Čo sa vlastne deje, keď ľudia výmenou za nejakú „službu“ ustupujú v živote od svojich zásad? V dnešnom svete zamenených významov je veľa vecí nejasných – samozrejme zámerne. Vstupom do kresťanského egregora dostávajú ľudia neraz akýsi pocit „istoty“, zatiaľ čo mimo neho sa cítia neisto. Už sme hovorili – v kresťanskom egregore veci do seba „zapadajú“. Príznačným – a kresťanstvom veľmi ceneným – znakom náboženstva je zázrak. Ako vieme, zázrak je z védického aj budhistického pohľadu negatívna vec. Na jednej strane – síce príjemne – niekto niečo bez úsilia a tvorivej práce dostane, ale na druhej strane o to niekto – kto na tom dlho robil – prišiel. Kresťanský egregor vytvorili a „prevádzkujú“ tvari – a tvari nikdy nepracujú – oni parazitujú. Ich „jediný“ Boh – Jahve, Jehova, či akokoľvek inak – nie je Stvoriteľom Vesmíru, t.j. on určite netvorí niečo z ničoho. Teda vo svojom „akváriu“ – kresťanskom egregore – niekomu niečo nezaslúžene dá, ale inému to zase berie. Kto sám nemá nemôže nič dávať. Kresťania si nakoniec povedia niečo ako: Pán dal, Pán vzal. Nuž, čo iné si môžu povedať otroci?
O čo môže naozaj ísť tvarom? Nuž, vec je veľmi jednoduchá: buď o Dušu, alebo životnú energiu. Nič iné v skutočnosti nepotrebujú. A na to, aby „ovečky“ išli pekne v stáde, vyvinuli nespočetné množstvo „pomôcok“. Všimli ste si niekedy, koľko je v našej zemí rôznych krížov umiestnených na každom kroku? Nejde iba o tie na kostoloch – tam to nikoho neprekvapí – ale ide o všetky tie po krajine. Od tých, ktoré sú na samých vrcholoch našich hôr až po tie, ktoré sú na kopci nad každou dedinou či v poliach a podobne. Tí, ktorí vidia toky energií vám povedia, čo vidia – sú to kliatby, blokácie Svetlej energie. Kríže samé osebe ešte nemusia znamenať nič, ale sú znakmi, kde je potrebné blokovať vstup Bielej, Svetlej energie. Takto si tvari „zoskrutkovali“ svoju energetickú mriežku, aby sme boli pod ich kontrolou nie iba v mestách, ale v celej krajine. Miesta, kde – na prvý pohľad – bez akýchkoľvek známych dôvodov stoja na kopcoch, horách, svahoch, poliach a podobne kríže sú najčastejšie cirkevné kliatby, ktorými v minulosti „upravili“ toky Svetlej energie tak, aby sa nedostávala k ľuďom – ale nielen k nim. Keďže dnes ľudia poväčšine nevidia aury, resp. toky energií vôkol nás myslia si, že ide iba o neškodné „hračky“. Všetko čo vidíme vôkol seba sú tzv. arkány. Arkána je objekt, ktorý priťahuje špecifický druh energie, t.j. to, čo je s touto energiou spojené. Arkána je tetovanie, farba vlasov, obereg, kresba, výšivka, ornament, prívesok, náhrdelník a veľa iných vecí. Už sme o tom hovorili – ak si prefarbíte vlasy, tak meníte spektrum tej energie, ktorá je pre vás v danom období potrebná. Ak si dáte tetovanie, tak treba rátať s tým, že to je už trvalá arkána – a niekedy v budúcnosti vám nemusí vyhovovať… koľko ľudí si v mladosti vytetovalo niečo, čoho sa chce v dospelosti zbaviť? Ak nie je dostatočné poznanie, tak si ľudia tetujú veci, pri znalosti ktorých by im neraz behal mráz po chrbte. Treba brať do úvahy aj to, že dodatočným odstránením tetovania sa už vplyv arkány neodstráni, podobne, ako boli okolo Zeme zničené už dve Luny, ale v Inosvete ich vyššie telá stále existujú, čo niektorí citliví ľudia vidia aj dnes.
