skcsenderu

separator

 Kruholet 1

My Slovania sme mali za dávnych čias niekoľko kalendárnych foriem počítania, no do súčasnosti sa ich uchovalo len niekoľko.

V súčasnosti máme (do 19. septembra 2021) Leto 7529 od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme, ale to skutočne neznamená, že si myslíme, že náš Svet bol stvorený pred 7529 rokmi.

Uzavretím Mieru sme za starých čias označovali čas od uzavretia mierovej dohody medzi bojujúcimi národmi. Aby sa uchovala pamäť na slávne činy našich Prѣdkov vytvoril sa nový systém počítania rokov. Táto mierová dohoda bola uzavretá medzi Veľkou Rasou (starými Slovienmi a Árijcami) a Veľkým Drakom (starými Číňanmi) na deň Jesennej rovnodennosti 1. dňa Prvého mesiaca Leta 5500 od Veľkej Struže (Veľkého Ochladenia). Vtedy vyhrala Veľká Rasa, na pamiatku čoho sa začal používať obraz Bieleho Víťaza na koni kopijou prebíjajúceho Draka. Dnes tento obraz používajú kresťania ako sv. Juraja na koni zabíjajúceho hada, hoci tento Juraj nemá žiaden vzťah k nijakým udalostiam v dejinách kresťanstva. Ako zvyčajne, starý obraz jednoducho kresťania použili na svoje ciele. Nič nového pod slnkom.

Náš kalendár – alebo ako my hovoríme Koľadov Dar – bol najskôr vykorenený v krajinách na západ od dnešného Ruska – vrátane Rusi Slovienov – križiakmi pri vyvražďovaní našich Prѣdkov, neskôr ho „dorazil“ cár Peter I. pred 321 rokmi. V Lete 7208 vydal príkaz odstrániť všetky staré kalendáre, ktoré súčasne existovali v Ruských zemiach, a zároveň zaviedol západoeurópsky kalendár od narodenia Krista, pričom preniesol začiatok pôvodného kalendára –  Novoletie – z Dňa Jesennej Rovnodennosti (Slovienov a Árijcov) z 1. septembra (kresťanov) na 1. január a označil východzí dátum – rok 1700. Tento dátum teda vybral Peter I. a svojim príkazom prikázal všetkým poddaným sláviť začiatok nového kalendára a blahopriať jeden druhého pri príležitosti Nového Roku.

Treba vedieť, že na dvore Petra I. v podstate ruský jazyk nepoužívali, pretože ho považovali za jazyk prostého národa. V zásade sa všetka komunikácia odohrávala v nemeckom a holandskom jazyku. A nové ruské slovo pre rok – „God“ je z týchto jazykov. Peter I. teda prikázal svojim poddaným pozdravovať jeden druhého pri príležitosti Nového Boha, a to na deň jeho obriezky. Tento Petrov príkaz na účet národa platí dodnes a ľudia, ktorí už stratili pojem o pôvodnom význame, pokračujú v blahoprianiach si navzájom 1. januára pri príležitosti Nového, obrezaného Boha, a už nie pri príležitosti Novoletia, ako to bolo predtým. Mimochodom, my síce v slovenčine nepožívame pre rok výraz „God“, t.j. Boh, ale 1. január aj tak – ako sa píše v Novom Zákone – je sviatkom Obrezania Pána, lebo na ôsmy deň – v súlade so židovskou tradíciou – ho odniesli do chrámu obrezať. Koľko ľudí si u nás uvedomuje čo vlastne oslavuje na Nový rok, hoci sa ani nedávame obrezávať?

Okrem toho, cieľom opatrenia Petra I. nebola iba zmena starého kalendára za nový. On ukradol národu, ba vlastne všetkým Slovanom 5508 rokov Veľkého Dedičstva a prikázal cudzincom spísať namiesto skutočných Dejín cudziu Históriu, ktorá dovtedy neexistovala...

Dnes už málokto vie, že predtým – aj na našom území za čias Rusi Slovienov – sa dátumy v Letopisoch písali Bukvicou staroslovienskeho (staroruského) jazyka a nie ciframi, ktoré boli zavedené v Rusku až neskôr na príkaz Petra I.

