Hviezdy a zeme
skcsenderu

separator

Niektorí možno hneď povedia, že už v názve máme nesprávnu formuláciu – veď predsa každý vie, že učenie na území Indie sa nazýva hinduizmus. Ale nejde o žiadny omyl – názov je taký aký je úmyselne. Veď existuje India, nie Hindia.

Industan je územie, ktoré pôvodne zahŕňalo nie iba dnešnú Indiu, ale oveľa väčšie územie. V čase príchodu do tejto zeme našich Predkov boli všetky územia spolu. Teda nielen dnešná India, ale aj Pakistan, Bangladéš, Irán – teda aby sme mali pojem o situácii v ďalekej minulosti. Veď aj dnešná rieka Indus tečie v podstate na území Pakistanu.

Induizmus – len na prvý raz zopakujeme, že hovoríme o dnešnom hinduizme – má dnes viac ako 10 000 rôznych smerov a vetiev učenia. A každá z týchto hlavných vetiev sa ešte spravidla delí na ďalšie a ďalšie podskupiny a ďalšie a ďalšie náboženské smery. Tento pojem je spravidla spojený s duchovnými učeniami Indie, odkiaľ pochádza aj samotný názov. V našom jazyku dodnes používame výraz „INDE“, čo znamená niekde inde, teda proste nie tu. Za starých čias – pôvodný význam – to predstavovalo územie veľmi vzdialené, neznáme, čosi ďaleko. India bol teda pôvodný význam pre krajinu, ktorá je veľmi ďaleko od nás, a to dokonca tak, že je o nej veľmi málo známe. Koreň slova je teda v plnej miere náš.

V minulosti existovali tri Indie, t.j. „ďaleké krajiny“. Prvá je už známa India, druhá bola dnešná Čína a tretia bola krajina, kde sa usadili Perúnovi Synovia, t.j. PERSIA. Tí, ktorí prišli od Bohov z krajiny IRIA nazvali svoj kraj IRIANIA, čo sa neskôr používalo ako IRANIA. Zem prisťahovaných sa S IRIA (nezabúdajme na cielené jazykové úpravy aj nášho jazyka) sa volala aj SIRIA, t.j. v dnes známej podobe Sýria. Keď z Bielovodia prišli Žreci – ASI, t.j. ASOVIA, krajina sa stala ASSIRIA. Výraz znamená Asi, ktorí prišli z Iria.

Ak sa teda pozrieme na tieto duchovné – niekedy možno povedať až náboženské – smery, musíme začať systematicky. Principiálne môžeme všetko rozdeliť na tri hlavné smery. Pojem zahŕňa staré kulty, tradičné védické Kulty a kulty nových smerov. Najskôr sa pozrieme na staré, predvédické kulty.


KULT KALI

Často nazývaný aj kult Kali-Ma, t.j. kult matky Kali, Čiernej bohyne. Na území Industanu žili pôvodne čierne, negroidné národy, z ktorých boli najpočetnejší Dravídi a Nagovia. Tieto národy odpradávna uctievali svoju Čiernu matku. Ich žreci Čiernej matke prinášali ľudské obete. Dnes sa síce oficiálne tvrdí, že ľudské obete sa už neprinášajú a že všetko je v poriadku, ale je známe, že tento kult – aj s prinášaním ľudských obetí – stále existuje. Písali o ňom aj viacerí spisovatelia, medzi inými aj R. Kippling ešte v 18.-19. storočí. V iných zdrojoch je kult spomínaný ešte začiatkom 20. storočia.


KULT NAGA

Je to tiež starý indický kult starého hada, ktorý podľa ich podania prišiel na Zem a negroidným rasám, t.j. čiernym kmeňom poskytol svoju múdrosť. Dnes je síce veľmi zriedkavý, ale stále existuje.


