Všeobecný výklad slova hierarchia je niečo ako „sväté alebo žrecovské vládnutie“ či „svätá vláda“. Prvý výklad nájdete spravidla prezentovaný ako grécky, druhý ako latinský. Je síce pravda, že kresťania používajú na vládu popov iný výraz ako my – použili sme žrecovský – ale my nebudeme používať ukradnuté staroslovienske slovo KNIEŽA na čiernych mágov – popov. Ostatne, žrec je slovo univerzálne, naši Predkovia na spresnenie používali aj výraz čierni žreci – čo sú dnešní popi.
Hierarchia je rozpoloženie častíc alebo elementov celého poradovo od vyššieho k nižšiemu. Tento termín sa používa napríklad na charakterizáciu kresťanskej cirkvi; v sociológii sa používa charakterizáciu sociálnej štruktúry spoločnosti, neraz na opis byrokracie. Všeobecná teória systémov ho používa na opis ľubovoľných systémových objektov; teória organizácie ním opisuje princíp riadenia. V jazykovede sa rozlišujú hierarchie úrovní jazyka. Termín hierarchia ako taký bol zavedený okolo druhej polovice piateho storočia Pseudodionízom Ariopagitom v traktátoch „O Hierarchii Neba“ a „O cirkevnej Hierarchii“.
V kresťanstve je hierarchia zosobnená Hierarchiu Neba, t.j. „schodíkmi“ Jákoba: anjeli, archanjeli, počiatky, sily, vlády, prestoly, cherubíni a serafíni, t.j. duchovné sily bez tiel. Vo všeobecnosti ide o Hierarchiu Temných Síl.
V budhizme Hierarchiu predstavujú Svetlé Sily – Bodhisatvovia a Tary (mužské a ženské Božstvá).
V dnešnom hinduizme môžeme v zmysle hierarchie hovoriť o akomsi panteóne Bohov, Manu (učiteľov), Riši, ktorí sú materializáciou Jediného Brahmu.
V islame sa pod hierarchiou rozumie rada Prorokov, ale táto téma bola rozpracovaná aj Ibn Arabim v učeniach o Svätých, svätosti a ich hierarchii.
V Agni Joge sa hovorí, že hierarchia je „zákon Stavby Sveta“ a „cieľavedomá spolupráca“.
Filozofia platonizmu a neoplatonizmu stojí na hierarchii, na čele ktorej je Najvyššie Jediné Blaho, emanujúce do sveta skrz stupne Umu a Duše.
Konfucius, Leibnitz, gnosticizmus a podobné smery uznávajú Hierarchiu ako vedúci princíp všeobecnej jednoty, univerzálnosti, celostnosti Stavby Sveta.
Pojem hierarchie sa používa v ideológii rady sociálno-politických systémov – autoritarizmus, totalitarizmus, kastový systém a pod. a charakterizuje štruktúru vlády. Súčasní západní sociológovia sa orientujú na hierarchiu prestíže, bohatstva (samozrejme materiálneho), moci, kontroly ako vyjadrenia stratifikácie, t.j. delenia spoločnosti. Hierarchiu možno charakterizovať ako jeden z archetypov Vedomia.
Čo sa týka koncentrácie majetku a moci – ako toho jediného, čo niečo znamená – stavia na ňom ako na hierarchii aj vynález L. Rona Hubbarda (1911-1986) – scientológia. Môžeme povedať, že hoci po tých, ktorí majetok nemajú „nejdú“, moc ich očividne priťahuje oveľa viac. Mnohí ľudia podľahli jeho ideológii a pritom si neuvedomili, že Hubbard založil náboženstvo. Jeho systém a literatúra, ktorú vydávajú majú všetky atribúty takéhoto systému – vrátane podprahového programovania. Ďalšia z vecí, ktorú po mene pozná asi každý, ale väčšinou nie je ľuďom známa, je pôvod názvu „deti indiga“. Hoci sa vo všeobecnosti traduje, že ide o deti, ktoré sa rodia do nového veku a tomu už zodpovedá aj ich „farba“ v aure, ide o cieľavedomú dezinformáciu. My už vieme, že Nového Veku – ktorý síce už „de jure“ začal, sa dožijú ľudia so zlatou farbou v aure. Ostatní jednoducho nemajú na to to, čo vedci nazvali „gén duchovnosti“, hoci žiadny taký gén v skutočnosti neexistuje. O čo všetko naozaj Hubbardovej scientológii ide je známe predovšetkým zasvätencom, no my vieme, že to nie je učenie našich Predkov – Védy. Keďže to nie je správa našich Predkov z minulosti, tak to nie je správa pre nás.