Do kategórie arkán patria aj vlasy ako také. Cez vlasy – presne ako klasy – sme v spojení s Vyšším Svetom, Kozmosom. V staroslovienčine sa to, čo dnes voláme vlasy volalo kosmy, t.j. to, čo zabezpečuje spojenie s Kosmosom. Vlasmi sme volali to ostatné, čo rastie po tele, t.j. to, čo dnes už celkovo nazývame chlpmi. Človek, ktorý je spojený s vesmírom – Kozmosom – má prístup k poznaniu a ťažšie naň platia príkazy Pána. Typickým príkladom je vojak – ak je vystrihaný dohola, tak zároveň dosvedčuje, že je pripravený vykonávať cudzie rozkazy – nie svoje. Už vieme, že ako prvý v známych dejinách dal príkaz na strihanie vojakov rímsky cisár Nero. Keď sa ho pýtali prečo odpovedal, že potrebuje, aby vojaci plnili jeho príkazy a nerozmýšľali. Z toho je zrejmé, že v minulosti bolo všeobecne vyššie poznanie ako dnes. Do tejto kategórie môžeme zahrnúť aj budhistických mníchov. Dohola sa strihajú iba mladí a novici. Je to preto, lebo sa učia, a teda počúvajú svojich učiteľov a prednášajúcich. Až keď nadobudnú dostatočné poznanie, tak si nechávajú rásť vlasy a brady.
Brada je samostatná arkána – je to spojenie s egregorom Rodu. To ukazuje – aj v dnešnom jazyku viditeľný – samotný pôvod názvu: B(ohatsvo) RODA – „brada“. Hoci u nás je „O“ v slove ROD zamenené za „A“, aj tak je význam spojenia jasný. Ostrihanie brady je odpojenie „antén“ (rovnako ako vlasov) od toku energií Roda. Veď aj klas, z ktorého zŕn raz bude chlieb – „nasáva“ energiu Slnka skrz dlhé „vlasy“ – a presne tak to je aj u ľudí.
Nuž teda, okrem kostolov treba rátať s tým, že v podstate všetky kríže či aj domáce „vysvecovanie“ kňazmi napr. na Vianoce – sú blokácie toku Svetlých energií. Preto stále platí – naše prirodzené prostredie je Príroda.
A ak kresťan vedome a dobrovoľne „pláva“ vo svojom dôverne známom „akváriu“ – egregore – tak sotva mu je jasné, čo to znamená mať meno Slávy, t.j. byť Slovanom. V akváriu je teplučko, je to istota, je to to, čo budhisti nazývajú životom v kukle. Je to všetko pekné, ibaže z každej kukly – ak ostane nažive – sa raz zákonite vyliahne motýľ, a tento už viac nemôže žiť v kukle. Je to prostý zákon evolučného vývoja. Ak sa však nenaučil ako žiť, tak ďaleko nedoletí. A koleso karmy sa roztáča.
My vieme, že v akváriu sa nič netvorí – v skutočnosti tam existujú iba zázraky. A práve zázraky sú jasným dôkazom vlády Temných Síl. Trvalo sa presúvajú energie – niekto niečo dostane, iný zase stratí. Čo a do akej miery závisí – ako všetko ostatné – od rôznych vecí. Životné podmienky akvária sú starostlivo udržiavané tak, aby „rybky“ v ňom na nič neprišli. Ale my už vieme – ide „iba“ o Duše alebo Životnú energiu.
Našu životnú energiu tvari potrebujú, veď preto to všetko robia. A tu sa nám ponúka pohľad na to, ako niektoré veci naozaj robia. Prenesme sa na chvíľku do čias križiackych výprav.
Na začiatok „jemný“ príklad sieťovej efektívnosti – určite ste videli americký film KRÁĽOVSTVO NEBESKÉ. Prizrime sa tejto scéne:
V anglickom originály jasne počuť radu biskupa: „Convert to Islam! Repent later! “; čo znamená: „Prestúpte na islam! Neskôr sa pokajajte!“ – teda, jednoducho obráťte kabáty, prestúpte na islam a neskôr urobíte pokánie, t.j. obrátite kabáty nazad. Iste, pán biskup má strach. Keď pred rokmi križiaci dobyli Jeruzalem, tak všetkých jeho obyvateľov – vrátane žien a detí – nemilosrdne povraždili. Keď teraz stoja tvárou tvár Saladinovej armáde –aj keď sa zatiaľ úspešne bránia – Saladin im môže oplatiť tou istou mincou. Neurobil to však – a bol mohamedán!
