STAROVERCI

14. novembra 2017 | ARCHÍV (NOC SVAROGA), OBRAZY RODNEJ VIERY, ZÁKLADY

Názov Staroverec je dnes veľmi často nesprávne chápaný. Základ názvu tvorí reliktný koreň „STAR“, ktorý – pri znalosti Staroslovienskej Bukvice – dešifrujeme ako ST+AR. Z Obrazov slov dostaneme SlovoTvrdo + AR. Príponu –ÁR používame ako indikátor, že ide o uchovanie, ochránenie toho, čo je pred samotnou príponou (lek-ÁR, mur-ÁR, pek-ÁR, such-ÁR…). V tomto prípade výraz hovorí, že ide o človeka, ktorý pevne (tvrdo) uchováva Slovo (t.j. Múdrosť). Uchovávať však môžeme iba to, čo sme najskôr nadobudli.

Staroverec je teda človek, ktorý nadobudol Poznanie a uchováva ho. Preto VIERA je POZNANIE, v žiadnom prípade nie konfesia, t.j. náboženstvo. O aký druh Múdrosti (Poznania) ide, si môžeme niečo v krátkosti v tomto článku zopakovať – veď opakovanie je matkou Múdrosti. Starý teda v našom pôvodnom jazyku – staroslovienčine – neznamená vetchý, zošúverený vekom, ale Človeka, ktorý ovláda Poznanie a pevne sa ho drží. Je však pravidlom, že Múdrosť nadobudne ten, kto má už dostatok vlastných životných skúseností.

Môžeme povedať, že dnes nám skôr ostali informácie z oblasti mýtov. Ale veda o mýtoch – mytológia – nie je až taká „neužitočná vymyslenina“, ako by sa neznalým mohlo zdať. Ba práve naopak. Je to zdroj veľmi cenných informácií – ak vieme ako oddeliť informačný šum od informačného obsahu. A práve preto dnes už mnohí veci znalí vedci nazývajú mytológiu koncentrovanou minulosťou. Majú pravdu.

Mýtus je rozprávanie, ktoré odovzdáva predstavy našich Predkov o pôvode Sveta, prírodných javoch, o činoch slávnych Predkov. Najživšie zachytáva informácie podávané z hlbín vekov. Ak odstránime lživé nánosy, tak v jeho vnútri, jadre, ostane tá najčistejšia Pravda. Veď každý dobe pozná príslovie: niet dymu bez ohňa.

Táto informácia je však podaná bez svedkov, bez údajov, ktoré sa dajú na danom stupni overiť. Vždy však môžeme zaujať postoj vedeckého bádateľa a povedať: predpokladajme, že… a to nás nasmeruje na cestu hľadania odpovedí.

Na takýchto neľahkých bádateľských cestách neraz robíme chyby, strácame niť, ba často stúpame aj na tie isté hrable. Pokračujeme však napriek všetkému vpred, pretože za nás našu cestu nikto iný neprejde. Našou hlavnou pomôckou je najčastejšie intuícia, v takto získaných odpovediach je spravidla ukrytý hlavný význam.

Každý z nás sa však nachádza na svojej vlastnej, špecifickej úrovni Duchovného vývoja. Ako neexistujú dvaja úplne rovnakí ľudia, tak neexistujú ani dva úplne identické rozsahy uvedomovania si. Uvedomenie si tej či onej skutočnosti bude vždy striktne závisieť od úrovne, na ktorú sa ten či onen subjekt vo svojej evolúcii dostal.

Uvedomenie si je však to, čo nepotrebuje vysvetľovanie, je to vedenie bez sprostredkovateľov. A to, čo si už uvedomíme zohľadňuje skutočnosť alebo jej hranu takú, aká je. A táto skutočnosť môže mať množstvo názvov, ale jej podstata bude taká, aká je.

Vo všeobecnosti nám učený svet ponúka vzorovú, etalónovú epochu minulosti – antickú grécku kultúru. Pred ňou však existoval všeobecný, védický časopriestor. Gréci sa dlho snažili dostať k základom védického poznania, čo opisujú mnohé príbehy z ich mytológie. Napríklad príbeh Ifigénie je opis použitia ľsti a klamu s cieľom ukradnúť a vyviezť védické poznatky. Táto operácia – dnes by sme mohli hovoriť o operácii špeciálnych služieb – sa im podarila. Ifigénia sa stala žricou Bohyne Artemis a jej brat Ares prebral otcov trón.

Veľmi dobre je známy aj príbeh Argonautov. Ak odoberieme z opisu príbehu „dekoratívne“ pozadie, uvidíme záznam z výpravy gréckych špeciálnych jednotiek – vyjadrené dnešnými termínmi – ktorá mala za úlohu doniesť písomné zdroje poznania Árijcov. Nehľadali teda akési abstraktné „zlaté rúno“, ale proste a jednoducho „ZLATÉ RUNY“ – posvätné texty zapísané Runami. Ale nejde o hocijaké texty – sú to texty opisujúce ako vytvoriť funkčný kontakt s Vyšnými Silami.

Vďaka krádeži týchto poznatkov sa Grékom podarilo vytvoriť a zostaviť ich Olymp – Panteón Bohov. Poznanie bolo však tak či onak získané pomocou pirátskych nájazdov a upravené pre ich podmienky a Svetonázor. Ale tak či onak – dnes je grécky panteón známy po celom svete.

Achájska civilizácia sa začal búrlivo rozvíjať v 13. st. pred n.l. Achájci neboli Árijci a ich myšlienkové procesy – posudzovanie Sveta – rýchlo prestalo zodpovedať ohromnému územiu, ktoré svojimi lúpežnými nájazdami dobyli. A preto veľmi rýchlo nastal reálny problém – ako riadiť takýto ohromný priestor? Nutne potrebovali vytvoriť systém Bohov, ktorému by zodpovedala vlastná mytológia a nadväzne vlastná filozofia. Nemohli použiť mytológiu a filozofiu árijskú – ktorá stojí na Svedomí a Cti – bola pre nich čo do podstaty cudzia. Svoje však nemali nič.

Ako možno riešiť takýto problém? Principiálne existujú vždy dve cesty – evolúcia alebo krádež cudzieho. Keďže všade okolo existovala pôvodne védická Kultúra – jednoducho z nej vykradli čo sa im podarilo a čo z toho bolo pre nich vhodné, to použili. Ale do rozmerov a mohutnosti pôvodnej védickej Kultúry už jednoducho dôjsť nemohli. Kópia nikdy nie je originál.

Expanzia si teda vynútila „skopírovanie“ cudzích Božstiev a začlenenie ich do svojho Panteónu. Ilias a Odysea opisujú presne tento proces. Pomocou krádeže zostavená kópia však nikdy nefunguje tak, ako pôvodný originál – všetko Poznanie sa jednoducho nedá prevziať, a teda nevyhnutne ostali prázdne, „biele“ miesta, ktoré nevedeli čím zaplniť.

Celková konštrukcia však bola už práceschopná, preto mechanizmus začal ako celok fungovať. Predtým sa Gréci dlho nemohli dostať k zdrojom poznania, ale víťazstvom v dlhotrvajúcej Trójskej vojne nakoniec získali prístup do priestoru, kde im vstúpiť predtým bránila práve Trója.

Za príkladom Grékov nasledoval antický Rím. Tiež rýchlo prekročil hranice mestského štátu, stal sa najskôr republikou a potom impériom, ale nemal vlastnú koncepciu a systém Bohov. Veľmi rýchlo pred nimi nastal ten istý problém ako v minulosti u Grékov. Rím však expandoval ešte silnejšie a rýchlejšie ako kedysi Gréci – pre nich nastala situácia „už včera bolo neskoro“. Preto kompletne prevzali celý grécky Panteón, akurát trochu pozmenili mená Bohov. Do systému však zároveň „zakomponovali“ bombu s oneskoreným účinkom – kresťanstvo. Keď prišiel vhodný čas, toto veľmi rýchlo zničilo Rímske impérium.

