TEMNOTA NA UKRAJINE

Hoci ukrajinská fašistická vláda neustále pokračuje v politike fyzickej likvidácie obyvateľstva juhovýchodu, t.j. Novorusie, Európska únia stále túto americkú politiku podporuje. To, že Germáni či Anglosasi – ktorí to celé aj starostlivo zorganizovali – nemajú záujem o povraždených civilných obyvateľov, znásilnené a umučené ženy a dievčatá, osirelé deti, nie je nijaká novinka. Smutné je len to, že obyvatelia slovanských krajín – kde patríme aj my – ostávajú ľahostajní k utrpeniu našich bratov.

Len na osvieženie pamäte si pripomeňme, že podľa medzinárodného práva „stačí“, aby na základe národnostného, náboženského, či iného spoločného identifikátora bolo zabitých 30 a viac ľudí, tak takýto akt sa už považuje za GENOCÍDU. Teda všade vo svete, okrem Ukrajiny. A proti každému, okrem Slovanov. Ukrowehrmacht môže – za posvätenia USA – robiť čo len chce. Už dávno bolo nájdených viac ako 1 000 obetí beštiálne popravených – najčastejšie s poviazanými rukami za chrbtom a s hlavami v sáčkoch (toto robia so znásilnenými dievčatami a ženami) – v spoločných, masových hroboch. V podstate takto znásilnené a popravené obete mali ešte „šťastie“, lebo bolo nájdené hojné množstvo aj takých obetí – niekedy aj utopených – ktoré majú polámané kosti (aj otvorené zlomeniny) a poodrezávané prsty či končatiny. No a televízne relácie na ukrajinských kanáloch, kde sa otvorene hovorí o ruskom obyvateľstve na juhovýchode ako o podľuďoch už ani netreba spomínať.  Na internete nájdete takéto vyjadrenia aj od premiéra Ukrajiny – Jaceňuka…

„Obľúbená“ téma západných médií – ktoré sú pod priamou kontrolou Koncepčnej vlády – je, že to Putin je ten, kto za všetko môže. Musíme zopakovať, že hoci nielen Obama, ale aj všetci jeho papagáji po svete hovoria o tom, že ruská armáda bojuje na Ukrajine – najznámejšia je Psaki, zaslúžená svojho mena – doteraz nebol predložený ANI JEDEN JEDINÝ DÔKAZ. Za dôkazy nemôžeme považovať to, keď hoci aj štátny zamestnanec USA pomocou počítačovej hry zostaví model zostrelenia Boeingu a potom ho vyloží na svoj Twitter či Facebook, čo následne preberie množstvo biorobotov. No fakt ostáva faktom – nijakého dôkazu – vrátane satelitných snímkov – USA nedokážu predložiť. Zaujímavé je aj to, že hoci pri bombardovaní islamských fanatikov – svojho ďalšieho „produktu“–dokážu ukazovať po svete detailné satelitné snímky zo zásahov cieľov, no záznam obrovského civilného Boeingu a jeho zostrelenie akosi „nemôžu nájsť“, no na vine je Rusko a Putin… Z toho možno urobiť iba jediný logický záver: USA nesporne má technológiu, ktorá umožňuje záznam takýchto snímkov z vesmíru, no NEMÁ ZÁUJEM ICH UKÁZAŤ SVETU. Prečo asi?

Ale ak by aj ruská armáda naozaj vojensky zasahovala NA SVOJEJ HRANICI, t.j. v oblasti svojho bezprostredného ohrozenia zo strany NATO – veď kde sa má Rusko podieť? – tak by to bola iba reakcia na agresívnu politiku NATO a samotného USA. No zalovme v pamäti a spočítajme – koľko vojenských základní má po svete Rusko? Len pre vašu informáciu, USA má po svete medzi 700 až 1 000 vojenských základní – presný počet ani sami nevedia udať. Tak kto je vlastne agresor? Ide o ruskú vojenskú prítomnosť v Mexiku či Kanade, alebo o americkú vôkol hraníc Ruska? Odpoveď je očividná.

No príkladov je naozaj dosť. Prečo dodnes nie je vyšetrené zabíjanie milicionárov na Majdane neznámymi snajpermi? Prečo nevieme dodnes kto zostrelil malajzijský Boeing 777? Prečo nevieme kto znásilňoval a vraždil v Odese? Obetí bolo viac, ako udávajú ukrofašistické médiá, boli nájdené mŕtve, znásilnené ženy, ktorým poliali hlavu benzínom a zapálili – aby bol problém s identifikáciou obetí. Prečo jedine Rusko túto otázku stále a stále nastoľuje na pôde OSN, hoci všetci ostatní na Západe – okrem príbuzných obetí – na to všetko už dávno „zabudli“?