V súvislosti s honobením materiálneho majetku (peniaze, drahé kovy, nehnuteľnosti a pod.) sa pozrime na tento subjekt z pohľadu kastového systému našich Predkov. Keď sa spomenú kasty, hneď môžete vidieť, že každý by chcel byť minimálne Víťazom. Ale prizrieme sa lepšie tým, ktorí nadobudli veľké majetky podnikaním. Z ich pohľadu jediná hodnota sú peniaze a to, čo neprináša peniaze nemá pre nich žiadny význam, a vôbec na to netreba tratiť energiu. Títo ľudia sú – vzhľadom na dnešné podmienky a spoločnosť – väčšinou Vesi. Víťaz, alebo dokonca Mudrc má totiž úplne iné myslenie. Víťaz pozerá na súvislosti z pohľadu obrany Rodov, Dŕžavy – a nie lokálneho prospechu a osobného zisku. Keďže za takýmto niečím nevidno nijaké zisky – kto by robil nadarmo na také abstraktné veci ako je vlasť či národ – tak podnikatelia na také niečo ani nepomyslia. Ves rozhodne nie je kompetentný sa zaoberať otázkami vojenského charakteru, a už vôbec nehovoriac o Viere a jej učení vrátane Mravnosti. Peniaze majú ekvivalent v morálke. Mravnosť je im cudzia. No treba povedať, že Ves je len dovtedy Ves, ak táto – síce sebecká, ale reálna – starostlivosť o seba zahŕňa aj založenie a podporu vlastnej silnej rodiny s veľa deťmi a v rámci tejto svoje aktivity aj usporadúva prostredie vôkol seba. Prostredie vôkol neho zahŕňa aj akú-takú ochranu Prírody, t.j. lesov a zvierat. Síce ho nezaujíma, ako to je inde na Slovensku, ale aspoň v rámci dosahu záujmu rozvoja svojej rodiny sa zaoberá aj – hoci obmedzenou ale predsa – ochranou Prírody.
Je tu ešte aj otázka Smerdov. Hoci mi vieme, že ich názov nie je pôvodne odvodený od smradu, dnes to tak bohužiaľ často je. Smerdi sú na nízkom stupni vývoja, pre život im stačí sa zamestnať a robiť – v podstate sa vôbec nezamýšľajú ani len o podstate svojej práce. Keď sa „zadarí“, tak majú aj rodinu (hoci nie veľkú), keď nie, sú spokojní aj tak. Pre nízku úroveň svojho evolučného vývoja všetko chápu veľmi prostoducho a tak sa aj správajú. Smerd už absolútne nezachádza ani len k chápaniu potreby vlastnej silnej rodiny – často mu stačí jedno dieťa ak vôbec nejaké má. Nezaujíma ho ani len to, či niekto vyrúbe les za jeho domom – veď to sú len „veci“. Je skrátka orientovaný na uspokojovanie svojich potrieb a peniaze sú samozrejme objektom vysokého záujmu.
Nuž kto dnes riadi našu krajinu? Ak sa lepšie zamyslíte nad podstatou povahy a veľmi obmedzeného – egocentrického – myslenia Smerdov tak zistíte, že väčšina našich podnikateľov – neraz napriek pekným rečiam – sú Smerdi. Ale Smerdi sú dokonca aj politici – a pokúšajú sa riadiť krajinu. Ani Smerdi ani Vesi na to jednoducho – na základe nízkej úrovne ich evolučného vývoja – nemajú. No často majú nahromadený ohromný majetok.