KULT INRA

Posledný raz je spomínaný ešte v 19. storočí. Ako predchádzajúce, aj tento vyžadoval prinášanie ľudských obetí. Podľa ich podania z mora vyšiel drak INRA –t.j. Čierny drak – a naučil ľudí ťažiť drahé kamene a zlato, aby ľudia boli bohatí. Za odmenu však pre seba požadoval tie najkrajšie dievčatá, ktoré mu prinášali ako obetu. INRA dáva moc a silu, jeho adepti prestávajú cítiť bolesť. Často ich vidno ako si prepichujú telá všakovakými ihlicami a necítia bolesť, alebo v rukách udržia roztavený kov a podobné veci. Do týchto ľudí vstupuje duch INRU a dáva im silu. Zato však vyžaduje absolútnu poslušnosť. Každý rok mu musia priniesť ako obeť krásnu devu. Obeta prebieha tak, že v jaskyni je akási papuľa draka. Tá sa počas obradu otvára a do nej dávajú dievča, ktoré už po obete nikto nikdy nevidel. Železná tlama draka sa zavrie, pričom spoza vidno vytekať aj potoky krvi. V takomto prípade je obeta prijatá.

Dôležité je nezamieňať INRU za INDRU.


TRADIČNÉ KULTY

Odvodzujú svoj začiatok od príchodu siedmych bielych Mudrcov zo severu, od veľkých hôr. Títo mudrci priniesli a začali šíriť Múdrosť, t.j. Védy. Kult sa od počiatkov nazýval KULT RAMU.

Rama nie je pôvodná, ale pozmenená forma mena. Pôvodne k nim prišiel RAMCHAT. Nejde však o toho Ramchata, ktorý je autorom Zápovedí. V minulosti to bolo v našej Kultúre rozšírené meno, preto je potrebné rozlišovať. Rovnako aj dnes nemôžeme spomenúť napr. iba „Vladimíra“. Môže ísť o Vladimíra Krvavého, t.j. krstiteľa Slovanov. Rovnako môže ísť Vladimíra Riazanského, Monomacha, Novgorodského, Suzdaľského, ale nakoniec aj Lenina, Putina či Žirinovského. Vidíme, že aj dnes môže mať jedno meno viacero ľudí. V minulosti to nebolo inak.

V mene však nastala zmena. Ide o to, že slabika „CHA“ znamená kladnú Božiu štruktúru, a preto sa podľa názoru a zvyklostí mnohých skupín nemá vyslovovať. Cudzím ľuďom sa nemá ukazovať na Boží pôvod. Ďalej, transcendent u Bohov na konci mena – „T“ – sa tiež nevyslovuje. Takto vznikla jednoducho z RAMCHAT skrátená forma RAMA. Nezabudnime, že v Staroslovienskej Bukvici je „CH“ vyjadrené jednou, samostatnou bukvicou „X“.

Jedna z kníh MACHABHARATY – BCHAGAVAT GITA  sa tiež číta ako BAGAVA GITA. „CH“ a „T“ sa tiež vynecháva alebo vplyvom prepisu do cudzieho jazyka mení na iný zvuk.

Ramchat priniesol prvú knihu MÚDROSŤ SVETA ŽIARENÍ. Žiariaci Svet sa povie RIG, je to aj samostatná Runa. Žiariace dieťa sa preto v minulosti nazývalo E-RIG, pričom dnes sa používa pozmenená forma ERIK. Potom sa začali objavovať tradičné Kulty.

Ramchat a jeho nasledovníci vychovali nových žrecov a zostavili pre nich zjednodušený písomný systém na báze Karuny. Vytvorili „SAMOSTATNE SKRYTÝ JAZYK“, skrátene SAMSKRYT, ktorý sa dodnes v Indii nazýva Samskrit, aj keď vplyvom prevodu do angličtiny sa častejšie používa verzia Sanskrit. Jazyk bol určený pre žrecov mužov. Len oni mali právo sa ho učiť a hovoriť ním.