Rímsky Panteón nebol podložený Duchovnosťou. Je to ale logické vyvrcholenie toho, aký Obraz je uložený už v samotnom slove „ZÁPAD“. Žiadne slovo totiž nevzniklo len tak, náhodou, aj keď nie každé slovo v našom dnešnom jazyku je nášho pôvodu. Západ je však západom vo všetkých slovanských jazykoch. Je to opis presunu na západ – ZaPádom. Najskôr ukradli prví, od ich druhí, atď. Postupne sa strácali sakrálne významy až sa dostali úplne k západu. A zmiznutím zapadajúceho Slnka dochádza aj k pádu uvedomovania si sakrálnej podstaty. A Poznanie postupne upadá do stavu kómatického spánku.

Ale ani dnes kraľujúca doktrína – kresťanstvo – sa nedostávalo k moci jednoducho. Ešte v 3.-4. storočí n.l. si silne konkurovalo s vtedy veľmi rozšíreným Mitraizmom – názov ktorého pochádza od mena Mitridat. Toto meno dostával podľa prastarej tradície v Pontskom kráľovstve najstarší syn, ktorý nastupoval na trón po otcovi. Druhý syn dostával meno Kristus – a vždy zaujímal miesto veľkňaza (v dnešnom ponímaní slova). Staré kroniky hovoria, že Mitridat prežil detstvo v horách u žrecov. Ovládal všetky vtedajšie jazyky, mal výšku 190 cm. Ovládal skryté poznanie, mal vysoké zasvätenie.

Rímske légie, ktoré museli dlho a tvrdo bojovať v Pontskej vojne proti Mitridatovi, postupne prijímali Mitraizmus. A to v takej miere, že ešte vo 4. storočí nebolo jasné, či zvíťazí Kresťanstvo alebo Mitraizmus. Ale aj nakoniec víťazné Kresťanstvo prebralo mnohé z Mitraizmu. Veď už len slávnostný úbor pápeža sa dodnes volá MITRA.

Teda mytológia nie je v žiadnom prípade samoúčelná zábavka pre prípad nudy. Ide o praktickú aplikáciu védického „ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok“. Ako je zostavený mechanizmus vzťahov „hore“ (vo Svete Bohov), tak sa zrkadlí (odráža) v mysliach pospolitého ľudu. Veď nie náhodou tie isté védické, Hermetické spisy hovoria:

Večnosť je odrazom Boha
Vesmír je odrazom Večnosti
Slnko je odrazom Vesmíru
Človek je odrazom Slnka

To len dnes vládnuce všeobecné bezvedomie – jeden z výsledkov matrixovej demokracie – umožňuje ľuďom prehliadať skutočný stav vecí a vnímať ich izolovane.

O tom, aký je rozdiel medzi pôvodným védickým Svetoponímaním a jednou z jeho projekcií do daného priestoru, času a podmienok – dnešným Svetonázorom – si možno vytvoriť predstavu pomerne rýchlo. Základnými kategóriami vo védickom Svetoponímaní sú SVEDOMIE a ČESŤ. Obe tieto slová NEPOZNÁ aramejčina, teda semitský jazyk, ktorým bol napísaný pôvodný (prvý, zdrojový…) text toho, čo dnes Kresťanstvo prijíma ako svoj základný posvätný text – Bibliu, teda Starý a Nový Zákon. Ak nejaký národ nemá výrazy pre Svedomie a Česť znamená to, že tieto pojmy sú mu čo do podstaty cudzie. A ak sa objavujú v dnešných prekladoch Biblie znamená to iba to, že ide o upravené preklady. Nič viac.

Traduje sa, že k nám kresťanstvo prišlo od Grékov – Cyrila a Metoda. Ak hovoríme o Grékoch, tak hovoríme v prvom rade o cudzincoch. Samotní Gréci označovali svoje územie – ktoré my dnes nie celkom korektne nazývame Gréckom – Helada. Ak sa prizrieme tomuto slovu, môžeme sa ľahko zorientovať o aký národ pôvodne ide.

Ešte Mauro Orbini uvádza, že celú Európu kedysi obýval jeden národ – Slovania. To je v súlade s naším Poznaním – všetci ľudia bielej farby kože majú jeden spoločný pôvod. Teda aj tí, ktorých dnes oficiálne delia na Slovanov ako takých a „neslovanov ako takých“ – dnešných Škandinávcov. V slovanských jazykoch sa dodnes zachovali výrazy NEBO a NEBESIA. Nebo je tam, kde N(i)EtBOha, Nebesia je tam, kde NIEtBES(i)A. Tam, kde niet Boha je Peklo (t.j. Nebo), tam kde niet Besa sú Nebesia. Nejde teda o ekvivalentné výrazy. Výraz Nebo vyjadruje podstatu Duchovnej kategórie, výraz Peklo zase fyzickú realitu takéhoto druhu Vesmíru (od slova PIECŤ, teda tam, kde je horúco, ako keby sa tam PiEKLO). Už iba dodajme, že v pôvodnej, Staroslovienskej Bukvici sme používali JAŤ, t.j. zvuk „IE“, ktorý nám „starostlivo“ odstránili – ale zahladiť sa to nepodarilo. Chvalabohu.

Grécka „zasľúbená zem“ sa tradične nazýva HELADA. O aký „vyvolený“ národ teda išlo, ak u Škandinávcov sa prevzatím prvej časti slova – „HEL“ – vytvoril dnes známy výraz „HELL“, t.j. Peklo a u Slovanov (dodnes ostalo v ruštine) bolo zase použitím druhej časti slova – „АД“ (AD) – vytvorené slovo s tým istým významom, t.j. Peklo?

Aká mytológia, taký národ. Aké vzťahy hore, také sa prenášajú (odrážajú) nadol. Či si to uvedomujeme alebo nie, každý z nás koná podľa princípov, ktoré prevzal z neviditeľného Sveta mimo nás. Ak rešpektujeme Svedomie a Česť, je to prastará, védická Kultúra. Ak žijeme ľsťou a klamom – seba aj iných – tak je to odraz mytológie Sveta zdola, hoci môže k nej viesť aj „smerovacia tabuľa“ Olymp. Dnes nejde o to, ako ľudia navonok vyzerajú, v telách bielych ľudí žije všakovaká háveď. Ale veď sme o tom aj dostali mediálnu informáciu – načo nám dali film AVATAR?

Tu vari iba malú poznámku. Duchovný a technokratický vývoj sú dve rozdielne a od seba vzájomne nezávislé veci. Technokrat nepoznajúci Svedomie a Česť nie je principiálne primitív. Ba práve naopak, môže ovládať – a v matrixovom svete okolo nás to aj jasne vidno – technológie, o ktorých sa nám ani nesníva. Ale sú to TECHNOLÓGIE, nie VÝVOJ DUCHA. Tým samozrejme netvrdíme, že človek na vysokom stupni vývoja Ducha je inak primitív. Kto môže pochopiť, ten vie o čom je reč.

Teda mytológia je principiálne najdôležitejšou časťou nášho života. Je to ten referenčný systém, s ktorým sa každý z nás dennodenne porovnáva, resp. ktorým si overuje či činy, ktoré počas dňa robí sú „správne“ alebo „nesprávne“. Správne v jednom systéme hierarchie hodnôt je často nesprávne v inom hierarchickom systéme hodnôt. Svetlé Sily majú svoj, Svetlý systém hodnôt, Temné Sily zase svoj, Temný systém hodnôt. Ako hovorí príslovie: ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Čo posielame, to dostávame. Alebo môžeme použiť aj novozákonné prirovnanie: dobrý strom neprináša zlé ovocie a zlý strom dobré ovocie. Je to proste principiálne pravidlo.

