Obrazy rodnej viery
skcsenderu

separator

 
 
 
„Svarog je Boh náš a nie iní bohovia, a bez Svaroga nemáme my nič, okrem smrti.
...A Gréci chcú nás pokrstiť, aby sme zabudli na našich Bohov, a tak sa obrátili k nim,
aby zodrali nás daňou, podobne ako pastierov, schádzajúcich sa v Skýte.
Nedovoľte vlkom pochytať jahňatá, ktoré sú deťmi Slnka!
...Gréci nepoznajú našich Bohov a hovoria o nás zle a z nevedomosti. Ale my máme meno Slávy.
...Majúc prekrásny veniec našej Viery, nesmieme prijímať cudziu!“

Velesova kniha

 
Pretože naša stránka už existuje asi dva roky zdalo by sa, že našim čitateľom sú už základy starého odkazu našich Predkov dostatočne známe. No napriek tomu dostávame maily, v ktorých nás niekedy žiadate vysvetliť veci, ktoré sme už dávno vysvetľovali. Budeme predpokladať, že medzičasom obsah informácií už podaných dosiahol taký objem, že tí čitatelia, ktorí nás nečítali od počiatku, si nie vždy dokážu nájsť súvisiace väzby, teda im chýbajú odpovede. Budeme sa teda v tomto duchu snažiť sa vracať s tým, že už podané informácie pospájame do takých súvislostí, ktoré umožnia lepší obraz podaného obsahu.
 
Vedci hovoria, že náš mozog je „skonštruovaný“ tak, pri kontakte s novým súborom informácií dokáže spracovať cca 3% informácií, ktoré si takto dokážeme zapamätať. Inými slovami to znamená, že ten, kto systematicky neštuduje sa k novému poznaniu sotva dostane. Prebehne text narýchlo, pomyslí si napríklad, že je to celkom zaujímavé a už sa považuje za „znalého“. V skutočnosti je však iba informovaný. Informáciu nám totiž okolitý svet môže dať, ale Múdrosť v žiadnom prípade. Múdrosť môžeme nadobudnúť jedine vlastnou skúsenosťou – prácou nad problémom. Encyklopedický prehľad v nejakom obsažnom materiály si môžeme dovoliť až vtedy, keď sme celú informáciu „strávili“, t.j. keď sme dostatočne dlho a poctivo na pochopení pracovali. Pretože však pri prečítaní obsažnej informácie dokáže náš mozog spracovať iba cca 3% obsahu, tak na plné pochopenie celej podanej informácie musíme text prečítať cca 33 krát! Veď je to jednoduchá matematika – 33x3% je cca 100%. A teraz si všimnite, koľko „odborníkov na Slovanstvo“ je okolo nás a radí nám, ako a čo je dedičstvo našich Predkov. Nedajte sa oklamať, iná cesta k poznaniu kultúry našich Predkov nevedie.
 
Dnes je situácia už trochu iná. Vplyvom prostredia, do ktorého sa naša Slnečná sústava postupne dostáva, sa mení aj schopnosť nášho mozgu spracovávať nové informácie. U mnohých ľudí je dnes už úroveň schopnosti mozgu spracovávať úplne nové informácie niekde medzi 5 až 8%, a bude sa postupne zvyšovať. Nie u všetkých, pretože tvari ostanú tam, kde sú a podobne aj bioroboti, t.j. tie bytosti, ktoré nazývame hybridi. Vyzerajú ako genetickí Slovania či Árijci, ale vnútri im postačuje program, ktorý im starostlivo udržiavajú vždy novými „upgrade“ tvari. Inými slovami sú to všetko tí, ktorým „netreba“ VEDIEŤ nič nové, t.j. všetko majú vo svojej Biblii. Paradoxne však ani „svoju“ Bibliu spravidla nemajú prečítanú – hoci sa k nej celý život hlásia. A nedajte sa pomýliť, neraz sa budú vyjadrovať ako oddaní Slovania. Ako Slovania – ale iba po vopred určené mantinely. Budhizmus má na tento jav vynikajúcu kategóriu – nazýva sa to DUCHOVNÝ MATERIALIZMUS. Zdalo by sa, že ide o úplne si odporujúce kategórie, ale nedajme sa pomýliť. Na Duchovnú cestu sa vydáva ten, kto chce lepšie pochopiť skutočnú podstatu javov za „oponou“ Vesmíru, života a smrti a podobných vecí. Podľa učenia Véd na to, aby sme dobre spoznali Javný, t.j. materiálny Svet sme dostali najlepší nástroj, aký len môže existovať – um. Lepší nástroj na poznávanie Sveta Javi – podľa Véd – neexistuje. A tu to prichádza. Um, rozum a intelekt sú „orgány“ Klubieho tela – jedného z deviatich základných tiel v zmysle Védickej tradície. Lenže Klubie telo slúži na spoznávanie Sveta Javi, teda všetko, čo spracováva dostáva pomocou piatich zmyslov. Je to presne tá opica z budhistickej tradície, ktorá sa pozerá na svet z domu s piatimi oknami. A všetci dobre vieme, že nech máme akékoľvek „superokná“, nikdy nám nedokážu podať úplnú a definitívnu informáciu o svete za nimi. Na to sa musíme vybrať z domu von a zbierať skúsenosti inými spôsobmi.
 
