nadol symbolizuje tok INGLIE, t.j. Energiu, ktorá zostupuje z Nebies, z Pravi. Z tohto hlavného prúdu si vezmeme a odsejeme preč to, čo nechceme. Časť napravo od zvislej čiary symbolizuje proces preosievania nechceného. Ale nezabúdajme, z védického pohľadu najskôr musíme poznať to, čo berieme na osievanie. Ak by zlatokop nevedel, ako vyzerá zlato, čo by osieval? Práve preto je nevedomosť považovaná za najväčší hriech, je totiž matkou množstva ďalších neprávnych rozhodnutí. A práve preto Stará Viera znamená „VIEdať RA“, t.j. „mať jasné poznanie“. Viera nie je náboženstvo – ktoré je samo osebe iba projekciou určitej časti Viery do daného času a priestoru – ktorému dogmaticky stačí vydať rozkaz, a nevedomý otrok či sluha iba poslušne počúvne hlas svojho Pána. U nositeľov religióznych smerov sa nepredpokladá prítomnosť poznania.
Ďalšou témou priamo súvisiacou s absenciou poznania – nijako nie poslednou na Púti k Istine – je vymyslený tvar „Sloven“. Ak tento moderný novotvar používajú ľudia, ktorí sa zároveň hrdia „znalosťou“ indickej kultúry, tak ostáva iba otázkou, prečo ak ide o používanie indických alebo tibetských mantier vedia presne, že zvuk v nich – ak sa má dosiahnuť želaný výsledok – musí byť vydávaný na správnej frekvencii, ale ak ide o názov SlovIEn a SlovEn tak to akosi neplatí. Rovnako zaujímavé však je, že v podstate nikto nepopiera, že v pôvodnom, staroslovienskom slove je použitá bukvica „JAŤ“, ktorá má špecifickú grafiku “ Ѣ“. Starosloviensku Bukvicu sa síce takýto „odborníci“ študovať ani nesnažia, ale „vedia“ – ako to neraz uvádzajú – že „JAŤ“ sa čítalo (asi) ako „E“ alebo „Ä“. Vrcholom nevedomosti je, ak si myslia, že sa dokonca čítalo v slove priamo ako „JAŤ“. Na takéto argumenty sa ozaj dosť ťažko odpovedá, lebo očividne sa tu prejavuje iba hlboká neznalosť našej vlastnej Kultúry. No a kto ignoruje podstatu toho, o čom tvrdí, že to pozná, s tým ťažko niečo vyriešiť. Pozrime sa na tento problém cez príklad.
V Staroslovienskej Bukvici mala každá zo 49 bukiev svoje meno, mnohé z nich číselný význam, do 49 Obrazov a v neposlednej miere aj sebe vlastný a unikátny zvuk. Ak by sme vzali do úvahy iba faktor mena a fonémy, tak sa pozrime, ako sa pozostatky tejto logiky nebadane uchovali v našom podvedomí dodnes. Ako príklad použime slovo „brat“. Ak by sme začali toto slovo hláskovať, tak by sme zistili, že používame – akosi podvedome – pre každé písmeno aj jeho „názov“, t.j. tvar, ktorý v slove nečítame. B hláskujeme ako „bé“, R ako „er“, T ako „té“. Ak to takto hláskujeme, tak prečo to zároveň rovnako nepoužívame aj priamo v slove? Veď by sme čítali niečo ako „béeraté“. A presne tento istý princíp možno použiť aj na pochopenie mena a zvuku (fonémy) JAŤ. Ale toto nie je celý problém.
Hlavný rozdiel je v Obraze a samozrejme jemu zodpovedajúcej zvukovej frekvencii. Sú frekvencie, ktoré nás ťahajú hore, sú aj také, ktoré nás ťahajú dole. Presne ako v už spomínaných indických či tibetských mantrách. Ak sa vymení „len“ písmeno, tak – bez nášho vedomia – začne naše podvedomie dostávať úplne iné Obrazy bez ohľadu na to, čo v súčasnom jazyku vyjadrujeme. Podvedomie je VŽDY vo Večnosti, pričom súčasný jazyk – úmyselne upravený – je v súčasnosti. A postupne sa začneme negatívne, deštrukčne programovať. A to ešte nehovoríme o tom, že každý tvar, vrátane bukvice nakreslenej na papieri, generuje torzné polia, ktoré boli nedávno objavené už aj oficiálnou vedou. Ani náhodou teda nemôže byť jedno, čo používame.
Bukvica JAŤ:
Má Obraz „Božie spojenie“ alebo „vzájomné prepojenie Nebeských a pozemských štruktúr“. V názve SlovѢn teda hovorí o človeku, ktorý má prepojenie so Svetom Bohov, ktorí stojí o spojenie s Vyššími Svetmi, hoci svoj život žije na Zemi. No jeho cieľ je na Nebesiach. Preto je SlovIEn.
Bukvica JEST:
Má Obraz, ktorý je často vyjadrený aj graficky:
Ako forma existencie vo Svete JAVI, t.j. v materiálnom svete. Vyjadruje aj PÄŤ elementov, z ktorých pozostáva človek. Je to zároveň jeden z najstarších symbolov človeka. Úplne najstarší je Kolovrat v Kruhu.
Hoci toto vysvetlenie je iba veľmi skrátené, mysliaci človek už môže začať nachádzať súvislosti. A tak vysvitne, že SlovEn je človek, ktorý žije na tejto Zemi, ale predmetom jeho záujmu je najmä materiálny svet a jeho prejavy. Nehľadá napojenie na Svet Bohov. Nesporne, Slovensko je dnes plné Slovenov. No títo tu v našej slávnej minulosti nežili. Buďme radi, že sa nám zvuk JAŤ, t.j. že „IE“ zachovalo v jazyku dodnes. Nuž hľa, zmena zvuku v jednom písmene…
My Slovieni teda pánov nemáme a mať nemôžeme. Slovan je Vierovyznanie, je to ten, kto Slávi Prav. Máme vlastné Ponímanie Stavby Sveta, vlastný Svetonázor, vlastné Písomníctvo, vlastný Koľadov Dar (Kalendár) a vôbec celú, Prastarú Kultúru. Nemáme prečo prijímať cudziu.
SLÁVA BOHOM I PREDKOM NAŠIM!