Tu si musíme vyjasniť veľmi dôležitú vec. My Slaviani sme nikdy nemali žiaden Panteón. Takto sa môžu o našom chápaní Svetlej Hierarchie vyjadrovať iba tí, ktorí čerpajú z cudzích zdrojov. Inými slovami, nie naši ľudia – cudzinci.

Védická múdrosť hovorí, že ak nám niekto ponúka na výber dve možnosti, tak správna je určite tá tretia. A tak nám ponúkajú na výber formáty štýlu náboženstvo a ateizmus, jednobožstvo a mnohobožstvo a podobné „technológie“ riadenia myslí. Ak siahneme do učenia tibetskej Šambaly zistíme, že už Tibeťania rozlišujú ateizmus, teizmus a neteizmus. Ateisti sú principiálne nihilisti – veriaci jedine a výhradne v existenciu matérie, ako základu všetkého bytia. Teisti sú tí, ktorí všetko bytie odvodzujú od „Theos“, t.j. Boha. Principiálne by to nebol problém, ten je ale dnes v tom, že dnešné náboženstvá sú zostavené tak, že vychovávajú z ľudí – svojich ovečiek – RABOV. A to už je porušenie Konu Stvoriteľa. Teizmus sa dá ľahko rozpoznať podľa toho, že v ňom existuje vyhradená skupina ľudí s patričným vzdelaním – teológov – ktorí si vyhradili výsostné právo komunikovať s Bohom. Ostatní – laici – nemajú na priamu komunikáciu s Vyšnými Silami „licenciu“.

Neteisti sú tí – skupina, na ktorú demokracia „zabudla“ – ktorí uznávajú existenciu Vyšných Síl, ale zároveň neuznávajú potrebu vyštudovaného teológa-sprostredkovateľa pre komunikáciu s nimi. Najčastejšie sú schopní s nimi komunikovať sami. Tu patrí Stará Viera, tibetská Šambala a podobné systémy, jasnovidci, extrasenzori, proroci, prírodní liečitelia a podobní. Druh, t.j. frekvencia energií, s ktorými komunikujú však závisí od výšky ich evolučného vývoja.

Ďalší okruh „delenia“ je jednobožstvo a mnohobožstvo. Zdanlivo jasná problematika – ale chyba lávky. Jednobožstvo uznáva iba jediného Boha, ktorý má – spravidla – svoj vyvolený národ a všetky podoby iných Vyšných Síl sú spravidla považované za diabolstvo. Toto je typické pre dnešné náboženstvá.

Druhou podobou je mnohobožstvo. Je „vynálezom“ Grékov a systém je typický tým, že každý z Bohov má svoje vlastné „záujmy“ a neraz medzi sebou aj bojujú, okrádajú sa, spia a podobne. Ako hore, tak dole, teda nečudo, že podľa toho sa správajú civilizované národy. Ich správanie je determinované normami ich mytológie. Medzi Slovanmi nikdy neexistovalo mnohobožstvo. Tento smer prebralo jedine jazyčníctvo, ktoré bolo „vyvinuté“ a použité proti nám a na našu likvidáciu. Ale to už je umelo vytvorený systém.

Tradične naším spôsobom chápania Sveta je Rodobožie. Princíp stojí na jednoduchej logike. Každý z nás má dvoch rodičov, ktorí mali tiež po dvoch rodičoch, a táto reťaz siaha neprerušene miliardy rokov do minulosti. Prvopočiatoční Prarodičia sú Vyšní Svetlí Bohovia, od ktorých odvodzujeme našu existenciu. Ale všetci Vyšní Bohovia sú iba prejavmi, teda Ipostázami Jediného Stvoriteľa. Tento má nespočítateľné množstvo prejavov, ale žiadne z nich nikdy nebojujú proti sebe. Aký úžitok by plynul z toho, keby sme bojovali sami proti sebe?

Rodobožie nie je ani jednobožie ani mnohobožie, ale má prvky oboch, pretože obe boli kedysi vytvorené jeho kopírovaním. Selektívnym, samozrejme.

V našej mytológii nazývame Stvoriteľa RA-M-CHA, ktorý stvoril všetko čo jestvuje, vrátane množstva Bohov. Ramcha bol prítomný v Skutočnosti a Reálnosti – ktorú On sám stvoril – len 10-33 sekundy. Dnes tu ako keby nebol. Stvoril a odišiel tvoriť ďalšie Svety. Niekedy „nakukne“ kvôli kontrole, ale nič viac. Všetko, čo sa odohrávalo po Jeho Ožiarení sa rozvíjalo podľa Konov a algoritmov už iným vektorom vývoja s inou algoritmickou a Bytostnou naplnenosťou, ktorú dali do pohybu ním zrodení synovia a dcéry – ktorých nazývame Vyšní Bohovia.

Akonáhle sa Žiarenie začalo transformovať na ĽÚBOSŤ a BOHA RODA-PRARODIČA, RAMCHA zmizol, pretože ON je VŠETKO naraz a nie po častiach. Ľúbosť je SILA, pretože v Priestore, ktorý nemá Silu sa nemôže nič odohrávať, dokonca ani „vyčlenenie“ jej Tokov – Bohov. Ak niet Ľúbosti-Sily, niet Bohov a dokonca ani Boha Roda. Ďalšou vecou je, že pri vytvorení Javi Boh Rod transformoval Ľúbosť v množstve jemu dostupnej úrovne na SVA, t.j. Nebesia. Ale SVA nie je ROD, pretože úroveň je rozdielna, ako zároveň aj všetko čo jestvuje.

Začali sa objavovať prvopočiatočné Toky – Vyšní BOHOVIA PRAVI – čo sa odohralo 100 miliónov rokov pred vytvorením matérie. Tieto Toky sú svojrázne „Jestvovania Bohov“. Sú schopné sa spájať aj deliť na časti. Tvoria Globálne, Všeobecné Energeticko-Informačné Pole – RODA-PRARODIČA, neoddeliteľnú časť Veľkého RAMCHU.

ROD PRARODIČ je Večný Zdroj života našich Bohov a Rodov. Je BOHOM OCHRANCOM Vesmírov Sveta PRAVI, VYŠNÝ OCHRANCA všetkých Živých a Rozumných obyvateľov vo všetkých Svetoch, ktoré jestvujú v rôznych Vesmíroch. Trojrunový symbol RODA-PRARODIČA je zložený z Rún „Rod“ (spájajúce čokoľvek dokopy; genetický princíp bytosti); „Otče“ (ochranca potomkov Rodu) a „Eor“ (rozhraničenie s cieľom zavedenia poriadku), čo potvrdzuje uvedenú charakteristiku Všeobecného Energeticko-Informačného Poľa. Do Všeobecného Energeticko-Informačného Poľa patria Vyšní BOHOVIA, BOHOVIA OCHRANCOVIA, RIADIACI BOHOVIA, BOHOVIA UCHOVÁVATELIA a iní. Preto to, z akých „častí“ akých Tokov bol vydelením alebo syntézou vytvorený nový či konkrétny („špecializovaný“) Tok je odrazené v Mene Nášho Boha (v Jeho „title“). Takto vieme ako sa „zrodil“, akých má „Rodičov“, prečo sa zrodil, princípy jeho činnosti, jeho energetická výbava, t.j. dostávame „plný spis“ Boha. Objavujú sa Obrazy „muž-žena“, „otec-mama“, „otcovia-deti“ – je to tvorenie „na obraz a podobu“. Aj Bytosť – Človek – je tiež Energeticko-Informačné Pole, aj keď už samozrejme inej úrovne. Vo Svete Javi je „zabalený“ do individuálneho fyzického Tela.