Ak sa vyberieme von – obrazne – vychádzame zo Sveta Javi a týmto nastupujeme na skutočnú Duchovnú cestu. Duchovná cesta je však – logicky – púť „inými cestami“ ako cestou materiálnou, lebo sme vykročili mimo Javi. Takýto človek vstupuje do sféry, ktorá nie je slovami ani len vyjadriteľná či vysvetliteľná. Je to to, čo môže niekto zažiť, ale nikdy to nebude schopný podať v celosti iným ľuďom vo Svete Javi. Určite viete, čo máme na mysli. Logicky z toho vyplýva, že ak už niekto naozaj na takúto cestu vykročil, t.j. rozhodol a odhodlal sa nadobúdať vlastné skúsenostné poznanie „cestovaním“ do Inosvetia (Sveta Navi či až Pravi), tak nemôže si vopred určiť žiadne mantinely. V zmysle Zdravomyslia nám je jasné, že takéto niečo ani nie je možné. To nižšie nemôže obmedzovať to Vyššie, lebo je aj tak len akýmsi „odrazom“ toho Vyššieho. Čím hrubšia materializácia, tým menej poznatkov o Vyšších Svetoch. Je to prirodzená vlastnosť Stavby Vesmíru.
 
V našich podmienkach je prejavom duchovného materializmu ten, kto sa síce rád pohráva s myšlienkou, že „patrí medzi Slovanov“, ale za žiadnych okolností nie je ochotný „uvoľniť mantinel“, ktorý sa najčastejšie volá Ježiško alebo Mária. V zmysle predchádzajúceho odstavca nikto, kto reálne vstupuje na Cestu Duchovného poznávania si nemôže vopred dať podmienku, koho či čo na tejto ceste nájde a čo nie. Ak si nejaký kresťan vopred povie, že síce je Slovan, ale Ježiško je aj tak pevným mantinelom na je duchovnej ceste, tak nejde po nijakej Duchovnej Ceste. Podľa učenia budhizmu ostal iba v ríši svojho Ega. Nič viac a nič menej, lebo to v budhizme síce nazývame „Ríša bohov“, ale ide len o oblasť vlády Ega. A túto úvahu môžeme dokončiť vysvetlením takejto udalosti z pohľadu Bielej, Budhistickej Tantry. Ak totiž na začiatku naozajstnej Duchovnej cesty odvrhnem všetko – nech tomu iní veria aj tisícročia – a začnem spoznávať „z nuly“, tak som nič nestratil. Ak totiž „Ježiško“ je naozaj pevným stĺpom Vesmíru, ak na ňom naozaj stojí celý Vesmír, tak ho jednoducho v Inosvete – čo je naozajstný Vesmír – musím nevyhnutne stretnúť. No a potom už som sa k nemu dostal skúsenostne, t.j. na základe vlastného úsilia, a teda stal sa mojou Múdrosťou. Ale ak ho tam naozaj nestretnem – a ani podľa podania Predkov, Véd – ho tam v pozícii "stĺpa" niet, tak spoznám Pravdu. Nuž aj tak nečakajte, že kresťania nastúpia na skutočnú Cestu Duchovného vývoja. Im stačí tá, ktorú im dodáva ich Pán... Ale v tom je podstata Veku, v ktorom žijeme. Veľa je povolaných – dnes každý môže siahnuť po Védickom poznaní Predkov – ale málo vyvolených – koľkí tak naozaj, bez „mantinelových“ podmienok robia?
 
 
V súvislosti s cestami do Inosvetia si pripomeňme jeden z prastarých zvykov našich Predkov. V našej tradícii vychovávajú vnúčatá starí rodičia. Dospelí ľudia, ktorí už odchovali svoje deti, odchádzali na nejaký čas do úzadia, aby získali na vlastnej koži skúsenosť s cestou do Inosvetia. Inými slovami, museli sami zistiť, kde po smrti pôjdu. Na tieto účely sa dávali zatvárať do dolmenov, pričom im nechávali voľný iba malý otvor, aby im členovia Rodu mohli nosiť jedlo. Niekto tam ostal dlhšie, niekto kratšie, ale pokiaľ naozaj neopustil telo a nevstúpil do Inosvetia, t.j. pokiaľ „neuvidel“ kde po svojej smrti pôjde, dovtedy nemal právo vychovávať vnúčatá. Len ten môže učiť, kto vie. Po dosiahnutí poznania sa dali vybrať a mohli sa venovať výchove mladého pokolenia. Mali poznanie a vedeli ho
správnym spôsobom vnúčatám podať.
 
