ŽIVOTNÁ MISIA

4. januára 2020 | ENERGIE ŽIVOTA, METAFYZIKA

Otázka spoznania našej vlastnej misie, t.j. životnej úlohy, ktorú sme dostali na realizáciu v tejto inkarnácii je určite pre každého dôležitá. Každý z nás tu totiž s touto svojou vlastnou, konkrétnou úlohou prišiel a práve podľa splnenia či nesplnenia úlohy sme vždy na konci každej našej materializácie hodnotení.

Mnohí si ešte určite pamätáte, že otázka Karmy a Inkarnácie či Reinkarnácie nie sú pre nás veľmi „staré“ pojmy. Za socializmu sme o niečom takom ani nechyrovali, vedeli sme iba o náboženstvách a ateizme. A tak sa stalo, že v podstate hneď po zvonku riadenom prevrate zameranom na následné rozkradnutie nášho národného hospodárstva sme začali – podľa vopred pripraveného programu – dostávať aj informácie o dovtedy neznámych pojmoch „Karma“ a „Inkarnácia“. Hoci tieto fenomény existujú – ba sú dokonca súčasťou našej pôvodnej Kultúry – tá verzia, ktorá sa k nám po prevrate dostala je účelová „demoverzia“ z dielne Krišnaitov. To, že skutočná indická tradícia nie je totožná s tou, ktorú založil a do Západného sveta importoval zase Cigán („vynálezca“ Krišnaizmu) je nám už známe.

Vysvetlenie, t.j. „objav“ karmy a inkarnácie bol načasovaný bezprostredne na poprevratové obdobie, aby sme dostali „vysvetlenie“ prečo sa celková situácia pre obyvateľstvo zhoršuje. Bola to príprava na to, že budeme musieť odpracovávať (údajne svoju) „karmu“, teda odôvodnenie toho, prečo prídu na nás depresie, strádania, nezamestnanosť, strachy o to, či budeme mať začo uživiť rodinu, či budeme mať prácu a ďalšie problémy spojené s kapitalizmom, presnejšie s imperializmom.

Toto všetko je spojené s tým, že všetky poprevratové vlády nás dávali do nájmu Temným žrecom, ktorí na nás vylievali ich negatív (karmu), ktorý oni sami vytvorili. A my odpracovávanie cudzej karmy odsúhlasujeme viacerými už vopred detailne vypracovanými obradmi (procesmi), napríklad voľbami (pričom je úplne jedno koho volíme). Oni totiž výborne poznajú Kony Stavby Sveta. Prvý z nich hovorí, že nikto nemá právo ovplyvňovať slobodu rozhodovania iného hráča v 12-rozmernej Hre. Ale každá dohoda je vždy nad Konom, teda ak s nimi uzavrieme dohodu – hoci aj v nevedomosti – dohoda platí. Teda oni stvárajú po Svete čo chcú, a tento nimi vytvorený negatív odpracovávajú tí, ktorí pristúpia na dohodu. Oni preto NEPODLIEHAJÚ trestu zo strany Astrálu – Kony neporušili. A naša nevedomosť je naša zodpovednosť. Neznalosť neospravedlňuje, pretože dnes už je možnosť nájsť informácie o týchto skutočnostiach.

Hneď treba dodať, že my, Slovieni a Rusi nemáme po našich Predkoch z minulosti ŽIADNE Rodové prekliatia. Naši Predkovia žili čisto a dodržiavali Kony Stavby Sveta. Nemáme teda čo odpracovávať za naše Rody. Ak niečo, tak reč je iba o relatívne nedávnom období, odkedy sme prijali kresťanstvo. Lebo týmto sme sa my – Živatmy – sami inštalovali do 1-2-3 priestorovej rozmernosti 12-rozmernej Hry, s ktorou sme prepojení cez zodpovedajúce čakry. A to je domáci priestor Slovenov, teda Rabov.

Treba nám vedieť aj to, že celý Astrálny Svet – Svet Príčin – kompletne dodržiava Kony Stavby Sveta, a preto tam, nad nami, v podstate nikto neprejavuje záujem nám dnes nejako pomáhať. Oni všetci jednoducho predpokladajú, že ak tu žijeme v žumpe – na úrovni 1-2-3 čakry – tak tu žijeme na základe vlastného rozhodnutia – a to vždy a všetci hore rešpektujú ako základné Pravidlo. Preto aj nebolo ďaleko k rozhodnutiu o definitívnej likvidácii nášho sveta.