A hoci v prípade človeka vyjadrenie jeho pohlavia nevyvoláva problémy, u Vyšných BOHOV sa všetko určuje podľa vzťahu vzájomného spojenia s Tokmi. Tak títo sú „muži“ (SVAROG, PERÚN) a tieto zase „ženy“ (LADA, MAKOŠ). U „špecializovaných“ BOHOV (so skupinovým titlom) je daná príslušnosť uložená v závislosti od ich funkcií. Tok „vyrábajú“ „ženy“ a „katalyzujú“ ho „muži“. U „detí“ ide najčastejšie o BOHOV „skupinového titla“ – v slove БОГЪ sa pôvodne v staroslovienčine namiesto bukvice „O“ písalo SLOVO-TITLO, napríklad „Б169ГЪ“ – čo sa nakoniec môže ukázať nie iba jediným tokom a ktorého špecifikácia vyplýva z použitých Obrazov. O princípe používania titiel sa dozviete v knihe Staroslovienska Bukvica.

Teda s mytológiu to je oveľa zložitejšie aj jednoduchšie zároveň. Dnes si mnohí myslia, že možno akokoľvek ľubovoľne „kombinovať“ našich Bohov a ich vzájomné vzťahy – neraz dokonca hovoria o slovanskom „Panteóne“. Ide iba o nevedomosť. Ale nevedomosť je z védického pohľadu najťažším hriechom – pretože je matkou všetkého zla. Niektorí „odborníci“ vychádzajú z toho, že dnes si aj tak „nikto nič nepamätá“. Ale to nie je pravda. Práve preto prinášame naše Staré Poznanie, aby sme sa vedeli zorientovať a neupadali do pascí nevedomosti. Pamätajme, slovo vyvoláva špecifické podprogramy v podvedomí nielen ak je vyslovené, ale aj napísané. Už jedným nevhodným výrazom si môžeme pridať ďalšiu inkarnáciu v tomto Svete, ale dnes je v hre aj rozkódovanie Duše  – stojí nevedomosť zato?

Problematiku mytológie môžeme ukončiť jednoduchým Obrazom. Všetci Bohovia sú Ipostázami Stvoriteľa. Ipostáza znamená „prejavenie sa“. Ipostázy máme aj my. Inak sa prejavujeme hneď po narodení, inak keď chodíme po štyroch, inak keď po dvoch, inak v škôlke, škole, strednej škole, univerzite, v živote… Ale to všetko sme my. Pretože sme nízkorozmerné bytosti – žijeme v štvorrozmernej Javi – naše ipostázy sa prejavujú v rozličných časových úsekoch. U vyšších, mnohorozmerných bytostí to je inak – môžu prejaviť svoje ipostázy naraz. Ide však vždy o jednu a tú istú entitu. Rovnako možno za naše ipostázy považovať aj naše vnútorné orgány. O svojom srdci môžeme povedať, že sme to „my“, rovnako o pľúcach, pečeni atď. Oni samé osebe nemajú z tohto bodu pohľadu veľký význam, nenahraditeľné sú však spolu v konkrétnom ľudskom tele – vtedy sú všetky „ja“. Teda ak nám niekto podsúva „slovanskú“ mytológiu v podobe boja jedného Boha proti druhému hneď môžete zistiť, že to nemá nič spoločné s Rodobožím. Ako dlho by sme prežili, ak by naše vnútorné orgány bojovali jeden proti druhému?

A tu už iba poslednú poznámku o Konoch, ktorými je vytvorený Vesmír. Stvoriteľ nemôže tolerovať porušenie ani jediného Konu, lebo takéto porušovanie by viedlo k zničeniu celého Vesmíru. Nedajme sa omámiť tým, že dnes je takého konanie „štandardom“. Hovoríme o Absolútovi, Stvoriteľovi, ktorý je mimo času a priestoru, aj keď zároveň vo všetkých nás. Trest nezadržateľne príde. Inak to byť nemôže, Stvoriteľ NEDOPUSTÍ zničenie Vesmíru.

Dnes máme dočinenia s rôznymi skupinami všakovako orientovaných ľudí. Sú skupiny, ktoré sa snažia čestne hľadať cestu nazad ku Kultúre našich Predkov, sú také, ktoré sú vyložene proti a – samozrejme – sú aj také, ktoré sa pod maskou „slovanstva“ snažia nainfikovať naše vedomie jazyčníctvom. Pretože sme to už neraz rozoberali iba spomeňme, že jazyčníctvo je kombinácia Slovanstva aj Kresťanstva spojených na báze gréckej mytológie. Nie je však ani jednym ani druhým.

Principiálne sa môžeme v probléme celkom ľahko zorientovať, ak znovu použijeme védický princíp podobnosti. V tomto prípade môžeme hovoriť, že mytológia ako taká patrí do oblasti Duchovného vývoja. Kto ako vysoko vystúpil, tak ďaleko bude z vrcholu ktorý dosiahol vidieť. Duchovný vývoj je cesta v jemnohmotnom svete, ktorý voláme Slav a dnešní ezoterici Astrál. Ak v našom Svete Javi chceme niekde ísť, tak vždy vychádzame z dvoch pevných bodov – nazvime ich „A“ a „B“. Každá cesta je z východiskového bodu A do cieľového bodu B. Nikto normálny a pri zmysloch nezačne cestu ak nevie kde sa chce dostať. Každá cesta – teda ja Duchovná – je z vždy bodu A do bodu B.

Ak sa chceme niekde dostať na púti evolúcie, mali by sme jasne vedieť, kde sa vlastne chceme dostať. Ale ak sa nezaoberáme cieľavedome poznávaním toho, čo to vlastne je ten bod B v neviditeľnom Svete, ako sa chceme k nemu dostať? A hlavne – do toho neviditeľného Sveta musíme tak či onak – po smrti – odísť. Takže ešte raz – aké máme reálne informácie o tomto bode? Ak sa zamyslíme zistíme, že cestu do supermarketu či k bankovému kontu poznáme oveľa podrobnejšie. Zároveň sa však v duchovnom supermarkete necháme unášať cudzími informáciami – a sami so sebou nerobíme väčšinou nič. Zrekapitulujme si to – kde ísť lacnejšie nakúpiť vieme, ale kam ísť po smrti nás (zatiaľ) nezaujíma. Ako to môže dopadnúť? A možno sa tomu vôbec výsledku diviť?

Každý, kto sa vážne zahĺbil do poznávania Duchovnej cesty skôr alebo neskôr zistil, že sa ocitol sám. Ostatných zaujíma obchodovanie, nie výstup nahor v Duchovnej oblasti. Môžete však ostať pokojní – je to normálny jav. Výstupom na vyššiu úroveň oproti stádu ste osameli, ale nie natrvalo. Príroda nestrpí prázdnotu a sväté miesto pusté nebýva. Vaše komerčné okolie bude nahradené ľuďmi na takej úrovni, akej ste aj vy. Nebudú to síce tí, ktorých stretávate každodenne, ale prídu. Budú to ľudia na takej istej púti ako vy.

Po ceste nahor – z bodu A do bodu B – sa však nikdy nejde jednoducho. Do cesty vám budú vstupovať rôzni ľudia preto, aby vám vo vašej púti prekážali. Jedni preto, lebo nechcú, aby ste sa do bodu B vôbec dostali, iní zase preto, lebo o žiadnom bode B nemajú ani potuchy. Nezaoberajte sa ich pohnútkami – každý má svoju púť, svoj život a svoju zodpovednosť.