A čo nám preložili naši „pravoverní“, očividne kresťanskí prekladatelia? Na televíznej stanici JOJ (obrázok) – ale pravdepodobne aj na iných slovenských kanáloch, kde dávali tento film – môžete počuť pána biskupa celkom jasne: „Máme konvertovať na islam? Kajať sa?“ znie to dosť hrdinsky, ale v tomto prípade potom nie je celkom jasné, prečo hlavný hrdina reaguje negatívne.
Nuž, žeby sme mali v televízii takých amatérov na preklady? Možné je všetko. Aj slepému však je jasné, že takáto maličká, „kozmetická“ úprava celý význam scény zásadne mení. A takto to je s celým kresťanstvom. Ak neklamú vedome, tak aspoň opakujú staré lži – ba niekedy cítia „svätú“ povinnosť aj čo-to poopraviť… veď kresťania Slováci im to nebudú mať za zlé – vlastne na to väčšina ľudí ani nepríde.
Je čas si niečo povedať o dvoch križiackych výpravách, o ktorých sa veľmi obšírne nehovorí, aj keď to nebude presne to, čo by sme „mali“ vedieť.
Nuž, majme stále na pamäti o čo v celej hre ide: o Dušu alebo životnú energiu. Nazrime do už spomínanej knihy SECRET AND SUPPRESSED od Jima Keitha. Jedna z kapitol má názov SECRETS FROM THE VATICAN LIBRARY (str. 215). V tejto chvíli nie je pre nás dôležité, ako sa pán Keith dostal k informáciám z Vatikánskej knižnice, t.j. či je, alebo nie je jeho vysvetlenie naozajstné. Dôležité sú informácie, ktoré nám poskytol. Treba však vopred varovať, že to je iba pre silné žalúdky. Inak to však nejde. Ide o skutočný život okolo nás a nie o rozprávku pre rybičky v akváriu.
Z Keithových zdrojov je jasné, že medzi Temnými sú vzájomné boje o hegemóniu. My však vieme, že to je „normálny“ stav vecí v Temnom Vesmíre. V našom ponímaní môžeme spôsob ich chovania sa – aj keď veľmi zjednodušene – opísať ako „zákon kurníka“. Treba dávať pozor na tých hore a nestarať sa o to, kde padá to dole… určite každý vie o čo ide. Teda hoci majú spoločný záujem parazitovať na Bielom Svete, sú záujmovo medzi sebou rozdelení. Ale takto to vidíme aj dnes vôkol seba. Bežný úradnícky postup… Odkiaľ sa táto „prax“ (aj s úradníkmi) vzala?
Dejinami kresťanskej cirkvi – podľa materiálov Jima Keitha – sa stáročia tiahne ako červená niť boj dvoch navzájom znepriatelených frakcií – severnej a južnej. Dnes svet ovláda severná klika, ktorá však spočiatku bola slabšia. Ich prvá otvorená akcia r. 826 bolo ich spojenectvo s Moslimami, ktorí boli vytlačení zo Španielska a usadili sa na Kréte, kde vytvorili pirátsku základňu. Táto severná klika je tvorená Germánmi – Teutónmi, Nórmi, Sasmi a pod. My už vieme, že ide o umelo vytvorené národy. Južná, t.j. rímska klika ako odvetu vytvorila benátsky Rád sv. Marka, ktorý dostal plné pápežské požehnanie a ovládol Krétu. Boje formou križiackych výprav pokračovali do 16. storočia.