Počas osláv sviatkov, keď sa z Véd čítali opisy starých udalostí a postupne sa pridávali svoje nové, miestne, tak na chrámovej hore – kopci – dievčatá tancom vyjadrovali Obrazy toho, čo sa v čítanom texte odohráva. Teda to, čo čítali muži. Časom tento teatrálny, poetický, melodický jazyk dostal názov DEVANAGARI, čo je odvodené z pôvodného DEVA NA GARE. Takýmto spôsobom sa informácia dostávala ku všetkým.

Tieto poznatky sa postupne rozšírili na územie celej krajiny, t.j. začali sa rozširovať tradičné, Védické Kulty. Všetci vyznávači kultu Kali boli vyhnaní na juhovýchod subkontinentu. Miesto, kde existuje Kali kult sa nazývalo Calcutta. V roku 2001 mesto oficiálne premenovali na Kolkata. Podstata však ostala.

Žreci, ktorí sa z Véd dozvedeli o Veľkom Ramchovi mu začali slúžiť. Ramcha je nepoznateľná Božia bytosť, preto mu meno – tiež obsahuje „CH“ – zmenili na BRAMO, t.j. Prvopočiatočný Vyšný Boh. Dnes je forma BRACHMA používaná v tvare BRAHMA. Žreci Kultu sa stali Brahmanmi.

Vyšný Boh – na Nebesiach aj Zemi – sa stal základom ďalšieho nového Kultu: VIŠNU.

DEVA ŽIVA ako RAdiaca Duše sa stala súčasťou Božej štruktúry ŠIVA, ktorá má dvojité určenie – pokrýva zomieranie aj zrodenie sa. Smrť a narodenie tvoria Kruh.

Na niektorých miestach Boha Harmónie nazvali INDRA, ktorý ochraňuje, je Bohom Múdrosti.

Všetky tieto Kulty sa postavili proti prinášaniu ľudských obetí. Pre bielych prišelcov bolo typické tvoriť a budovať. Keď sa ich domorodci – existovali jazykové rozdiely a rozmanitosti, ako to je v Indii dodnes – pýtali odkiaľ prišli, už predpokladali, že sú to Bohovia a prišli z Nebies. Ako odpoveď dostali vždy meno rieky, odkiaľ pochádzajú – OM. Následkom toho slabiku „OM“ začali stotožňovať so zvukom Božieho tvorenia, budovania a vzniku vôbec.

Spolu s tými tradičnými Kultmi sa objavil aj Kult AGNI, t.j. Kult Ohňa.

Keď na ostrov Lanka prišiel RAVAN, tak so svojim Rachšatami začal šíriť hrôzu u pôvodného obyvateľstva. Mnohí z nich sa následkom toho začali k nemu modliť, aby im dal pokoj. Tak sa objavil kult Ravana a kult Rachšatov.

Na území Indie však dnes existujú aj nové kulty. Prichádzali tam učitelia z Himalájí, Tibetu, objavili sa aj domáci, ktorí prichádzali „odnikadiaľ“. Mali svoje „videnia“, ktorými začali odôvodňovať svoje nové učenia. A tak sa aj na základe Starých Kultov začali objavovať nové smery.

Za starých čias boli ľudia, ktorí si ctili Boha Krišnu, aj keď pôvodný zápis mena je KRŠNA. Neskôr sa objavil príbeh narodenia sa chlapca, ktorý sa dostal do kontaktu s Kršnom a dali mu meno Krišna. O tejto udalosti sa píše v Mahabharate, Upanišádach a inde.

V 20. storočí jeden chlapec začal šíriť svoj výklad opisu života Krišnu z knihy Bagava Gita. Keď začal svoju verziu vykladať najskôr na vidieku, tak ho za falšovanie z dedín vyháňali. On to pochopil po svojom – že má poslanie, ktoré títo ľudia nie sú schopní pochopiť – a preto odišiel do mesta.