Rovnako svetonázorovo orientovaní ľudia sa združujú v špecializovaných egregoroch, teda najčastejšie môžeme hovoriť o náboženských skupinách. Avšak žiadna skupina – nech je akokoľvek orientovaná – nikdy nie je jednoliata. Aj v nich môžeme vidieť tri podskupiny. Vždy existuje skupina administrátorov, teda tých, ktorí danú skupinu vytvorili. Majú z toho konkrétny prospech a sledujú svoje, konkrétne ciele. Tieto ich ciele však spravidla nie sú známe ostatným ľuďom v skupine okrem administrátorov. Druhou zložkou sú fanatici. Sú principiálne protipólom administrátorov v zmysle štruktúry jednej skupiny. Nepoznajú skutočnú príčinu existencie skupiny, ale slepo preberajú všetko, čo pre nich „pripravili“ administrátori. Následkom vytvorenia dvoch krajných pozícií sa nutne vytvára tretia zložka členov, ktorí nie sú ani administrátori ani fanatici. S touto skupinou sa vždy dá rozumne hovoriť. Treba však mať na pamäti, že žiadna argumentácia a polemizovanie s administrátormi na jednej strane a fanatikmi na strane druhej nevedie k žiadnemu výsledku.

Princíp trojičnosti prechádza celým védizmom. Už sme neraz rozoberali Obraz Stavby Sveta. Plochú Zem podopierajú tri slony, ktoré stoja na obrovskej korytnačke, ktorá zase pláva v nekonečnom oceáne Vesmíru.

V tomto Obraze môžeme hovoriť o principálom priblížení Stavby Sveta. Plochá Zem predstavuje jednoduchú logiku myslenia v kategóriách áno/nie, ktorou sa principiálne ľudia riadia. Myseľ však čerpá informácie z jedného z troch slonov – čo symbolizuje tri existujúce pohľady na Svet. Idealizmus, materializmus a mystika. Mystika – nazývaná aj transcendentalizmus – je kombináciou idey a matérie. Slovo je materializovaná myšlienka a je základom toho, čo je ako názov dnes prístupnejšie – mágia.

Kto čerpá poznanie výlučne z jedného zo slonov – idealizmu, materializmu alebo mágie – je predstaviteľom Svetonázorového pohľadu na Svet. Svetonázor je „jednosmerný“ pohľad štýlu „Pán povedal“ a všetky ovce a barany ho bez rozmýšľania nasledujú. Inými slovami ide o náboženstvo – aj ak si členovia takejto skupiny hovoria o sebe niečo iné. Je úplne jedno, či na piedestále je pápež, imán, Budha, Piakin a podobní. Problém však nie je v spomenutých entitách, ale vo forme, ako ich zástupcovia svetonázorového princípu zvelebujú. Spravidla bez komponentu osobnej skúsenosti.

Slovanské Svetoponímanie symbolizuje korytnačka – stoja na nej všetky tri slony. Typický védický princíp je kombináciou všetkých troch systémov poznávania – voláme ho Judžizmus.

Dnes existuje množstvo rôznych teórií, ktoré sa snažia vysvetliť podstatu Sveta. Sú také, ktoré sa snažia všetko vysvetliť len a jedine z materialistického bodu pohľadu. Všetko ostatné zahŕňajú do kolónky „náboženstvo“. Je to napríklad tvrdenie, že „všetko čo má obrady a rituály je náboženstvo“. V prvom rade nenamietame, že iba a výlučne pomocou materializmu je možné spoznať Svet – veď jeden z troch slonov personifikuje materializmus. Ide len o to, aké výhody má takýto postup. Nechoďme ďaleko a pomôžme si príkladom.

Predstavme si dnešný moderný počítač. To, čo je vidno z „materialistického“ bodu pohľadu je jeho technická stránka. Samotná skrinka v ktorej je inštalovaný, rôzne drôty, disky, plošné spoje a všetky súvisiace komponenty v jeho vnútri. K počítaču samozrejme patria aj jeho periférne zariadenia. Všetko je však precízne vypracované a ľahko ohmatateľné. Počítač by ale nebol počítačom, ak súčasťou jeho systému nie je aj programové vybavenie. Nebudeme ho deliť hlbšie, budeme ho brať ako celok. Takže už máme dve zložky – hardware a software. Ak by však nebol niekto „mimo“ počítača – pretože v počítači ho nijako nenájdeme – niekto, kto ho navrhol a zostavil, tak počítač by neexistoval. A teraz si to spojme dokopy. Materiálne lokalizovateľné komponenty predstavujú materialistický princíp. Tvorca celého systému, ktorý ho navrhol, vytvoril dokumentáciu – projektovú aj výrobnú – v počítači prítomný nie je. Celá ohromná dokumentácia tiež k počítaču nie je pripojená, ale ak by nebola, tak počítač by proste neexistoval. Toto je idealistický princíp. Bez neho by nič neexistovalo, ale priamo v materiálnom predmete ho nenájdeme. Ale to všetko by bolo nanič, ak by nebolo súčasťou aj programové vybavenie – teda tretí komponent, ktorý dáva fyzickému predmetu „dušu“, ale do rúk ho chytiť nevieme (DVD alebo CD sú iba nosiče informácie, nie informácia samotná). Tento komponent prepája matériu s ideou, ale nie je ani jedno ani druhé. Z nami sledovaného uhla pohľadu ho môžeme nazývať Mágia.

A teraz si predstavte švába, ktorý vlezie do počítača a „býva“ v jeho vnútri. Keďže sa dostal dovnútra, tak ho bude poznať úplne do detailov. Každé jeho „zákutie“, každú súčiastku, vnútorný komponent, každý drôtik a konektor – skrátka všetko a do najmenších detailov. Dokázal by opísať každý jeden detail. Môžeme však povedať, že na základe takejto detailnej známosti a materiálnej blízkosti všetkých súčastí počítača vie šváb čo to je počítač?

Teda tak, náš šváb vie kompletne všetko o materiálnej stránke, ale čo to je počítač v skutočnosti nevie. Nemá ani potuchy o procese jeho návrhu a o programoch, ale po materiálnej stránke inak zvláda všetko. Napriek tomu však nemožno povedať, že materiálna stránka neexistuje alebo je nepodstatná – pokiaľ hovoríme o Svete Javi. A tak aj naši „materiálni“ experti. Dokážu do detailov opísať celú materiálnu stránku javu či objektu – ale to ešte neznamená, že naozaj vedia o čo ide.

Tento princíp v skutočnosti platí všeobecne. Môžete si kúpiť to najmodernejšie auto a postaviť ho pred svoj dom. Je to matéria. Auto navrhli a vyrobili v automobilovom priemysle, ale výrobnú dokumentáciu vám k nemu nikto nepribalí. Tento návrh – hoci mimo predmetu – predstavuje idealizmus. Ale to všetko je nanič, ak v nádrži nie j benzín alebo nafta – teda energetický komponent, alebo inak naša známa mágia.

Každá budova je materiálny objekt. Bola však v minulosti určite postavená podľa projektu – idealizmus. A to čo v nej svieti či ohrieva je ťahané pod omietkou – elektrické drôty – navonok však ostáva neviditeľné. Ak je elektrika, je aj svetlo. Ak nie je, je tma. Teda znovu mágia, tretí princíp.