O kresťanstve sme už povedali dosť, ale predsa ešte niečo. Centrom kresťanstva je Ukrižovanie. Je to vražda, zabitie umučením pomocou pribitia, t.j. ukrižovania na prekrížených brvnách. Kresťania sa snažia, vyvíjajú veľké úsilie na to, aby skryli skutočnú podstatu slova „ukrižovanie“ tak, že mu dali – ako inak – inú podstatu. Je to pre nich akýsi cirkevný útvar, predmet dekoratívno-príkladného, názorného umenia či vyzdobený, šperkmi okrášlený predmet. Slovu „ukrižovať“, ktoré má vnútorný zmysel sebaobetovania, pridali iba pustý význam slova a prednášania rečí pred duchovne nemohúcim auditóriom. Urobili to preto, aby naučili svojich nasledovníkov sa bez umu klaňať zobrazeniu trestu a by si títo slepo ctili vražedný nástroj použitý na toho, kto učil ľudí spravodlivosti a ľúbosti. Je to úplne rovnaké, ako keby si deti obeseného či sťatého otca museli uctievať šibenicu či gilotínu a klaňať sa tomu, kto na nej visí, resp. komu odťali hlavu, a navyše, aby nosili na sebe vyobrazenie tohto trestu, t.j. napríklad šibenicu či gilotínu. Kresťania úmyselne a zámerne učili svoje ovečky nasledovníkov pozerať na zobrazovanie trestu bez otrasenia, aby sa potom ľudia nedesili, keď takto budú trestať lásku a spravodlivosť. Takto tvari naučili ľudí nevidieť svoju vlastnú samovražednú činnosť: ničenie Prírody, dopustenie škodlivej technokratizácie, ničenie genofondu a kultúrneho bohatstva Predkov. A kto vlastne je ten „vzorový“ kresťan? Je to človek, ktorý sám seba nazýva kresťanom, ale v skutočnej, pravdivej podstate nežije tak, ako kázal Kristus. Je otrokom tvarov a ich rodového bôžika – Savaofa-Jehovu-Jahveho. Robí na ich blaho a proti všetkému ľudstvu. Na ich závodoch a pod ich vedením, plní nimi napísané zákony, prijíma hodnoty, ktoré mu „pripravili“, vo svojich modlitbách sám seba nazýva služobníkom, či otrokom božím, t.j. otrokom Savaofa.
 
A prečo si ako symbol ducha svätého vybrali práve holuba? Pretože holub je najpodlejší so všetkých vtákov, lebo jedine holuby do smrti ubíjajú svojich chorých alebo ranených spolubratov. Preto a nie náhodou ho kresťania vybrali ako stelesnenie svojho ducha a sveta medzi ľuďmi.
 
Ak sa vrátime k citátu z Velesovej knihy na začiatku článku, tak kresťania sú – samozrejme – tí spomínaní Gréci. Ako sme už hovorili, v čase pokresťančovania Slovanov ešte názov „kresťanstvo“ neexistoval. Ale o tom sme už písali dosť. A je tam aj ďalšia informácia – máme Meno Slávy! Áno, sme Slovania a Slovieni. Čítate dobre – nijakí „Sloveni“. Snahy „zviditeľniť“ nás cestou modernej vedy sú síce dojemné, ale slovo Slovien je správne. Je tvorené z koreňa dvoch slov – Slav a Veni, t.j. vény, žily. Ide o "negramotný" prepis zo Staroslovienskej Bukvice, lebo ako aj v dnešnej ruštine "е" čítame ako "ie", alebo "je". Sú to tí Slovania, ktorí žijú podľa Zákonov Rita, t.j. v Rytme Vesmíru a teda dohliadajú na čistotu krvi vo svojich žilách. Teda Slav a Žily. Slovan starajúci sa o čistotu krvi svojho národa. Ďalej, „naviazanie“ nás na indickú kultúru je síce správny postreh, akurát je to naopak. My – naši Predkovia – priniesli Védické poznanie do Indie a NIE naopak. Sanskrit síce je literatúrnym jazykom starej Indie – už sme tiež o tom hovorili – ale pochádza z ruského uzlíkového písma, a preto aj jeho písmená vyzerajú ako navrchu priviazané uzlíkmi. 30% koreňa Sanskritu sú dodnes detekovateľné ruské slová. Slovo v sanskrite môže mať do 50 významov, ale takáto mnohoznačnosť je prítomná aj v našom jazyku – nehovoriac o Staroslovienskej Bukvici.
 
V súvislosti so Slovienmi si pripomeňme ešte mesto Novgorod. Znamená Nové Mesto – názov nijako nie výnimočný, to isté znamená napríklad aj Neapol či Cartagena. Ale keď Nové Mesto je nové mesto, tak ako sa volalo staré, pôvodné mesto? Teraz máme Leto 7520 od UMHCH, pričom v Lete 1331 od UMHCH bolo založené mesto Sloviensk, na mieste ktorého bol neskôr postavený Novgorod.
 
Poznanie, ktoré určite máme nadobudnúť je odkaz našich Predkov. Volch Velimudr to vyjadril jasne:
 
Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš.
 
Sme súčasťou Vesmíru a máme v ňom svoje poslanie. Iné národy majú tiež svoje poslania. Ak my sme napríklad hlavou, tak našu evolučnú úlohu naplníme len vtedy, keď sa budeme chovať ako hlava. Ale telo má aj žalúdok, srdce, pľúca, obličky a podobne. Aký význam by malo, ak by sa hlava  chcela chovať ako srdce či žalúdok? Nie, organizmus bude len vtedy zdravý, ak všetky jeho orgány budú fungovať tak, ako majú a nie inak. Preto ani cudzia tradícia pre nás nič neznamená, lebo iné národy majú iné úlohy. Rasizmus je v podaní našich starých textov učenie, na ktorého základe sa každá „rasa“ má chovať podľa podania svojich Predkov – nie cudzích. A čo získa Slovan, ak sa silou mocou „montuje“ medzi kresťanov? Zastavuje svoju evolúciu, dokázal, že Príroda mu dala niečo zbytočne, pretože to nepoužil, ba dokonca sa takýto ľudia môžu po globálnych zmenách – ktoré sú pred dvermi – stať opicami (ak prežijú). Pretože nerozvíjali odkaz vlastných Predkov dokázali, že rozum dostali zbytočne. Väčšina z nich však pôjde tam, kde celý život chcela – k Savaofovi, Pánovi svojmu. A tí ostatní budú môcť „spokojne“ – ako opice – čakať do budúcej kataklizmy a zistiť, ako sa vlastne zvieratá v Noci Svaroga majú, ako si ich tvari a hybridi „vážia“... Aj preto je vo Védach napísané:
 
 Splniť svoju úlohu polovičato je viac ako cudziu vrchovato.
 