Víťaz alebo Mudrc sa nezaoberá detailmi nadobúdania veľkého bohatstva pre seba, ale jeho uvažovanie sústavne zahŕňa starostlivosť a obavy o Rod, celonárodné dianie a Prírodu. Mudrc napríklad nebude od nikoho pri šírení Viery alebo napríklad celiteľstve mať pevne stanovený cenník. Určite ho však bude mať Smerd a Ves. Mudrci vedia – je to jedna zo Zápovedí Svetlých Bohov – že za to, čo dostali zadarmo od Bohov ako dar nemôžu brať od ľudí peniaze. Inak nekonajú s požehnaním Svetlých Bohov.
Smerdom je spravidla jedno, aké chemikálie sú primiešané v potravinách, cukrovinkách, alkohole, tabaku a v podobných tovaroch. Bez rozlišovania – iba na základe ceny – ich nekriticky kupujú a konzumujú. Tieto chemikálie však okrem svojho účinku zanechávajú aj ďalšie „vedľajšie“ účinky – ľudia často smrdia. Dnes je hlavným zdrojom tovarov takéhoto druhu Poľsko – mnohí ho naivne považujú za slovanskú krajinu a nekriticky nakupujú poľské tovary. Práve Poľsko bolo vybrané Svetovou vládou ako „prienikový štát pre Slovanov“ – cez neho sa do slovanského prostredia pumpujú lacné, ale chemicky a všakovako inak upravované produkty. No a chamtiví Smerdi a aj lakomí Vesi nakupujú – však ide o ich peniaze…
V tejto súvislosti sa ešte zmieňme o lacných „sekáčoch“ – second handoch – v ktorých za pár centov nakúpite množstvo vecí. Prečo sú práve Angličania („servisovaní“ Poliakmi) takí dobrí a za „pár šupov“ nám tu nosia málo opotrebované, ale najmä lacné oblečenie vo veľkom množstve? Žeby strácali pre naše dobro? Nuž o nebezpečenstve, ktoré býva skryté za cudzím oblečením, nábytkom a podobnými vecami sme už písali. Sú to nebezpečné ale najmä nenápadné veci. Rozumný človek to jednoducho nerobí. Neraz sme už hovorili, nevedomosť je z nášho pohľadu najťažší hriech. Je výsledkom lenivosti a ľahostajnosti voči vlastnej evolúcii.
Treba ešte povedať, že je zásadný rozdiel medzi nadobúdaním nadmerného majetku v prípade tvarov na jednej strane a Smerdov alebo Vesov na strane druhej. Tvari majú priamo napísané v Talmude, že majú brať všetko, čo prácou zhotovili iní, lebo to je, koniec koncov, ich hlavná úloha, pre ktorú prišli na Midgard-Zem medzi belochov. My by sme totiž inak ležali na pláži v príjemnom tieni, teplo, príjemne, ticho, muchy nesadajú, komáre nelietajú… Prestali by sme sa evolučne vyvíjať. Práve preto boli na ôsmy deň stvorení tvari, aby nám všemožne bránili vývoju, čím nás –ako šťuky kaprov v rybníku – nútia do evolučného pohybu. No a my, ak zastaneme, sme zlyhali. Oni naopak, svoju úlohu – delegovanú Stvoriteľom – splnia na výbornú. Známy je j onen zľudovený príbeh, ako čert prišiel za Perúnom – nič sa nedeje bez vôle Svetlých Bohov. No ak začne chamtivo a sebecky hrabať peniaze Smerd alebo Ves, nastáva úplne iná situácia. Títo sú totiž stvorení nie Jahvem, ale Rodom. A ním budú po smrti aj súdení. Kresťania a iní zradcovia svojich Rodov môžu byť spokojní – Jahve sa na nich už teší. Síce v ipostáze J. Krista, ale Jahve. On potrebuje ako ich životnú energiu, tak aj Duše. Pretože