Jediné Vysoké Energie, ktoré nám naozaj pomáhajú, sú naše Rody. Ale to my nepociťujeme vždy, pretože počas Noci Svaroga je naša schopnosť chápať súvislosti obmedzená na 3% kapacity mozgu.

S nástupom Rána Svaroga nastúpila aj reálna šanca sa z našej situácie dostať. Naša záchrana je dôsledok a každý dôsledok má svoju príčinu. Ako nám oznámil Jemnohmotný Svet, oslobodenie dnes nemôže nastať automaticky, bez príčiny, t.j. „Japoncom Samosato“. Takéto niečo vo Vesmíre NEEXISTUJE.

Oslobodenie je možné výlučne cez nadobudnutie zodpovedajúcich znalostí (spoznania v akom stave sa nachádzame), uvedomelým rozhodnutím (prejavom vlastnej vôle) a vykonaním krokov, ktoré na základe zavŕšenia predchádzajúcich krokov dáme do pohybu (Činom). Inak to nebude, Zlatý Vek v kresle s ovládačom a pivom v ruke sa nebude konať. Toto môžeme každému zodpovedne prehlásiť.

Teda začnime tam, že pre nás tvari zostavili lživý Obraz Sveta a my sme ich hru prijali. Preto nebudú za to postihnutí zo strany Konu.

Naša tragédia spočíva v tom, že sa ani nesnažíme overiť si, kto nás dnes vedie, hoci znalosť o tvaroch je súčasťou aj učenia Noci Svaroga. V tomto smere teda neprinášame nič nové. A tak prijímame cudzincov aj Zmeskov ako vlastných. A to aj napriek tomu, že vieme že toto viedlo k tragédii Tartarie.

U Starovercov na Sibíri sa ešte dodnes zachoval prastarý zvyk – tam, kde ostali žiť vo svojich dedinách. Cigáni nikdy a za žiadnych okolností nesmeli prejsť cez dedinu. A ak cez dedinu prechádzal na pohľad biely, ale neznámy človek a požiadal o pohár vody, tak mu ho síce poskytli, ale pohár potom zničili. Dobre teda vedeli, aké nebezpečenstvo hrozí cez energeticko-informačné polia tvarov, ktoré sú agresívne a majú schopnosť preformátovať energeticko-informačné polia človeka. A takto naformátované polia – keďže nehmotné riadi hmotné – následne zmenia štruktúru Krvi a začnú fyziologicky pôsobiť aj na fyzické telo.

A negatív sa začína uplatňovať.

S Tartariou je často spájaný pojem „Mogol“. A tomu nachádzame potvrdenie aj v našej literatúre – Jonáš Záborský v knihe DEJINY KRÁĽOVSTVA UHORSKÉHO hovorí o Mogoloch. A prečo potom historici v komentároch v tej istej knihe – bez pozastavenia sa nad podstatou výrazu – hneď menia Mogolov na akýsi maličký kmeň „Mongolov“?

Zo starovereckých zdrojov zo Sibíri vieme, že výraz „Mogol“ naši Predkovia používali. Človek je – okrem prítomnosti Živatmy – rozpoznateľný tak, že okolo hlavy má „auru“, teda kto vidí energie vidí akúsi „svätožiaru“. A Mogol je ten, kto má „svätožiaru“ nie iba okolo hlavy, ale kompletne okolo celého tela.

Keď už sme pri pôvodných výrazoch, tak spomeňme ďalší – „milosrdenstvo“. V pôvodnom – našom – význame slova to je oslobodenie seba a svojho okolia od Zla. Teda prejavom milosrdenstva v pôvodnom význame slova nie je tolerovanie Zmeskov v dnešných „Občinách“, ale práve naopak, zbavovanie sa ich vo svojom životnom prostredí. Bez ohľadu na to, ako sú oblečení a upravení. Inak nemôže byť o Občinách ani reči.