Človek je presne ten istý prípad. Materiálne telo vidíme, Stvoriteľa síce nie, ale bez neho by sme proste neboli – to proste vyplýva z pozorovaného účinku, t.j. existencie Jeho výtvoru. A tretia zložka – biopole – v skutočnosti predstavuje cca 95% našej existencie. Z biopoľa – a nie naopak – prichádza energia do systému hlavných čakier, z ktorých sa postupne realizuje distribúcia po celom tele. V skutočnosti „svoj“ čakrový systém má každý orgán, ba dokonca každá bunka… ktorá je zároveň začiatkom ďalšieho Vesmíru…

Fakt existencie jemnohmotného, ale inak reálne existujúceho biopoľa je prioritnou otázkou našej existencie, čo však je zároveň oblasťou, ktorú verejnosť vo všeobecnosti ignoruje. Ide o logický výsledok dlhého „opracovávania“ našich myslí tvrdeniami, že existuje iba materializmus a idealizmus. Tretia zložka predstavuje ideálny zdroj životnej energie pre tých, ktorí zostavili systém Matrixu. A paraziti budú mať na Zemi raj dovtedy, kým sa nezačneme sami o seba – majme na mysli celú matriošku – v plnej miere starať. Matrioška nie je iba „náhodne“ zostavená hračka. Je to prostriedok, akým naši Predkovia už od detstva názorne učili deti aká je skutočná štruktúra človeka. Hmotné telo – najmenšia figúrka – je obklopené ďalšími a oveľa väčšími telami a obálkami. A ak o týchto telách – tvorených našou životnou energiou – ani nevieme, tak nás tí, pre ktorých sme potrava bez problémov a do sýtosti obžierajú. Ale bez ohľadu na to, či to vieme alebo nie, ak prichádzame o našu životnú energiu, skracujeme si vlastný život. Je to totiž ekvivalent toho, čo má auto v nádrži. Čím menej v nádrži, tým kratší dojazd – ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok.

Skupina bádateľov – experimentálnych fyzikov – v oblasti javov biopoľa v Rusku vykonala zaujímavý experiment. Meraním stanovili množstvo energie, ktoré je vyprodukované v oblasti hlavy človeka po dobu 24 hodín. Výsledok je doslovne šokujúci. Za 24 hodín naše biopole „dodá“ energiu, ktorá po prepočítaní na kilokalórie je rovná energii potrebnej na zdvihnutie 100 kg závažia do výšky 2,5 km. Kde táto energia mizne..?

Z minulosti sa nám zachovalo množstvo prvkov tradícií, ktoré svedčia o tom, že všetky tieto veci boli našim Predkom známe. Na obranu biopoľa slúži už v prvom rade správne oblečenie. V tomto článku nie je priestor pre opis všetkých prvkov, ale príklady sú – ako všetko – na „dohľad“. Tradičné oblečenie všetkých slovanských národov je príkladom, ako sa správne starať o biopole. Rozhoduje farba, strih, aj dodatočné obranné prvky, najčastejšie známe ako výšivky. Výšivky, ktoré môžete dnes nájsť na moderných krojoch však už s pôvodnými – ktoré slúžili ako rezonátory torzných polí – nemajú nič spoločné. Lebo ochranné a Rodovo významné komponenty premenili na dekoratívne kvietočky a podobné módne nezmysly. Móda je už indikátorom prítomnosti a moci Matrixu.

Správny odev – veľmi skrátene – by mal mať minimálny počet švov, pretože tie narúšajú homogenitu biopoľa. Čierna farba „vypína“ psychickú kontrolu – ľahšie dôjde k nastoleniu externej kontroly. Biela farba zase harmonizuje. Zelená farba ochraňuje. Slovanské kroje dodnes ostali nie náhodou dominantne biele.

Švy na oblečení by mali byť iba po bokoch, zásadne by nemali byť pozdĺž energetickej osi človeka – vpredu a vzadu. Odev by mal mať minimálny počet priečnych švov. Principiálne by mal byť viacvrstvový, čo umožňuje lepšiu ochranu pred stratou bioenergie, ktorú nám odsáva množstvo subjektov v našom okolí. Veľmi často aj nevedome. Vrstvy odevov na sebe sú samozrejme iné v lete a iné v zime. Nesprávny odev neumožňuje vytvorenie ochranného energetického obalu, ktorý je tvorený torznými poľami. Takýto „obal“ vytváral dostatočnú ochranu pred nízkymi energiami – a práve preto sa postarali, aby sme dnes taký odev nenosili.

Tesné a málovrstvové oblečenie aj obuv má pozorovateľný dopad už na chovanie sa ľudí. Človek „vlisovaný natesno“ do odevu nie je schopný v plnej miere rozvinúť vlastné rozumové schopnosti – skrátka odev a obuv „napomáhajú“ tomu, aby nám veľa vecí „nedochádzalo“. Náhody neexistujú.

Žena a muž majú ostať ženou a mužom. Ak si žena oblečie mužský odev to ešte neznamená, že nadobudne „Y“ chromozóm. Sukňou – takou, aká je súčasťou národného kroja – si žena vytvárala vlastné torzné polia, ktoré jej uchovávali dostatok životnej energie z vlastných zdrojov. Potrebuje ju nielen pre seba, ale aj na ochranu detí a muža. Ak si oblečie nohavice, v jej biopoli sa začnú vytvárať diery – a cez ne vstupovať negatívne komponenty. Na to, aby si zabezpečila minimálne potrebné, funkčné biopole musí začať „kradnúť“ životnú energiu zo svojho okolia. Tento proces sa spúšťa autonómne, bez potreby „oznámiť to“ jej vedomiu. Jej energiu už konzumujú navné entity. Žena v nohaviciach sa takto mení na zlovestný, smrtonosný stroj pre svoje okolie – najmä pre deti a muža. Nie je to síce hneď badateľné, ale z dlhodobého hľadiska je to o to zhubnejšie. Žena v nohaviciach – je jedno či matka, babka, učiteľka, lekárka a pod. – odoberá (vykráda) životnú energiu zo svojho okolia, na čo doplácajú najmä malé deti a muži. Okrem toho, že im skracuje život, deťom neumožňuje vyvinúť a stať sa takými, aké by mali byť v rámci možností, ktoré dostali právom narodenia sa. Ale karmická zodpovednosť ostáva zapnutá… a ako reagujú dnešné ženy? Veď predsa majú právo na emancipáciu. A čo z toho „majú“ ostatní členovia Rodu ich nezaujíma ani najmenej. Móda predsa diktuje všetko. Podriaďovanie sa požiadavkám módy je podriaďovanie sa externému riadeniu pochádzajúcemu z oblasti mimo nás. Presne tak – kto podlieha riadeniu z prostredia mimo neho samého je biorobot.

Je pekné, ak sa dnes ženy alebo babky rozhorčujú nad tým, ako muži konzumujú alkohol. Ale žena v nohaviciach spôsobuje svojmu okoliu desaťnásobne väčšiu škodu ako alkohol. Kradne deťom a mužom v okolí desaťnásobne viac životnej energie.

Sila okolo nášho tela – torzné polia – sa vytvára medzi vrstvami oblečenia. Preto tradičné, správne oblečenie je vždy viacvrstvové. Ak je pokožka holá, alebo odev je priliehavý – nehľadiac na materiál – torzné polia sa nemôžu vytvárať. Takýto ľudia tu proste energeticky nie sú. Celú svoju životnú energiu rozdávajú okoliu.

Celý život „pracujeme“ s dvomi druhmi energie. Množstvo našej životnej energie – ktorú sme dostali pri narodení – je síce veľké, ale ohraničené. Počas nášho života nám už nikto nikdy k nej nič nepridá. Máme jej pridelenej dosť nato, aby sme zvládli úlohy tejto inkarnácie. Od nášho Nebeského Učiteľa k nám zostupuje po energetickej šnúre tak, aby sme mohli normálne prechádzať životom. Určitý druh – dnes najrozšírenejší – myslenia aktivizuje emócie, ktoré „otvárajú“ naširoko „kohútiky“ prívodov našej životnej energie. Nevyužívame ju však my, ale navné entity, ktoré sú vždy v stave emócií a sexuálnej rozkoše okolo nás v našom poli a doslovne sa „kúpu“ od radosti z jej prebytku. Žerú našu životnú energiu. Okrem toho naše „kohútiky“ otvárajú aj ďalšie látky: geneticky modifikovaná strava, alkohol, energetické nápoje a podobné „životabudiče“. A my to všetko „financujeme“… Tu iba jedna poznámka – netreba chovať voči týmto entitám nenávisť. Oni iba plnia svoju úlohu a emócie ich iba posilnia. Príčina je v našom stave mysle, v myšlienkach ktoré vpúšťame do mysle a ktorými celý tento proces dobrovoľne spúšťame. Kľúčové slovo je dobrovoľne. Nevadí, že z nevedomosti – je to naša zodpovednosť.