Čo sú to tie Védy? Sú to Sväté písma Slovanov a Árijcov. Prastaré Védy sú zapísané Nauzami (Uzlíkovým Písmom) a sú zmotané do Klbiek uložených v špeciálnych brezových či drevených obaloch. Jedny z najstaršie kníh Véd vôbec sú Obrazové Charatie alebo Hlbinné knihy. Sú napísané na pergamene, t.j. špeciálne vypracovanej koži „Viazou“, t.j. Objemovými Tragami. Charatie písali Obrazovými Tragami a Karunou, ktorá má plošné zobrazenie. Védy boli písané aj v Santiách, v ktorých sa Runy črtali, t.j. vtláčali a potom vyfarbovali červenou farbou na tenké pliešky – strieborné, zlaté, platinové, alebo zo železa. Za zmienku stojí názov „zlato“. V našich, slovanských jazykoch je to skratka – varovanie – pozostávajúce z dvoch slov: „zlo to“. Zlato ako nerast je úplne v poriadku, je to akumulátor energie Slnka. Zlo, ktoré začalo spôsobovať je zapríčinené tým, že je dôležité pre tvarov. A preto naši Predkovia dali do názvu varovanie, že spôsobuje zlo. Následne bola časť Véd prepísaná do sanskritu a daná obyvateľom Dravídie, t.j. starej Indie.
 
Védy sú spôsobom odovzdávania Všeobjemnej Skúsenosti našich Predkov písaným spôsobom. Hodnota a svedectvá v nich uložené sú pre bielych ľudí – Slovanov a Árijcov – nevyčísliteľné a nezmerateľné, lebo od toho, ako si ich znova osvoja Ruskí, t.j. Bieli ľudia, či inak Rasa, t.j. od toho, či Védické Poznanie sa stane našim vlastným poznaním závisí nielen OSUD ČLOVEČENSTVA, ale aj všetkého života na Midgard-Zemi. A tu je odpoveď na otázky dátumu a rozsahu nadchádzajúcej kataklizmy. Hoci vo Védach máme o jej príchode vrátane dátumov informácie, nie je všetko také jednoduché. Každý z nás má svoju evolučnú cestu, má úlohu, ktorú potrebuje v tomto živote prejsť, aby mohol postúpiť do „vyššieho ročníka“. No v skutočnosti prechod do nového priestoru začala naša Slnečná sústava nie v tomto roku, ale už r. 2008. Podľa varovania Véd síce máme poznať súvislosti, ktoré budú viesť k zničeniu civilizácie a aj to, že tvari sa nezdajú bez boja, no zároveň máme varovania, že všetko ide podľa plánu našich Bohov, a tento plán nie je nikde zapísaný, t.j. nikto okrem Bohov ho nepozná. Podľa toho, ako sme sa na tieto veci nachystali a čo už máme za sebou sa v okamihu kataklizmy ocitneme v zodpovedajúcom paralelnom Vesmíre – ktorých je nezmerateľné množstvo. Materialistom sa to ťažko predstavuje, ale naše Védy sú pre nás. Čím viac bielych ľudí – ktorých dedičstvom sú – ich spozná a osvojí si, podľa toho sa vyvinie – hoci možno na poslednú chvíľu – aj samotná realita vstupu do nového Veku Vlka pod kontrolou Boha Velesa. To zároveň znamená, že všetci tí, ktorí nie sú ochotní sa obrátiť na dedičstvo vlastných Predkov – pretože napríklad Ježiško je nich lákavejší – pridávajú klince do rakvy života na Midgard-Zemi. Ale inak to už nebude. Egregor potomkov Svätej Rasy sa aj tak zväčšuje – a práve jeho skutočná kvalita bude determinovať celý charakter a rozsah zmeny. Hoci príde aj zmena Vekov aj kataklizma, môže tak byť presne podľa už známych dátumov, ale môže to prísť aj o 3 až 5 rokov. Isté je len jedno – všetko sa naplní, len nám nie je známe ako. Napriek tomu máme jasné „inštrukcie“ ako sa chovať.
 
Spočiatku bola Slovansko-Árijská písomnosť obrazná, t.j. hieroglyfická. Jeden takýto obraz obsahoval oveľa viac informácií než jeden znak hláskového a o to skôr fonetického písma. Človek, ktorý ovláda obrazovú písomnosť – podľa vyzretosti jeho svetonázoru – je úplne zrelá osobnosť, zatiaľ čo ten, kto ovláda iba fonetickú písomnosť, nemusí ešte vedieť všetko.  Za dávnych čias všetci žreci vedeli čítať písomnosti nielen foneticky, ale najmä na bázovej úrovni. V Slovansko-Árijskom Uzlíkovom písme sa nite zvestovania zväzovali do uzlíkov, ktoré vytvárali slová či významy. Odtiaľ pochádzajú ešte aj dnes – hoci už iba podvedome – používané výrazy, ako sú: urobiť si uzlík (napr. na vreckovke) na zapamätanie, vzájomne prezviazané udalosti, viazať slovo so slovom, vyjadrovať sa spletito, zauzlený či spletitý problém, nadväzovať na príbeh, zapletený príbeh a pod. Myšlienka sa tiahne príbehom ako zlatá či červená niť – dôležité myšlienky sa viazali červenou niťou. Naviazané nite sa stáčali do klbka, odkiaľ pochádza výraz ako stratiť niť myšlienky, spletené, domotané myšlienky, zauzlený význam. Vo štvrtom diele Slovansko-Árijských Véd – „Zdroj Života“, sa v Druhej Vesti hovorí: „Zvuky bojov prenikali do sveta, čo oživeným bol na Midgard-Zemi. V samom pohraničí bola tá Zem a na nej žila Rasa Svetla čistého. Pamäť uchovala množstvo čias, do uzlíkov zviazala niť minulých bojov“.
 
