Termín „Platónova demokracia“ sa môže niekomu zdať zvláštnym, ale podstata je veľmi jednoduchá a priamočiara. Chceme tým povedať, že začierame do sféry antickej klasiky – kde podľa všeobecne prijímaných kritérií aj Platón patrí.
Niektorí už určite viete – áno, odvolávame sa na klasické Platónovo dielo ÚSTAVA. Platón tu – okrem iného – vysvetlil aj mechanizmus (principiálne cyklický) postupného striedania sa sociálnych zriadení na Zemi. Celý tento cyklus pozostáva z piatich komponentov.
Najdokonalejšie zriadenie je spravodlivá vlády menšiny – Aristokracia. Ide o prípad, keď – z pohľadu celej spoločnosti – krajinu riadi malá skupina vysoko kvalifikovaných žrecov. Odtiaľ pochádza aj pôvodný význam slovného spojenia: „Árijec sto krát“, a preto „Aristokracia“. Tu len zdôraznime, že „aristokracia“ a „šľachta“ nie je v žiadnom prípade to isté. Odvodiť dôkaz si môže každý absolvent kurzu Bukvice Slovienorusov-Rusínov. Dve slová sú len vtedy identické, ak majú identickú údelnú váhu slova. A keďže nás v minulosti podľa knihy Sefer Jecira zakabalili v troch rovinách – Človek-Kosmos-Čas – tak aj údelná váha slova (názvu) má tiež tieto tri úrovne číselného vyhodnotenia. Ak by slová boli identické, tak aj všetky tri zložky údelnej váhy slova musia byť identické. A toto v žiadnom prípade neplatí.
Niektorí radi namietajú, že slová v minulosti vznikali akosi náhodne – ako sa kto vyspal a podobné nezmysly. Veď údajne aj náš jazyk vznikol z kombinácie bulharského a gréckeho jazyka.
Na tento jazykový nezmysel existuje – z pohľadu lingvistiky – jednoduchý protiargument. Ani gréčtina, ani bulharčina (okrem iného) NEOBSAHUJÚ fonému H (ћ). Nuž a ako môže niekto dať to, čo nemá? Veď ani netuší že niečo nemá, teda že môže existovať aj niečo iné. A to ešte nehovoríme o ďaleko zložitejšej gramatike jazykov Západných Slovanov oproti jazykom Južných Slovanov…
Čo sa týka „náhodného“ vzniku slov a názvoslovia vôbec, tak tu sme – z pohľadu védizmu – zase dôsledne na pôde evolúcie Ducha, nie druhov. Existujú totiž iba dva základné princípy vývoja (evolúcie): doktrína vývoja druhov a doktrína vývoja Ducha. Doktrína vývoja druhov môže mať podobu náhodnú (Darwinizmus) a cieľavedomú, systematickú (dnes Piakinizmus a ním pretláčaná Mŕtva voda). Podľa tejto teórie sa druhy neustále vyvíjajú – čo sa však zatiaľ nijako nepodarilo v praxi dokázať. Nové druhy sa dnes objavujú iba ako výsledok rôznych genetických manipulácií – teda nepodliehajú Zlatému rezu, nie sú z Tmavej Hmoty Jediného Roda a netkala ich Zlatá Priadka Makoš.
Védická doktrína stojí na postuláte, že DRUHY SÚ NA SVOJU ÚLOHU OD PRVOPOČIATKU STVORENÉ DOKONALE, VYVÍJA SA IBA DUCH, KTORÝ POSTUPNE – z nižšej inkarnácie na vyššiu inkarnáciu – MENÍ „VOZIDLO“ (teda fyzické telo).