žijeme v Javi a máme za sebou ledva čo skončenú Noc Svaroga, nemôžeme existovať bez peňazí. Civilizácia na nich stojí. Lenže ak Smerd alebo Ves nájde spôsob, ako ich nadobúdať v nadmernom množstve mal by vedieť, že „tuneluje“ peniaza a vôbec majetok, ktorý prislúcha jeho Rodu. Ak teda berie peniaze Rodu, mal by ich používať v prospech Rodu… myslíte si, že to robia? Všetci dobre vieme, že ani náhodou. Smerd ich hrabe sám pre seba – veď sám má málo – Ves zase nanajvýš okrem seba pre svoju rodinu – veď tiež ich musí všetkých „zabezpečiť“. Samozrejme, že ak zo spojenej nádoby – prostriedkov Rodu – jeden berie nadmieru a iný sa zase trápi, ale nie a nie k niečomu prísť – tak ostatných členov Rodu stále viac a viac ochudobňuje. Ale to ešte nie je všetko. Často sú totiž kresťania, a hlásia sa k Evanjeliu, chodia do kostola. Akosi im ušlo, že aj kresťania majú jeden z hlavných hriechov „nezaplatenie zaslúženej mzdy robotníkovi“. Ak totiž z prostriedkov Rodu – ktoré tunelujú – nielenže nič ostatným členom svojho Rodu (t.j. v rámci svojho národa) nedarujú, oni ich nepodporia ani tak, že by si u nich objednali prácu, za ktorú by zaplatili. Aby vo svojej chamtivosti zbohatli ešte viac, tak nelenia najímať na práce napríklad Poliakov alebo Cigánov, či iných cudzincov. Títo sú pre neho lacnejší a to, že členovia ich vlastného národa nemôžu od neho dostať ani len za prácu to, čo im vytuneloval, takéhoto Smerda alebo Vesa netrápi ani najmenej.
Teraz určite niet pochýb o tom, kto riadi našu spoločnosť. Ale čo, keď sa Smerdi či Vesi – stále hovoríme o dnešných podmienkach – „zaujímajú“ o Slovanstvo? Nuž, predstavujú si to asi takto. Nech niekto iný – čo môže byť iba Víťaz alebo Mudrc – zarobí sám peniaze, potom nech sám, za svoje, postaví železničnú trať, potom nech nakúpi vagóny a lokomotívu (stále najlepšie, ak za svoje), potom nech tento vlak dá do pohybu, a potom oni na idúci vlak Slovanstva radi naskočia, len aby ich nikto nepýtal zaplatiť za lístok.
Ale môžeme dnes robiť aj niečo iné? Už sme neraz písali o Gándím, ktorý na základe védického poznania, ktoré dostal od L. N. Tolstoja zorganizoval nenásilné prevzatie moci v Indii v minulom storočí. Nikoho z parazitov nezabíjali, jednoducho všetci jedného dňa začali nosiť indické oblečenie, nenastúpili do anglickej práce, nekúpili anglický výrobok, nepoužili anglické banky, skrátka prihlásili sa k vlastnej tradícii. Paraziti museli odísť, pretože v podstate zo dňa na deň nemali na kom parazitovať. A mohli by sme niečo také urobiť aj my dnes? Samozrejme, právo na vlastnú Vieru máme zakotvený dokonca v tvarmi odobrenej ústave. Čo dnes bráni tomu, aby sa stretli Vesi (hlavy rodín, živitelia) na Veče a zvolili si desiatnikov, potom stotníkov, potom tisícnikov a vôbec kompletne tých najlepších ľudí, ktorých dobre poznajú, aby prebrali do svojich rúk správu dnešnej spoločnosti? Gándí to urobil za ďaleko ťažších podmienok a za Noci Svaroga – a vyhral. V takomto prípade by sme sa vyhli aj nadchádzajúcim ťažkým časom.