Okolo r. 850 do tejto nevyváženej hry – ktorú ovládala južná klika – vstúpili noví hráči. Všimnime si obdobie – ide o čas príchodu fantómov kresťanstva, tzv. „vierozvestcov“ aj na Veľkú Moravu. Títo hráči boli Židia, ktorí sa postupne začali usadzovať v Nemecku, avšak pod vedením veľmi tajnej Sionistickej Elity, ktorá uzavrela veľmi tesné spojenectvo so severnou klikou, obzvlášť s Germánmi z Bavorska a neskôr Pruska, keď vyvraždili Slovanov. Spájalo ich veľmi podobné náboženstvo, totiž ako Sionisti tak aj Germáni praktizovali obradné ľudské obete. Jedno však musí byť jasné – Sionistická Elita nikdy neodhalila svoje skutočné praktiky a vieru ostaným Židom, ktorých môžeme nazývať Hebrejmi. Elita ich vždy považovala – a stále považuje – za poddaných, ktorí sú dobrí iba na to, aby – hoci nevedome – slúžili Elite.
Sionistické božstvo nikdy nebol Boh v tom ponímaní, ako ho vyznáva neinformovaná Hebrejská väčšina – a ktorého takto, už hodne naivne – uznávajú silne informačne „spracovaného“ aj akvárijné rybičky. Tento fakt sa dá zistiť napríklad preskúmaním starých mincí a iných nálezov z obdobia Tretieho chrámu v Jeruzaleme. Podľa údajov vo vatikánskej knižnici sú pravidelné ľudské obete známe od r. 1190. Ako sme hovorili, ide o životnú energiu. Obetovaní ľudia sú oberaní o všetko, a to je zároveň výdatný „energetický zdroj“ pre Temných. Vždy, keď sa chystali „veľké veci“ vidno, ako sa počet ľudských obetí zodpovedajúco zvyšuje, a to sa deje aj dnes. V tom čase vrcholili prípravy severnej kliky na prevzatie aktivity v boji s južnou klikou, ktorá má charakter boja na život a na smrť. Potrebovali posilniť svoje rády – Rád Teutónskych rytierov a Rád Livónskych bratov meča, predchodcovia neskorších pruských Rádov. Do tejto vojny boli už zapojení aj Špitálnici, Templári a Dominikáni, pričom verejnosti je málo známe, že tieto vnútorné boje „skonzumovali“ asi toľko životov ako boje s moslimami. Teutónsky Rád pohltil Rád Livónskych bratov meča a stal sa doslovne nezastaviteľný. Oni sami pripisovali tieto nevídané úspechy masovým obetám európskych detí, čo sa stalo r. 1212. Naivnej verejnosti sú dodnes podsúvané rozprávky o Detskej križiackej výprave z toho roku. Ako vidíme, nikto sa nad tým ani veľmi nezamýšľa. Na internete nájdete informácie o tzv. Detskej križiackej výprave proti Moslimom, pričom sa celá vec bagatelizuje. Údajne išlo o predstavu, že nevinné deti môžu – vďaka svojej nevinnosti – poraziť Moslimov v križiackej výprave. V celej Európe teda zmobilizovali malé deti – vo veku od 6, 8 až 12 rokov – a poslali ich „bojovať“ proti Moslimom. O Moslimov však vôbec nešlo. Vďaka „story“ o Detskej križiackej výprave sa do pazúrov Teutónskych rytierov dostalo obrovské množstvo nevinných detí, také množstvo, že to dodnes nie je nikde vyčíslené. Podľa záznamov síce bolo nejaké množstvo detí predaných do otroctva Moslimom, ale dvakrát toľko ich bolo zversky, rituálne, či presnejšie obradne obetovaných. Tento príliv energie hodne dvihol moc Teutónov. Z ich pohľadu boli ich, Sionisticko-Teutónske modlitby – nie po prvý raz – vyslyšané. Vojsko Tartárie – podávané ako „Mongoli“ – r. 1256 zničilo základňu Rádu Assasinov, Išmaelitov Hasana I Sabaha, z ktorých tí, ktorí unikli meču našich bojovníkov sa začali šíriť po Európe. Assasini sú bojový Rád, dá sa povedať, že až samovražebný. V Európe im poskytli útočisko – ako inak – Sionisti a Teutóni. Títo – spolu so stále aktívnymi moslimskými bojovými jednotkami – boli výdatnou pomocou severnej kliky proti južnej.