Typickou ukážkou, ako ukrajinskí fašisti dodržiavajú prímerie je okrem trvalého delostreleckého ostreľovania civilných objektov – koncentrujú sa na obytné domy, nemocnice, školy, škôlky a jasle – udalosť zo 17. novembra 2014. V noci zo 17. na 18. novembra padla výzvedno-diverzná skupina armády Novoruska v oblasti dediny Volnovacha do pasce. Ocitli sa pod paľbou obrovskej presily, ale nerovný boj proti presile v pasci prijali. No traja ranení vojaci prežili a dostali sa do zajatia vojakov ukrowehrmachtu. Okrem toho, že títo vykonali potrebu na mŕtvych telách padlých, odmietli vymeniť zajatých za svojich vojakov v zajatí armády Novoruska. Ba naopak, oznámili, že nielenže nepodliehajú dohode o výmene zajatcov, ale že budú príkladne umučení. Už na druhý deň bolo známe, že jednému z ranených v rámci „výsluchu“ už odrezali nohu. Dnes sú pravdepodobne všetci mŕtvi, beštiálne umučení. Hľa, toto sú kamošiObamu, ale aj slovenského Povereného-REZIDENTA, scientológa Kisku. Tento nie nadarmo ponúka priestor na vojenskú – hoci logistickú – základňu NATO na Slovensku Američanom. Tu si možno všimnúť, ako Popradčania oduševnene volili práve jeho, potom vytriezveli, ale ako zvyčajne, neskoro. My ostatní by sme si mali dobre uvedomiť, čo dokáže nevedomosť. Ostatne, ak to Popradčanom „vyjde“ a budú mať základňu, tak sa majú na čo tešiť. Ponúkaný objekt bol už muničným skladom za prvej Československej republiky, preto ho aj fašisti v povstaní bombardovali. Za socializmu bol využívaný, pričom v podzemí sa nachádzajú priestory s takými chodbami, že tam vojdú aj nákladné autá. No ešte za socializmu bolo vypočítané, že ak by došlo k zásahu objektu, tak „ľahne“ väčšina mesta Poprad a mesto Svit, pričom od Tatier odrazená tlaková vlna zrovná zo zemou ešte Liptovský Mikuláš a celú vážsku kaskádu. Nuž Slováci a Sloveni, voľte s „rozumom“ aj nabudúce… hodne ste Slovensku pomohli. No dúfajme, že medzi Kiskovými voličmi sú taj takí, ktorí sa „zobudili“ a nabudúce už budú rozmýšľať samostatne. Technika politickej technológie ich dostala tam, kde to bolo naplánované, a to si ešte myslia, že to mali z vlastnej hlavy. Voliť proti je síce pekné – ale bolo by dobre vedieť aj za čo.

Kiskovi kamaráti na Ukrajine neľutujú nikoho. Nikto nikdy neopíše, aké utrpenie, bolesť a žiaľ prinášajú fašisti obyvateľom juhovýchodu, a to najmä z radov civilného obyvateľstva. Iba trinásťročný KirilSidoriuk zahynul, keď svojim telom zachránil pred smrťoudeväťročnú sestričku Táňu. Jedno ráno sa vybrali spolu s mamou na trh. Pretože bol sviatok baníkov, tak vydávali zadarmo po 2 bochníky chleba na osobu. Vzali teda chlieb a vybrali sa cez kontrolný post domobrany, ktorý bol najbližšie na ceste k ich domu. Tam však rodinu nepustili a oznámili im, že čoskoro začne delostrelecký obstrel. Ukrowehrmacht totiž používa nielen presne tie isté metódy, ako nemecký Wehrmacht v Druhej svetovej vojne, ale aj časový rozvrh. Pravidelne ako hodinky ostreľujú civilné objekty, aby uviedli obyvateľstvo do paniky a zlomili vôľu národa k obrane. Nuž matka s deťmi si vybrali dlhší chodník, ktorý sa však im stal osudným. Prvé výstrely dopadli ešte skôr, ako došli k domu.

Matka pri výbuchu delostreleckého granátu upadla do bezvedomia, chlapec zomrel okamžite. Keď sa prebrala s ranenou nohou z bezvedomia, s hrôzou uvidela zakrvavenú mŕtvolu svojho syna Kirila, pod ktorým bola nezranená Táňa.

Chlapec zahynul, ale svojim telom zakryl a zachránil sestričku.

Táničke je dnes smutno bez veľkého bračeka, ostala sama. A takýchto príbehov je dnes na Juhovýchode tisíce…

V Donecku 24.11. pochovali Aleksandra Agafonova, ktorý nebol ani len členom odboja, ba nemal k nemu vôbec žiadny vzťah. Beštiálne ho umučili. Bol to mladý muž, ktorému sa akurát čo narodil synček. Nezabili ho dokonca ani len v zóne bojov, ale v Charkove. Na pohrebe jeho blízki a pozostalí kričali a od hrôzy strácali vedomie.