„Daj mi, Bože, hlavu železnú, oči medené,
jazyk strieborný, srdce meča silného,
nohy vlka sliediaceho; a bdelosť neutíchajúcu
daj MI, Bože, líca mohutné
jazyk ovčí, um teľací, srdce zajačie“.
(A. Blok, poézia zariekaní a zaklínaní, str. 50)
Volchvovia, znachari, veduni, kolduni, vedmy, trichy, čarodejníci, kudesníci… Koľko veľa názvov máme v staroslovienskom jazyku pre výnimočných ľudí, majúcimi poznanie a schopnosti, ktoré pomáhajú obyčajnému človeku v jeho každodennom živote. Exituje ešte množstvo slov, ktoré vyjadrujú príslušnosť človeka ku kaste zasvätených do védického poznania našich Predkov, ale význam týchto slov je odvodený od slov majúcich jediný zmysel – „(po)znanie“, „svetlo“, „dobro“, ale ani jedno z nich nie je odvodené zo slova, ktoré má význam „zlý“.
Dokonca aj také slovo ako „Vedma“, ktoré u mnohých vyvoláva negatívne emócie a strach, znamená iba jednoduchú skratku „VEDiaca MAtka“. V anglickom ekvivalente sa používa výraz „witch“, podľa výkladu doktora Mora toto slovo neznamená nič iné ako jednoduché „múdra žena“. Slovo pochádza z anglického slovesa „weet“, čo znamená „(po)znať“. Takže aj v súzvuku s „vedmou“, názvy „veduňa a vedun“ rovnako pochádzajú zo slovesa „vedieť, znať“.
Ďalšími staroslovienskymi slovami, ktoré označujú ľudí s poznaním sú slová „znachar a znacharka“, ktoré majú ten istý slovanský koreň – „znať“. Podľa slov Henryho Mora, týmito slovami sa rozumie označenie „ľudia, majúci poznanie a schopnosti vykonávať alebo hovoriť nezvyčajnosti“.
Kresťanská cirkev najviac zakazovala a bojovala proti názvu „Volchv“, čo tiež predstavuje jeden z prastarých názvov človeka, ktorý ovláda nadľudské možnosti. Volchvovia, kudesníci boli koldunmi osobitnej kategórie, ktorí mali veľký vplyv na život krajiny a spoločnosti. Ak sa napríklad niektorí žreci odpradávna u Slovanov nazývali volchvami a ich činnosť volchvovaním, tak následkom toho sa toto slovo stalo synonymom čarovania a čarodejníctva. Volchvovia poznali množstvo meteorologických príznakov, silu a účinky rozličných byliniek a s veľkou skúsenosťou používali hypnózu. V niektorých prípadoch Slovania považovali za volchvov aj kniežatá, niekedy nimi aj naozaj boli – boli zároveň volchvami aj vojakmi. Napríklad sa predpokladalo, že knieža Vseslava Polockého „matka porodila z volchvovania“ (t.j. za pomoci zariekania). A volchvovia mu na hlavu priviazali nauz (obereg, t.j. ochranný prívesok v podobe čarodejného uzla), čím knieža získal nadľudské schopnosti. Obraz kniežaťa-volchva, vodcu družiny, mocného kolduna našiel odraz aj v povestiach. V povesti o Volge (Volchve) Vseslavieniči on, vojak, bohatier, sa menil na šťuku, vlka alebo vtáka. Volchvovia boli bylinkári aj „vodníci“. Dnes už aj veda potvrdzuje dôležitosť a účinnosť fytoterapie a možnosti „programovať“ vodu meniac zloženie jej molekúl a pridávajúc jej nové, nezvyčajné a liečebné vlastnosti. Volchvovia mali hlboké poznatky o netradičnej medicíne. Úspešne liečili chorých liekmi rastlinného a živočíšneho pôvodu, vynikajúco sa vyznali v liečivých rastlinách. Liečili minerálmi, kovmi, rôznymi popolmi a tajnými prostriedkami; poznali diétoterapiu a reflexnú terapiu skôr a lepšie ako Číňania; majstrovsky ovládali akupresúru a rôzne druhy masáží; chiropraktiku a manuálnu terapiu; ovládali stavbu kostí a umenie liečenia orgánov; úspešne liečili poranenia rôzneho pôvodu a úrazy; ovládali chirurgiu, vrátane energetickej; ovládali metódy pomoci pri pôrodoch a gynekologické postupy; vedeli používať fyzioterapeutické prostriedky liečenia: moxovanie, akupunktúru, púšťanie krvou, energetickú masáž, tlaky a aplikácie, liečenie zanesení, minerálne vody a aerosóly, prikladanie bahna, vodoliečbu, liečenie chladom a pod.; originálne liečili reumatizmus, radikulit, natiahnutie svalov a väzív, zuby a zubné bolesti, krvavé vracanie, bolesti očí, bolesti srdca a ciev; účinne liečili aj dnes neznáme, zložité psychické choroby a mnohé ďalšie.