Potvrdené informácie o praktikách ľudským obetí viedli r. 1290 anglického kráľa Edwarda I. k vyhnaniu všetkých Židov z Anglicka, čím chcel predísť praktizovaniu takýchto obetí na anglickej pôde. Do južnej kliky patrilo aj Francúzsko, ktoré urobilo to isté r. 1306. Chvíľu si niektorí panovníci mysleli, že nútená konverzia Hebrejov na kresťanstvo znemožní Teutónom a Sionistom ich „používať“ ako ľudské obete – pravdaže naivne. Musíme zdôrazniť, že drvivá väčšina dnešných Hebrejov je absolútne neznalá praktík tajných rítov Sionistov a Teutónov. Naopak, Sionisti sú presvedčení, že práve ich viera je skutočne židovská, a že všetci ostatní stúpenci judaizmu sú na omyle. O tejto téme napísal vyčerpávajúcu knihu výskumník Benjamim Freedman a volá sa FACTS ARE FACTS; dielo ukazuje, že moderné židovstvo nemá reálnu spojitosť s historickým judaizmom, ale ide o oveľa vyššiu hru, ako si možno vôbec predstaviť.
Ako pokračuje Keith, obrad vysvätenia nového Kohena (rituálne obetujúceho kňaza) a samotný rituál obetovania sú temer identické. Vybraný, nový Kohen musí najprv vojsť do jamy pod mrežu, ktorá je v blízkosti obetného oltára (hebrejsky sa nazýva shoah) a je opísaný na začiatku 27. kapitoly knihy Exodus. Mreža oltára je položená na jame – ide skôr o akýsi okrúhly poklop – a obeť je privedená na oltár. Preferovaná obeť je mladý chlapec hebrejskej krvi, použiteľné sú aj mladé dievčatá, najmä ak je dostatok obetí, ale chlapci sú vždy najžiadanejšie a uprednostňované obete. Za starých, Chrámových čias, t.j. za čias, keď starý chrám v Jeruzaleme bol náležite vysvätený, bolo od hebrejských rodičov vyžadované výkupné za ich dieťa (opis v 12. kapitole knihy Leviticus); pričom boli obetovávané deti tých chudákov, ktorí neboli schopní priniesť žiadne obetné výkupné. Dnes môže byť akékoľvek „hebrejské“ dieťa unesené a použité ako obeta, ale môže byť použité aj dieťa „pohana“, t.j. ne-Hebreja. Ako obete sú najviac preferované batoľatá, ale prijateľné je akékoľvek dieťa vo veku do trinásť rokov, ak ešte nemalo pohlavný styk. Obeť postavia nahú na mriežku nad novovysväcovaného Kohena, pričom tvár ma otočenú na sever. Hlavu dieťaťa pevne uchopí oficiálny kňaz alebo aj jeho pomocník, najmä ak je dieťa už staršie a bráni sa a prerežú mu hrdlo tak, aby sa otvorila krčná žila. Časťou krvi postriekajú východnú časť oltára, zatiaľ čo zvyšok steká dole na nového Kohena, ktorý všetku, ktorá sa k nemu dostane pije plnými ústami. Oficiálny Kohen si navlhčí prsty krvou nevinnej revúcej obete a kráčajúc okolo oltára v protismere hodinových ručičiek označuje ňou určité arkánové sigili na oltárnych rohoch. Keď sa vráti nazad k pozícii dieťaťa, naberie si plné ústa vytryskujúcej krvi. Vysvecovaného Kohena potom vyberú spod mriežky a ten sa pripojí k oficiálnemu Kohenovi pri dieťati, pričom je doslovne celý poliaty krvou obete, čím sa nový Kohen stáva oficiálne členom bratstva.