Z Metafyziky vieme, že každá čakrová a dimenzionálna štruktúra človeka (fyzické telo ich má nad sebou 7) vykazuje z pohľadu mozgu svoje vlastné nosné vibrácie. Siedma čakra (Rodnik) je na úrovni mozgu zastúpená γ (gama) rytmom. Z pohľadu týchto vibrácií je γ rytmus zodpovedný za naše „celostné“ ponímanie, t.j. práve skrz tieto vibrácie ponímame predmety okolo seba ako celostné, hoci v skutočnosti ide iba o energie a ich toky rozličných frekvencií. Na tejto úrovni každý predmet na Zemi neustále vysiela svoje vibrácie, ktoré plynule prechádzajú z elektromagnetických vĺn do zvukových a opačne. Človek má od prvopočiatku schopnosť tieto zvukové vibrácie „počuť“, a tak každý predmet nepretržite vysiela svoje prvobytné MENO, ktorým sme ich v minulosti aj pomenovali. Teda neexistujú „náhodné“ mená či názvy, to sú iba dezinformácie. Dnes však – vďaka uchyteniu vedomia do matríc a prítomnosti negatívu – má väčšina človekov túto schopnosť potlačenú.
To však neznamená, že prvobytné mená a názvy neexistujú.
Druhým stupňom vývoja spoločnosti podľa Platónovho triedenia je Timokracia, teda nespravodlivá vláda menšiny.
Tretím vývojovým stupňom je Oligarchia – čo určite nie je potrebné vysvetľovať.
Štvrtým je Demokracia, ktorá postupne a plynule prechádza do Tyranie. Nuž a práve tu sa teraz nachádzame.
Tyraniu vari netreba ani vysvetľovať.
Našu generáciu v škole učili, že výraz „Demokracia“ pochádza zo zloženiny dvoch gréckych slov: Demos+Kratos, čo bolo podávané ako „Vláda ľudu“. Je to síce pravda, ale iba polovičná. Ľud pod názvom či kategóriou „Demos“ bol totiž iba v Aténach. Je tak označovaná tá vrstva obyvateľstva, ktorá vlastní rabov (dnes používame výraz otrok). Teda výraz „Demokracia“ doslovne znamená „Vláda vlastníkov rabov (t.j. vláda otrokárov)“ – čo aj je pravda. V demokracii je najsilnejší ten, kto si podrobuje ostatných ako svojich rabov…
Naproti tomu v Sparte sa obyvateľstvo nazývalo „Ochlos“, čo znamená všetci, celý Národ. To, že ich historici „ociachovali“ ako „oligarchov“ je len ďalšia dezinformácia. Veď zároveň tí istí historici dopĺňajú, že človek v Sparte nevlastnil okrem osobných potrieb (vrátane zbraní) nič, pretože všetko ostatné v spoločnosti bolo spoločné, teda v skutočnosti NÁRODNÉ. Nuž akáže „OLIGARCHIA“..!?
Spravodlivý systém by sa mal teda nazývať „Ochlokracia“, nie na porobe väčšiny menšinou („elitou“) založená „Demokracia“. Ale platí Kon „Čo prehlásim, to aj som“, teda upozorňujeme – a nie po prvý raz – vážte každé slovo, každé slovo je psychoprogram… preto naozaj sme to, čo o sebe prehlasujeme!
Demokracia „ponúka“ obyvateľstvu demokratické nástroje. Sú to napríklad demokratické voľby, či aj právo demokraticky prejaviť tzv. „občiansku nespokojnosť“. Je až zarážajúce, ako veľa naivných žije okolo nás. Niekto múdry v minulosti už jasne pravdu vyjadril: „Ak by voľby mohli niečo zmeniť, už by ich dávno zakázali“. S týmto môžeme iba súhlasiť, ale pre úplnosť treba doplniť, že tu patria aj protivládne demonštrácie a naivný slogan „robme aspoň niečo“. A preto aj v anglojazyčnom prostredí vznikla nám už známa iniciatíva „VOTE NOBODY“ (t.j. VOĽTE NIKOHO).
Veď sú to predsa DEMOKRATICKÉ NÁSTROJE, a demokracia určite neznamená slobodu všetkým. Slovné spojenie je predsa jasné.
Čo sa týka volieb odporúčame si prečítať rozprávku od H. CH. Andersena Malá morská víla – na pochopenie „odovzdávania hlasu“. V jezuitskom obrade Matrice „demokratické voľby“ je to predsa jasné a nezamaskované. Účastník volieb prichádza dobrovoľne a odovzdáva komusi svoj HLAS tým, že ho vhodí do URNY. Veď to je očividné – kto hodí svoj hlas do URNY ten ho na štyri roky dobrovoľne POCHOVÁ (lebo prišiel dobrovoľne). A keďže pochovávame (dávame do urny) mŕtvych, tak sa niet čo diviť, že mŕtvy hlas nebude ďalšie volebné obdobie nikto počuť. Ale s hlasom odovzdal aj právo iným rozhodovať za seba, vrátane dobrovoľného poskytovania svojej životnej energie.
