V tejto časti si rozoberieme hlavnú príčinu pádu Tartarie, ale to hlavné, čo potrebuje dnes človek vedieť je ako sa z minulosti poučiť a ako postupovať, aby sme neupadli do tej istej pasce, do ktorej nás chytili v minulosti. Teda v prvom rade ide predovšetkým o praktický, racionálny „návod“. Teórií už bolo dosť. Dnes musíme vedieť čo je podstatou vecí, nie čo o tom šíria ambiciózni jednotlivci.
Je Ráno Svaroga a informácie už sú prístupné cez Rodové kanály. A tie sú prístupné bez akýchkoľvek zákazov, ak Človek chce a vyvinie dostatočnú vedomú a vôľovú aktivitu, ktorú korunuje činmi. Naša Tradícia bola vždy postavená na osobnej skúsenosti. Takto dokážeme identifikovať a nadobro oddeliť parazitické egregoriálne informačné zdroje od Rodového kanálu.
Takýchto Človekov už u nás pribúda. Nejde teda o žiaden ojedinelý prípad a ani sa toho netreba obávať. Ste to, čo chcete byť, ste Vôľa, všetky limity a obmedzenia môžete zahodiť. Vy a jedine vy, ako jediná Autorita vo Vesmíre. Naši Prѣdkovia nástojili na veľmi striktnom postupe, ktorý by sme mohli opísať asi takto: Neverte ničomu, čo vám hojne ponúkajú, nech by tomu ľudia verili aj tisícročia. Na začiatku procesu hľadania všetko zavrhnite a začnite pátrať od ničoho sami. Ak to, čo ste zavrhli je pravda, tak ste nič nestratili, iba ste dogmu nahradili vlastnou skúsenosťou. Rozhodne nie rabským, kresťanským „blahoslavení, lebo nevideli a uverili“. Dnes, v Ráne Svaroga je už výber jednoduchý. Buď „verím“ (lebo neviem), alebo viem. Kon Stavby Sveta hovorí: Čo prehlásim, to aj som.
Cestu vám budú krížiť takí, ktorí vás chcú zviesť z púte po vašej vlastnej ceste. Budú takí, ktorí to budú robiť cieľavedome, úmyselne – pretože nechcú, aby ste napredovali v poznávaní. Ale budú aj takí, ktorí ani netušia, že nejaká cesta vôbec existuje.
A až keď si overíme všetko, čo sa overiť dá, keď budeme vedieť, t.j. nadobudneme Znanie (veriť stačí aj doma za pecou), až vtedy môžeme oddeliť užitočné od neužitočného, až vtedy môžeme nastaviť na myseľ filter – vyjadrený nám už dobre známou postupnosťou Obrazov bukvíc Ѩ–Ѭ aj so spätným čítaním.
A prečo sa nemožno riadiť radami iných ľudí? Pretože kým nemáme praktickú skúsenosť práce s energiami a s informáciami zostupujúcimi cez Rodový kanál z Astrálu, tak môžeme pracovať iba s informáciami, ktoré dostávame od iných ľudí spravidla verbálnou cestou. Je však Ráno Svaroga a už nie sme odkázaní iba na verbálny kanál príjmu informácií. Dnes už sa šíri veľké množstvo našich, dôležitých informácií, ktoré zachycujú aj tí, ktorým nie sú určené. Ale to je iba akási základná časť. Človekom sa postupne aktivizuje aj mentálny kanál, ktorý nie je prístupný tvarom, lebo patrí iba k Živatme. Tá časť informácie, ktorá zostupuje mentálnym kanálom sa k nim nikdy nedostane. Čím viac budete o novej informácii premýšľať, tým viac sa vám ozrejmí, čo je aj dôkazom postupnej aktivizácie mentálneho kanálu. Informácie totiž majú vrstvovú, slojovú štruktúru, prichádzajú naraz vo viacerých hladinách. Po osvojení si prvej vrstvy sa vám otvorí druhá, či akákoľvek ďalšia, podľa jej zložitosti. Nemôžu ju teda zneužiť a použiť proti nám. Dnes už na to nemajú dosah.