Dieťa, hoci už značne zoslabnuté stratou krvi ale stále živé, začnú mäsiarsky rezať. Vyrezávajú vnútorné mäkké tkanivá, pečeň a obličky sú položené vedľa a budú spálené. Koheni sa hostia na všetkom ostatnom, pričom neskonzumované časti musia byť – podľa Levitského zákona – spálené pred východom slnka. Toto tiež patrí k základnej procedúre bežnej obete, okrem krvi, ktorá sa roztiekla po mriežke. Aby sa obnovilo vysvätenie prahu, na ktorom stojí chrám či dlážka na zabíjanie, tak na ňu sa krv dieťaťa neprská. Medzi sionistickým a teutónskym obradom sú iba malé odlišnosti, čo poukazuje na pravdepodobný spoločný pôvod, pričom sa predpokladá spoločný zdroj od Chazarov. V teutónskom ríte sa ako oltár používa neotesaný kamenný balvan a jama a jej návštevník tam nie sú. Kňaz, ktorý má byť vysvätený v tomto ríte iba leží nahý na zemi na východnej časti kamenného oltára (východná strana oltára je ako pre Sionistov, tak aj pre Teutónov posvätná; veď práve planéta Eden je na galaktický východ od našej galaxie). Obeť – dieťa vo veku od sedem do dvanásť rokov, panic alebo panna – je prinesené k nemu. Oproti sionistickému rítu je dieťa donútené si kľaknúť na bedrá vysvecovaného kňaza, pričom dochádza k pohlavnému vniknutiu. Tvár dieťaťa je orientovaná na východ – ako v sionistickom ríte – a prerezávajú mu hrdlo v mieste krčnej žily, pričom krv steká na kňaza, ktorý časť aj prehĺta. Ešte pred smrťou je dieťa pohlavne preniknuté aj druhým, oficiálnym kňazom. V oboch rítoch sa za správne zasvätenie považuje také, kde dochádza k ostriekaniu krvou a jej prehĺtaniu, pričom v oboch rítoch sa telo zje. V „bežnom“, každodennom rituály teutónskeho rítu si na zem neľahá nijaký nový, vysväcovaný kňaz, ale namiesto toho je dieťa pohlavne prenikávané rad radom všetkými zúčastnenými kňazmi, pričom poradie závisí od hodnosti a služobného veku.
Rád Templárov bol silne preniknutý Teutónsko-Sionistickým kultom. Severné organizácie Templárov vykonávali ľudské obety pravidelne, pričom organizácie (Domy) Templárov na juhu spolu so Špitálnikmi predostreli francúzskemu kráľovi Filipovi IV. dôkazy, ktoré boli podoprené mnohými očitými svedkami z radov južných Templárov. Na základe tejto informácie vydal kráľ Filip v septembri 1307 príkaz na uväznenie Templárov aj s Veľmajstrom rádu. Rád bol následne zakázaný po celej Európe okrem Škótska, pričom práve škótski členovia vytvorili základné bunky organizácie, ktorá sa neskôr stala známa pod menom Predstavení Sionu.
Takže naivne vyzerajúca Detská križiacka výprava r. 1212 bola zversky organizovaná akcia. Zároveň si môžeme predstaviť, čo Chazari – a ich nasledovníci za posledné tisícročie – spôsobujú našim Rodom. Naše obrady nikdy nespočívali na žiadnych živých obetách – ani zvieratách. A kresťania? Aby „mali aspoň niečo“ z týchto ľudských obiet, tak im pripravili „sviatosť“, ktorú mnohí denne absolvujú – prijímanie tela človeka pod spôsobom chleba a vína… iste, drvivá väčšina z nich nemá ani poňatia o prapôvode temných, magických obradov, do ktorých sa sami a dobrovoľne zamotávajú. A už vôbec netušia o tokoch životnej energie – veď v tomto svete sa nič nedeje iba tak, samo pre seba. Ale nikto ich nenúti. A môže to, čo vymysleli tvari pre našich biorobotov naozaj prinášať niečo pozitívne? Nuž, už rímsky cisár Marcus Aurelius povedal, že „len hlupák si myslí, že zlí ľudia nerobia zlé veci“.