Keď sa našich Zemí zmocnili tvari, tak aby ukryli pravdu o svojom pôvode a svojej nenávisti k Rase a okupácii našej Zeme, vyhlásili „nauzy“, t.j. uzlíkové písmo za čarodejníctvo a nosenie „obajania“, t.j. uzlíkov-oberegov (od slova „bajať“ – hovoriť) za hriešny čin.
 
Rovinné zobrazovanie znakov Uzlíkového písma nazývame Objemovými Tragami alebo Viazami. Schopnosť objemového videnia sa dosahuje rozostrením zraku pravého a ľavého oka. Stereoskopický efekt sa zosilní pomocou vizualizácie na text uloženej myšlienkovej formy. Takto farebné, holografické, pohyblivé obrázky vysvetľujú význam toho, čo bolo napísané. Tieto Objemové Tragi odovzdávajú mnohorozmerné veličiny a mnohorozmerné významy.
 
Objemové Tragi sú na písanie a čítanie veľmi zložité, a preto ich používajú iba špeciálne vyškolení Da´Árijskí Žreci Ochrancovia. Pre menej znalých žrecov sa Charatie (texty) písali Tragami a Karunami, ktoré už majú rovinnejšie zobrazenie ale aj tak umožňujú odovzdávať obrazové významy. Písomníctvo Karuna sa nazýva tak preto, lebo prvá runa je „Ka“, ktorá ak je vpredu označuje zväz či spojenie. Znamená to, že Karuna je zborník rôznych obrazov. Obsahuje 144 základných rún, ktoré sa dopĺňajú ešte runami času, runami jednotných obrazov, runami meniacich sa obrazov, runami prenikajúcich obrazov atď. Napríklad na napísanie Knihy Svetla bolo použitých 256 rún. Čo sa týka celkovej zložitosti tohto systému rún a ich počtu, tak ich počet sa v Karune blíži k 5 miliónom.
 
Védy neboli písané iba v Charatiách, t.j. pergamenových knihách, ale aj v Santiách, v ktorých sú runy načrtané na listoch z ušľachtilých kovov. Každá Santia pozostáva zo 16 šlôk, každá šloka z 9 riadkov, na každej strane je pod jednou čiarou-črtou – nazývanou nebeskou načrtaných 16 rún. Na každej plechovej doštičke sú 4 šloky – po 2 z každej strany. Deväť Santií na 36 doštičkách tvorí jeden Kruh. Tieto doštičky, ktoré obsahujú 144 šlôk, sú spojné tromi krúžkami, ktoré symbolizujú tri Svety: Jav, Nav a Prav. Deväť Kruhov Santií obsahujúcich 1 296 šlôk, alebo 11 664 riadkov, alebo 186 624 vzájomne riadiacich Ch´Árijských rún, vytvára významový Obrazový zborník, ktorý sa od prastarých čias nazýva Véda, alebo – ak bol použitý neskorší prepis do latinky – Edda.
 
Keď sú Santie zapísané Karunou, tak v súlade s kľúčovými karunami sa text môže čítať nie iba zľava doprava, ale aj sprava doľava, a taktiež sa dá čítať smerom nadol a nahor, pričom obsah záznamu si stále uchováva zmysel. Okrem tohto štvorsmerného čítania sa text ešte dá čítať aj zmiešanie, t.j. ako obrazy rôznych karún, stojacich buď vedľa seba alebo v určenom rozstupe, a takto pridávajú jeden obraz na druhý a výsledný obraz je tak oveľa objemnejší.
 
Santie boli napísané pred 40 tisíc rokmi. Obsahujú Zápovede dané národom Rasy a svedectvá o budúcich udalostiach počas Svarožieho Kruhu a Deväťdesiatichdeviatich Kruhoch Života, t.j. na obdobie 40 176 Liet. Okrem toho obsahujú aj ďalšie informácie. Neskôr bola časť týchto svedectiev, ako aj svedectvá o dedičstve Slovanov a Árijcov na Midgard-Zemi zapísaná v Slovienskych Charatiách polorunickou, slovienskou zostavou, tiež v Hlaholických Charatiách (hlaholikou), v Staroruských Volchvaroch (text je na doštičkách z duba, cédra, alebo jaseňa a to Svätoruským, runovým písmom).
Z Trag a Karun vytvorili rôzne druhy písma: ru-niky, črty a rezy, veľký a malý futark, Bukvica, Hlaholika, cyrilika, byzantský uniciál, cirkevno-slovanská abeceda, staroruská azbuka a aj iné, ďalšie druhy žrecovských písiem.
 