Prejdime teda k našim misiám. Hovoríme o životnej úlohe, ktorú sme dostali v tejto inkarnácii. Misiu má každý jeden z nás. Ale v súvislosti s misiou sa určite hneď vynoria dve otázky: Existuje vôbec nejaká moja misia, a ak hej (druhá otázka) plním ju ja, alebo mi ju niekto ukradol aj s potenciálom, ktorý som na jej splnenie dostal(a)?

Ak na úrovni preciťovania pociťujeme (7.-8.-9. čakra a vyššie), že naozaj nejakú misiu máme, ale niekto nám ju prebral, tak musíme žiadať o jej vrátenie aj s príslušenstvom. Toto musíme žiadať v meditácii. Ale tu hneď nastupuje otázka: ak nám ju niekto ukradol, ako s ním naložiť? Veď poznáme Zápoveď Odina:

KTO NEPOTRESTÁ ZLO JE ZODPOVEDNÝ ZA JEHO ĎALŠIE ŠÍRENIE

Zlodeja – v Astrále – je nevyhnutné potrestať, t.j. zlikvidovať. Inak bude v zlodejoch (t.j. zlých dejoch) beztrestne pokračovať. A práve Človek je zástupcom Jediného Prvobytného Stvoriteľa, pretože má jeho Časticu – ŽivAtmu, preto nemá právo takéto zlodejstvo tolerovať, nikto nemá právo porušovať Kony. Nástrojom likvidácie v Astrále je preklínanie. Nepotrestanie je porušenie Konu Stvoriteľa. S následkami.

Každá životná misia je naša konkrétna úloha tu na Zemi, v tejto inkarnácii. Je to to, čo musíme absolvovať. Ak túto úlohu neprejdeme, tak na konci života aj tak dostaneme otázku: „Kde je tvoja misia? Kde je tvoja domáca úloha? Prečo si ju neurobil“? Možno – už zo zvyku zo Zeme – by sme sa chceli vyhovoriť, napríklad štýlom: „Stratil som ju“. Ale ako sa dá stratiť domáca úloha? Ale ak som ju neurobil (stratil), čo som vlastne tam dolu, tu na Zemi robil/a?

Možno že sa pokúsime vyhovoriť, že bola veľmi ťažká. Ba že dokonca smrť prišla skôr, ako som ju mohol zavŕšiť, či dokonca – čo je ešte horšie – vôbec začať?

Treba nám vedieť, že zo života nás najčastejšie odoberajú práve preto, lebo neplníme úlohu, pre ktorú sme na Zem prišli. Ak človek neplní svoju misiu, ak sa ňou vôbec nezaoberá, teda nielenže nič v tejto veci nerobí, ale dokonca ju ani len nehľadá, tak bude zo života určite predčasne odvolaný.

Úplne inou otázkou zase je, že medzi nami žijú aj takí, ktorí kradnú cudzie misie. Prídu zvyčajne na hotové, a ak si na niečo nedáme pozor, ak to necháme „len tak“, bez dohľadu, tak si našu misiu prisvoja, a to obyčajne vo fáze, keď už máme napracované nejaké zásluhy. Ale ak nám niekto ukradne, odníme našu misiu, tak nám automaticky odoberá aj potenciál, ktorý bol na túto misiu pridelený.

Ukradnúť nám môžu nielen domácu úlohu (zvyčajne už značne rozpracovanú), ale aj potenciál, ktorý k našej domácej úlohe patrí.

V takomto prípade sa stáva, že človek začne žiť pusto chápajúc, že nežije správne. Vie, že čosi nesedí, že má čosi hľadať, že čosi mu treba vrátiť. Ale bývajú aj také prípady, že ak človeku ukradli nielen jeho úlohu, ale aj jeho potenciál, tak často mu neostane už ani len síl nato, aby popremýšľal, že čosi nie je v poriadku.

Ďalšiu otázku, ktorú si potom dávame je, že ak sme zistili, aká je naša misia a pracujeme na nej, či sme ju skutočne obsiahli celú. Či nám niečo niekde neostalo, niečo čo sme nepochopili, alebo si nevšimli. Často nás môže táto myšlienka mátať. Lebo ak ešte nepoznáme všetky body našej úlohy, koľko z nej môže ešte chýbať, ostávať nami nepoznané?