Takto by sa dali rozobrať aj ľubovoľné názvy „profesií“ ľudí, ktorí mali nadľudské schopnosti a ezoterické poznatky, ale takéto opisy budú vždy obsahovať výlučne kladné kvality, pretože dobro musí vždy vyhrať. To samozrejme neznamená, že vo svete niet zla. Jednoducho, ak vediaci človek prešiel na stranu temných síl, tak k jeho názvu sa pridal prídavok „temný“ a všetko ostalo na svojom mieste.
Liečiteľstvo bolo vo všetkých časoch sférou činnosti vediacich ľudí: znacharov, koldunov, vediem atď. preto ich môžeme všetkých súhrnne volať Liečiteľmi – alebo pôvodným staroslovienskym výrazom – „Celiteľmi“ („ce“ = to, „l(e)“ = lepiaci, stmeľujúci, obnovujúci, „tel“ – telo). Čo v našom prastarom jazyku znamenalo: obnovujúci celistvosť celého človeka. To znamená, oni neliečili ako súčasná medicína následky choroby, ale obnovovali počiatočnú celistvosť človeka, ktorý sa na nich obrátil odstraňujúc ako príčiny ochorenia, tak aj jeho následky na všetkých energetických úrovniach. Takýto ľudia sa často už rodili s darom liečenia, ktorý rozvíjali pod vedením múdrych poradcov a svoje poznatky odovzdávali ďalej z pokolenia na pokolenie. A celý tento systém liečebných praktík bol postavený na základe a poznania Slovanských Véd.
Učenie vediaceho človeka sa začínalo základmi stavby Vesmíru, lebo len ich spoznaním bolo možné pochopiť podstatu rôznych liečebných postupov. Prastará Viera našich Prvopredkov učí, že základom všetkých Svetov nášho Kozmosu – Javi, Navi a Pravi je energia, ktorá pochádza z prvobytného zdroja (RA-M-CHA), prejaviaceho sa v našej skutočnosti. Prvopočiatočný zdroj vydáva tok svetlonosných iskier (Atma, Duch), ktoré vydávajú žiarenie. Toto žiarenie, rozlievajúce sa po Vyšších Svetoch sa celý čas materializuje až dovtedy, kým sa nestane živou formou v našom fyzickom Svete Javi. Živá forma vstupuje do vzájomného vzťahu s druhými energiami už zhmotnenými do stavu hmoty Sveta Javi aj s existujúcimi jemnými formami. Takto energia preniká do všetkých rohov Vesmíru, do každej bunky, podstaty a pod. v súlade s prastarým učením Slovanov, základom ľubovoľnej energie je Energon – najmenšia a najväčšia častica, ktorá v sebe nesie všetku prvopočiatočnú informáciu o Stavbe Sveta. Pri vytváraní spojení Energonov prebieha zrodenie a vývoj rôznych systémov, prebieha výmena a obnovovanie informácií. V súlade s horeuvedeným naši Predkovia od pradávnych čias vedeli, že ľubovoľný objekt vo Svete Javi nie je nič iné ako súhrn energií rôznych hustôt. Taktiež vedeli, že musí existovať aj riadiaca sila, ktorá udržiava túto štruktúru v tej alebo onej forme. Túto riadiacu silu nazývali Predkovia Dušou, a preto hovorievali: Dušu má všetko – kameň, strom, jazero atď. takže aj človek má Dušu, ktorá riadi telo prostredníctvom energií určitého spektra a nesúce danú informáciu. Znamená to, že slovanský Védický systém jasne hovorí, že Svet riadi informácia. Ale človek môže túto informáciu prijímať pomocou zmyslov a spracovávať za pomoci mozgu. Preto mozog človeka považovali naši Praščuri za systém riadenia fyzického tela s vedomím (spoločným vedomím/ poznaním Duše a Ducha) človeka. Naši Predkovia vedeli, že pozemský človek predstavuje nielen jednoducho fyzické telo, ale je to mnohoštrukturálny energetický systém, ktorý pozostáva z:
- Dvojrozmerného Rozumu (systém učenia a poznávania);
- Trojrozmerné telo (žijúce vo štvrtom rozmere – čase);
- Šestnásťrozmerný Um (systém materializovania a tvorivosti);
- Mnohorozmerná Duša;
- Bezrozmerný (mimorozmerný) Duch;
- Svedomie (spoločné vedomie s Bohmi a Predkami), t.j. vonkajšie Svetlo prenikajúce dovnútra a osvetľujúce tie alebo oné okamihy Života človeka, jeho štruktúry.