Začal teda kázať v meste, ale ani tam ho neprijali. Nakoniec dosiahol to, že ho z Indie vyhnali úplne. Ako zvyčajne si celú vec vyložil tak, že je určený na oveľa vyššie veci ako iba India a odišiel do USA.

V USA je celkovo záujem o Východ a všetko staré veľmi vysoký a náš duchovný vodca vypracoval vlastný preklad, resp. svoju vlastnú verziu prekladu a výkladu jednej z kníh Mahabharaty – Bagava Gity. Na základe svojej interpretácie vytvoril učenie, ktoré sa dnes populárne nazýva Krišnaizmus. Ale aj toto učenie sa neskôr rozdelilo. Svoj kult nazval Medzinárodná Spoločnosť pre Krišnovo Vedomie. Okrem Višnaizmu obsahuje ešte aj Vaišnaizmus.

Ak ste sa náhodou už stretli s rozdielnou interpretáciu dĺžky trvania Kali Jugy, tak ste na správnej adrese. Podľa pôvodnej Védickej tradície žijeme v opakujúcich sa cykloch Dní a Nocí Svaroga, presnejšie prebieha cyklická následnosť Rána, Dňa, Večera a Noci Svaroga. Celý cyklus trvá 25 920 rokov, teda principiálne každá časť má ¼. A tu sa zrazu objavilo triedenie na cykly, ktoré dokopy dáva milióny rokov. Nuž, načo sa starať, ak ešte napríklad pol milióna rokov sa nebude nič diať? Načo a komu sú výhodné takéto úpravy?

V USA však neprišiel ku nejakým chudákom, začal hlásať nové, exotické učenie – na báze svojej interpretácie starých textov – bohatým Američanom. Títo mali dostatok peňazí a nová, zaujímavá investícia sľubovala dlhodobé perspektívy, čo sa aj naplnilo. Začali vydávať záplavy kníh, časopisov a ďalších materiálov, neskôr začal business turistických ciest do Indie.

Hoci z Indie bol zakladateľ hnutia pôvodne vyhnaný, Indovia tiež nie sú idioti. Bohatí pútnici z USA je dobré živobytie a vítané zvýšenie vlastných príjmov. Ostatne, pútnici aj tak chodili navštevovať a uctievať si všeobecne známe pútnické miesta. Extra príjem nikdy nezaškodí. Už nemôže prekvapiť, že následne začali stavať Ašramy nového náboženstva aj v Indii.

Takto sa v Indii objavilo sa veľa nových smerov – nielen práve opísaný – a jeden zo základných bol zasvätený oblasti Zrodu nového Života. V starej tradícii tento smer predstavuje ŠIVA, takže vetvy tohto zamerania zaraďujeme medzi Šivaizmus a Višnaizmus.

Je známy príbeh jedného takéhoto hlásateľa, ktorý raz vyšiel z jaskyne medzi ľudí hlásať svoje učenie, hoci všetci túto jaskyňu dobre poznali a vedeli, že v nej nikto predtým nebol. Začal vyučovať Šivov Kult, ktorý bol zameraný na to, ako správne žiť, ako prinášať nekrvavé obete, ako sa modliť a podobne. Jedného dňa sa vrátil do jaskyne. Keď nevychádzal, tak po nejakom čase vošli za ním dnu ľudia. Jaskyňa však bola prázdna, učiteľ zmizol, ale učenie ostalo. Toho Duchovného učiteľa volali Babadžet. Podal svoje učenie o Šivovi ako o Život dávajúcom zdroji.

Medzi tézy jeho učenia patrí aj postoj, že ľudia nie sú v postavení, aby posudzovali Bohov. Každý má však ctiť tých, ktorí boli uctievaní v jeho rode od počiatku. A to znamená, že kto pochádza z Islamu, mal by sa držať Islamu, kto z Kresťanstva, ten Kresťanstva, budhisti zase Budhizmu či šintoisti Šintoizmu. Spolu s tým by si však mali ctiť jedinú formu Rodiacu Život, ktorá dáva Duše a tou je Šiva.

Iný smer Šivaizmu predstavuje duchovný učiteľ, ktorý je známy pod menom Saj Baba. Tvrdil, že sa stal žrecom v jednom veľkom Kapišti – ale do toho, ktoré menoval nikdy nikoho okrem belochov neprijímali.

Objavilo sa množstvo ďalších smerov, ktoré sa začali vznikať na podklade Upanišád, Véd a podobne. Každý z týchto smerov vychádzal z názorov svojho zakladateľa. Jeden tvrdil, že je potrebné ticho sedieť a meditovať, ďalší zase hlásal potrebu dynamickej meditácie, t.j. formou tanca a podobne. V Indii v podstate v každej dedine existuje vlastný guru a aj vlastný smer učenia. V niektorých dedinách sú dokonca podelení aj na viac smerov, a teda častí dedín.

Prečo naši Predkovia prišli tam, dali im Védy, t.j. Múdrosť obsahujúcu rady ako žiť, tvoriť a budovať, Duchovne sa vyvíjať? Odpoveď je jednoduchá, ukázať cestu k Duchovnému vývoju. Treba však vedieť, že naše učenie dostali domorodci v značne zjednodušenej forme, ale dôležité je, že dostali zmysel celej Múdrosti, t.j. Obrazy. Každý človek sa môže Duchovne vyvíjať – ak naozaj chce. V indických knihách sa preto hovorí o tom, že existujú aj iné Svety, že ten, kto zomrie v tomto Svete sa narodí v inom, teda na inej Zemi. Dôležité je to, aby ľudia nekonali zlé a nedobré veci. Učenie síce dostávali v Obrazoch, ale tak, aby bolo dostupné ich chápaniu. Často sa používali jednoduché prirovnania: kto žije ako sviňa, narodí sa ako sviňa a podobne. Dôležité si je uvedomiť, že to bola forma dostupná úrovni vývoja tamojšieho obyvateľstva. Forma podávaná Obrazmi nikdy neznamená doslovný význam – aj keď ani ten nie je absolútne vylúčený.

Postupom času sa však Obrazy vytratili a ľudia začali všetko ponímať doslovne. Napríklad, keď naši Predkovia prišli k Dravídom a Nagom a snažili sa im vysvetliť, že Bohovia dokážu konať to aj ono, nešlo im to do hlavy. Ako môže niekto konať naraz, v tom istom čase niekoľko úkonov? Pre nich bolo všetko prosté: oráč orie, kováč kuje, krajčír šije a podobne. Aby sa vysporiadali s týmto náporom začali zobrazovať Bohov s mnohými rukami – každým párom ako keby dokážu robiť jednu činnosť.

Keď im bolo povedané, že Bohovia všetko vidia, začali ich kresliť so štyrmi tvárami, aby videli všetko, t.j. na všetky strany okolo seba naraz. A keďže Boh môže nielen tvoriť, ale aj pracovať, začali ich zobrazovať aj v tanci.

Aby pri zobrazených postavách bol jasný rozdiel medzi Bohom a človekom, začali Bohov zobrazovať svetlomodrou farbou. Význam je ten, že Bohovia pochádzajú z Nebies, a Nebesia sú svetlomodré.

Ramchat mal pomocníka menom UMAN, čo znamená Umný, vediaci, t.j. majúci Um. Uman podľa tradície pri každom východe Slnka „kŕmi“ všetky zvieratá. Keďže aj opice sú zvieratá, a tieto sa domorodcov báli, tak pre miestnych obyvateľov sa stal veliteľom opíc. Aby odovzdali tento Obraz, urobili z neho „Kráľa opíc“. Prisúdili mu korunu a opičiu hlavu.

Z doteraz uvedeného je jasné, prečo je dnes v Indii také nespočetné množstvo rôznych smerov. A tu prichádza zaujímavý moment. Po páde Východného bloku začali do Indie húfne prichádzať aj naši ľudia – hľadajú predsa Pravdu. Naivita týchto ľudí smerom k Indii je naozaj bez hraníc. Keď napríklad prví Rusi stretli už spomínaného Saj Babu a dali sa s ním do rozhovoru, zažili veľké prekvapenie. On sa ich opýtal, ako a prečo sa tam vlastne dostali. Oni mu odpovedali, že prišli hľadať Duchovnosť. Saj Baba – na ich údiv – im povedal, že celá Duchovnosť je u nich, v Rusku. Povedal: „U nás opatrujeme iba zvyšky, omrvinky toho poznania, ktoré vaši Prapredkovia priniesli k nám“. Ale táto naivita je vlastná nielen Rusom – naši ľudia demonštrujú takú istú „duchovnosť“, a to dodnes. Či už Saj Baba alebo ktokoľvek iný, podstata je tá istá.

V niekoľkých indických mestách sa uchoval Kult Purušu, t.j. Perúna. Pre Indov bol pojem Boha Hromovrhača jedinečný, nevedeli sa zžiť so situáciou, že viacero Bohov môže mať túto vlastnosť. Oni predpokladali, že rôzne národy dali tomu istému Bohu rôzne mená.

Hlavné mesto Indie v časoch našich Predkov sa volalo INDRAGARD, t.j. Mesto Indru. Hromovrhačom sa stal iba Puruša, čo znamená „Perún Večne Prekrásny“. Keď Árijci začali postupne odchádzať domov, nazad na Sever, tak Indragard bol premenovaný na Indraparma. Už po odchode našich a príchode Angličanov mesto dostalo názov Deli.

Zakladateľ Krišnaistov žil v rokoch 1896-1977 a svoje hnutie založil r. 1966. Mnohí z tých, ktorí si dnes myslia, že sú adeptmi prastarého učenia sú neraz starší ako celé ono učenie. Učenie síce vychádza z Véd, ale výklad a súvislosti už nie sú pôvodné. Dnes majú už iného duchovného vodcu, ktorý vypracoval svoj preklad a svoj výklad pôvodných textov. Tento najnovší preklad je aj najnovšia verzia – ktorá je odlišná od predchádzajúceho prekladu a výkladu. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa už aj hnutie Krišnaistov rozdelilo na nových a starých – teda starých od r. 1966.

V Indii žili najskôr čisté, nemiešané národy. Teda černi, žltí, bieli. Neskôr sa však objavili miešané národy. Domorodci sa najskôr premiešali so sivými, potom aj so žltými, a potom už všetko navzájom. Pôvodné učenie našich Predkov hovorí o tom, že rasy by sa nemali navzájom miešať, ale každý sa má držať svojho pôvodu. V tomto smere niet nadradených ani podradených, sú iba originály.

Aby takýto systém vydržal čo možno najdlhšie, bol zostavený systém Kást. Kasta je profesionálna skupina, do ktorej sa jednotlivec zaraďuje nie na základe pôvodu, ale svojej profesie. Indické Kasty boli časom premenené na Varny, t.j. skupiny, ktoré sú pevné a nedajú sa nijako modifikovať. Ak sa v nej človek narodí, tak v nej bude celý život bez ohľadu na to, aké má schopnosti. V Kastách je možný prechod z jednej do druhej, vo Varnách už nie. Nič nemení na veci, že v časoch dnešného nepochopenia nazývajú Kastami Varny.

KASTY boli pôvodne tieto:

  • VLÁDCOVIA;
  • ŽRECI;
  • VOJACI;
  • PRACOVNÍCI.

Všetky profesie boli medzi sebou previazané a navzájom od seba záviseli. V žiadnom prípade nešlo o pomer nadradenosti a podradenosti, skôr o vzájomnú symbiózu.

Kasty sa neskôr zmenili na VARNY:

  • RADŽOVIA;
  • BRACHMANI;
  • KŠATRIOVIA;
  • VAJŠIOVIA.

Kým ľudia žili v pôvodnom, kastovom systéme, tak toto obdobie sa nazývalo Zlatý Vek. Bola to spoločnosť Radosti, Šťastia, Dostatku. Keď do „hry“ vstúpili už zmiešané, nie pôvodné národy, situácia začala degradovať.

Právo nedovoľovalo partnerstvá vnútri toho istého Rodu, medzi príbuznými, či dokonca súrodencami aj rodičmi a deťmi. Rovnako sa nemali navzájom miešať jednotlivé ľudské rasy. Nič však nepomohlo, a teda postupne vznikala úplne nová štruktúra, ktorú tvorili Šudrovia. Deti narodené vzájomnými premiešaním nemohli patriť ani do jednej Varny, preto vznikla úplne nová, do ktorej sa dostávali všetci Šudrovia, t.j. narodení pri porušení Konov Rita. Táto Varna dostala názov Nedotknuteľní a zároveň sa stala skupinou vyhnancov zo spoločnosti. Veľmi často ich posielali do hôr, lebo v horách je množstvo možností na prirodzený vývoj a mnohí z nich aj naozaj dosiahli dlhodobou meditáciou a správnym životom osvietenie. Nebolo to však pravidlo a vyžadovalo to veľké úsilie. Iná cesta pre nich nebola, lebo miešancov neprijímali žiadne skupiny –ani čierni, žltí ani siví. Pre všetkých sa stali vyhnancami.

Nastávali aj prípady, že radžom dávali takéto ženy ako súložnice. Takto narodené deti mali – vplyvom premiešania kanálov vnímania, ktorých má každá ľudská rasa iný počet – lepšiu genetiku, ale na druhej strane nepatrili ani tam ani onam. Tieto deti však rozhodne nemali byť následníkmi v zmysle dedenia trónu. Išlo v podstate o genetický experiment s cieľom vylepšiť krv.

Nedotknuteľní sa stmelili dokopy. Medzi vyhnancami však boli deti rôznych kást. Boli tam deti vládcov, žrecov, vojakov aj pracovníkov a oni si svoju profesiu aj naďalej udržiavali. Veď každý z nich mal svoje špecifické poznatky. Spoločnosť ich považovala za tých, ktorí nemajú púť Duchovného vývoja, t.j. vznikol nám dobre známy a už aj vysvetlený názov CIGÁNI. Nemajúci Životnú silu potrebnú na Duchovnú púť.

Pretože vnútri svojej Varny si zachovali pôvodnú štruktúru, tak nastala diferenciácia. Potomkovia vládcov sa stali cigánskymi barónmi. Potomkovia žrecov liečiteľmi, potomkovia vojakov aj ostali vojakmi a ich pracovníci pracujú – samozrejme vnútri ich štruktúry a ponímania. Táto diferenciácia sa medzi nimi zachovala dodnes.

Ich žreci dnes často používajú tzv. cigánsku hypnózu. Urobili si z toho metódu na svoje živobytie.

Nemajúci púte sa rozišli po celom svete. Keď sa už nevedeli uživiť tak začali kradnúť. Aby sa im obnovovala krv, začali kradnúť malé deti, ktoré vychovávali vo svojom systéme. Aby ich rody nezanikli, tak uzatvárali s nimi rodinné zväzky. Bolo to potrebné na obnovovanie krvi, ale neraz to zachádzalo veľmi ďaleko.

Príkladom takejto genetickej kombinácie je aj príbeh Budhu. Bol synom bieleho radžu a žltej súložnice. V starých textoch nie je celkom jasné, prečo radža nemal bielu ženu. V jedných sa spomína, že zomrela, inde zase že kamsi zmizla. V každom prípade sa však znovu neoženil a prijal dieťa od žltej súložnice.

Keď syn dorástol, začal sa Žrecov vypytovať, kým vlastne je. Bieli ho neprijímali, lebo mal žltú krv. Žltí ho zase neprijímali, lebo mal bielu krv. Nakoniec zavrhol svoju rodinu aj dieťa a odišiel hľadať svoju vlastnú cestu.

Bieli majú 16 kanálov vnímania, t.j. 8+8, žltí 12, t.j. 6+6. Budha mal teda 8+6 = 14 kanálov vnímania. Do kompletnosti mu chýbali 2 zložky. Keď vplyvom veľkého úsilia v meditácií dosiahol osvietenie, nazval svoju púť DAO. Došiel však iba po určitý stupeň osvietenia, preto dostal meno BUDCHA – Prebúdzajúcu Pozitívnu Silu (Budiaci CHA). Prečo sa z „CH“ stalo „H“ už vieme.

Meditáciou sa dostal do Vyšších Svetov a postupoval dovtedy, kým sa nedostal na hranicu, za ktorú už ísť nemohol – kvôli chýbajúcim 2 kanálom vnímania. Preto došiel iba po úroveň Nirvány, ďalej už videl iba Tmu a Ničotu. Pochopil, že ďalej sa ísť nedá, vrátil sa nazad a šíril novú cestu, ktorá hlása, že konečný cieľ všetkého je Nirvána.

V Ingliizme to však je iba jeden z prechodných Svetov na ceste nahor.

Budhizmus však nemožno chápať ako náboženstvo. Tak či onak to je cesta Duchovnej obnovy a nie dogiem. Rovnako ako množstvo ostatných smerov pochádza z Indie. Z nej sa cez Tibet dostal na územie Arimie, t.j. dnešnej Číny. A tu už vznikla miestna odlišnosť, tzv. čínsky Budhizmus, ktorá sa dnes populárne nazýva Zen Budhizmus. Pôvodné a samostatné učenie žltej rasy sa tiež dodnes zachovalo, je to Šintoizmus v Japonsku.

Na základe skutočností opísaných v tomto článku je zrejmé, že nie je veľmi múdre sa nekriticky orientovať na rôzne „indické“ učenia. Tie, ktoré sú nám „dostupné“, presnejšie „komerčne dostupné“, totiž často nemajú s pôvodným Védizmom veľa spoločného. Napriek tomu to je cesta Duchovnej obnovy, ale „výdobytky“ sú značne obmedzené.

Tu si môžeme zdôrazniť jednu védickú Múdrosť. Ako vidíme, „kreatívne“ spájanie Starého učenia a nových kombinácií je dnes populárne. Pridávanie jedného do druhého však nemusí znamenať – a spravidla málokedy aj znamená – púť nahor. Teda Védická Múdrosť hovorí:

SPOJENIE DVOCH NEVYTVÁRA CELOK, ALE RODÍ TRETIE

Či už ide napríklad o pridávanie judaistických prvkov do Budhizmu a vytváranie rozličných „Šambál“ s anjelmi a archanjelmi, alebo kombinovanie tých istých prvkov s Védizmom a vytváranie „vlastnej cesty“ napríklad s Ježišom formou ako keby jeho novej materializácie ako vidno u rôznych smerov hľadačov Grálu a podobne, podstata je vždy rovnaká. Kombináciou dvoch prvkov NEVZNIKÁ CELOK, ALE VYTVÁRA SA ĎALŠIA „ODBOČKA“. A čím viac odbočiek, tým ťažšia bude cesta nazad. Ak vôbec ostatne na ňu čas. Zodpovednosť však ostáva. Voláme ju aj Karma. A tu sa núka jeden vtip: KARMA JE ZDARMA...

19.12.2016

 https