33. dňa mesiaca Bejliet, Leta 7520, t.j. z 11. na 12. januára 2012 oslávime Zimný deň Perúna. Sviatok slávime odvtedy, ako Perún pri svojej zatiaľ poslednej návšteve Midgard-Zeme očistil zem od besov a nečistých, zlých duchov a zabodol do zeme svoj meč. V tej dávnej minulosti Perún oslobodil z Pekla všetkých ľudí, ktorí tam boli zavlečení ľsťou, klamom a silou, čím im dal možnosť sa znovu vrátiť k rodným kozubom. Po tom, ako so svojou družinou Víťazov prekročil Bránu Medzisvetia („Hviezdnu bránu“) a zaútočil na Sily Pekla, zavalil vchod do Pekla Kaukazskými horami. Počas oslobodzovacej operácie však ostala Brána Medzisvetia nejaký čas otvorená, aby mohli cez ňu vychádzať oslobodení človekovia a vracať sa k svojim rodinám. Spolu s nimi však v hrôze a panike utekali aj vojaci Pekla – čo boli, a aj dnes sú – rôzne vyklonované bytosti, ktoré boli „vyšľachtené“ na ničenie nás, človekov – teda jednoducho rôzne temné bytosti so zlým duchom. Oslobodení človekovia sa s radosťou navracali k svojim rodinám, ktoré si už mysleli, že ich nikdy viac neuvidia. Tieto dni obrovskej a neopísateľnej radosti si nechceli ľudia kaziť tým, že budú zabíjať temné bytosti, ktoré sa spolu s nimi dostali na Midgard-Zem v snahe uniknúť družine Perúna. Pretože utekali v panike pred Perúnom a jeho družinou, tak sa dostali na Midgard bez akýchkoľvek zásob. Aby prežili, začali chodiť po slovanských dedinách a žobrali o jedlo. Ľudia ich síce cez prahy domov nevpúšťali, ale dávali im jedlo, lebo – ako sme už povedali – si nechceli kaziť radosť z návratu príbuzných. Temní po tom, ako dostali jedlo odchádzali, lebo aj tak radosť a šťastie nedokážu strpieť.
Po sviatku Premien (Koľadovi) národ spomínal na tých, ktorí sa už živí z Pekla nevrátili. Preto sa zaviedol sviatok Týždeň Pamäti Predkov – ale náš týždeň má 9 dní. Zatiaľ čo ľudia si spomínali na svojich Prѣdkov, Perún prechádzal Zem a likvidoval temné bytosti. Perún musel vykonať 9 kruhov po Zemi – každý deň jeden – kým našiel a zlikvidoval všetky temné bytosti, a toto sa hovorí vo Védach:
„I PORAZIAC ZLÉ SILY ZABODOL DO ZEME SVOJ ŽIARIACI MEČ PERÚN“
Od tých čias ľudia začali oslavovať sviatok Zimný deň Perúna, ako sviatok víťazstva dobra nad zlom. A preto obrad oslavy pozostáva z prechodu deviatich kruhov po svastičnom labyrinte, ktorý sa nazýva PERÚNOVA PÚŤ.
Vari iba pre úplnosť, meč zabodnutý do zeme ostal dodnes žiť v mnohých legendách. Jedna z nich je aj o kráľovi Artušovi, ktorý jediný bol hodný vytiahnuť meč zo skaly. Je to iba jedna z legiend, ktoré sú postavené na tejto udalosti našich dávnych dejín, v každom prípade však symbolicky znamená, že ten, kto je hoden vytiahnuť zo zeme do boja meč Perúna má jeho požehnanie bojovať proti Temným Silám.
Žiariaci meč Perúna je preto vo vatre pri oslavách takých veľkých sviatkov, ako je sviatok Kupalu a Letný deň Perúna. Ak si pozriete na fotky z osláv, tak ho jasne rozoznáte.
Na obrázku je použitá miera siaha (s so šípkou nad). Platí: 1 siaha = 12 piaďam = 213,36 cm.
Možno vyvstáva otázka, načo boli našim Prѣdkom labyrinty, ktoré sa na mnohých miestach zachovali až dodnes?
Existujú geoanomálne a geopatogénne zóny. Naši Prѣdkovia vždy stavali kapištia a svätilištia v geoanomálnych zónach. V týchto zónach nie je vhodné chodiť priamo, pretože tak vzniká veľké napätie. Ak chodíme v geoanomálnej zóne po špirálach, tak sa nedeformujú naše Jemnohmotné telá (nemáme len fyzické telo), čo sa deje pri chodení napriamo. Keď už sme na takom mieste, tak sa môžeme zaoberať meditatívnou praxou, cestami v inosvetí, a pritom si vôbec nepoškodíme svoje biopole. Napríklad, pre našu kultúru je príznačné, že vnukov vychovávajú dedovia, vrátane odovzdávania detailov rodových ozdravovacích (Zdrava) a bojových (Spas) umení. Ale na to, aby človek bol kvalifikovaný učiť vnukov a pravnukov, musel už mať vlastné skúsenosti s cestami do inosvetia. Na toto napríklad slúžili aj známe dolmeny. Kto totiž nevie, kde po smrti pôjde a ako to tam naozaj vyzerá, ten nemá veľmi čo odovzdať dorastajúcemu potomstvu, ktoré je k takýmto veciam veľmi vnímavé.
Nuž a toto berie do úvahy obrad chodenia po labyrinte na Zimný deň Perúna. Body, ktoré sú hore zobrazené na predchádzajúcom obrázku, musia byť naviazané na geopatogénne aj geoanomálne zóny. Keď prechádzame po tejto púti, tak naše telá a obálky sa pritom harmonizujú.