To, že si myslí, že o čomsi rozhodol v cudzej Matrici je jeho nevedomosť a naivita.
A presne to isté platí napríklad aj pre demokratické právo vyjadriť „občiansku nespokojnosť“ formou akýchkoľvek protivládnych demonštrácií. Vláda má právo – dané jej vo voľbách – aj násilne zakročiť proti demonštrantom (ktorí ju predtým zvolili), ak to uzná za vhodné. Veď ide o DEMOKRACIU, nie OCHLOKRACIU.
Mnohým stále nedochádza, že rab (otrok) je preto rabom, lebo nemá v skutočnosti žiadne práva.
Áno, demokracia poskytuje rabom „nástroje demokracie“, teda akési pomyselné „zbrane“ predurčené na iluzórny boj proti moci štátu. Kľúčové slovo na označenie týchto „zbraní“ je iluzórne. Rabom demokracia nikdy neposkytne skutočné „zbrane“, veď preto sú rabmi.
Pochopiť sa to dá na jednoduchom názornom príklade. Malým chlapcom rodičia často kupujú plastové či drevené zbrane, aby sa s nimi hrali na vojačikov. V danom vývojovom stupni ich chlapci naozaj považujú za skutočné – ale pre žiadneho dospelého nikdy nemôžu predstavovať skutočnú hrozbu – veď sú plastové či drevené. Na obrázku vidno pre názornosť niekoľko príkladov:
Platí nekompromisná analógia. Akú hrozbu pre dospelých predstavujú plastové či drevené zbrane chlapcov, presne takú pre architektov Demokracie voľby či demonštrácie. Demonštrácie sú navyše nebezpečné aj tým, že tam môžu byť inštalovaní provokatéri a vyprovokovať násilnú reakciu štátu, ktorému sa to môže hodiť. A čím sú pripravení ľudia typu „robme aspoň niečo“ reagovať? Odpoveď poznáme aj bez dlhých komentárov:
Po ukončení cyklu vždy prichádza ďalší veľký, systémový RESET a nový, spravodlivý začiatok. My to nazývame Zlatý Vek. Je to kosmický cyklus, nepodlieha predstavám naivných ľudí. Kto si myslí, že ho môže zastaviť, ten nech najskôr skúsi zastaviť pohyb kosmických telies vo Vesmíre…
V našom Svetoponímaní tieto fázy vývoja tradične odvádzame od cyklov (fáz) Svaroga: Ráno, Deň, Večer a Noc. Ráno Svaroga už nastúpilo.
Hlavným nástrojom uzavretia človeka do Matrice je manipulácia so Psychickým časom – ale to už vieme. Preto len krátko. Štát uzatvára človeka do štyroch nám už známych mantinelov:
Systematickým tlakom vládcov demokracie na každý mantinel samostatne sa postupne hracie pole človeka zmenšuje. Podľahnutie tlaku zlomí Vôľu človeka. Človek bez Vôle sa mení na zbabelca a to už je iba poslušná ovca – teda v zmysle Biblického projektu „dobytok na zabitie“.
Pozrime sa na jednotlivé mantinely. Mantinel „Sex“ je pre usporiadané páry nepodstatný, pretože takto nepodliehajú – ak nechcú – tlaku tohto mantinelu. Jeho posuv sa teda dá eliminovať.
Mantinel „Moc“ je už dnes jasný. Kto rozmýšľa – teda naštartoval prácu Živlu Ohňa – ten dokáže zlovôli Moci odolávať. Poznamenávame, že každý Živel má prejavy na štyroch úrovniach: Živatmy, Ducha, Duše a Tela (podrobnejšie kniha Číslovo a plagát Bukvice). Preto ani rozmýšľanie nie je ako rozmýšľanie…
To isté možno povedať aj o tlaku mantinelu „Peniaze“. Najvýstižnejšie to vyjadril Voltaire:
Pre koho sú peniaze všetko, ten bude čoskoro robiť všetko pre peniaze.