Lenivosť a ľahostajnosť tomu bráni. No na druhej strane svoje dielo dokonajú démoni, ktorí majú dnes v rukách všetky vlády Sveta. Je len typické, že Smerdov a Vesov nezaujíma, že pred 100 rokmi bol pomer belochov na celkovej svetovej populácii Sveta nad 20%, a že dnes nás je 2,7%. Nezaujíma ich ani to, že každú sekundu ubudne na Zemi 5 km2 lesa, pričom v tomto čísle sú už zahrnuté malé stromčeky, ktoré sa namiesto vyťatých veľkých sadia. Lesy sú pľúcami Zeme, vyrábajú pre nás kyslík. Malý stromček vyrobí málo kyslíka, žiadny strom nič. Najskôr začne chýbať tým, ktorí obývajú veľké mestá – ale skade aj pochádza hlavná aktivita ničiaca Prírodu. Už to nebude dlho trvať. Našim Smerdom a Vesom vôbec nevadí, že kresťania sa podvodom po revolúcii dostali k majetkom, ktoré im nepatrili ani pred revolúciou, pretože im majetok vzal syn Márie Terézie, cisár Jozef II. A takto kresťania surovo a bez ľútosti kosia slovenské lesy dohola – veď im patrí až 30% pôdy Slovenska – a nezaujíma ich ani to, aby namiesto vyťatých stromov zabezpečili rast nových. Dennodenne režeme z pľúc Zeme, ale naivne si myslíme, že kyslík bude vždy…
Z tohto pohľadu sa vôbec nemožno diviť, že sa naďalej pácha genocída na pôvodnom obyvateľstve Midgard-Zeme – belochoch. Nečakajme, že Smerdom a Vesom to dôjde a nemôžeme čakať ani to, že začnú materiálne podporovať tých, ktorým to nie je jedno. A démoni realizujú svoje plány. Napríklad pred niekoľkými desiatkami rokov zakázali v Číne mať viac ako jedno dieťa. Zdalo by sa, že celkom dobrá vec. Ale čo za tým v skutočnosti bolo? V Číne neexistuje penzijný zákon, teda keď človek prestane robiť, nedostane od štátu ani halier. V Číne preto tradične dochováva rodičov syn. A tak po prijatí tohto zákona začali Číňania zabíjať dievčatká a nechávali si iba synov. No následkom tejto operácie je dnes v Číne previs 25 miliónov mladých mužov, ktorí sa chcú ženiť, ale jednoducho nemajú pre seba ženy. A tak prekračujú hranice a berú si najmä Rusky, niekedy aj Ukrajinky. My už vieme, aký bude následok takýchto zmiešaných manželstiev, no cca 25 miliónov Rusiek si nevezme Slovanov. Aj to je genocída. Treba však povedať, že takto určite nebudú konať ženy Starej Viery, teda najpravdepodobnejšie prípady sú kresťanky. A tak sa to kresťanov vráti – to, čo nám priniesli ich nakoniec zničí. Doplňme už len to, že Svetová vláda spúšťa projekt príchodu 60 miliónov černochov do Európy. Aká bude naozaj zámienka, prečo a všetky detaily okolo nie je dôležité. 60 miliónov čiernych prisťahovalcov má šancu doraziť belochov v Európe nadobro. Je to naozaj tak, ak sa neprebudíme, tak do 25 rokov nebude existovať na Midgard-Zemi žiaden beloch. Ale keď sa pozriete na Smerdov a Vesov – inak Slovanov – zistíte, že ich to ani najmenej nezaujíma… oni na to prídu vtedy, keď im cudzinci vojdú do domu, no to už bude veľmi neskoro.
A ako je vychovaná naša dospievajúca mládež? Známa téma. Úboho. V tejto súvislosti vám odporúčame si pozrieť ruský film Hmla z roku 2010. Je to príbeh jednej skupinky chlapcov na základnej vojenskej službe v dnešnom Rusku. Na cvičení sa pri prechode terénom dostanú do hmly. Keď z nej vyjdú, tak sa ocitnú v roku 1941, t.j. v roku, keď fašisti napadli Sovietsky Zväz. No a na začiatku sa im veľmi darilo a tomu zodpovedalo aj ich chovanie. Moderní chlapci v podmienkach skutočnej vojny robia jednu chybu za druhou, no za všetky naivné chyby sa v reálnej vojne tvrdo platí. Je to názorná ukážka toho, čo čaká tých, ktorí si myslia, že demokracia zabezpečila už iba „večný mier“. Príbeh je dvojnásobne dôležitý preto, lebo zatiaľ čo v Rusku stále existuje povinná vojenská služba, u nás chlapci už stoja iba ak vo vetre ventilátorov a klimatizácii barov a diskoték. Skutočnosť bude pre nich hrozná – ale nikto to nebude mať ľahké.
Celkovo výchova mládeže u Slovanov a Árijcov je nekompatibilná s demokraciou a stádovým systémov dneška. Len si spomeňte na časy, keď dnešná stredná generácia chodila do školy. Aké sny mali deti? Chceli byť kozmonautmi, pilotmi, námorníkmi, cestovateľmi a podobne. A k čomu vychovávajú školy dnes? Pedagógovia sa už ani netrápia povedať pravdu – spotrebiteľov, t.j. biorobotov. A ak sa započúvate, čím chce dnešná mládež byť, zistíte že celebritami, policajtmi, požiarnikmi a podobnými úradníkmi. Nikto už nechce tvoriť v spoločnosti hodnoty… akú budúcnosť môže mať takáto krajina?
Naša Kultúra rozlišuje nie iba jedno fyzické telo, ale deti od malička učíme o tom, že ich máme viac. Vieme aj to, že energetický a fyziologický vývoj dievčaťa našej Rasy sa ukončí až v 23. roku života, u chlapca v 26. roku. Učenie anglického a nemeckého jazyka (neslovanských jazykov vôbec) pred ukončením vývoja energetického tela a fyziologického vývoja bude mať za následok nezvratné poškodenie psychiky dieťaťa. V našej kultúre sa môžu učiť neslovanské, cudzie jazyky dievčatá po 23. a chlapci po 26. roku, predtým nie sme na to fyziologicky a energeticky pripravení. Dnes začínajú s takouto výukou už v škôlkach. Z takýchto detí budú kozmopoliti, pretože doma im už nikto nečíta slovanské rozprávky, nepočúvajú slovanské piesne, nečítame im žiadne naše povesti. No a čo im „dáva“ televízia… Tieto deti už nič nevedia o svojom pôvode. Až takto ďaleko sme došli vďaka našej lenivosti a ľahostajnosti, prestali sme si vážiť samých seba. Smerdi riadia spoločnosť, tvari cicajú všetkých a my spíme.
Návrat k vlastným koreňom je preto oveľa dôležitejší, ako sa na prvý pohľad zdá. A máme vynikajúcu možnosť – navrátila sa k nám Staroslovienska Bukvica.
Môžeme povedať, že z védického pohľadu je možné Stavbu Sveta Slovanov vykladať Svätoruskými obrazmi, t.j. formou Staroslovienskej Bukvice. Tieto Obrazy predstavujú harmonický systém jednotiek Svetonázoru, ktorý ako systém zahŕňa aj Hierarchiu Bohov, ktorých my Slovania chápeme ako Ipostázy a Obrazy prejavenia Najvyššieho v našej Reálnosti.
Jedno z našich svätých čísel je 9. Hoci sa dnes traduje, že šťastné číslo je 7, my vieme, že to je Setovo číslo. Ak napíšeme číslo deväť slovom v Bukvici, dostaneme:
Obrazy si môžeme priblížiť aj latinkou:
D – bukvica „DOBRO“; Obraz „Dobré činy“, t.j. jednoducho “Dobro“
E – bukvica „JESŤ“; Obraz „Jestvovanie Javného Sveta“, t.j. „Je“
V – bukvica „VIEDI“; Obraz „Múdrosť, hlbina“, t.j. „Poznanie“
JAŤ – meno bukvice „Ҍ“; Obraz „Jednota Nebeských a pozemských štruktúr“, t.j. „Spojenie s Bohmi“.
Asi by už nikto z našich čitateľov nemal mať veľký problém spojiť si dokopy Obraz slova „deväť“ aj sám. Jeden z vyplývajúcich variantov je „Dobro je poznať spojenie s Bohmi“. Ako vplýva z podstaty Obrazného myslenia, je to len jedna z hrán objemovej kocky, každá má Obraz. No vedomý človek vie, že všetky Obrazy sú aj tak vzájomne prepojené.
Ak by sme použili dnes používané arabské číslice, tak si nemôžeme nevšimnúť nezvyčajné postavenie čísla 9. Z desiatich znakov má takéto špeciálne postavenie „1“ – všetko, čo je násobené jednotkou ostáva tým istým. Druhá číslica je „0“ – všetko, čo je násobené nulou sa stáva nulou. Tu si pripomeňme, že my nulu ako číslicu v Staroslovienskej Bukvici jednoducho nepoužívame. No a posledná je práve číslica „9“. Má tú vlastnosť, že akékoľvek číslo vynásobené číslicou deväť bude mať vždy numerický súčet výsledného čísla práve „9“. Z ezoterického pohľadu to znamená, že deviatka si nesie so sebou skrytú informáciu nech je akokoľvek spracovávaná a upravovaná. Tá informácia je síce ukrytá, ale je tam obsiahnutá vždy.