Sú však aj také prípady, že o svojej misii vieme, ale ona ostáva zasypaná všakovakým balastom. Napríklad potrebujeme vypracovať diplomovú prácu, ale najskôr nám „vyskakujú“ dôležitejšie úlohy. Musíme najskôr popratať, potom navariť, potom poumývať riad… atď., atď. Keď si nakoniec oddýchneme rozhodneme sa, že budeme na nej pracovať zajtra. Ale zajtra nastane taká istá situácia, také isté zámienky, také isté odklady…

Takýto postoj k vlastnej životnej misii patrí medzi najčastejšie. A potom, keď ju začneme konečne plniť, si dávame otázku: „A plním zo svojej životnej misie všetko to, čo k nej patrí?“ A ak aj plním, je to dostatočne rýchlo na to, aby som ju stihol celú dokončiť? Ale či sa nám to páči alebo nie, existuje hodina „H“, kedy budeme musieť prísť a ukázať, čo sme urobili.

Budeme mať čo ukázať?

Ale to ešte nie je všetko. Existuje totiž nie iba naša osobná životná misia, ale aj misia nášho Rodu a aj misia nášho Národa. Národa Slovienov.

Na splnenie misie Rodu je nevyhnutné plnenie misií každého člena Rodu, teda všetkých tých, ktorí sa v našom Rode nachádzajú. Alebo minimálne našej rodiny, ktorú poznáme. Vieme zabezpečiť, aby aspoň v každej našej rodine bola plnená misia každého jej člena?

A až keď si Rody splnia svoju misiu, až vtedy môžeme hovoriť o plnení misie Národa!

A tak aj my, Národ Slovienov, tiež nesieme nejakú konkrétnu úlohu, nejakú konkrétnu misiu!

Dokážeme my, Národ Slovienov Rusov, posúvať sa napred v plnení našej vlastnej misie? Alebo hrozí, že to ako Národ nestihneme? My, Slovieni, Rusi, Rusíni?

Rok 2020 je už hraničný rok. Tu sa začína obdobie, kedy musíme napracovávať taký NÁŠ potenciál, aby všetky naše Národy vystúpili nahor a vstúpili do Zlatého Veku. Nedajme si nahovoriť, že niečo také sa stane len tak, samé od seba. Je to účelová lož.

My však už zo štruktúry Perúnovho vajca (tradičný názov 12-rozmernej Hry, ktorá naozaj pripomína vajce), vieme, že Zlatý Vek spoločnosti je umiestnený v rozmernostných štruktúrach 10-11-12, ktoré sú prepojené s našimi jemnohmotnými telami čakrami 10-11-12. Ale to najhlavnejšie, čo tu treba dobre pochopiť je, že to všetko sú už NEDELENÉ, teda KOLEKTÍVNE rozmernosti. Tu sa dostane len ten, kto myslí a koná v kategórii „MY“, nie „JA“, hoci konať musí každý sám za seba. Toto nie je každému dané pochopiť.

Na vystúpenie do Zlatého Veku treba nadobudnúť (napracovať) potenciál pre Národ, a preto žiaden člen žiadneho Národa tam nevystúpi len tak, po nejakej „známosti“.

Je to neľahký problém, pretože o misii každého z nás, o misiách našich Rodov a aj našich Národov vedia absolútne VŠETCI Temní Mágovia. A práve preto, aby sme sa ani my, Slovieni, nedokázali dostať na naše vysokofrekvenčné energetické toky a nadobudnúť svoj vlastný, nevyhnutne potrebný potenciál – ktorý obsahuje absolútne všetky nám potrebné energie, silu, napracované vlastnosti, bonusy – teda aby sme toto všetko nedokázali uplatniť, nám Temní Mágovia pripravujú špecifické podmienky. Tie spočívajú v tom, že nás úmyselne, systematicky navádzajú do nízkych rozmerností, pretože čím je nižšia rozmernosť, tým zložitejšie je sa z nej dostať do vysokých rozmerností. Potenciál výstupu z nízkych do vysokých rozmerností je potrebné napracovávať nie desaťročia, ale minimálne tisícročia.