Nikto presne nevie, koľko životnej energie pri narodení dostal, t.j. koľko Kruhov Života mohol žiť. Ak si však uvedomíme, koľko sme jej v priebehu doterajšieho života už „porozdávali“, tak sa niet prečo diviť, že žijeme tak dlho ako žijeme.

Tehotná žena v obtiahnutých, najčastejšie čiernych elasťákoch, chodiaca po nákupných strediskách a kaviarňach nie je z pohľadu našej Kultúry už žena. Je to proste GMO ženského pohlavia. A ako, alebo presnejšie za čo si ju možno vážiť“? Vari nie za zo, že paraziticky odoberá životnú energiu vlastnému potomkovi, ktorý sa už v jej útrobách nemôže nikdy vyvinúť tak, ako sa mal. Nebude mať na dosiahnutie potrebnej výšky dostatok paliva… spálila mu ho alebo jej jeho vlastná „mamka“. A tak čo môže vyrásť z takto postihnutého dieťaťa? A aké môže mať vzory a – jedného dňa – koniec koncov aj vlastné deti?

Ale aby sme neboli jednostranne zaujatí, ani GMO mužského pohlavia nie sú výhrou. Obutí v šľapkách, trenírkach a tričkách s krátkymi rukávmi a často s bruchom trčiacim spod neho tu vlastne „energeticky“ nie sú. Jednoducho ich niet. A ak ich niet, kto chráni ich Rod? Popíjanie energetických nápojov či piva?

Už aj krátke rukávy stačia na zastavenie letu nahor. Ak by si aj naše telo vytvorilo ochranný obal z torzných polí – na ramenách máme dve čakry: Leľu a Ladu. Ak sú obnažené, energia z povrchu tela uniká voľne do okolia, nič jej v tom nebráni. Ak by sme slovanského muža prirovnali k sokolovi či orlovi – ten už nemôže letieť nahor, nemá totiž krídla. „Daroval“ ich parazitom. A tak namiesto napojenia sa na Rod je „presmerovaný“ na nejaký lokálny egregor – a teda spravidla pod kontrolu Matrixu…

V Rusku si skupina znalých ľudí v zdravotníctve vedie vlastné štatistiky – ktoré určite nenájdete nikde zverejnené. Ženy lekárky – vidno to najmä u prvej pomoci a ťažkých operáciách – majú vyššiu úmrtnosť pacientov ako muži lekári. Tí sú totiž vo väčšine prípadov dodnes správne odetí. Okrem nohavíc majú často ešte aj plášť, ktorý je zaviazaný vzadu. Takýto odev v maximálnej miere chráni pacienta pred tým, aby mu lekár odsával jeho životnú energiu, ktorej človek v kritických okamihoch a ohrození života určite nemá nazvyš…

Okrem už spomenutých vecí je – samozrejme – dôležitý aj materiál, z ktorého je odev zhotovený. Ani tu sa nedá ísť do detailov, ale v našej Kultúre sa vždy používali prírodné materiály. Prírodné materiály sú potrebné preto, lebo nevytvárajú izoláciu pre tok energie. Ak si oblečieme syntetický materiál, tak tok energie sa zastaví. Aby sme si mohli predstaviť o či ide, uveďme si konkrétny prípad. Predstavme si človeka, ktorý vyfukuje sklenený predmet – povedzme vázu. V minulosti bol obutý v topánkach s koženou podošvou, na sebe mal oblečenie z ľanu alebo bavlny, opásaný bol koženou zásterou. Všetky tieto materiály umožňujú prestup a kolobeh životnej energie. Keď sa oblečie do odevu zo syntetických materiálov a obuje do topánok so syntetickou podrážkou – nastane jeho úplná izolácia od prostredia, v ktorom jestvuje. Čo sa stane? Jeho výrobok neprišiel v procese výroby do kontaktu s ľudským elementom – bol vyrobený v úplnej izolácii od prostredia, ktoré je prirodzené človeku. Následkom toho bude takýto predmet po celú svoju existenciu – „život“ – nasávať do seba ľudskú životnú energiu. Bude teda jedeným z predmetov, ktoré nás doma pomaly ale neúprosne zabíjajú, čo neraz začína už vlastnou GMO v nohaviciach. O takto zhotovenom predmete naši Predkovia hovorievali, že doň nebola „vložená Duša“. Preto ju bude z ľudí neustále „vyťahovať“.

Čo sa týka konkrétnych materiálov, tak najčastejšie sa na zhotovenie odevu používal ľan, konope, alebo bavlna. Vždy sa používal materiál, ktorý je v danom prostredí k dispozícii. U nás to bol najčastejšie ľan. Dnes ho vytlačila bavlna. Treba povedať, že tiež nie náhodou. Negatívna energia sa nedokáže udržať v ľane, ale v bavlne áno. Bavlna je určite lepší materiál ako syntetika, ale treba nám vedieť aj o energiách, teda aj to, že do odevu z bavlny môže byť už pri jeho výrobe vložený program, ktorý bude pôsobiť počas celej životnosti odevu na svojho nositeľa. Najmä ak človek, ktorý ho nosí nemá ani potuchy o mágii. A to je dnes najčastejší stav. Môžeme ho nazvať aj existenčné bezvedomie. Orientované je iba na jedlo, oddych a sex. Nič viac. Na raba a donora životnej energie to stačí.

Treba vedieť aj to, že aj posteľné prádlo by malo byť ľanové a biele. Kto používa čierne alebo červené posteľné prádlo, vždy bude pod externou kontrolou. A pokiaľ žena sa ráno ešte aj oblečie do nohavíc – východiska z rabskej poroby už proste niet.

Ale ako vo všetkom, ani táto oblasť nie je priamočiara, teda nie všetko platí pre každého. Vždy závisí na výške dosiahnutého evolučného stupňa. Vo všeobecnosti platí, že najväčším zlodejom životnej energie je myseľ, potom nasledujú emócie a nakoniec to je modifikovaná strava. Kto si však myslí, že stačí dostať pod kontrolu stravu je na veľkom omyle. Emócie a myšlienky sú oveľa väčšími zlodejmi. V skutočnosti nastavením vlastnej kontroly nad mysľou a myšlienkami v nej sa človek odpája od Matrixu – dostáva sa do stavu TU a TERAZ. Veď Matrix je práve náš vnútorný hlas, ktorý nám „spoľahlivo“ radí, čo máme robiť. Najmä teda ako sa máme chovať, čo je teraz v móde, čo robia iní, s kým spávať a za čo, čo sa politicky či spoločensky patrí a podobne. Všetko toto nie sme my.

Materializovali sme sa na Zemi preto, aby sme sa snažili postupovať nahor po zlatej ceste Duchovného vývoja. Namiesto toho však obchodujeme. Ale podnikanie nie je Duchovný vývoj. Ako sa prejavuje podnikanie? Od horúčkovitého zhromažďovania majetku a peňazí až po sexuálne rabstvo. Jedna vec je žiť vo vzťahu s partnerom, s ktorým máme deti a druhá vec je to, čo môžeme nazvať „športový sex“. Je to „obchodná“ dohoda v štýle: ty máš to, čo potrebujem ja, ja mám to, čo potrebuješ ty – dohodnime sa. A vnútorný hlas nám spoľahlivo radí, že bez športového sexu to jednoducho nejde… a kto má naozaj osoh z „nevyhnutného“ športového sexu?

Ak dostaneme pod kontrolu vlastnú myseľ, môžeme začať stúpať nahor v zmysle evolučného vývoja. Myseľ je totiž NAJVYŠŠÍ ŽIVEL, ktorý nazývame ÉTER, alebo sa zvykne používať aj termín AKAŠI. V praxi pracujeme ešte s ďalším štyrmi – ale ak neberieme do úvahy Éter, žijeme v ilúziách.

Ďalšími živlami sú Oheň, Voda, Zem a Vzduch. Každý z nich má dve „polarity“ – kladnú aj zápornú. V magickej praxi sa však používajú Živly Oheň a Voda, Zem a Vzduch sú skôr vo funkcii „pomocných“ komponentov. Pretože však každý Živel má kladnú aj zápornú polaritu (CHA-TCHA alebo JIN-JANG), dostávame v praktickej oblasti tzv. „štvorpólový magnet“. Tvoria ho obe polarity Živlov Oheň a Voda.

Ak sme dokázali dostať pod kontrolu myseľ a vieme, že základnými podmienkami magickej praxe sú obrazotvornosť a koncentrácia vidíme, že myseľ dokáže kontrolovať úplne všetko vo Vesmíre. Ak – musíme zopakovať – nie je zapojená pod kontrolu Matrixu.

Už vieme, že Staroverec, alebo inak Biely mág je ten, kto ide cestou Duchovného vývoja, ktorá je špecifikovaná tromi zložkami. Je to život podľa Svedomia, znalosť Konov Stavby Sveta a ochota prekonávať vnútorné prekážky. Po fyzickej stránke je Duchovný vývoj stúpanie Živatmy nahor vnútri energetického kanálu, ktorý je približne v oblasti chrbtice. Je to čo do plochy bezrozmerný bod približne v strede prierezu nášho biopoľa. Tu ale nejde o to, do akej rozmernosti dokážeme krátkodobo „vytiahnuť“ Živatmu, ale v akej výške dokáže sídliť trvalo. A to sú dve rozdielne veci.

Pri práci s energiami rozoznávame dve základné metódy: rituály a obrady. Vždy ide o energeticko-informačné pôsobenie, ktoré mení energeticko-informačný stav v našom okolí. Rituál je pôsobenie jedného človeka, ktorý sa nalaďuje na rytmus Vesmíru samostatne, obrad je od slovného spojenia „oba riadom“, teda vykonáva ho viac ľudí, minimálne dvaja.

Rituálom je napríklad prejav hlavy nejakého štátu, v ktorom oznamuje nejaké dôležité záležitosti. Ak je to napríklad na úrovni OSN, tak môže ísť o informáciu celosvetového významu. Pretože to však vykonal jeden človek, tak to môžeme nazvať rituálom. A zase hlasovanie parlamentu môžeme nazvať obradom, lebo sa ho zúčastnili dvaja a viac ľudia. Ak ide o návrh zákona, tak energeticko-informačné dôsledky zasahujú celý národ.

Ak sa letmo vrátime ku kategorizácii, že „všetko čo má obrady a rituály je náboženstvo“ tak vidíme, že hlavy štátov a parlamentov sa zapodievajú výlučne náboženstvom… v skutočnosti však ide iba o ďalší prejav nevedomosti.

Kto pracuje s energiami, ten by si mal vedieť poradiť aj so zostavovaním vlastných obradov a rituálov pomocou gest a špecifického držania prstov. Takéto gestá voláme mudry. Mág často dosiahne najjednoduchšími rituálmi viac, než filozofický špekulant komplikovanými špekuláciami.

Samozrejme, mudry musia zodpovedať žiadanému efektu. Povedzme žehnajúce gesto nebude vhodné vyjadriť bojovne zovretou päsťou. Skúsený mág môže mať ruky vo vrecku a dosiahnuť výsledok, ktorý potrebuje. Zostaví si svoj rituál tajne, nikým nepozorovaný. Tento postup nazývame aj OBRADOVÁ MÁGIA. Ak sa jedná o gestá, tak východiskovým bodom je analógia Živlov zodpovedajúca konkrétnym prstom. Živlov je päť, aj prstov je päť.

Platí táto analógia: ukazovák – Oheň; palec – Voda; prostredník – Éter (Akaši); prstenník – Zem;, malíček – Vzduch. Pravá ruka je aktívny princíp, ľavá pasívny.

Účinok sa dosahuje najskôr kombináciou rituálu a predstavy. Kto dospeje tak ďaleko, že prianie vo svojej predstave zautomatizoval, tomu stačí už použiť iba rituál alebo gesto a predstava alebo evokovaná sila už pôsobí automaticky.

Opakovaním predstavy s vybraným gestom alebo rituálom sa vo sfére príčin Akaši vytvorí zásobáreň, ktorá podľa priania a účelu aktivizuje potrebnú vibráciu, farbu, zvuk a všetky súvisiace analógie. Ak je takáto zásobáreň častým opakovaním rituálu dostatočne nabitá silou, stačí už iba vykonať rituál. Tým sa zo zásobárne uvoľní častica, ktorá prinesie potrebný výsledok. Toto je však už potrebné uchovávať v tajnosti, pretože rovnakým rituálom môže aj niekto cudzí dosiahnuť rovnaký účinok a odčerpať tak nabitú silu. Prebehne to však už na úkor toho, kto mechanizmus zostavil. Teda vykonaním konkrétneho rituálu sa je možné napojiť na takúto zásobáreň a automaticky sa nabiť.

Určite si spomeniete na techniky vykonávané prstami pred bojom z filmov o japonských nindža bojovníkoch alebo množstva iných čínskych filmov s tematikou kung-fu.

V skutočnosti aj pozdravné gesta rôznych organizácií – vrátane politických – sú čo do podstaty magické úkony. Častým opakovaním takéhoto gesta – ako pozdravu – ľudia bez toho, aby niečo tušili dodávajú takejto akašickej zásobárni novú dynamiku životnej sily. Ak je však takáto zásobáreň nakoniec zneužitá na chamtivé a násilné účely, tak táto mentálne nadobudnutá sila sa následkom svojej polarity obráti proti svojim zakladateľom a výsledkom je rozkol a rozpad. Navyše preklínanie obetí a nevinne trestaných, umierajúcich na bojiskách či popravených vytvorí protichodnú zásobáreň síl, ktorá postupne pôvodnú rozpúšťa. Určite si každý spomenie na hajlovanie nacistov v Nemecku…

Tento princíp však rovnako platí pre všetky kulty, vrátane náboženských, sektárskych aj rôznych tajných lóží. Ak sa jedno tvrdí navonok a druhé v skutočnosti koná, „výsledok“ sa nakoniec vždy dostaví. Nevedomí ľudia sa totiž k ním pripájajú na základe neznalej interpretácie… ale dodávajú energiu s polaritou toho, čomu veria.

Nám teda postačí vedieť, že každá myšlienka, prianie či predstava môže byť realizovaná rituálom bez ohľadu na to, či je hmotnej, astrálnej alebo mentálnej úrovne. Platí to teda pre Svet Javi aj Slavi. Doba uskutočnenia však závisí od Duchovnej zrelosti, hoci výsledok je závislý aj od toho, ako intenzívne je rituál použitý.

Nedajme si vziať našu minulosť, našu mytológiu. Je to naša Kultúra. Nevedomý človek sa ľahko stane predmetom ovládania. Máme byť na čo hrdí, naši Predkovia – hoci v ťažkých podmienkach – dokázali zabezpečiť, že dnes môžete čítať tieto riadky. Sú to riadky o nás, o našom pôvode. A na ten má každý z nás právo – ak ho dobrovoľne neprenechá cudzincom.

A ty mor ho! – hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam Dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom!

15.11.2017

NAŠI PARTNERI: