„Védická kultúra“ je plodom tvorenia Slovansko–Árijských občín Rusi vrátane Slovenska, ktoré sa v minulosti volalo Malá Rus. Srbsko bolo v minulosti Strieborná Rus.
Základom svetonázoru predstaviteľov týchto občín je Prvopočiatočná Viera Prapredkov Slovanov a Árijcov, ktorú si Oni priniesli na túto Zem zo svojej Nebeskej Pravlasti pri osídľovaní hviezdneho systému Trosjvetlej Jarily.
Niektoré občiny nazývajú túto vieru – „Pravoslávie“, druhé – „Pravoslávne Slovanstvo“, tretie – „Ingliizmus“, štvrté – „Rodnoverie“, piate – „Vajšnavizmus“ atď., jednako všetci súhlasia s jedinou všeobecnou definíciou – „Védická Kultúra“, lebo táto v sebe obsahuje všetky používané názvy.
Ak sa obrátime k prvopočiatočnému významu, ktorý je obsiahnutý v prastarých rúnových textoch, prídeme k nasledovnému vysvetleniu:
VIERA – súčasné zvučanie straro-Árijského obrazu, pozostávajúceho z dvoch rún:
Runa –
„VÉDY“: „Prapôvodná Múdrosť Najvyššieho“ – označuje „Vedenie“, t. j. schopnosť Zakúsiť (súčasná slovenská verzia oproti ruštine už nezachytáva všetky detaily pôvodnej reči, vyjadrovania a teda aj významu, nakoľko ruština sa zachovala, aj napriek všetkému, bližšie k pôvodnej verzii) Božskú Múdrosť“, PoVedať (tu je slovný základ pôvodného významu ešte zachytený aj v slovenčine) ju druhým a, stanúc sa vedomým o Najvyššom, stať sa vediacim pre tých, ktorí si želajú sa dozvedieť, „Zakúsiť Jeho Najvyššiu Pravdu“ (ruština používa – v slovenčine už stratený – výraz „istina“; predstavuje objektívnu, najvyššiu pravdu ako opak relatívnej pravdy, teda „našej“, takej, ktorú si mi v danom okamihu vysvetľujeme ako najvyššiu).
Runa 
– „RA“: označuje „Vyžarovanie Najvyššej Pravdy Najvyššieho“ (tiež preložené iba opisne). A teda VIERA – to je Vyžarovanie Prvopočiatočnej Múdrosti a Svetla najvyššej Pravdy Najvyššieho.
PRAVOSLÁVIE – oslávenie „PRAVI“: duchovného sveta Najvyššieho Prarodiča a Jeho Detí – svetlých Slovansko – Árijských Bohov a Bohýň, ktorí sú našimi Prapredkami, a my sme Ich pravnukmi.
INGLIIZMUS – súčasné zvučanie Staro-Árijského obrazu, vytvoreného z runy 
– „INGLIA“, označujúca „Prvopočiatočný Oheň Najvyššieho“, ktorý zrodil celý svet a osídľujúci jeho formy ŽIVOTA, ale tiež trojrunové poňatie 
– „IZM“, označujúce Istinu (t.j. Najvyššiu, Absolútnu Pravdu) Sveta Zeme.
RODNOVERIE – prináležanie k Viere RODU vo všetkých formách Jeho vyjadrenia, vrátane celého duchovno-genealogického stromu: od Najvyššieho, v obrazoch Roda-Rodiča a Bohorodičiek, po zemských otca a matku. Tu je vyjadrené aj ponímanie toho, že výraz Viera – je len rodná, ale nie cudzorodná.
VAJŠNAVIZMUS – Vajšnavisti si vážia, slávia a duchovne sa obracajú k Najvyššiemu v obrazoch Višnu (Vyšeňa) a Krišnu (Krišeňa).
VÉDICKÁ KULTÚRA – slovné zloženie z významov „Védy“ (význam vyššie), „Kult“, t. z. váženie si, oslávenie a „Ra“ (význam vyššie). T. j. ide o váženie si, oslávenie Prvopočiatočnej Múdrosti a Svetla Najvyššej Pravdy Najvyššieho.
JAZYČNÍCTVO – je odvrátenie sa, odchod od Védickej Kultúry, poklonenie sa jednému alebo niekoľkým bohom materiálneho sveta, plnenie ich vôle namiesto Preslávenia Najvyššieho a života podľa Jeho Prikázaní uložených vo Védach. Jasnou formou prejavu jazyčníctva sú dnešné svetové náboženstvá. Slovo náboženstvo, t.j. relígia, pozostáva z dvoch poňatí: „re“ – má význam návrat, opakovanie (odtiaľ – retrospektíva, reanimácia) a „liga“ – spojenie. Takýmto spôsobom zistíme, že relígia (náboženstvo) – to je opakovaný pokus nastoliť stratené spojenie s Najvyšším skrz napodobňovanie akéhokoľvek proroka alebo mesiáša. Hlavné jazyčnícke náboženstvá sveta vznikli na základe doktrín cudzozemských religióznych lídrov zodpovedajúce dobe, miestu, okolnostiam a úrovňou poznania iných národov, ich schopnosťou len čiastočne (fragmentárne) spoznávať Neosobný aspekt Najvyššieho, alebo len niektoré Jeho osobnostné aspekty a obrazy. Napríklad, milosrdné spolutrpenie Najvyšší personifikoval v obraze Budhu (človeka duchovne prebudeného), spolutrpiacu lásku – v obraze Ježiša (svätého človeka, nazývaného v Evanjeliách Kristom, v Koráne Issom). Védická kultúra, majúca v sebe tieto obrazy ako časti celku, sa nikdy nezaoberá Celým, sláviac Najvyššieho vo všetkých Jeho aspektoch, vlastnostiach a obrazoch zároveň. Preto nevediaci ľudia aj obviňujú Prvopočiatočnú Vieru Slovanov a Árijcov – Védickú Kultúru za mnohobožstvo, lebo nie sú schopní svojim ohraničeným umom pochopiť ideu jedinstva v mnohoobraznom. Nakoľko nositeľmi týchto náboženstiev sú iné národy (po starosloviensky – jazyci) nemajúci vo svojom poznaní Védickú Kultúru (Prvopočiatočnú Vieru Slovanov a Árijcov), tak aj náboženstvá a národy u nás nosili názov „jazyčníci“ a nemali nijaký vzťah k našej Viere a národu.
Slovania a Árijci nikdy nepotrebovali, nepotrebujú a nebudú potrebovať náboženstvá. Najvyšší Prarodič a Jeho deti – svetlí Slovansko-Árijskí Bohovia a Bohyne, sú naši Prapredkovia, ale my sme Ich pravnuci. To znamená, že u Slovanov a Árijcov je nielen duchovné, ale aj pokrvné rodstvo s Najvyšším. Takéto silné spojenie sa nepretrháva dokonca ani vtedy, keď ktokoľvek z Božicov-Svarožicov sa nevediac nachádza v poblúdení, nazývajúc sa „otrokom božím“ a žobrácky kľaká u cudzozemských bohov materiálneho sveta.