Okrem dokonalého písomného systému používali národy Rasy odpradávna aj vyššiu, Ch´Árijskú aritmetiku, ktorá umožňuje vykonávať výpočty pre výstavbu najzložitejších architektonických útvarov s presnosťou nedosiahnuteľnou súčasnej matematickej vede, ale aj riešiť zložité úlohy kozmickej navigácie transformácie Vajtmar pri ich prechode z prostredia jedného druhu rozmernosti do druhého druhu rozmernosti s potrebným koeficientom zmiešania v čase a zachovaním formy. Pre takéto výpočty tradične používame dokonalý systém mier a vzdialeností, t.j. používame Piaďový systém, pretože je priamo odvodený od častí človečieho tela.
 
Za starých čias keď človek raz počul Védickú náuku z úst duchovného učiteľa, tak nielenže si všetko zapamätal, ale si aj uvedomil zmysel všetkého, čo mu bolo povedané. Napriek tomu však Žreci predvídali, že ľudia v budúcnosti budú veľmi ohraničení vo svojich schopnostiach, a preto asi pred 5 tisíc rokmi Védy zosystematizovali a zapísali. V prvom rade uložili do Rig, Jadžur, Sama a Adharvéd náuku správneho používania štyroch Živlov Prírody: Ohňa, Vzduchu, Vody a Zeme. Potom vo Vedante Sutre vysvetlil Mudrc Viazaveda zmysel hlavného, riadiaceho Živlu – Akaši – éteru, noosféry, mysle. Vedanta je preto posledné, záverečné slovo Véd. Ale najhlbší, posvätný význam Stavby Sveta je uložený v Šrimad-Bhagavate, kde sú vysvetlené vzájomné vzťahy medzi Dušou a Najvyšším.
 
Prečo toto nastalo a mohlo byť predvídané pred asi 5 tisíc rokmi? Pretože Éra, v ktorej žijeme sa nie náhodou volá Noc Svaroga. Toto je náš, slovanský názov. Árijský jazyk číta tie isté runy inak – a dostávame výraz Kali Juga. Juga je časové obdobie, cyklicky sa opakujúce epochy, ktorými vývojovo prechádza Všehomír, t.j. Vesmír. Jeden cyklus štyroch júg sa nazýva Divia-juga, t.j. Božská juga, život Brahmu – Roda. Podľa Véd existujú štyri jugy:
 
Satia Juga je zlatý vek. Je charakterizovaný spravodlivosťou, Múdrosťou, Duchovnosťou a neexistenciou nevedomosti, nemravnosti a násilia. Trvá 1 728 000 Liet.
 
Treta Juga je strieborný vek. Je charakterizovaný objavením sa nemravnosti a celkovo „chybového“ správania sa. trvá 1 296 000 Liet.
 
Dvapara Juga je bronzový vek. Je charakterizovaný veľkým úpadkom cnosti a spravodlivosti. Trvá 864 000 Liet.
 
Kali Juga je železný, nešťastný vek. Charakterizujú ho spory, nevedomosť, bezbožníctvo a v podstate totálna neprítomnosť cnosti. Trvá 432 000 Liet.
 
My žijeme v časoch Kali Jugy, ktorá sa začala pred cca 5 tisíc rokmi, a práve preto v tých časoch pristáli na Zemi Siví. V časoch nešťastného veku je hriech natoľko rozšírený, že na konci Kali Jugy sa musí objaviť Kalka-Avatar, ktorý ničí démonov a začína novú Satiu Jugu. Potom sa celý cyklus začína znovu. Keď sa tieto štyri Jugy zopakujú 10 000 krát, tak predstavujú jeden Brahmov deň.
 
Brahma je náš Rod. Je to prvá narodená bytosť vo Všehomíre, t.j. Vesmíre, Tvorca všetkých svetov a bytostí vnútri vesmírneho vajíčka. Brahma žije 100 „Liet“, ktoré v pozemských meradlách zodpovedajú 311 triliónom a 40 biliónom pozemských rokov. Jeden jeho deň sa rovná 4 320 000 000 našich pozemských rokov, jeho noc trvá rovnako dlho. Každých 100 takýchto „rokov“ Brahma zomiera a nastáva zničenie Vesmíru. To znamená, že energia, ktorá bola prejavená Ramchom sa opäť vracia do Ramchu. Potom odznova – pokiaľ je potrebné, aby jestvoval kozmický svet, prejaví sa vôľa Ramchu a Brahma sa znova narodí. Brahma je tvorené zo slov „Б“ (Большой, t.j. Veľký), „рахма“, t.j. jediný, prekrásna ochrana vedenia, poznania. Árijský koreň „rach“ dodnes žije v slovanských jazykoch. Ešte donedávna sme – rovnako ako Rusi či Ukrajinci – „rachovali“, t.j. „rachovať“ znamená spájať rozličné čísla, zjednocovať ich do jedného. „Neracha“ bol človek, ktorý bol protikladom „racha“, t.j. protiklad krásy, poriadku. Už ostáva len výraz Brahman (Brachman), čo je Vedún, svätoslúžiteľ.
 
Sme na prahu malého, 10 tisíc rokov dlhého Dňa Svaroga, ktorý je jedným z „presvetlení“ veľkej Noci Svaroga. Z pohľadu nášho života však môžeme bez problémov podať, že sme na prahu Dňa Svaroga. Ak budeme správne reagovať na poznanie našich Predkov – podaný v písomnej forme vedenia, t.j. Véd, tak pri ďalšom príchode Noci Svaroga tu už nebudeme mať čo robiť. Ostane tu však naše potomstvo – ktoré rovnako ako my musí získavať skúsenosti, aby sme sa zase raz mohli spolu stretnúť vo vyšších Svetoch Slavi či Pravi. Preto ich musíme zodpovedne vychovať a dať im jasný odkaz do budúcnosti. Ale ak to prekombinujeme – napr. cez kadejakých Ježiškov a Márie – tak sa tu môžeme nájsť aj my sami na opakované lekcie – reparáty. Pretože smerom dopredu bude narastať krutosť Noci Svaroga, tak naozaj niet čo závidieť. Ale to je jediná cesta vpred a osobné rozhodnutie každého človeka.
 