Nám sa v súčasnosti naskytá jedinečná možnosť vyskočiť do vysokorozmernej štruktúry, ktorú môžeme chápať ako akýsi druh otvoreného koridu či okna. Teraz je koridor otvorený a záleží len na nás, ako vysoko dokážeme vyskočiť. Je to dnes, kedy máme možnosť využiť všetky naše potenciálne možnosti a pokúsiť sa vyskočiť čo najvyššie, čo najďalej tak, aby sme sa tu už nikdy viac nemuseli vracať. Aká bude naša voľba?

Koridor je otvorený – je Ráno Svaroga – ale aby sme sa cezeň dostali do Dňa Svaroga, ostáva už iba dostatočne napracovať svoj vlastný potenciál. Ale potenciál je možné napracovať len počas mnohých životov, počas mnohých tisícročí. Dnes však vieme, že – je to v Jemnohmotnom Svete vidieť – v tejto inkarnácii sa stretli tí, ktorí tento potenciál z minulých životov už majú napracovaný. Náhody neexistujú. To však neznamená, že medzi nami teraz žijú iba takí.

Všetci prichádzame s už napracovanými bonusmi, ale tieto bonusy musíme použiť a využiť, aby sme vyskočili čo najvyššie. Takýmto spôsobom môžeme za sebou ťahať Rody a Národ.

Iná otázka je, či dokážeme celý tento potenciál realizovať, pretože sa nachádzame v živote, ktorého podmienky pre nás zostavili paraziti. Paraziti nepotrebujú, aby sme cez tento koridor – ktorý sa otvára rokom 2020 – dokázali odtiaľto nadobro odísť. A my si musíme práve v rokoch 2020-2023 osvojiť všetko to, čo chceme so sebou preniesť do Zlatého Veku. O roku 2020 hovoria mnohí, ale tí, ktorí vedia čítať v Astrále dobre vidia, že všetko, čo nevyhnutne prichádza s takýmito zmenami je naozaj z posledných síl blokované a zadržiavané ako lavína, ktorá je už taká ťažká, že sa môže kedykoľvek odtrhnúť a spustiť. Či sa to páči niekomu alebo nie, rokom 2020 sa už začnú realizovať zmeny, ktoré nakoniec povedú k Zlatému Veku – pre tých, ktorí tam dokážu vyskočiť – a ktoré málokto reálne pripúšťa. Ale vôľa Nebies nezáleží od želaní nízkorozmerných bytostí, nech ich je aj drvivá väčšina.

Musíme však dôrazne prehlásiť, že tie zmeny, ktoré sú na spadnutie budú všetky v náš prospech. Je Ráno Svaroga. Naša úloha je nezaspať na vavrínoch a udržať sa na vrchole devastačnej vlny, lebo koho zaleje, ten nebude mať žiadnu šancu. Čo robiť už vieme.

V súvislosti s týmto nastupujúcim časom je potrebné sa pripraviť aj na veľké množstvo provokatérov, ktorí budú medzi nami pôsobiť – ako v oblasti organizovania Občín, tak aj na ceste Duchovného osvietenia.

Preto je už kriticky dôležité, aby sme si osvojili spoľahlivú metódu rozlišovania náš/cudzí, dobre/zle. Nemožno sa viac na nikoho spoliehať, všetci ostatní sú v poradí na druhom a ďalších miestach. Dnes je pre nás najdôležitejšia naša vlastná INTUÍCIA. Veď vo Védach sa hovorí, že Intuícia a Jasnovidectvo patria medzi naše pôvodné zmysly. Prišiel čas ich začať využívať.

Tu musíme zdôrazniť, že bez metafyziky to v žiadnom prípade nepôjde. Metafyziku chápeme v zmysle pôvodnej charakteristiky Aristotela ako prvobytnú, prapôvodnú filozofiu. Všetko novšie nesie pečať číchsi úprav.

Či už budete používať metodiku Vedmy Nadeždy zo Sibíri, alebo akúkoľvek inú metódu, je to na vás. Nemá to principiálny význam. Hlavné je dobre pochopiť „znamenia doby“. Musí byť jasné, že najskôr treba dosiahnuť svoju osobnú čistotu (odstránenie negatívov), a potom si vypracovať vlastnú kvalitu nezávislého uvedomovania si okolia – intuíciu. Hlavným cieľom je spoľahlivé zodpovedanie otázky náš/cudzí.