Tartaria – rovnako ako aj Rus Slovienov – bola Dŕžava. Nie štát ale Dŕžava. Keď promovaní historici píšu, že u nás vznikol prvý „štátoprávny útvar“ neskoršie ako u iných národov, majú pravdu. Štát je nadstavba na kresťanskej cirkvi, Dŕžava je nadstavba na Rodovom systéme. Kým štát podlieha Pavlovmu príkazu „každá duša musí podriadiť sa vrchnosti, lebo všetka moc je od Pána“, Dŕžava „drží“ Vôľou Rodov. Rodový systém štruktúrou spočíva na rodinách, ktoré sú v obciach organizované do Občín. A Občina je jednorodá štruktúra, v ktorej každý jej člen pozná svoje miesto, vyznáva rovnaký súhrn hodnôt (ideológiu) a plní v nej svoje úlohy, ktoré sú zamerané na udržanie kompaktnosti tejto štruktúry. Dôležité je najmä to, že v Občine sa rozhodnutia prijímajú Jednohlasne, nie „demokratickou väčšinou“, ale – a toto je dnes najdôležitejší bod – vždy a zásadne NEANONYMNE. Anonymné voľby neumožňujú skutočnú kontrolu nad spoločnosťou, pretože ten, kto volil nemôže dokázať koho v skutočnosti volil a teda – ak zvolený koná inak, ako pred voľbami sľúbil – nemôže svoj prejav vôle odvolať. Ak odvolá svoj hlas, tak voľba prestáva byť jednohlasná a zvolený musí odstúpiť.
V Dŕžave volili ba kopní muži. Nikto iný nemal volebné právo.
Historici vlastne svojim tvrdením nesvedčia o zaostalosti Slovienov (neskoré vytvorenie štátoprávneho útvaru), ale o fakte, že mali dlho problém s našim pokresťančením, teda s likvidáciou zvyškov našej Dŕžavy. Ostatné „národy“ okolo sa prispôsobili (zradili sloviensky pôvod) oveľa skôr.
Kým v Rodinách boli iba Človekovia, systém fungoval bez chýb. Človek je celostná bytosť, ktorá nepotrebuje druhého Človeka zrádzať, klamať, podvádzať, ohovárať, zabíjať a pod. Spoločenstvo Človekov je takto zvonku nenarušiteľné, a preto práve v toto potrebovali Temní zmeniť.
Z patriarchálneho systému Slovanstva sa nám dochovalo učenie o Konoch Rita, alebo inak o Telegónii. Inými slovami, hovoríme o dodržiavaní čistoty Krvi. Tí, ktorí dodržiavali čistotu Krvi boli nazývaní Slovieni, pretože Múdrosťou Prҍdkov (Slωvω) udržiavali čistotu Krvi (Vҍny, t.j. Žily od ŽivAtmy). Jať je tam preto, lebo prepájame Múdrosť na Nebesiach so životom na Zemi, a Om preto, lebo pôsobenie tejto Múdrosti siaha až tam, kam ani „nedovidíme“, ale vplyv napriek tomu účinkuje.
Kony Rita opisujú spôsob vedenia života, ktorý stojí výlučne na čistote Krvi tak, aby sa v Rodoch rodili iba Človekovia. Vnímavý čitateľ si určite pamätá, že téma „Krv je najväčšie tajomstvo“ sa opakovane zdôrazňuje aj v Bulgakovom diele „Majster a Margaréta“.
Narušením Konov Rita došlo k narušeniu Občín. Občiny následne prestali byť jednorodými spoločenstvami a Dŕžava viac nemala na čom „držať“. Dôvod sa už následne našiel – „kto chce psa biť, palicu si nájde“.
Ak pochopíme, ako tento stav docielili, tak sa dokážeme vyhnúť zopakovaniu toho, čo zničilo Tartariu.
V minulom diely sme poukázali na fakt, že Napoleon nebojoval proti, ale spolu s ruským cárom proti spoločnému nepriateľovi. Už titul „cár“ môže veľa napovedať. V Staroslovienskej Bukvici má každá bukvica aj Obrazy, pričom hlavný Obraz bukvice „Ц“ je „Cieľ“. Prípona –AR znamená uchovávanie toho, čo sa pred ňou nachádza, teda „c-AR“ je uchovávateľ akéhosi cieľa, teda plnenie akejsi konkrétnej úlohy. Takto lek-ár je uchovávateľ umenia liečenia, such-ár uchováva sucho, brank-ár uchováva (stráži) bránku a podobne. V slovanských jazykoch je to v podstate bežný jav. Teda „cár“ mal za úlohu – od kohosi – uchovávať nejaký cieľ, t.j. plnil nejakú konkrétnu úlohu. Kto mal právo či moc ho takouto úlohou poveriť?
Na úvodnom obrázku článku je mapa Tartarie, ktorá sa zachovala v jednom archíve na Slovensku. Mapy Tartarie už určite mnohí naši čitatelia videli. Prekvapením je nájdenie takejto knihy u nás. Známym faktom je aj to, že Tartarií bolo veľa, ako to potvrdzuje aj táto mapa.
Na internete už nájdete množstvo materiálu potvrdzujúceho jadrovú vojnu v minulosti. Vždy ide o obdobie okolo polovice 19. storočia, čo je v súlade aj s nálezmi u nás. Napríklad jeden film z mesta Tule, ktorý datuje veľkú katastrofu na rok 1834:
Vojna roku 1812 bola prípravou predpolia pre nástup oveľa väčšej vojny. Prečo ju Tartaria dopustila? Odpoveď nájdeme v Konoch Rita, teda Konoch Krvi. V Tibetskej Knihe Mŕtvych sa hovorí, že ak niekde prebieha pohlavný akt (sex), tak tam stoja v rade tie duše, ktoré sa chcú materializovať. A tu treba začať.
Naša tradícia hovorí, že každý/á narodený/á v Javi má predurčeného partnera/partnerku, dohodli sa ešte pred narodením. Po narodení „hľadanie“ nespočíva v sexovaní s kým príde, až kým nepríde pod ruku ten správny partner. Keď sa spolu spoja v akte zameranom na zachovanie Rodu dvaja čistí partneri – Človekovia – tak dokážu vygenerovať takú vysokú špirálu sexuálnej energie, že stiahne vysokú Dušu Rodu z Nebies. Ale ak je sexuálna energia už vyčerpaná sexovaním s kadekým, už jej niet dosť na pritiahnutie vysokej Duše. Preto sa materializujú také duše, ktoré sú „poruke“.
A tak sa v ľudských telách materializujú nielen duše zo zvieracej, ale aj rastlinnej a minerálnej ríše. Samé osebe nie sú zlé, ale rozhodne ešte nevyvinuté na prebývanie v tele človeka. Dieťa kaktus napríklad sedí a dáva sa obskakovať (rastliny nechodia), všetkých okolo „pichá“ a vyžaduje neustálu posluhu. Nezaujíma ho žiadne učenie a vôbec žiadny skutočný progres. To najdôležitejšie ale je to, že to nie je Človek.
Aké záujmy má Človek žijúci v Občine a aké pes, mačka, koza, kura, zajac, kapusta či kameň v životnom priestore Občiny? O akej jednorodej spoločnosti tu môže byť reč? Ako príklad opäť odporúčame dielo Bulgakova „Sabačie srdce“. Sabaka pôvodne znamená „psa“ na dvoch nohách, teda tvara.
Takto sa zrodila tvárna bytosť, ktorá má telo humanoida, ale nie človečenskú psychiku.
Ak sa ďalej Človek spári s tvarom, tak dieťa už nikdy nebude Človek, aj keď môže mať tie najcharakteristickejšie genetické znaky. Psychika bude vždy voči Človeku nepriateľská, nech to je aj rodič. Je to zmes Človeka a nečloveka, teda Zmesok. Podobný výsledok možno dosiahnuť aj pri oplodnení pod vplyvom alkoholu či drog. Odtiaľto pochádza aj citát rozprávkara H. CH. Andersena: „Najzákernejší nepriateľ je príbuzný“. Ak ide o zmeska, má pravdu. Už nikdy žiaden z potomkov nebude Človekom.
A toto je dnes obľúbeným športom. Treba vedieť, že sú Človekovia a nečlovekovia, ľudia a neľudia. Každý z nich reálne existuje. Táto informácia je – ostatne – uvedená aj v Biblii.
Občina môže pozostávať iba z Človekov. Vtedy má zmysel zavádzať Kopné právo, vtedy môže existovať Dŕžava. Čistota Krvi – Mravnosť – je základom nášho zriadenia. Všetko ostatné je cudzie. Teda naozaj nie každý je Slovienom, ale Slovenov tu je naozaj hojne. Slovien je oveľa širší pojem, ktorý môžeme dnes nahradiť výrazom Slovan.
A teraz už ľahko pochopíme, prečo Tartaria padla vnútornou zradou. Príprava na tento brilantný jezuitský projekt trvala niekoľko generácií. V spoločnosti sa postupne začali materializovať zmeskovia, ktorí inak vyzerali ako Človekovia. Postupne, rok za rokom trpezlivo pracovali na tom, aby im okolie začalo dôverovať. Boli veľmi agilní, do všetkého šli prví, postupne začali všetko organizovať a viesť. Nakoniec dosiahli vytúžený cieľ – začali prenikať medzi Žrecov.
Prečo práve medzi žrecov? Na našej Zemi v minulosti prebehlo veľa globálnych jadrových vojen. Správy o nich sú dodnes uchované v indických Védach. Z týchto vojen ostalo v starých chrámoch, jaskyniach a na iných miestach po Zemi množstvo nepoužitých jadrových zbraní. Znanie o tom, kde sa nachádzajú a ako s nimi zaobchádzať uchovávali práve žreci. Toto tajomstvo bolo bezpečné len dovtedy, kým sa medzi najvyššie vrstvy žrecov nedostali zmeskovia.
A potom to už dostalo rýchly spád. Postupne vyvolávali konflikty a vlákavali armády Tartarie na polia, kde vopred tajne nachystali jadrové nálože. Čo ako mohutná a dobre vycvičené bola každá naša armáda – jadrový výbuch nikto neprežil. Tých, čo ostali po vojakoch – ich rodiny, ženy a deti postupne križiaci vysliedili a všetkých pozabíjali – najčastejšie rituálnym obetovaním.
Súdiac podľa rozsahu nálezov (mohutné nánosy bahna, ktoré pochovali celé spodné podlažia domov v mestách) na území Sibíri možno predpokladať, že vyhladili kompletne všetko obyvateľstvo. Takýchto videí nájdete na internete množstvo. Na „uvoľnené“ priestory deportovali už „pokorných“ Európanov alebo inštalovali Číňanov (napríklad na Altaji). Preto možno dnes odôvodnene predpokladať, že väčšina dnešných obyvateľov Sibíri – ak ide o Človekov – sú potomkovia bývalých deportovaných obyvateľov Európy.
O tomto fakte nájdeme informáciu aj v názvoch Národov. Ako sme ukázali, Národ Rusi (Slovieni) opísaný v PVL je pôvodne Národ Rusov, ktorý žil na našom území – na území Rusi Slovienov vo Veneji, t.j. dnešnej Európe. Tento fakt u nás dodnes potvrdzuje množstvo toponymov aj mien. Tí, ktorí boli odtiaľto presídlení už prešli v samonázve Národa od slovného označenia „Rus“ k slovného označeniu „Ruský“. Takto sa v dnešnej ruštine samonazývajú obyvatelia dnešného Ruska – „русские“. Teda veľkosť odkazu Rusov bola taká veľká, že prevzali samonázov v štýle „ako Rusi“ sú to však Rusi, a preto bude treba, aby nakoniec prešli k pôvodnému názvu Národa, teda od prídavného mena k podstatnému.
Zmeskovia – ako všetci tvari – sú riadení energeticko-informačnými poliami, ktoré nazývame Egregory a sú vytvorené vnútri 12-rozmernej Hry na úrovni 7. čakrálnej a priestorovej rovinnosti.
Prečo toľko krutosti voči Človekom? Je to dané principiálnym rozdielom medzi Človekom a nečlovekom. Človek je bytosť, ktorá má Telo, Dušu, Ducha, Živatmu a vlastný Kanál výstupu do Jemnohmotného Sveta. Každá Živatma – Častica Jediného Stvoriteľa – bola vytvorená ďaleko-vysoko nad priestorom Tvorby Hier. Po stvorení musí vstúpiť do niektorej z nekonečného počtu Hier, nabrať životné skúsenosti a vrátiť sa nazad, tam, kde vnikla. Tu odovzdá svoje životné skúsenosti a pokračuje v Kruhu Absolútna na oveľa vyššej úrovni. Nato, aby mohla hrať v nízkorozmerných hrách sa musí postupne „obliecť“ do „skafandrov“, t.j. do Ducha, Duše až nakoniec do Tela. Takto dokáže zostúpiť do najagresívnejšieho prostredia vo vesmíroch vôbec – do úrovní 1-2-3 čakrálnej a priestorovej rovinnosti. Do svojho rodného centra si však stále zachováva Kanál, po ktorom jej zostupuje Životná energia. A táto je „surovinou“, po ktorej pachtia nízkorozmerné bytosti Temného Sveta a ich ešte menej rozmernostní služobníci. Zmeskovia, tvari, klony, teda všetci paraziti nemajú takýto zdroj energie. Preto ani nie sú v tomto ohľade pre Temných zaujímaví.
Človekom je dnes dané to pochopiť. Všetci ostatní bránia tomuto Znaniu sa šíriť. Kým je Človek poslušným rabom umiestneným do 1-2-3 čakrálneho a priestorového prostredia, tak ho možno dojiť, po vyčepraní zabiť a on sa bude musieť znovu a znovu inkarnovať so svojim energetickým zdrojom, lebo nesplnil svoju životnú misiu – nemá sa s čím vrátiť Domov. A tu podlieha mágom či šamanom, ktorí sú umiestnení v 6. čakrálnej a priestorovej rovinnosti. Títo zase podliehajú riadeniu Bohov z 9., najvyššej im dostupnej rozmernosti. Deviata rozmernosť je delená, v Temnej časti žijú Čerti, Besi, Diabli, Satan – pod vládou Čiernoboha. Vo Svetlej časti žijú Anjeli, Archanjeli, kresťanskí svätí, Ježiš, Budha, slovanskí Bohovia a vôbec všetci im podobní – pod vládou Bieloboha. Prečo aj takí ako Ježiš? Lebo to sú energeticko-informačné polia, ktoré so skutočným Ježišom či Budhom, ako aj riadiacimi Silami či Energiami vesmírnych Svetov nemajú – okrem mena – nič spoločné. Tu síce sídli Boh Rod, Boh Perún, Boh Svarog a ďalší, ale Jediný Rod, Perún, Svarog a všetci ostatní sú v oveľa vyšších rozmernostiach. Kým Bohovia či bohovia sú paraziti, naši Vyšní Predkovia (Rod, Makoš, Perún, Koľada, Veles atď.) sú vysokorozmerné Vesmírne Enegie.
Človek s vlastným Kanálom prístupu do Jemnohmotného Sveta sa môže napojiť na svojho Nebeského Učiteľa, teda toho člena svojho Rodu, ktorý bol pri vzniku jeho Duše. Tieto priestory sú ďaleko nad rozmernosťami 12-rozmernej Hry. Všetci Človekovia môžu dostať Znanie ako konať, ale tento informačný zdroj nie je prístupný tým, ktorí nemajú Živatmu a pohybujú sa len v delenej časti Hry.
V tejto súvislosti hovoríme o stĺpcovom čakrálnom systéme (vertikálnom). Čakier máme ohromné množstvo, podľa našej tradície iba tých hlavných je 144. Siedma je na vrchole hlavy. Ôsma je tam, kde nad hlavou dosiahneme rukou zovretou v päsť. Deviata je približne 1,5 metra nad hlavou. Ostatné sú čoraz ďalej a vyššie, čím myslíme aj stovky, tisícky ba miliardy kilometrov – v skutočnosti v nepredstaviteľných vzdialenostiach od našej Zeme. Táto energetická linka pokračuje až do Priestoru, kde naša Živatma vznikla. Kanál nemožno zničiť, čo nezávisí od toho, či o ňom vieme alebo nie. Ale ak sa k nemu nehlásime, tak niekto iný jeho energiu určite cicia.
Živatma každého Človeka môže po tomto Kanály stúpať nahor, ak ho neblokuje negatív, ktorý nám bráni vidieť kým naozaj sme. Kým ho neodstránime, neuvidíme. Je to naša voľba a aj zodpovednosť.
Žreci-zmeskovia na vysokých miestach v správe Tartarie nás nakoniec nalákali na dohodu, ktorou sme sa vzdali vlastnej Vôle. To nastane vtedy, ak zveríme autoritu do rúk inému – hoci aj Človeku. Jedinou a výsostnou Autoritou sme my sami, pretože sme Časticou Jediného Stvoriteľa. Každý má svoj Kanál výstupu do Astrálu, každý sa v ňom dozvie o svojej životnej misii v tejto inkarnácii. Žiadne dve nie sú rovnaké – je to ako skladačka puzzle. A my sme im odovzdali riadenie nad nami. To je samo osebe zločin voči Konu Stavby Sveta, preto podlieha trestu. Jediný Stvoriteľ – hoci iba vo forme Živatmy – nesmie byť podriadený bytostiam nízkych rozmerností. Temní nadobudli právo nás zabíjať, čo sa aj stalo samotným trestom, lebo kto sa vzdá Vôle, ten sám seba prehlasuje za RABA. A rab žiadne práva nemá. Nuž nastúpilo pokresťančenie. A ďalej to poznáme.
Celá táto tragédia sa avšak neodobrala pred tisícročím, ale pred 150-180 rokmi. Poznáme človekov, ktorí vidia v Jemnohmotnom Svete na našom území vysoké budovy s nadstavbami, cez ktoré odoberali z Éteru energiu – bolo jej nadostač. Ale to čo je vidno je staré len okolo 200 (dvesto) rokov! Skaza prišla až potom. Celosvetové sprisahanie zorganizovali jezuiti – vrátane pokresťančovania. Aj porezané a do močiara pohádzané obete pokresťančovania, ktoré sme našli v Tatrách, sú staré len okolo 150-180 rokov. A potom napísali históriu a odstránili svedectvá dejín.
V minulom diely opísaná „Napoleonská“ vojna mala dohru v jadrovej vojne. Ako vieme z informácií z Velesturu, Čas je Živel. Zmeskovia-žreci sa dostali aj k informáciám, ako riadiť Živel Čas. Okrem priameho nasadenia starých jadrových zbraní dokázali aj presunúť do nášho časopriestoru tie plásty minulosti, v ktorých zúrila jadrová vojna. Takto ich vedeli použiť proti nám. A takto pokryli jadrovou skazou všetky oblasti, ktoré potrebovali. A všetko začalo naivnou dôverou našich Predkov ku Zmeskom – u ktorých žiadnej naivity a ľútosti voči nám NIET a NIKDY NEBOLO!
Dnes žijeme v energiách Rána Svaroga. Od roku 2020 s vyhliadkou po rok 2023 sa vytvára časopriestor, v ktorom môžeme napracovať dostatočný potenciál nato, aby sme potom mohli vyskočiť vysoko, do priestorov nad 12-rozmernú Hru. Pravdepodobne, lebo už nieto žiadnej záruky. Proces je očividne značne podobný nám známemu prastarému proroctvu z Indie.
Dnes naše „Občiny“, riadia Cigáni a Židia. Sú to iné národy. Oni takto odoberajú od Človekov životný potenciál pre svoje potreby.
Ak máme už na úrovni rodín Zmeskov, ako môžu vyzerať Občiny? A ako možno spájať „slovanské národy“?
Dnes sa ako huby po daždi objavujú učitelia, ktorí ťahajú svojich adeptov do tradičného Slovanstva. Ale to bolo učenie určené na prežitie Noci Svaroga. Prídete na nejaký slovanský sviatok a týchto „Starovercov“ tam hneď rozpoznáte. Nosia ľanový odev s výšivkami Noci Svaroga, majú dlhé vlasy a brady. Samo osebe to je v poriadku, ale potom ich uvidíte v družnej debate so Židmi, ktorí tiež prichádzajú v slovanskom ľanovom odeve aj s výšivkami, s bradou a dlhými vlasmi. Toto – vonkajšie znaky – im ako príslušnosť k „Starovercom“ úplne postačuje. A keď príde Cigán Kurovský v podobnom prestrojení, tiež ho majú za svojho. Oba tieto národy sú opäť aktívne, opäť sa im dávame viesť. Viac vari ani netreba hovoriť.
Slovanstvo Noci Svaroga fixuje svojich adeptov do priestoru 4-5-6 čakrálnej a rozmerovej štruktúry, čo je veľmi nízko, ale hlavne pod kontrolou 9. rozmernosti Bohov. V Ráne Svaroga dostávame možnosť si napracovať potenciál, z ktorého budú naši potomkovia žiť ďalších 5 000 rokov, keď nastúpi v plnej sile ďalšia, cyklická Noc Svaroga. Ak zdedia nízky potenciál po niektorých dnešných „Starovercoch“, neprežijú ju.
Dotkli sme sa témy dôležitosti potreby rozpoznania svojej vlastnej misie na Zemi – úlohy našej aktuálnej inkarnácie. Rovnako je už známe, čo sa stane s tými Človekmi, ktorí dnes dobrovoľne spočívajú v Matrici Egoista či Spotrebiteľ. Priblížime si to nabudúce.
01.01.2020