Rozdeľ a panuj, t.j. podrob si je dlhodobou taktikou tvarov proti nám. Do nášho kultúrneho prostredia nám už dávnejšie naimplementovali „umelé“ národy. O „technológii výroby“ nemeckého národa sme už hovorili. Cieľom bolo vytvoriť geneticky silných jedincov bez védického podkladu, aby mohli vojensky zničiť Slovanov v Európe. Ako vieme, vojensky nás nikdy Nemci nedokázali poraziť, a preto musela nastúpiť aj špinavá diplomacia a vnútorné rozdelenie Slovanov. „Genetický materiál“ získavali dlhodobým drancovaním slovanských zemí – území Kyjevskej Rusi – čo „zabezpečovali“ Chazari a Byzancia. Dospelých zabíjali a deti cez trh v Konštantínopole postupne predávali do Západnej Európy, a tak vznikol „Nemecký národ“.
 
Ďalší „umelý národ“ sú Maďari. Hoci geneticky s pôvodnými „kamošmi“ Chazarov nemajú dnes v podstate nič spoločného, vymytím mozgov našim ľuďom postupne vytvorili umelý národ, ktorý bez akýchkoľvek škrupúľ začal likvidáciu védickej kultúry našich Predkov. Tu siahnime po knihe G. A. Sidorova Хронолого-эзотерический анализ развития современной цивилизации, časti prvej. Napríklad posledná veta na strane 61, ktorá pokračuje ako prvá na str. 62 a znie: „Na juhu si podrobil svojej vláde Pečenegov, na západe uzavrel spojenectvo s védickými Uhrami, ktorí prišli do Panónie“. Pán Sidorov má v tomto očividné nedostatky. Védická kultúra – aj keď na inom mieste sa zmienil, že Védy „vymyslel“ jeden človek – existovala na našom území už za vlády kniežaťa Sviatoslava. Védickú kultúru však nikdy nevyznávali Maďari, lebo títo v tomto období boli sotva čo „prídení“ na naše územie. Slovieni – domáce etnikum, naši Predkovia tu boli oddávna. Hoci Maďari „oficiálne“ prišli na naše územie hneď začiatkom 10. storočia n. l., v žiadnom prípade nezískali nad nami kontrolu. Mauro Orbini hovorí o poslednom védickom vládcovi na našom území, ktorý zomrel r. 991 a volal sa Sveulado. Teda nielenže si nás Maďari nepodrobili, ale podľa Sidorova s nami knieža Sviatoslav uzavrel spojenectvo, keď chystal trestnú výpravu proti Chazarom. Žeby zároveň pán Sidorov zabudol, že tí jediní, ktorí v tomto období prišli na naše územie boli Maďari, a títo presne naopak, boli dlhoročnými spojencami Chazarov? Naši Predkovia – Slovieni – používali víťazný pokrik „URA“. Je to prastarý víťazný pokrik Slovanov a Árijcov, je to pokrik, ktorý vyjadruje oduševnenie, odobrenie vytrženia. „UR“ znamená Svetlo a „RA“ je nám už známe Prvopočiatočné Svetlo. Znamená teda „Svetlo Najvyššieho“ a je typický VYLOŽENE pre príslušníkov VÉDICKEJ KULTÚRY. Je však pravdou, že pre našich nepriateľov to bolo často to posledné, čo počuli. Nečudo, že bol pre nich veľmi obávaný. Nuž kľudne môžeme čakať, že ho prišelci začali používať skomolene, a tak vznikol názov „Uhri“. A neskôr – po spolupráci na vyvraždení našich Predkov – ho začali používať aj na seba – veď mali ešte v živej pamäti strach z tých, ktorí ho používali a Veľká Tartaria stále existovala. Teda védickí Uhri – s ktorými Sviatoslav uzavrel spojenectvo – určite neboli Maďari. Za prvé preto, lebo s védickou kultúrou nemali nikdy nič spoločné, za druhé preto, lebo v tom čase neovládali naše územie. A ak by nebolo došlo k jatkám Slovanov na Kyjevskej Rusi – pokresťančenie Slovanov cirkevne „svätým“ Krvavým Vladimírom – a následne u nás, tak by sa dnes na nich už dávno zabudlo. V každom prípade by si pán Sidorov mal najskôr doštudovať problematiku Slovienov v časoch a priestore Veľkej Moravy a nie iba šíriť nepodložené špekulácie. A hoci jeho knihy je dobré prečítať, bez Zdravomyslia ani na krok.
 
V našich krajoch je menej známa beštialita, s akou rozdelili kresťania Srbov a vytvorili „nový“, ale umelý národ Chorvátov.
 