Trojrozmerné ľudské telo má rozvetvenú energetickú sieť, ktorá pozostáva z kanálov a centier koncentrácie energií. Slovanský systém energetických centier väčšieho rozsahu, ako je východný systém. Obsahuje 37 základných energetických centier, z ktorých 9 je hlavných a 28 určujúcich a spolu vytvárajú energetický kríž. Hlavné centrá sú rozdelené na 3 štruktúry:
- Spodné 3 čakry zodpovedajú za Javný (fyzický) vývoj človeka;
- Stredné 3 čakry zodpovedajú za Duševný vývoj;
- Horné 3 čakryzodpovedajú za Duchovný vývoj.
Pohyb energie
Človek, počínajúc počatím a narodením a v priebehu celého svojho života sústavne zapadá do rôznych udalostí, čo vedie k vyčerpávaniu energie z organizmu. Zlý vzduch, voda a potraviny. Ohlupujúce látky (alkohol, tabak, čaj, káva). Prejedanie sa. Sex mimo rodinu (čo privádza nielen k chorobám a rodinným drámam, ale reálne skracuje dobu života človeka). Hazardné hry. Únava a stres. Všetky tieto a iné vplyvy neobyčajne škodia zdraviu, t.j. porušujú zákony RITA. Vychádzajúc z týchto hlbokých poznatkov našich Predkov, pripravovali a vykonávali sa rôzne metódy prinavrátenia si zdravia. Na tento účel sa používali prostriedky širokého spektra účinkov, od hrubého mechanického úkonu (masáž, prikladanie, chirurgia a pod.) po informačné účinky (zariekania, rituály a pod.).
Za najrozšírenejšie sa považovali informačné úkony, ktoré sa používali ako samostatné metódy ozdravenia, tak aj v súhrne s inými liečebnými prostriedkami, mechanickými úkonmi atď. Už aj v našich časoch veda potvrdila, že svet ovláda informácia, čo naši Predkovia vedeli dávno. Spoločné práce vedcov-medikov ukazujú, že aby sa dosiahol účinok na telo s cieľom zmeny jeho fyzických charakteristík na dosiahnutie liečebného účinku, je možné dokonca ani neprijímať lekárske prostriedky vnútorne, ale postačí jednoducho pôsobiť riadenou informáciou. Cestou skúsenosti je dokázané, že pomocou leukoplastu možno prilepiť potrebnú tabletku na svoje telo a sa určitý čas ponosí na sebe, tak výsledok bude ten istý, ako keby bola použitá vnútorne. Sila spolupôsobiaceho účinku bude určite slabšia, ale nasmerovanie účinku je rovnaké. Naši Praščuri tabletky tak či onak nepoznali, ale na sebe nosievali – kvôli ozdravujúcim účinkom – rôzne korene rastlín, zariekavané oberegy (ochranné prívesky), alebo jednoducho používali rôzne zariekania nasmerované na zmenu informačného poľa človeka. Ale prešiel čas a vnútenie Slovanom cudzieho, kresťanského náboženstva zmenilo prvopočiatočný informačný zmysel mnohých zariekaní.
Afanasiev v minulosti o tom napísal: „Neodškriepiteľne mnohé zo zariekaní, ktoré v sebe obsahujú obracanie sa k nebu, svietiacim objektom, zorám, hromu, vetrom a pod. boli pôvodne modlitbami k Božstvám živlov. Po nástupe kresťanstva boli tieto prastaré vzývania doplnené vsuvkami mien Spasiteľa, Bohorodičky, apoštolov a inými, pre nich vhodnými doplnkami (t.j. slovanské Božstvá boli zamenené judskými). Mnohé zariekania boli do takej miery prepracované novým (t.j. cudzím) vieroučením, že v 15. a 16. storočí boli zahrnuté do kresťanských modlitebných knižiek pod názvom modlitby“
(poznámky v zátvorkách doplnené).