Môžeme uzavrieť, že Svätoruské Obrazy nám odovzdávajú základný princíp DEVÄTORIČNOSTI ŠTRUKTÚRY NÁŠHO VESMÍRU v numerickom Obraze čísla „9“. Je to číslo Harmónie Života.
Sakrálnosť grafiky bukvíc s ezoterickým počiatkom sa často vyjadruje zašifrovanou matricou, ktorá zobrazuje zložité špirálovité procesy energeticko-informačnej výmeny s Vesmírom. Kľúčom k rozšifrovaniu týchto procesov je bukvica „OTЪ“.
V ekzoterickom poradí má bukvica „OTЪ“ poradie 28, čo môžeme previesť pomocou jednoduchého numerického súčtu ako n° 28 = 2 + 8 = 10 = 1. Znamená to, že táto bukvica zaujíma v ezoterickom poradí prvé miesto. Špirálovité procesy energeticko-informačnej výmeny vo Vesmíre predstavuje následnosť čísel od „1“ po sväté číslo „108“, ktoré sú rozmiestnené do prirodzeného radu.
Na tomto mieste sa nemôžeme detailne zaoberať celou hĺbkou tejto témy, ale povedzme si, že grafika ezoterických bukvíc – najmä bukvice „OTЪ“ – upozorňuje na trvalú hrozbu pre našu Dušu, nachádzajúcu sa v špirálovitom pohybe po Kruhu Absolútna, že sa môže ocitnúť v „kolese Samsáry“. Porušovanie Zápovedí, Ustojov a Tradícií odvádza Dušu z priamej Púte na ceste Duchovného výstupu. Duša, ktorá nastúpila na Zlatú Cestu Duchovného Vývoja potrebuje zlaďovať svoje rozhodnutia a činy so skúsenosťou Rodu, za súčasnej nevyhnutnosti opierať sa o Múdrosť Svetlých Bohov.
Jeden zo spôsobov, ako obnoviť (v-os-stanoviť) staré Obrazy je použiť Obrazy bukvíc na výklad ich vzájomných súvislostí. Detailnejšie si to môžeme priblížiť na príklade tzv. „ižejných“ bukvíc. „Ižejné“ bukvice poukazujú na špirálovité rozloženie všetkých bukvíc v celistvej štruktúre.
Začnime s bukvicou „IŽE“.
Jej písaná forma je takáto:
Grafiku si môžeme predstaviť ako fragment energetickej vlny, špirále Sventovita, svojou podstatou ide o energiu. Je symbolom nekonečného, trvalého Nebeského pohybu naproti Slnku. Obraz bukvice je stav, v ktorom sa podporuje rovnováha a jej opätovné ustanovenie po vyvedení z rovnováhy. Teda rovnováha, harmónia, vyrovnanosť.
Bukvica „IŽEI“
Už vieme, že vertikálna čiara symbolizuje zostupujúci pohyb Inglie v smere od Nebies k Zemi a poukazuje na Nebeský pôvod človeka. Vertikála zároveň znamená zostúpenie z oblastí vyšších energií do oblasti materiálnej. Tento smer je zvyčajne asociovaný s mužským počiatkom. Obraz bukvice je Vesmírna štruktúra, Svetlo Roda Nebeského.
Bukvica „INITЬ“
Obraz bukvice je forma jednotného spoločenstva. Je to obraz takej spoločnosti, v ktorej každý pozná svoje miesto a vyvíja sa spoločne. Nejde o tlupu, v ktorej sa každý stará iba o seba.
Bukvica „IŽICA“
Grafický obraz bukvice je podobný grafike bukvice „PSI“ – Duša. Bukvica IŽICA má veľa fonetických významov. Na začiatku slova sa číta ako „i“, v strede slova ako „v“, na konci slova ako „n“. Práve pre výslovnosť uprostred slova bola prevzatá do latinky ako „v“ ako ho poznáme dodnes.
Horizontálna línia „PSI“ obsahuje 3 čakry a môžeme ju ponímať ako hranicu medzi tromi spodnými a tromi hornými, vertikálne usporiadanými čakrami slovanského energetického systému.
Celý obraz predstavuje energetický kríž človeka, a práve odtiaľto pochádza výraz „každý nosí svoj kríž“. S týmto obrazom je spojený aj obraz krížneho kameňa, na ktorom je napísané: napravo pôjdeš (materiálny svet) – seba stratíš; naľavo pôjdeš (Duchovný svet) – koňa (svoje telo) stratíš; priamo pôjdeš – aj koňa aj seba stratíš. Kade teda treba ísť? Len do hlbiny svojej bytosti, do svojej Rodovej pamäte. Pri tejto bukvici sa ukazuje zaujímavá – ale nie náhodná – slovná hračka. V staroslovienčine a aj dnešnej ruštine slovo „ROK“ znamená osud. V angličtine slovo „ROCK“ – máme na mysli fonetickú spojitosť – znamená „kameň“. Vynára sa tu síce na prvý pohľad nepravdepodobná, ale reálna spojitosť medzi osudom a krížnym kameňom, hoci v odlišných jazykoch. Zároveň si všimnime, že naši Predkovia používali namiesto slova Leto (rok) práve slovo „rok“, čím predišli tomu, čo urobil v Rusku Peter I., t.j. že prikázal nazývať prvý deň kresťanského roku – ktorý mená nijakú racionálnu súvislosť s našou Kultúrou – slovom boh (god). Je to naozaj nový (a židovský) boh, pretože kresťanský sviatok Nový rok je dňom obrezania Pána – podľa Evanjelia, kde sa píše, že malého Ježiša obrezali podľa židovskej tradície na ôsmy deň po narodení. No a od Narodenia (Vianoce) po obrezanie (Nový rok) je presne 8 dní. Teda aj naši kresťania slávia do nemoty židovský sviatok obrezania. A náš výraz „rok“ predstavuje „osudovú skúšku“ v trvaní jedného roka.
A teraz si ešte všimnime myšlienku uloženú v špecifickej kombinácii bukvíc. IŽICA predstavuje čašu naplnenú životnou skúsenosťou materializácie Duše. Túto skúsenosť si berieme so sebou po smrti hore. Prevrhnutá, naopak postavená IŽICA je bukvica „L“. Táto čaša je ešte prázdna a treba ju naplniť životnou skúsenosťou Duše pri novej materializácii. Práve preto má bukvica „L“ Obraz „Ľudia“. Meradlom naplnenia tejto čaše je Myseľ, na čo zase poukazuje grafika bukvice „M“, ktorej Obraz je „Myslite“. Ľahko pohľadom zistíte, že samotná bukvica „Myslite“ je Obrazom „Ľudia“ + „Ľudia“.
Bukvica „IŽA“
Jej grafický obraz predstavuje systém energetickej výmeny čakrového systému Slovana s energiami Božského Zdroja. IŽA je zároveň symbolom energetického kríža človeka a rozloženej špirály Púte Ducha.
Obraz tejto bukvice je čas ako živel, miera času, pokus o zmenu živlu, vstúpenie do kontaktu s ním. My už vieme, že „čistému je všetko čisté“. Ak očistíme nadradený živel, ten očistí živel pod ním, a takto sa môže očistiť aj znečistená Zem a začať nový Vek v reálnej podobe. Najsilnejším Živlom je Myseľ, teda Ľudia Myslite nie je vôbec náhodná väzba. No na myslenie treba viac ako peniaze a osobný prospech. Myslíme si, že Smerdi a Vesi nás sami vyvedú do lepšej budúcnosti? Tí, ktorí ani nemajú záujem myslieť v intenciách Rodov, Národu, Dŕžavy? Nedokážeme to, čo už dávno pred nami Gándí? Nuž ak nie, tak onedlho príde definitívne zúčtovanie. Za nás nikto nič neurobí a Smerdi ani pri najlepšej vôli nemajú poňatia o vážnosti situácie.