Do zavedenia nového kalendára národ oslavoval 7208 Novoletí od víťazstva nad starými Číňanmi a dátumy sa vždy zapisovali Staroslovienskou Bukvicou. To zároveň svedčí o tom, že písomnosť u Slovanov existovala dávno pred príchodom dvoch pologramotných Solúnskych mníchov Cyrila a Metoda. Keby nebolo reformy Petra I. – ktorá zastavila posledné oficiálne používanie slovanského kalendára – tak dnes by ťažko mohla existovať, alebo by už bola zabudnutá cirkevná rozprávka o „osvietení negramotných jazyčníkov“. Nie nadarmo ešte imperátorka Katarína II. hovorila: „Slovania mali svoju písomnosť už mnoho tisícročí pred Narodením Krista“.

Tu je krátky príklad zoznamu kalendárnych foriem, ako ich používajú Slovieni a Árijci dodnes. Letopočty zodpovedajúce roku 2020-2021 n.l.:

  • Leto 7529 Od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme
  • Leto 13029 od Veľkej Struže (Veľkého Ochladenia)
  • Leto 40025 od tretieho príletu Vajtmany Perúna na Midgard-Zem
  • Leto 44565 od Vytvorenia Veľkého kruhu Rasénie
  • Leto 106799 od Veľkého Presídlenia z Dárie
  • Leto 143011 od obdobia Troch Lún
  • Leto 153387 od Assy Deji
  • Leto 165051 od Čias Tary
  • Leto 185787 od Čias Tule
  • Leto 211707 od Časov Svagy
  • Leto 273915 od Čias Ch'Arra
  • Leto 460539 od Čias Dary
  • Leto 604395 od Čias Troch Sĺnk
  • Leto 9 v Kruholete Číslobagu

Vyjasnime si niektoré formy Letopočtov. Tieto systémy predovšetkým nemenia, ale jeden dopĺňa druhý. Každý nasledujúci systém je pokračovaním predchádzajúceho kalendárneho systému.

Mohli by sme pokračovať aj ďalej, ale teraz by sme si mali vyjasniť, ako a kedy sa u Slovanov objavil 12-mesačný kalendár. Ako sme už totiž hovorili, Slovieni a Árijci používali iné systémy kalendárneho vyčísľovania než je ten používaný teraz. Určite bude zaujímavé zistiť, kto a kedy vymyslel prechod na iný kalendárny systém a s čím to bolo spojené. Najskôr si však povedzme niečo o kalendárnych systémoch Európy a Škandinávie.

Rôzne národy žijúce na území Európy používali rôzne systémy počítania dní. Kelti a Škandinávci mali spočiatku 9-mesačný kalendár, ktorý bol následne zamenený za 24-mesačný. Bolo to spojené so sústavne sa meniacimi klimatickými podmienkami a plným prechodom na runovú formu písma. Po prechode sa každý mesiac označoval svojou Runou z tzv. Futarchy (zborníka Rún). Mesiace sa líšili čo do dĺžky, napr. 1. mesiac mal 14 dní, 2. 15 dní, 3. 16 dní... a potom sa daný poriadok opakoval. Toto číslovanie bolo v prvom rade spojené s fázami Luny, ktorá má periódu 29,5 dňa. Takto prvé 4 mesiace Runického kalendára (14+15+16+14=59) plne zodpovedali dvom plným lunárnym mesiacom (29,5+29,5=59). Ďalší systém počítania mesiacov spájal medzi sebou lunárne fázy so slnečným kalendárom, čím rok Runického kalendára obsahoval 360 dní.

Ale pretože v Runike bola ešte aj 25., neobsadená Runa, niekedy nazývaná Runou Odina, tak aj ona našla svoje použitie v kalendári. Na konci každého tretieho mesiaca sa vsunul doplnkový 25. mesiac, v ktorom nasledovali dni od 14, potom 15 a nakoniec 16 dní. Tento 25. mesiac pomáhal vyrovnávať cyklickosť slnečného roka tak, ako sa to dnes robí pomocou priestupného roku.

Na juhu Európy, na území dnešného Talianska žili Raséni, ktorí sú známejší ako Etruskovia alebo Tirréni. Aj oni používali 9-mesačný kalendár. Na teritórium Itálie prišli ako Latíni tak aj Slovieni, pričom každý z nich si priniesol aj svoj kalendárny systém. Následne sa objavili aj nové kalendárne systémy, napríklad grécke „Olympijské cykly“, alebo latinské „Od založenia Ríma“. Latíni sa pokúšali vnútiť Rasénom svoj kalendárny systém, ale keď sa to nepodarilo, Latíni vyhlásili Etruskov za hlúpych, a jednoducho to vyriešili vyhladením Rasénov...

Ale ide o veľkú rozmanitosť kalendárnych systémov, ktoré niekedy vytvorilo veľký zmätok v určovaní „veľkých dní trhov“. Preto v r. 45 pred n.l. bol na príkaz imperátora Julia Cézara zavedený „nový“ kalendárny systém, ktorý bolo povinné dodržiavať na území celého Rímskeho impéria. Nie náhodou sme slovo „nový“ vpísali do úvodzoviek, lebo za jeho základ bol použitý existujúci kalendár egyptských kňazov. Julius Cézar ho upravil, čím vznikol všetkým známy Juliánsky kalendár.

A teraz si predstavte s akými problémami sa stretávali kresťanskí misionári, ktorí sa vydali „posväcovať“ jazyčníkov Európy. Keď už niekoho obrátili na ich vieru, hneď sa stretli s problémom, kedy sláviť sviatky alebo kedy dodržiavať pôsty. Iný kalendárny systém nedovoľoval kresťanom misionárom správne určiť aký dátum miestneho kalendára zodpovedá Juliánskemu kalendáru, lebo miestne kalendáre boli zložitejšie pre pochopenie kresťanom, a navyše porovnateľné dátumy sústavne „plávali“. Bolo nájdené jediné východisko. Zakázať starý kalendár a zaviesť nový – Juliánsky.

Tento istý obraz sa dá vidieť aj pri krstení Rusi Slovienov. Zavedenie juliánskeho kalendára národ neprijal. Pretože národ nerozumel, prečo je potrebné zavádzať na našom území kalendár cudzincov s mesiacmi číslovanými v latinskom jazyku, ktorých bolo navyše o 3 viac, a okrem toho sa nepočítal od Dňa Jesennej Rovnodennosti ale od začiatku jari.

Ale kresťania našli východisko z tejto situácie, vymysleli slovanské názvy mesiacov pre Juliánsky kalendár namiesto latinských čísel a dostali sme slovanské názvy, ktoré v staroslovienčine pôvodne zneli: Berezeň, Kviteň, Traveň, Červeň, Lipeň, Serpeň, Vereseň, Žovteň, Listopad, Grudeň, Sičeň, Ľutij.

Až v takomto tvare sa kresťanom podarilo nanútiť slovanským národom cudzí kalendár. Vo všetkých slovanských krajinách prebehla rekonštrukcia juliánskeho kalendára podobne a nakoniec sa názvy mesiacov neveľmi líšili. No aj potom, ako kresťania našli východisko a v juliánskom kalendáre dostali mesiace slovanské názvy, starý kalendár Slovanov neprestal existovať. V podstate vo všetkých slovanských zemiach sa používali dva kalendáre. Bolo to preto, lebo v novom, juliánskom kalendári sa bolo možné dozvedieť len o cirkevných sviatkoch a o udalostiach z minulosti, ktoré sa odohrali ďaleko od slovanských zemí. Ale starý kalendár bol potrebný v prvom rade pre každodenný život ľudí, lebo podľa neho sa dalo určiť, kedy začať a kedy skončiť poľné práce a ďalšie veci... veď len z modlitieb sa nasýtiť nedá. Takto teda aj na Rusi existovali 2 kalendárne systémy, starý a nový.

Ale cirkevnú a svetskú vrchnosť neuspokojovalo, že národ slávil sviatky podľa oboch kalendárov a neuspokojoval ich ani zmätok, ktorý vytvorili letopisy, veď ruské letopisy používali dátumy starého, slovienskeho kalendára a pozvaní Gréci – letopisci – používali dátumy z nového kalendára, kde sa Novoletie vypočítavalo od prvého jarného splnu. Napríklad, dátum 1. marca 1005 n.l. podľa slovanského kalendára pripadá na Leto 6513, ale podľa kresťanského na 6512 od stvorenia sveta, čím rozdiel medzi Slovanským kalendárom a kalendárom od Narodenia Krista bol 5508 rokov, ale u kresťanského 5507 rokov.

Aby sa ako-tak vyriešil nesúlad nového kalendára, na Leto 6856 (1348 n.l.), podľa príkazu cára Ivana III., bolo Novoletie v novom kalendári stanovené na 1. marec, ale číslo roku bolo prevzaté zo starého, Slovanského kalendára. Okrem toho, začalo sa vnucovanie nového kalendára do každodenného života, jedny sviatky zakazovali a ďalšie, ktoré sa slávili nehľadiac na zákazy kresťanská cirkev adaptovala podľa seba. Napríklad:

  • Deň Fašiangov-Morény bol jednoducho nazvaný Fašiangami;
  • Deň Kupalu sa stal dňom Jána Krstiteľa, alebo ak ho nazvali slovienskym spôsobom, tak Ivanom Kupalom, t.j. Ivanom, ktorý kúpal všetkých v rieke („pokrsteným“ Kupalom);
  • Deň Triglava (Svaroga-Perúna-Sventovíta) sa zmenil na Trojicu; atď...

Cirkevné a svetské orgány však dlhodobo neuspokojovalo, že ľud používa dva kalendáre a oslavuje dve Novoletia. Kresťanské Novoletie 1. marca a Slovanské Novoletie na deň Jesennej Rovnodennosti. Nijaké zákazy Slovanského kalendára nepomáhali a uplatňovanie postihov od napomínania do trestov malo opačný účinok. V mnohých mestách a dedinách začali povstania, ktoré mali vo všeobecnosti za cieľ likvidáciu kresťanských kňazov a ich pomocníkov. Na Rusi to došlo tak ďaleko, že bolo zlikvidovaných tisícky «božích ľudí», a vtedy sa už musel cár Ivan III. «obrátiť k národu», lebo už len centrálna vláda bola schopná dostať situáciu pod kontrolu.

Aby sa situácia dostala pod kontrolu a nastal pokoj, cár nielenže dovolil ľuďom používať starý kalendár, ale uzákonil aj právo ctiť si Starú Vieru Prҍdkov. Takto sa na Rusi oficiálne uzákonilo dvojvierie a dva kalendáre. Cirkevný kalendár bol považovaný za oficiálny, t.j. štátny a starý kalendár za národný.

Nasledujúca zmena oficiálneho kalendára nastala za 144 rokov, t.j. za Kruh Života. Ako sa približovalo Leto 7000 od Stvorenia Sveta (1492 n.l.), medzi kresťanmi na Rusi začali narastať apokalyptické nálady. Všetci očakávali koniec sveta a dokonca už ani nezostavili paschaliu na nasledujúce roky. Ale keď všetky očakávania časov konca sveta prešli, Moskovský cirkevný zbor v septembri leta 7000 (1492) potvrdil novú paschaliu a rozhodol o prenesení začiatku roka z 1. marca na 1. septembra. A toto ustanovenie platí v kresťanskej cirkvi dodnes.

V Lete 7090 (1582 n.l.) zaviedla katolícka cirkev – na príkaz pápeža Gregora XIII. – nový kalendár, ktorý po ňom aj pomenovali. Nový kalendár už nebol datovaný od Stvorenia Sveta, ale od Narodenia Krista. Potreba zavedenia nového kalendára bola spojená s tým, že rok juliánskeho kalendára je o niečo dlhší ako rok prírodný, a preto sa už začal líšiť od prírody, lebo za 128 rokov sa nahromadí 1 plný deň. A preto v čase zavedenia juliánskeho kalendára už nabehol rozdiel 10 dní. Ale nie všetky európske krajiny prešli na nový kalendár, niektorým krajinám trvalo roky až storočia, aby prešli na gregoriánsky kalendár. V Rusku naň prešli až boľševici v r. 1918.

Ani gregoriánsky kalendár však nie je absolútne presný. Odchýlka 1 deň od prírodného roku nastane po 3 300 rokoch. Okrem toho, gregoriánsky kalendár nie je «rovnomerný», obsahuje v sebe určité «skoky». Ale napriek tomu bol postupne prijatý väčšinou štátov a dnes je všeobecný.

V Lete 7208 (1699) Peter I. preniesol Novoletie na 1. januára a vydal príkaz tohto znenia: «Pretože v Rusku určujú Novoletie rôzne, od teraz sa prestanú ľuďom mútiť hlavy a pre všetkých bude Novoletie platiť rovnako od 1. januára Leta 1700 od Narodenia Krista. A na znak dobrého začiatku a radosti budú ľudia jeden druhého pozdravovať navzájom s «Novym Godom», želajúc v práci úspechu a v rodine dostatku. Na česť «Nového Goda» sa budú zdobiť jedličky, deti hrať, sánkovať sa z hôr. A dospelí ľudia sa nebudú ožierať a biť – na to stačia iné dni.»

Nehľadiac na svoju z dnešného pohľadu zvláštnosť, obzvlášť ak v základe kalendára sa všade vyskytuje 9-ka, slovanský kalendárny systém je najpresnejší a najvhodnejší zo všetkých dnes existujúcich kalendárov. Hoci sa toto zdá veľmi odvážne tvrdenie, vyjasnime si v nasledujúcich riadkoch, že je opodstatnené. O to viac, že za posledných niekoľko desiatok tisíc rokov tento Slovanský kalendár, inak zvaný Koľadov Dar «neutiekol» ani «nezaostal» ani o jediný deň.

Takže začnime s jednoduchými faktami:

  • Koľadov Dar pozostáva z troch prírodných období: Jeseň, Zima a Jar;
  • Tieto tri sezóny sú spojené do jediného slnečného cyklu, ktorý nazývame Leto;
  • Leto pozostáva z 9 mesiacov, t.j. na každú prírodnú sezónu pripadajú po tri mesiace;
  • Kalendár má dve podoby: Bežné Leto a Posvätné Leto. Oni tvoria Kruh Liet, v ktorom je 15 bežných Liet a 1 Sväté Leto;
  • Deväť Kruhov Liet tvorí Kruh Života, ktorí pozostáva zo 144 rokov. Tieto opakujúce sa cykly nazývame Kruholetom Číslobagu;
  • Bežné Leto pozostáva z 365 dní, všetky nepárne mesiace majú po 41 dní, párne po 40 dní: (5x41=205)+(4x40=160) = 365;
  • Svätné Leto pozostáva z 369 dní, všetky mesiace majú po 41 dní (41x9) = 369.
  • Novoletie pripadalo na 1. deň druhého mesiace Jesene, t.j. na Deň Jesennej Rovnodennosti. Toto pravidlo je spojené s tým, že už bola vzatá celá úroda, sýpky boli naplnené, a tak sa Nové Leto začínalo s plným dostatkom všetkého.

Okrem toho, najvážnejšie rozhodnutia boli tradične prijímané práve na Novoletie. Napríklad, mierová zmluva s Veľkým Drakom (starou Čínou) bola podpísaná práve na Novoletie. Bolo to veľmi príhodné na zavedenie nového bodu odpočtu svetského života, čo sa na podstate kalendárneho systému nijako neodrážalo. Veď Uzavretie Mieru sa uskutočnilo na 1. deň 1. mesiaca Leta 5500 od Veľkej Struže. Takto sa 1. deň 1. mesiaca Leta 5501 od Veľkej Struže zároveň stal aj 1. dňom 1. mesiaca Leta 1 od Uzavretia Mieru, ale pretože mierová zmluva bola podpísaná v roku nosiacom znamenie Hviezdneho Chrámu na Kruholete Číslobagu, tak aj názov tohto nového Letopočtu ostal Od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme.

Týždeň Slovanského kalendára tiež obsahoval 9 dní. Názvy niesli číselnú formu a volali sa: Pondelok (Понедельникъ), Utorok (Вторникъ), Streda (Тритейникъ), Štvrtok (Четверикъ), Piatok (Пятница), Šiestok (Шестица), Siedmok (Седьмица), Ôsmok (Осьмица) a Nedeľa (Неделя). Bolo to veľmi vhodné, všetky nepárne mesiace Bežného Leta začínali z jedného dňa v týždni a párne z druhého. A pretože Sväté Leto pozostávalo zo 41 týždňov, tak aj nasledujúci Kruh Života sa začínal z toho istého dňa týždňa ako aj Sväté Leto. Takto každý Kruh Života – t.j. cyklus 144 rokov – začínal pondelkom.

Kto vie po rusky môže si všimnúť zaujímavý fakt. Oficiálna doktrína hovorí, že komunistická moc v Rusku a kresťanská cirkev v Rusku boli už svojou podstatou nepriatelia. Ak neberieme do úvahy fakt, že na tejto báze boli povraždené milióny ľudí uvedomme si, že cirkev zmenila názov posledného dňa v týždni na «Vzkriesenie», čím sa samozrejme myslí Krista. Nuž prečo po svojom nástupe k moci nezrušili komunisti deň s názvom «Vzkriesenie Krista» a nevrátili starý názov? Prečo vyhovovalo kresťanské názvoslovie, čím sa táto prax len utvrdila?

Starý Slovanský kalendár, tak ako škandinávsky alebo keltský mal Runickú formu zobrazenia, t.j. pôvodné názvy mesiacov, čísel, dní týždňa a názvy Liet boli zapisované Runami.

Pre tých, ktorí nevedia Runa nie je ani písmeno ani slabika – je to tajný Obraz. Názov mesiacov sa spočiatku označoval Runami, ale neskoršie bol doplnený aj nápis bukvicou s krátkym odhalením zmyslového významu. Prvý mesiac bol označený jednou Runou, ale ostatných osem mesiacov sa označovalo spojeným druhom Rún, pričom druhá Runa poukazovala na časť slnečného cyklu známeho ako Leto (Лѣто).

Určite by bolo pre mnohých zaujímavé uviesť ako príklad názvy mesiacov Runami, ale toto nie je možné z čisto technických dôvodov. Na internete totiž neexistujú tabuľky podporujúce Runické fonty. Takže budeme pokračovať na báze dostupných fontov.

V staroslovienskom texte – používanom aj u nás za čias Rusi Slovienov – sa pri napísaní názvu mesiaca na koniec slova pridávala bukvica "Ъ" – "Jero", ktorá znela ako krátke (neprízvučné) „o“. Okrem toho, každý mesiac niesol svoj zmyslový významový obsah určujúci život ľudí.

Názvy Mesiacov Slovanského Kalendára:

Рамхатъ – Mesiac Svätého Začiatku;
Аилѣтъ – Mesiac Nových Darov;
Беилѣтъ – Mesiac Bieleho Žiarenia a Pokoja Sveta;
Гѥилѣтъ – Mesiac Snehových Búrok a Struže (Ochladenia);
Даилѣтъ – Mesiac Prebúdzania Prírody;
Ѥлѣтъ – Mesiac Sejby a Narečenia;
Вѥилѣтъ – Mesiac Vetrov;
Хеилѣтъ – Mesiac Prijatia Darov Prírody;
Таилѣтъ – Mesiac Zavŕšenia.

Názvy mesiacov dostali hĺbkový význam nie iba v Runách, ale aj v Bukvici. Bukvice tiež obsahujú Obrazy, z ktorých sa začínajú významy mesiacov a tie rovnako nesú obsahový význam. Aby sa to dalo ako tak pochopiť, musíme si pripomenúť, že každá bukvica v Staroslovienskej Bukvici – ktorá mala dávno pred Cyrilom a Metodom 49 znakov – má svoj vlastný významový obsah. Prostým uvedením týchto názvov a premietnutím do názvov mesiacov dostaneme:

Р – Рҍци: riecť, radiť, oznamovať;

А – Аzъ: Človek s Vedomím v 16-tej rozmernosti;

Б – Бытьɛ: Bytie (na konci s „Jesm“);

Г – Глагѡль: hovoriť, pohybovať;

Д – Дѡбро: Dobro;

ѤѤта: „táto“ (ukazovacia forma);

В – Вҍди: Védy, (hlboká) Múdrosť;

Х – Хранъ: uchovanie;

Т – Твҍрдо: potvrdenie, zavŕšenie (ukončujúca forma).

 

Ak spojíme dané Obrazy bukvíc, tak dostaneme nasledovný text: Nariadil Az jestvovať šírením Dobra (a) túto Múdrosť uchovávať pevne.

Ako sme už uviedli vyššie pri téme o Uzatvorení Mieru v Hviezdnom Chráme, každé Leto malo svoj názov. Všetky tieto názvy sú zviazané s presnými cyklami života ľudí na Zemi. Tento systém má korene v časoch, keď bieli Človekovia žili na severnom kontinente, ktorý nazvali Dária (Hyperborea, Arktída, Arktorea...).

Preto sa tento systém nazýva Dárijský Kruholet Číslobagu.

Kruhy Liet (16) prechádzajú cez Živly (9), preto sa plný Kruh prechodu nazýva „Kruh Života“.

Pre názorný príklad si uveďme tabuľku:

 Kruholet 2

Nielen Letá sa spočítavali Kruhmi Liet (po 16 Liet), ale aj plný prechod Jarily-Slnka po Nebesiach medzi hviezdami tiež obsahoval číslo 16.

Tieto rovnaké časti sa nazývali Nebeskými Čertogmi (v určitom význame môžeme chápať ako Súhvezdia) Svarožieho Kruhu. Každému Čertogu zodpovedá jeho Ochranca (zodpovedajúca Vysoká Energia).

Okrem Čertogov na Svarožom Kruhu tu je množstvo ďalších informácií (obrázok dole). Na Vonkajšom kruhu je pekne vidno ktorá z Vysokých, Vesmírnych Energií ochraňuje (je charakteristická) pre ktorý Čertog (obrázok hore).

  1.  Čertog Devy – Dživa;
  2. Čertog Diviaka – Ramchat;
  3. Čertog Šťuky – Rožana;
  4. Čertog Labute – Makoš;
  5. Čertog Hada – SIEMARGL;
  6. Čertog Havrana – KOĽADA;
  7. Čertog Medveďa – SVAROG;
  8. Čertog Bociana – ROD;
  9. Čertog Vlka – VELES;
  10. Čertog Líšky – MARA (MORÉNA);
  11. Čertog Tura – KRYŠEŇ;
  12. Čertog Losa – LADA;
  13. Čertog Finista – VYŠEŇ;
  14. Čertog Koňa – KUPALA;
  15. Čertog Orla – PERÚN;
  16. Čertog Rysa – TARCH.

Na druhom kruhu od vonkajšieho okraja sú umiestnené Runy Času a ich štrukturálne zobrazenie.

Znamená to, že máme Denný Kruh v ktorom je 16 hodín, po 4 hodiny na každý čas dňa: 4 hodiny na Večer, 4 hodiny na Noc, 4 hodiny na Ráno a 4 hodiny na Deň. Každá hodina má svoj vlastný názov, rezové vyobrazenie a Runický zápis.

Na ďalšom kruhu sú zobrazené Runy 16-tich Nebeských Čertogov, ich nákres má presnú väzbu na rozloženie hviezd na Nebesiach aj s Prírodnými živlami. Preto sa veľmi často tieto Runy umiestňovali na ochranné prívesky, a to nielen na tých, ktoré sa nosili na tele, ale aj na tých, ktoré ochraňovali domáce zvieratá a hydinu. Okrem toho sa takéto ochranné symboly dajú vidieť na príbytkoch, ako aj predmetoch bežnej domácej potreby...

Na ďalšom kruhu – ktorý sa volá Kruh Živlov – je zobrazených 9 Živlov, cez ktoré prechádza Čas Života. Každému Živlu je daný vlastný význam a vlastná Runa Poradia. Začiatok je umiestnený na Prvom Živle:

  1. Zem
  2. Hviezda
  3. Oheň
  4. Slnko
  5. Strom
  6. Svaga
  7. Oceán
  8. Luna
  9. Bytie

Každé Leto bolo tak alebo onak prepojené s Kruhom Života, preto poznajúc charakteristiky každého Živlu Človek vedel, čo od toho či onoho Leta možno očakávať.

Nasledoval Týždňový Kruh. Slúžil na určovanie nielen poradia dňa v týždni, ale aj aká Energia daný deň ochraňuje, a tiež ktorá z Deviatich Zemí (planét) systému Jarily-Slnka dáva svoju Silu.

V samom strede – v Kruhu – je štrukturálne zobrazenie Človeka. 9 žiariacich bodov poukazuje na 9 základných energetických centier (stohní/ čakier), cez ktoré dostáva rôzne Človek toky sily života, ale aj na 9 stupňov v delenej časti Hry, ktoré charakterizujú stavy Vedomia Človeka, atď.

Darislav 2010 (aktualizované)