V súvislosti s týmto potvrdením tohto známeho ruského etnografa, my Slovania a Árijci používame zariekania a obrady v pôvodnej, prvopočiatočnej, slovanskej podobe, v akej ich čítajú a používajú vediaci ľudia aj v súčasnosti. Niektoré zariekania sa dajú aj zreštaurovať tak, že sa z nich odoberú cudzozemské vsuvky, obzvlášť tie, ktoré sa týkajú poníženia človeka do stavu otroka či sluhu. Pretože Slovania od počiatku boli vždy deťmi svojich Bohov (našich Veľkých Predkov, od ktorých vedie rodoslovie každého slovanského Rodu). Naši Bohovia nevyžadujú od svojich potomkov ponižovanie, oni sa vždy s nami stýkali ako rovní tak, ako sa to so svojimi deťmi aj má. Veď v Slovanských Védach je to aj výslovne potvrdené:
„Predkovia, to sú prastaré Božstvá, bez hnevu, starajúce sa o čistotu, vždy múdro cieľavedomé, vychovávajúce k zanechávaniu hnevu, vyznačujúce sa veľkými a dobrými činmi“ [Zákony Manu (17)].
Jedine následkom násilného pokresťančenia kniežaťom Vladimírom sa Slovanom vnútila situácia otrokov Boha Izraela (dostatok informácií získa každý sám pri pozornom čítaní Biblie, obzvlášť Starého zákona), ale čistá slovanská Duša si nikdy nepripustí označenie „otrok (služobník) boží“, a preto na tejto stránke ani v ďalších textoch nenájdete označenia, ktoré by ponižovali vašu dôstojnosť.
Veď hoci znacharstvo je prastaré podanie, pre mnohé skupiny našich ľudí je ešte nové.
Pri prednášaní zariekaní a vykonávaní rituálov a obradov sa Slovania, v súlade s prastarou tradíciou, označovali Svätým znamením, ktoré sa často označuje ako Perúnica, a dodnes ho ešte vykonávajú Staroverci. Vykonávame ho tak, že špičkami spojíme tri prsty pravej ruky (palec, prstenník a malíček) na česť Veľkého Triglava – Svaroga, Perúna a Sventovíta, ktorých podstatou je Svedomie, Sloboda a Svetlo (vzájomná pomoc) a dva prsty (ukazovák a prostredník) sú spojené spolu a vystreté, čo predstavuje Boha Roda Nebeského a Ladu-Bohorodičku. Takto uložené prsty na priložia najskôr na čelo, potom na ľavé a pravé oko a nakoniec na ústa. Takto sa vykonáva malá Perúnica. Veľká Perúnica sa vykonáva na čelo, ľavé plece, pravé plece a pupok. Sväté znamenie opisuje tvar blesku Boha Perúna, osvetľujúceho život našich Predkov. Pri prednášaní zariekaní znachar predkloní hlavu, pretože predklonenie hlavy počas obracania sa vyjadruje úctu k Slovanským Bohom a Svätomúdrym Predkom ako znak vďaky za ich pomoc. Fyzické vysvetlenie tohto rituálu je veľmi prosté – po ruke nám prechádza radiálny nerv, ktorý sa v zápästí rozdvojuje a končí v prostredníku a ukazováku. Cez tento nerv prechádza vyžarovanie našej vnútornej energie, a tak keď sa prstami dotýkame svojich čakier, tak do nich posielame energiu a aktivujeme ich, čím ich nútime pracovať v zosilnenom režime. Takto aj zosilňujeme vnútorné obranné vlastnosti organizmu a môžeme vylučovať silnejší tok energie.
Kresťanská reforma obradov Nikona v 17. storočí v Rusku tento rituál zakázala a zaviedla trojprstové prežehnávanie – dodnes používané v tzv. Pravoslávnej kresťanskej cirkvi a u gréckokatolíkov. U tohto uloženia prstov (príznačné že zacielené extra na Slovanov) kresťania už uzatvárajú tok energie v ruke palcom, takže ju nevyžarujú mimo, a teda hoci sa dotýkajú svojich energetických centier tak vykonávajú tento rituál naprázdno.
Okrem Perúnice Slovania počas rituálov vykonávajú aj tzv. Znamenie Slávy – priložíme pravú ruku s otvorenou dlaňou na srdce a potom ju dvihneme k Nebesiam a povieme:
SLÁVA BOHOM I PREDKOM NAŠIM!