Každý národ pracuje na seba, a ak budete mať pri sebe cudzincov, tí budú pracovať vo svoj prospech. Ale vždy na vaše „náklady“.

Ďalšou otázkou je množstvo tých členov našich Rodov, ktorí odišli zo života pred nami s nevyplnenými misiami. Ak svoje misie nedokončili a odišli, kde sú teraz tieto ich misie? Aktuálna otázka znie, kde sú teraz ich misie a k nim patriace potenciály? Treba tieto misie a potenciály žiadať naspäť, a potom ich prevziať na seba a svojich príbuzných – sú to misie našich Rodov, teda tak či onak naše.

A opäť sme pri meditácii. Treba požiadať a prebrať nazad všetky misie našich Predkov a rozložiť ich na našich rodných a blízkych. Takto misie rozložené na všetkých dokážeme za energií Rána Svaroga spracovať.

Všetci, ktorí tu dnes žijeme sme v minulosti nedokončili naše úlohy úplne. V súvislosti s týmto faktom dochádza veľmi často k podsadeniu Duší našich zomrelých príbuzných do tiel žijúcich. Je to síce strašné, ale oni sa môžu dostať len do tých fyzických tiel, do ktorých majú prístupy skrz zhodnú štruktúru krvi – a to sú väčšinou príbuzní. Do iných človekov zriedkavo.

Duša, ktorá nesplnila svoju misiu ostáva často tu a hľadá všade možnosť, príležitosť, aby mohla svoju misiu dokončiť. Takýchto prípadov je oveľa viac ako tušíme. Pre tú Dušu, ktorá už opustila svoje telo je vstup do iného tela veľmi prospešný, ale pre Dušu, ktorá je vo svojom tele a má svoju vlastnú misiu je to veľmi zle. Druhá Duša bude totiž určite robiť všetko preto, aby svoju misiu dokončila, preto misia toho, do koho tela vstúpila sa stáva druhoradou.

Treba nám vedieť aj to, že tí, ktorí svoje misie nedokončili v predchádzajúcich životoch nadobúdajú status prekliatych. Čo sa týka súhrnu minulých životov, tak prekliaty sme v podstate všetci. Preto aj túto štruktúru – prekliatie – treba v meditácii odobrať.

Do každej inkarnácie prichádza Duša s novou úlohou, ale aj s hromadou zvyškov starých úloh, ktoré neboli v minulých životoch dokončené – s prekliatím. Toto v podstate neumožňuje Duši plnú realizáciu novej úlohy. Týmto nás dostávajú do bludného kruhu – úlohu nemožno neplniť, ale nemožno ju ani splniť. Duša, ktorá vstupuje do novej inkarnácie už vopred vie, že aj tak bude odtiaľto odchádzať s novým nákladom prekliatí, a to všetko Dušu viac a viac vháňa do závislosti od nízkorozmerných hier na úrovni 1.-2.-3. čakry.

Východisko z tohto stavu navrhli pre nás Duchové štruktúry z iného Sveta z miesta Sily na Slovensku takéto: prevezmite na seba zodpovednosť za všetky svoje nesplnené, staré inkarnácie v tomto živote. Ak tak učiníme uvedomelo, tak celý tento plást prekliatí za nesplnenie starých misií – ktorý neustále ťaháme so sebou – bude zničený. Nie je to však vôbec jednoduché – treba meditovať a čistiť sa – ale inej šance niet. Je to jediná šanca.

Inak budeme čeliť hrozbe ďalšieho, nového nedokončenia úlohy a riskovať odchod s ďalším nákladom.

Treba to však vedome s Astrálom odsúhlasiť – lebo bez poznania, vedomého prijatia a činu je dnes progres (iba na základe viery) nemožný. Sme v Ráne Svaroga a tu už platia pravidlá Rána, nie Noci Svaroga. V takomto prípade nám síce pribudne určitá práca navyše tým, že prevezmeme naše vlastné časti starých, nedokončených úloh z minulých životov, ale je to šanca jediná. Tento náklad môžeme prevziať a racionálne rozdeliť na celý náš život, aby sa dal rovnomerne spracovať. A na to treba disponovať patričnou mocou aj prístupmi do Jemnohmotného Sveta. Okrem toho je potrebné si od Jemnohmotného Sveta vyžiadať aj doplnkový potenciál. Všetko cez meditácie.