Teda trom mantinelom dokáže človek odolať, dokáže si dať na ne pozor. Čo však stále mnohým nedochádza, je dôležitosť štvrtého Mantinelu: Informácie.
Informácia je v našom Svetoponímaní personifikovaná Vodou. Aj tá – samozrejme ako každý Živel – má štyri úrovne.
Nájsť správny pomer Ohňa a Vody je úlohou dneška.
Živá Voda vedie k Životu, Mŕtva ku Smrti. Rozhoduje každý sám a za seba. Aj s následkami, pretože to je rozhodnutie DOBROVOĽNÉ. Táto zodpovednosť sa nedá preniesť na nič a nikoho.
Informácia sa skladá z troch základných komponentov: Informačný Nosič, Informačný Obsah (Energeticko-Informačné Pole) a Vektor pôsobenia:
Neexistuje neutrálna informácia, každá má svoj vlastný Vektor smerovania, pretože každý Vektor smeruje ku konkrétnemu bodu v našom biopoli, z ktorého začína kanál, ktorý je prepojený s kanálmi 12-rozmernej Hry, atď., atď…
Informačný nosič je červená gulička uprostred. Na prvý pohľad ide o neutrálnu situáciu – ale to je iba zdanie. Na informačný nosič je VŽDY naviazaná navná, teda jemnohmotná zložka informácie. Túto zhotovujú spravidla skúsení mágovia alebo šamani – najmä ak ide o informáciu z médií. U nás najčastejšie ide o cigánsku mágiu. Podstatná časť informácie (teda buď Živá alebo Mŕtva Voda) je umiestnená práve v jemnohmotnom priestore okolo nosiča, teda pre naivné stádo je nedosiahnuteľná, ale zato o to účinnejšia. Matrica pôsobí hlavne na tie časti procesu myslenia a uvedomovania človeka, ktoré nedokáže vedome ovládať.
No a práve táto časť informácie je podstatná a nastavuje vektor pôsobenia, hoci navonok sa zdá, že ide o niečo úplne iné. Pre lepšie pochopenie podstaty si to môžeme priblížiť na príklade populárnej piesne Simon & Garfunkel: The Sound of Silence:
Väčšina poslucháčov – najmä ak neovládajú angličtinu – sa naivne zameria na rytmus či prevedenie, v podstate nik sa nezamyslí čím pieseň začína. A práve prvé slová navádzajú vektor smerovania: „Hello Darkness My Old Friend…“; teda „Ahoj Temnota, moja stará Priateľka“, ale vzhľadom na podstatu to môžeme preložiť asi ako „Ahoj Temnota, moja dôverná Priateľka“…
Teda hoci informačný nosič sa tvári neutrálne, informačný obsah je jednoznačný. A tak každý, kto sa započúva do piesne, kto si ju pospevuje aj bez pochopenia textu sa dáva k službám Temnote (je to v prvej osobe). Ako konkrétne a čo – je zase ďalšia vec. Ale tu opäť je namieste spomenúť citát rímskeho cisára Marca Aurelia:
Len hlupák si myslí, že zlí ľudia nerobia zlé veci.
Bez efektívnej metafyzickej praxe (meditácií a čistiek negatívu) sa z Matrice v podstate dostať nedá.
Ale dostať na vyššiu úroveň je možné len na základe splnenia troch podmienok: Znanie, Rozhodnutie a Čin (KONanie). Triglav je v našej Tradícii pevne usadený.
Ak by sme sa vrátili k demokratickým súvislostiam, tak nemožno si nevšimnúť onú populárnu dogmatiku (už sme to spomínali): „spájajme sa“, či „robme aspoň niečo“.
V princípe logické slogany, ale ako vyzerajú z pohľadu našej Kultúry? S akou informačnou dimenziou pracujú (Telo, Duša, Duch, Živatma)?
Nikto neurobí chybu, ak sa pripraví na všetky alternatívy vývoja – nech ide o akúkoľvek oblasť. Ak sa teda „spájať“ – tak s kým vlastne? Len tak, s hocikým, kto príde pod ruku? A aj spávať treba len tak, s hocikým?
Snažte sa nepracovať s ľuďmi – nech sú to aj géniovia – s ktorými nie ste psychologicky kompatibilný, pretože skôr alebo neskôr to privedie k nenávisti a nepriateľstvu, ktoré budú mať prioritu pred spoločným nepriateľom. Treba pracovať s človekmi psychologicky kompatibilnými, aj keď nemusia byť géniovia. Američania majú na to dobré príslovie:
Najhorší business je z priateľstva, najlepšie je priateľstvo v spoločnom businesse.
A je to rozhodne overená pravda. Ak sa budete spájať s takými, s ktorými máte spoločné záujmy (napr. obrana Národa), tak budete stretávať poriadkumilovných, energických, čistých človekov, pretože takouto činnosťou sa zaoberá iba špecifická časť Národa.
V spolupráci s takýmito sa nestanete iba lepšími, ale budete donútení rásť a rozvíjať sa. Budete sa cítiť sebaistejšie, pretože budete vedieť, že odnikadiaľ nepríde žiaden spasiteľ sveta, nikto nepríde riešiť naše problémy.
Tento fakt a stav ani nie je záležitosťou špekulácií a ilúzií, treba to skôr precítiť.
Bez spoločnej prípravy nepríde pocit spolupatričnosti a spoľah na ostatných. Preto treba pracovať na horizontálnych spojeniach s rovnako mysliacimi.
Za posledné roky sme si zvykli míňať peniaze na zbytočné veci, na veci zdôrazňujúce nejaký status, na prestížne dovolenky, na vytváranie dojmu a prestíže celkovo. Toto všetko je však pre praktické využitie nepoužiteľné, dá sa bez toho zaobísť.
Už len za hranicou sa veci majú inak. U nás populárne „odpojme sa od systému“ môže dopadnúť veľmi zle. Systém sa totiž nemusí chcieť odpojiť od vás. Vari najvýstižnejšie to vyjadruje film Slnečná žiara (Солнцепек), ktorý bol v čase písania tohto článku na YouTube niečo okolo mesiaca a už mal hodne nad 800 000 prezretí. Nie je to ľahký film, ale mohol by prebudiť spiace vedomie „odpájačov od systému“, lebo v skutočnosti sa odpájajú od reality. Kto prestane sledovať dianie v hlavnom meste riskuje, že toto dianie ho „dobehne“ v tej najneočakávanejšej chvíli – aj vo vlastnej záhradke… Veď v každom ozbrojenom konflikte nebojujú proti sebe iba nepriateľské armády. Až priveľmi často tam možno nájsť nemilosrdných zločincov a drancovačov bez škrupúľ. A kto si myslí, že im postačí ukázať napr. papierik deklarácie „živého človeka“ – nech si sníva ďalej.
(video nájdete na tejto linke: www.youtube.com/watch?v=115TanOx_zc)
Teda treba sa zobudiť do novej reality v ktorej už žijeme. Je to iná realita než tá, na ktorú sme si zvykli za posledné desaťročia.
Treba sa pripravovať aj fyzicky, veď stále platí „v zdravom tele zdravý Duch“.
Treba ustanoviť a udržiavať komunikáciu so sebe podobnými.
No a nikdy neuškodí si zabezpečovať všetko nevyhnutné na prežitie – ak by na to (hoci aj krátkodobo) došlo. Ak by trebalo odísť z mesta iba pešo, ako by to vyzeralo? Mnohí pravdepodobne až vtedy zistia, že na niečo také nemajú ani obuv, ani oblečenie. Môžete v obuvi, ktorú máte, chodiť po poliach či lesoch? Môžete v oblečení, ktoré máte, prespávať na poliach či v lese? Máte ruksak na veci či kufrík s kolieskami? A ak sa fyzicky nepripravujete – koľko dokážete prejsť v lesnom teréne za deň? Kolobežky asi v lese veľmi nepomôžu…
Dnešné mestské obyvateľstvo už stratilo aj návyk osobnej komunikácie, mobily a internet nemusia stačiť…
Teda tak. Informácia je podstatným, ale nepochopeným mantinelom. Pracujme s Ohňom a Vodou tak, aby nahor stúpal Vzduch, teda Duch. Veď Ráno Svaroga je tu. Ten žije, kto myslí. Dnes to platí dvojnásobne.
11.11.2022
