Našu Kultúru sa snažili tak systematicky odstrániť z pohľadu obyčajného človeka, že dnes fantastická, virtuálna realita – ktorá sa stala históriou – sa mnohým zdá skutočnou, a naopak, naša vlastná Tradícia a dejiny málo pravdepodobné.
Prinášame dokončenie Úvodu do Bukvice Slovienov, pretože sa ukázalo, že bolo ešte potrebné vyjasniť niektoré východiská. V ďalšom už prejdeme priamo k Bukvici.
Vzhľadom na fakty uvádzané v starých letopisných záznamoch však bude presnejšie hovoriť o Bukvici Slovienorusov-Rusínov, lebo práve tieto názvy uvádza pôvodný text letopisu Povҍsť Vrҍmennych Lҍt a iné letopisné zdroje.
Prečo v ruskej literatúre dnes tieto – PÔVODNÉ – názvy etnonymov nenájdeme, je otázka teraz na ruských „akademikov“ v ruskom jazykovednom inštitúte. Nenechali nič na náhodu. Sú tej istej národnosti ako „naši“.
Ale pôvodné názvy sú veľmi dôležité, pretože iba tam, kde tieto etnonymy dodnes prežili, mohla v minulosti existovať tá skutočná Dŕžava Rus, ktorej centrum bolo v Karpatskej kotline okolo Dunaja. Mimochodom, arabskí autori minulosti nazývajú Dunaj DONA. Takže očividne medzi Donou a Donom sa rozprestieralo to, čo dnes historici virtuálne umiestnili na Ukrajinu pod názvom „Kyjevská Rus“.
Teda skutočnosti našej minulosti práve tak, ako mravné základy nášho národa musíme dobre pochopiť. Dnes nás mediálne – virtuálne – prezentujú ako krvilačných primitívov. Je to však ich program na nás, ale tomuto programu už SlovienoRus-Rusín neuverí. My už poznáme dejiny, poznáme našu minulosť.
Teda pokračujme v našom cykle o starobylej Bukvici, lebo „Kto, ak nie my?“.
19.03.2021
Takže pokračujeme.