My už dávno vieme, že na to, aby sme pochopili význam a dejinnú dôležitosť Slovanov v Európe nám stačí si prečítať Maura Orbiniho. Ostané zdroje boli – bohužiaľ – ale úmyselne a systematicky zničené. Ale aj napriek tomu niečo sem tam zostalo. Napríklad v kronike Pavla Diakona sa hovorí o tom, ako Slovania r. 611 spustošili Istriu. V liste patriarchu Nikolaja II (1084 – 1111) cisárovi Alexandrovi sa hovorí, že Avari (pod týmto menom najčastejšie figurujú Slovania) ovládali Peloponéz 218 rokov, a teda rímska moc tam nemala od konca 6. storočia po r. 810 svojich miestodržiteľov. V kronike Izidora, sevillského biskupa sa hovorí, že začiatkom panovania Heraklea (r. 610), sa Slovania zmocnili Grécka. Sýrsky presbyter Foma, ktorý žil v 7. storočí píše o tom, ako Slovania okolo r. 623 napadli Krétu a iné ostrovy. Historik Pavol Diakon hovorí o tom, ako Slovania r. 642 napadli južné Taliansko. Slovanské vojenské pochody pokračovali v rokoch 618-619, 622 a 626. Podľa údajov Klassena, byzantský cisár Porfyrogen písal, že v tom čase Chorváti po prijatí kresťanstva (očividne predtým, ako nám Cyril a Metod „vynašli“ cyriliku) podpismi vo vlastnom jazyku potvrdili prísahu rímskemu pápežovi, že nebudú bojovať s inými národmi. V jednom z listov pápeža Jána VIII – súčasníka Cyrila a Metoda – sa jednoznačne hovorí, že „slovanské písmená“ boli známe ešte pred Cyrilom a Metodom, a že Cyril ich iba „znovu našiel, znovu objavil“. Existuje aj historické svedectvo byzantského panovníka Konštantína VII (912-959), ktorý v traktáte „De administrando imperio“ napísal, že Chorváti r. 635 po prijatí kresťanského krstu prisahali vernosť rímskemu pápežovi a v dokumente, ktorý bol napísaný „ich vlastným písmom“ sľúbili zachovávať mier so svojimi susedmi.
 
Nuž, tu je zrod „Chorvátskeho“ národa. Sú to tí Srbi, ktorí prví zradili védickú kultúru svojich Predkov, odtrhli sa od ostatných Srbov a prijali kresťanstvo. Učebnicová ukážka temnej kresťanskej diplomacie. Vari ani netreba hovoriť v súvislosti s kresťanstvom o temnej diplomacii – veď inú ani nikdy nemali. Zahrali na nôtu niektorým vodcom – veď knieža bol v našich podmienkach nie dedičný, ale najschopnejší panovník vybratý ľudom na časovo obmedzenú dobu. Kresťania im začali „spievať pesničky“ o ich božej vyvolenosti, ktorá je – akože ináč – už dedičná. Nuž a čo dlhodobo spôsobujú kresťania svojim vlastným bratom – Srbom – už je dostatočne známe.
 
V súvislosti so Srbmi si pozrite aj túto fotografiu od nášho čitateľa zo Srbska:
 
* 
 
Podľa dátumu si môžete spomenúť, že ide o predvečer tohtoročných volieb v Srbsku. Temná škvrna zaznamenaná satelitom je výsledok pôsobenia HAARP-u, ktorý spolu s „práškovaním“ a ďalšími „božími“ požehnaniami ovplyvňoval, ako budú ľudia v Srbsku voliť. A máme vôbec poňatia, čo robia s nami? Našich biorobotov to ani nezaujíma...
 
V Slovansko-Árijských Védach sa hovorí o Zdroji Života. Bol uložený Bohmi v dávnej minulosti do sibírskej zeme. Nikto presne nevie čo to je, ale vieme, že putuje v zemi a v určitých časoch sa približuje k povrchu zeme, pričom na povrchu sa začnú prejavovať nevídané udalosti. Rastliny môžu rásť do nebývalých rozmerov či úrody, ľudia môžu nadobúdať nadľudskú silu a schopnosti. Hoci Kazaci v minulosti svojim bojovým umením bežne vyhrávali nad desaťkrát silnejším nepriateľom, tak teraz sa tento pomer môže zvýšiť na oveľa viac. Malá skupina védicky znalých ľudí môže porážať desiatky tisíc nepriateľov a to bez straty vlastných životov. Ako sa dá takáto sila „prilákať“? Napríklad chorovodmi a celkovo prastarými obradmi a rituálmi. A tu to je – ak sa dáte viesť samozvanými „žrecmi“ či „volchvami“, ktorí si svoje „slovanské“ obrady sami vymysleli a s ostatnými „nepotrebujú“ spolupracovať, alebo ak ste síce v „oduševnenej“, ale iba virtuálnej skupine „Slovanov“, tak sotva môžete očakávať „príchod“ Zdroja Života. Hoci okrem Zdroja Života sa na konci Veku podľa prastarých proroctiev aktívne zapoja aj iné sily, bez vedenia – poznania odkazu našich Predkov (Véd) to jednoducho nepôjde.

 https

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

WEBHOSTING EARTH

https://www.webhosting-earth.com/comparison-services

https://www.webhosting-earth.com/cloud-hosting

https://www.webhosting-earth.com/woocommerce-hosting

https://www.webhosting-earth.com/worpress-hosting

https://www.webhosting-earth.com/web-hosting

https://www.webhosting-earth.com/woocommerce-hosting-2

https://www.webhosting-earth.com/web-hosting/joomla-site-hosting

https://www.webhosting-earth.com/web-hosting/magento-site-hosting

https://www.webhosting-earth.com/web-hosting/drupal-site-hosting

https://www.webhosting-earth.com/web-hosting/prestashop-site-hosting