A koľko ľudí každoročne mizne bez stopy? Jim Keith uvádza, že v USA to sú desiatky tisíc ročne. To možno platilo na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď vydal svoju knihu. Ak vnímavo sleduje americké alebo britské médiá zistíte, že sa tam objavujú informácie o stovkách tisíc každoročne…
Pristavme sa ešte pri jednej križiackej výprave. Bola v poradí štvrtá a jej cieľom sa nestali Moslimovia, ale r. 1204 kresťanské vojská vyplienili kresťanský Konštantínopol. Áno – kresťanská armáda vyplienila kresťanské mesto. Celý jej priebeh je veľmi poučný. Hoci pôvodne nastúpili na bojovú výpravu proti Moslimom, už na začiatku sa „v službách“ Benátok zmocnili mesta na Jadrane – Zadaru. A to aj napriek tomu, že od r. 1186 bolo pod zvrchovanosťou uhorského kráľa Bela III. Benátsky dóža Enriko Dandolo použil križiakov na ovládnutie mesta. Nuž, aj Zadar bol kresťanským mestom a uhorský panovník takmer prvý prijal výzvu vtedajšieho pápeža Inocenta III. na výpravu. Pápež dokonca pohrozil vyobcovaniu z cirkvi každému, kto by sa mesto pokúšal dobyť. Nepomohlo.
Nakoniec sa dostali do Byzancie a 13. apríla 1204 po niekoľkodňovom útoku a obliehaní mesta križiaci zdolali hradby a vtrhli do mesta. Nastalo nevídané trojdňové drancovanie, pretože v meste nad Bosporom bolo čo rabovať. Útočníci, ktorí sa dva roky predtým v mene Boha vydali proti pohanom, v mene toho istého Boha a bohatstva vraždili svojich súvercov, rabovali domy, paláce, chrámy, kláštory, znásilňovali. Čo nemohli zobrať, to rozbili, roztĺkli, zničili. V týchto pre Konštantínopol osudových dňoch navždy zanikli mnohé staré antické pamiatky, zhromažďované v meste za nejakých tisíc rokov jeho existencie. Akurát Benátčania tú časť mesta, ktorá im pripadla nezničili, ale čo sa dalo zozbierali a neskôr preniesli do Benátok.
Aby sme neostávali iba na úrovni „starej“ histórie, ale mohli si predstaviť, čo nám táto istá skupina „pripravila“ dnes, pozrite si nasledujúce video, ktoré vysvetľuje skrytý, t.j. okultný zmysel Olympiády v Londýne:
Toto video ukazuje okultnú symboliku použitú na olympijskej medaile 2012 v Londýne. Nový svetový poriadok a poklonenie sa Satanovi. Je to podvedomý jazyk postavený na ukladaní jednej vrstvy významov na druhý. Tento jazyk používajú na programovanie. Video ukazuje, že symbolika zachytáva aj motív z Denderskej dosky a príchod Nibiru – pre tých, ktorí sú v obraze.
Na túto tému by sa dalo písať ešte veľmi veľa. Nemá to však veľký význam. Mnohí ľudia si myslia, že keď na rôznych internetových fórach slobodne píšu či čítajú veľa „pravých“ vecí o Illuminati, že už to máme vyhraté. Je to veľký omyl. Dnes je síce umožnený prístup k informáciám, za ktoré by nedávno zabíjali, ale obzrite sa vôkol seba. Deje sa na základe týchto sprístupnených informácií náprava? Zavrel niekto Busha mladšieho za otvorený vojnový zločin proti Iraku? Riešil niekto nejakého iného politika za podobné udalosti – a máme za sebou „úspešnú sieťovú sezónu“ od Maroka cez Egypta po Lýbiu, pričom momentálne chystajú Sýriu a Irán. Srbov, ktorí bránili svoju krajinu predvolávajú do Hágu, a keď sa nedarí ich odsúdiť podľa platnej legislatívy, tak „slobodne“ zomierajú na zlyhanie srdca a podobne – naše médiá sa tomu už ani nevenujú. Nie, nič sa nedeje. Svetová vláda si hrá hru podľa svojho scenára – a podľa neho ju aj dohrá. Ale kto by sa zaoberal akváriovými rybičkami? Veď samotná elita sa riadi názorom, že kto sa neriadi rozumom – lebo veľa vecí sa dá dnes zistiť – je na úrovni zvieraťa. A teda môžu s ním zodpovedajúco zaobchádzať. V podstate majú pravdu.
A kto by chcel naozaj veci meniť – ostáva to, čo jediné dokáže navrátiť prastarú kultúru: Zdravomyslie, Rodové zriadenie, Kopné právo. Ostatné je len blúdenie po slepých uličkách a nekonečné „update“ vlastných názorov.