V tejto, aktuálnej inkarnácii si už v žiadnom prípade nemôžeme dovoliť mrhať časom a riskovať. Sme v zlomovej epoche vyvrcholenia všetkých predchádzajúcich a nežijeme tu a teraz náhodu. Musíme so 100% sebaistotou si vrátiť – sebe samým – všetko to, čo bolo kedykoľvek predtým, v minulých inkarnáciách a reinkarnáciách pre nás určené!

V minulosti boli totiž s týmto účelom – kradnutia nášho potenciálu – organizované aj vojny, hladomory, morové a iné epidémie, rôzne ďalšie smrti, vírusy atď. Takto organizátori týchto udalostí realizovali „žatvu“ potenciálov nedopracovaných misií. Temní mágovia vedia, že ak človek zomiera s nedovyplnenou životnou úlohou – misiou –, tak potenciál, ktorý sa pri smrti uvoľňuje možno určitým spôsobom ukradnúť. Preto treba pri meditáciách overovať aj to, či aj v našom prípade nedošlo v minulých inkarnáciách k takýmto krádežiam potenciálov, čo je veľmi pravdepodobné.

My si akosi ľahko prisvojujeme postroj tolerovania toho, že sa voči nám koná zlo. Musíme sa zbaviť tohto kresťanského vírusu a začať sa chovať opačne, adekvátne zlu. Pri nejasnosti prečo si opäť prečítajte vyššie uvedenú Odinovu Zápoveď – vyjadrenie Konu.

Ale môžeme pri pripomenúť aj Svarogovu Zápoveď:

AKO SA INÍ CHOVAJÚ K VÁM, TAK SA CHOVAJTE AJ VY K NIM, LEBO KAŽDÝ ČIN SA MERIA SVOJOU MIEROU

Alebo sa chystáte blahoslaviť tých, ktorí vás preklínajú?

Zradou vlastnej vôle je aj zaujatie postoja „aj tak nič nezmením“. Týmto si sami proti sebe zostavujeme program, ktorý potom my sami plníme. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.

Nepreberajme viac od parazitov negatív (karmu), ktorý oni vytvorili činmi proti nám a neodpracovávajme ju. Spomeňte si aj na Odinovu Zápoveď. Za každú akciu prichádza reakcia.

Do Zlatého Veku sa rozhodne dostanú aj skutoční, znalí Staroverci v krojoch, s dlhými vlasmi aj bradami, ak budú konať podľa Konov. Iba zaopatrenie si krojov, dlhé vlasy a brady, spájanie sa s cudzincami a opakovanie učenia Noci Svaroga nie je konanie adekvátne Ránu Svaroga.

Principiálne nemáme VÔBEC nič proti noseniu ľanových, vyšívaných slovanských odevov a iných doplnkov, ani proti dlhým vlasom a bradám. Ale ak sa takto prestroja cudzinci a takýto „staroverci“ ich príjmu ako svojich, tak tu očividne úraduje naivita a nevedomosť, pričom už rozborom slovného koreňa „S-T-AR“ pomocou nástrojov Staroslovienskej Bukvice hneď vidíme, že Staroverec je človek, ktorý Tvrdo (T) uchováva Slovo (Múdrosť Predkov, t.j. S). A treba zdôrazniť, že toto poznanie je uvedené aj v Slovansko-Árijských Védach, menovite v Knihe Múdrosti Perúna. Prijímanie cudzincov bez overovania za svojich iba na základe prestrojenia nie je Múdrosť Predkov. Perún nás varoval, ale Boh Perún kámoší s cudzincami… Bez Znania (Múdrosti Predkov) to nie je staroverectvo.

Vari najlepšie možno tento fakt vypozorovať na kozáckej tradícii. Kozáci vždy žili na hraniciach Dŕžavy a chránili ich. A hoci žili medzi cudzincami, nikdy sa s nimi nemiešali. Bez ohľadu na to, v akom prestrojení cudzinci prichádzali.

Na súvislosti Rána Svaroga so Slovansko-Árijskými Védami a indície čo sa môže stať s človekmi chytenými v Matriciach sa pozrieme nabudúce.

03.01.2020

NAŠI PARTNERI: