Ak sa pozrieme do bežného výkladového slovníka, tak pod termínom „koncepcia“ nájdeme takéto definície: ucelená sústava názorov, spôsob nazerania, chápanie ako také, ponímanie, poňatie, spôsob chápania niečoho, osnova, plán, rozvrh; ba v biológii znamená aj počatie. Koncepcia je teda úplne samostatné, „svojprávne“ slovo.
Ak chceme niečo presnejšie, vyhranenejšie špecifikovať, tak to, čo chceme takto rozviesť rozvinieme v spojitosti so samotným slovom „koncepcia“. Asi najfrekventovanejšie sú spojenia „KSB“ alebo „KOB“. Čo nám chcú tieto sústavy názorov povedať? Vysvetlenie je jednoduché. Dnes často stretneme názov „Koncepcia Sociálnej Bezpečnosti“. Sociálna oblasť je jedna z oblastí, ktorá je špecifická pre spoločnosť. V spoločnosti však okrem sociálnej oblasti existuje množstvo ďalších – menujme aspoň oblasť medicíny či zdravotníctva, školstva a vzdelávania, ozbrojených síl, silových zložiek (napr. Polícia), oblasť rekreačnú či športu a podobne. Ak je teda reč o sociálnej bezpečnosti, tak tu možno očakávať súhrn dostatočne výstižných charakteristík IBA z oblasti sociálnej. Každý človek však zo skúsenosti vie, že sociálna oblasť či sféra nie je jediná s ktorou sa dennodenne stretáva.
Iná skupina používa spojenie „Koncepcia Spoločnej Bezpečnosti“. Tu je namieste otázka o akú spoločnú bezpečnostnú oblasť ide? Spoločná bezpečnosť zločincov aj obetí? Cigánov aj Slovákov? Slovákov aj Čechov? Slovákov aj Maďarov? Rusov aj Ukrajincov? Pokiaľ nie je jasné, kto tvorí tu skupinu „spoločných“ – kto má čo s kým spoločné – tak sotva je hodnota takýchto ucelených názorov prakticky využiteľná a ostáva iba v teoretickej úrovni.
Pôvodný význam skratky KOB znamená „Koncepcia Všeobecnej Bezpečnosti“. Podľa výkladu je ponímaná ako všeobecná bezpečnosť pre všetky národy, ktoré žijú na území dnešnej Ruskej federácie. Dnes však nie je celkom jasné, akú všeobecnú bezpečnosť môžu zdieľať Rusi s Čečencami, Ingušmi, Gruzíncami, Uzbekmi, Kazachmi, Tadžikmi, Číňanmi, Kirgizmi, Židmi, Cigánmi atď. Rovnako je otázkou, čo spoločne bezpečné môžu mať kresťania s mohamedánmi, pohanmi, budhistami (dnes však skôr čiernymi mágmi Bon), Židmi, atď.
Často sa pretláča „odborný“ názor, že všetko začína koncepciou, ktorej sú potom podriadené ďalšie zložky: ideologická, súdna, zákonodarná (parlament) a štátno-výkonná (vládny aparát). Teda „Koncepcia“ je ponímaná ako akýsi fetiš, ako čosi, čo je nad všetkým.
Bežný, praktický život nám však dennodenne dokazuje, že veci sa prakticky majú inak.
Najvyššia a prvotná kategória pri tvorbe akejkoľvek koncepcie je vždy a vo všetkom IDEOLÓGIA. Ideológiu chápeme ako SÚHRN HODNÔT toho-ktorého konkrétneho segmentu spoločnosti.
Svoju ideológiu majú kresťania, svoju islamisti (mohamedáni), svoju Židia (a máme ešte aj Sionistov…), svoju Pohania, Budhisti atď. Aké spoločné hodnoty môžu zdieľať také segmenty spoločnosti, ktoré majú za sebou minulosť plnú vzájomných vojen a krviprelievania? Prečo sa deti „MÔŽU“ učiť kresťanské náboženstvo, ale nie dejiny Slávov či Slovienov..? Aké „spoločné“ hodnoty možno zdieľať s križiakmi, jezuitmi či aktuálne Anglosasmi?
Svoje tradičné hodnoty majú aj národy: Slováci, Cigáni, Maďari, Česi, Moraváci, Sliezania, Nemci, atď. Kto by chcel tvrdiť, že všetky hodnoty sú spoločné, globálne, univerzálne, tak ten by mal hneď aj vysvetliť, prečo sme delení na národy a národnosti, veriacich a neveriacich, rabov a slobodných… a vôbec celkovo jedných a druhých.
Teda vôbec nejde o jednoduchú tému.
Navyše každý názov pripája skupinu do iného EGREGORU.
Ak teda existuje koncepcia sociálnych skupín, koncepcia nejakých spoločných subjektov, koncepcia nejakej (bližšie nešpecifikovanej) spoločnej bezpečnosti, tak určite existuje aj naša KONCEPCIA SVETOPONÍMANIA.
Ak si pripomenieme všeobecnú teóriu riadenia procesov, tak SVETOPONÍMANIE je riadený proces so spätnou väzbou. Teda subjekt svet okolo PONÍMA, neriadi sa iba JEDNOSMERNÝM názorom, ktorý nie je overený osobnou skúsenosťou subjektu a reakciou pozorovaného objektu či sústavy. To je rozdiel od SVETONÁZORU – ktorý predstavuje NERIADENÝ proces – čo je proces bez spätnej väzby. Inými slovami, čo povie autorita, to je prijímané bez overenia (nie je prejavená slobodná vôľa).
Ak je jasná IDEOLÓGIA – ešte raz zdôrazňujeme, že ide o súhrn spoločných hodnôt danej skupiny či spoločnosti – tak možno pristúpiť k zostaveniu KONCEPCIE. Tá bude – logicky – vylučovať či podriaďovať si inak hodnotovo zamerané ideológie, súdnictvo, parlamenty aj vlády. Ak sa pozrieme na svet okolo nás ľahko zistíme, že to funguje presne tak. Prvá a najvyššia priorita je IDEOLÓGIA, až po zostavení systému je to KONCEPCIA, ktorá z IDEOLÓGIE vychádza a nemôže ísť proti nej.
Kto chce zostaviť špecifikáciu KONCEPCIE SVETOPONÍMANIA, tomu musí byť jasné, aké principiálne komponenty SVETOPONÍMANIE obsahuje.
Čo môžeme vo Svetoponímaní Slovanov považovať za východzie, principiálne komponenty (zložky)? Niekoľko si pripomeňme: úcta k Predkom, Zdravomyslie, Česť, Svedomie, Spravodlivosť, Sloboda, JAV-NAV-PRAV, Karma a inkarnácia, Kony Rita, Duchovný vývoj, Nebeské Zápovede (Kony), Knihy Véd, Mytológia, Obrady, Rituály, Slovan, Slavian, Slovien, Svarga… a množstvo ďalších pojmov.
Ak vieme čo naše Svetoponímanie obsahuje, tak ľahko zistíme, čo tam nepatrí. Až v tomto bode môžeme začať vytvárať akékoľvek systematizované prehľady.
Naše Svetoponímanie je Védické, ale dnes je pôvodný védizmus značne potlačený. Védy Severskej tradície (slovanské) sú dopĺňané Védami južnej tradície – dnes často označovanými ako „indické“.
O tejto problematike sme už neraz písali, takže sa obmedzíme iba na jeden z veľkých zdrojov skresľovania, ktorý predstavuje smer dnes známy ako Krišnaiti.
Hnutie dnes známe ako International Society for Krishna Consciousness (ISKCON) – Hnutie Hare Krišna alebo Hare Krišnovci – založil r. 1966 v New Yorku Abhay Charanaravinda Bhaktivedanta Swami Prabhupada (Abhaya Caraṇāravinda Bhaktivedānta Svāmī Prabhupāda).
Základné časti tejto viery sú založené na vybraných hinduistických spisoch, najmä na Bagavad Gite, Bagavata Purane a tradícii Gaudija Vaišnava, ktorá pochádza až z konca 15. storočia. Pôvodné texty však zakladateľ pri prekladaní upravil – ako aj celé učenie – tak, že dnes obsahuje prvky, ktoré sú pôvodnému védizmu cudzie. Okrem už spomenutých úprav je napríklad ich stúpencom očividne nejasné, aký význam má pôvodné kastové členenie spoločnosti.
Samotný zakladateľ nadobudol vzdelanie v Škótskej Cirkevnej Škole (Scottish Church College), čo je najstaršia trvalo existujúca kresťanská škola v Indii zameraná na „slobodné umenia a vedu“.
Je to škola pod kontrolou Slobodomurárov Škótskeho Rítu, teda presnejšie dnes Jezuitov.
Aký „súhrn hodnôt“ (ideológiu) môžu vyznávať JEZUITI? Odpoveď je očividná (obsahuje ju text na ktorý prisahajú).
A tieto hodnoty transformovali do učenia Krišnaitov.
Z pôvodného Samskritu Swami preložil vybrané texty do angličtiny, a teda dnes väčšina ľudí pozná iba krišnaitské verzie textov. Nehovoriac už o tom, ako vyzerajú následné preklady, t.j. z angličtiny do ďalších jazykov. Ak chcete spoznávať pôvodné texty, tak sa určite obráťte na preklady spred roku 1966.
Pre hlásanie učenia zásadne zmenenej (nie pôvodnej) indickej tradície ho najskôr vyhnali z rodnej dediny, potom z mesta, kraja až nakoniec aj z hlavného mesta. Odišiel do USA, kde sa ním zostaveného učenia ujali obchodníci, čo vyústilo do dnešnej podoby tohto hnutia. Nakoniec sa vrátil do Indie ako podnikateľ, za ktorým prichádza do Indie množstvo západných turistov s peniazmi. To však neznamená, že Indom nie je jasný rozdiel medzi skutočnosťou a krišnaitskou fikciou. Príliv bohatých turistov však rozhodne nie je na zahodenie.
V súvislosti s týmto hnutím sa často možno stretnúť s názvom Ašrám. Je to spojenie starých slov: As-šrám. Ide o miesto, kde si môže As vyliečiť šrámy (na Duši).
Odkiaľ dnes berú toľko prostriedkov na kúpu pozemkov či rovno hotových objektov (aj kaštieľov či hradov) a ich rekonštrukcie? Nuž, je to z pokladne Jezuitov, teda Vatikánu. Súvislosti si určte bez problémov domyslíte.
K Bagavad Gite môžeme dodať jednu poznámku. Napríklad v 3. kapitole učí cestu Karma Jogy. Zastáva nevyhnutnosť činov. Ako čin nepostačuje nasledovanie akýchkoľvek duchovných, teda teoretických odporúčaní (nech sú od akéhokoľvek „odborníka“) bez osobnej skúsenosti. Každý čin však má byť vykonaný až po nadobudnutí náležitých vedomostí, znania. Inak nemusí byť správny. Tu je priama paralela na Starosloviensku Bukvicu a 1. a 2. bukvicu zľava v siedmom riadku (Ѩ-Ѭ). Ide o známe priame aj obratné čítanie Obrazov.
Ak sme už pri textoch, tak si môžeme vysvetliť jeden „nenápadný“ aspekt, ktorému sa podriaďujú všetci, ktorí čítajú či prednášajú modlitby, bez ohľadu na to, či sú kresťanské, mohamedánske alebo aj naše Pravslávenia. Ide totiž o všeobecný (aj keď starostlivo ukývaný) princíp.
Každá reč, vyslovenie akéhokoľvek slova či zvuku je konkrétna vibrácia, t.j. frekvencia. Táto vibrácia nás vždy nasmerováva do konkrétneho priestoru – nahor alebo nadol. Každé obracanie sa k bohu vždy ide do špecifickej oblasti hviezdneho neba. V skutočnosti nie je až také zložité zistiť, kde tá-ktorá modlitba vedie.
Vysvetlíme si to na kresťanskej modlitbe používanej v RPC. Analýzou textu určíme, kde konkrétna modlitba smeruje životnú energiu prednášajúceho. Pozrime sa na konkrétnu modlitbu:
ЕИ, СВЯТЧЕ БОЖИЙ УСЛЫШИ НАСЪ МОЛЯЩИХ СЯ ТЕБЕ СЪ ВЕРАЮ И ЛЮБОВИЮ И НЕ ПРЕЗРИ НАСЪ ТРЕБУЮЩИХЪ ТВОЯГО ЗАСТУПЛЕНИЯ, АМИНЬ
Modlitbu si rozdelíme po pároch slov, t.j. po dvoch slovách. Potom spočítame počet bukvíc v každej dvojici slov a tak dostaneme súradnice v tvare [X,Y]:
[2,6] [5,6] [4,7] [2,4] [2,5] [1,7] [1,2] [6,4] [10,6] [11,5]
Jednoduchým zanesením súradníc do dvojrozmernej roviny x/y dostaneme schematické znázornenie konkrétneho súhvezdia, do ktorého odosielame svoju životnú energiu keď túto modlitbu (resp. aj všetko, čo nasleduje po jej prvej vete) recitujeme. Zanášame aj tie súradnice, ktoré sa opakujú, pretože ide o dvoj alebo viac-hviezdy.
Ak je v kresťanskej modlitbe nepárny počet slov, tak vždy dopĺňame „Amen“.
Z charakteru tohto rituálu je jasné, že nie je jedno v akom jazyku a akým spôsobom je modlitba recitovaná.
Keď sa človek obracia k neviditeľnému Svetu, je potrebné mať jasný Obraz toho, ku komu sa obracia. Preto naši Predkovia používali Kummirov alebo obrazy. Tak sa mohli na svoj objekt sústrediť.
Kresťania na Východe prevzali ikony, na Západe sochy „svätých“. A presne k týmto (v kostole ich majú na očiach) aj posielajú svoju životnú energiu. Ak sa napríklad obracajú k Ježišovi v aramejskom jazyku, tak ako výsledok sa ukáže súhvezdie Rýb (grécky ІХΘΥΣ).
Vždy musíme určiť kde smeruje naše oslovenie. Postup súradníc určuje aj smer toku energie odkiaľ kde. Hviezdy odkláňajú lúč a nakoniec sa ukáže, kde energia prichádza.
Naše súhvezdia sú rôzne, ale iné než tie, kam smerujú modlitby kresťanské, moslimské, judské, hinduistické a ďalšie. Naše smerujú do Svargy, pričom ostatné idú najmä na Východnú stranu. Preto je dôležité v akom jazyku sa obraciame k Predkom. Treba sa obracať v rodnom jazyku (rozhodne nie čínsky, aramejsky, latinsky, anglicky, nemecky a pod.).
Niektoré súhvezdia sú v Temnom Svete, ktorý nie je viditeľný voľným okom, pretože vysiela žiarenie v inej časti spektra ako je naše. V takomto prípade nám kontúry súhvezdia nebudú známe.
Môžete si overiť aj súradnice Krišnaitskej modlitby MAHA MANTRY HARE KRŠNA (to je pôvodný tvar). Iný počet písmen vytvára iné súradnice.
Mahamantru uvádzame v zápise bukvicami, čo je naše pôvodné písmo:
ХАРИ КРШНА ХАРИ КРШНА
КРШНА КРШНА ХАРИ ХАРИ
ХАРИ РАМА ХАРИ РАМА
РАМА РАМА ХАРИ ХАРИ
Tu len poznamenajme, že CHARA je pôvodný tvar, teda Pozitívne, Svetlé žiarenie, Svetlý tok.
Aby sme využili čo najviac možností, môžeme skúsiť aj 1. sutru Koránu. Opäť ju prinášame v ruštine:
ХВАЛА АЛЛАХУ, ГОСОДУ МИРОВ, МИЛОСТИВОМУ, МИЛОСЕРДНОМУ ЦАРЮ В ДЕНЬ СУДА!
Energetický kanál sa otvára začiatočnou modlitbou. Môže nastať situácia, že počas liturgie je kanál častejšie otváraný aj zatváraný.
Teraz vidíme, že frekvencia slov je iba jedna stránka veci. Dôležitý je aj počet slov v modlitbe a jazyk, v ktorom sa obraciame. Slovenčina a staroslovienčina nie je jedno – ku komu sa chceme dostať? Dostane nás „moderný jazyk“ tam kde by sme chceli, alebo tam, kde ho „nastavil“ Jazykovedný ústav (hoci aj) Ľudovíta Štúra?
Nie je jedno za čo prehlasujeme sami seba, v akom jazyku hovoríme či aké výrazy používame. Na všetkom záleží. Ak nám záleží našich Predkoch a nás samých, či našich rodných a blízkych.
Znanie prichádza, ale ako ho využijeme je výlučne na nás – a našej osobnej zodpovednosti za výber a činy.
25.12.2018
