VARENÁ SMRŤ

29. decembra 2014 | ARCHÍV (NOC SVAROGA), DEDIČSTVO PREDKOV, ZDRAVIE

Názov tohto článku sme si zapožičali z rovnomenného ruského televízneho seriálu, ktorý je zasvätený stravovaniu bez mäsa. No práve tak by sa hodil aj názov VARENÁ SMRŤ, pričom paralela ide nielen k tým, ktorých surovo nechávame za peniaze zabíjať a tým – okrem iného – prerušujeme ich evolučný vývoj, za čo budeme musieť zaplatiť, ale vyjadruje aj to, čo takouto varenou, mŕtvou stravou dosahujeme my sami. Ale poďme po poriadku.

Nežijeme preto aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili. Určite každý z nás už počul toto príslovie. Nezáleží teraz odkiaľ pochádza, no použil ho už Moliére vo svojom diele LAKOMEC. Na druhej strane mnohí poznajú citát „nielen chlebom je človek živý“. Mohlo by sa zdať, že niet nič jednoduchšie, ako vysvetliť tieto dva citáty. No naozaj je všetko okolo jedla také jednoduché?

Podľa védického učenia naše telo má tri mozgy. Dva z nich pozná každý školák – veľký a malý mozog, ale o treťom nás v škole nič neučili. No práve tretí je pre nás najnázornejší nato, aby sme pochopili oné védické citáty: „ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok“. Ak by niekto chcel namietať, že citát predsa patrí k hermetickým spisom, má rovnako pravdu. Hermetické spisy sú rovnako len fragmentárne zachovalé odpisy prastarých Véd.

Tretí mozog je podľa starého učenia náš tráviaci trakt. Hoci sa to zdá divné – je to divné iba preto, lebo sa nás veľmi snažili naučiť, že to nemá nič spoločné z myslením. No paralela je očividná. Tráviaci trakt prijíma množstvo informácií – hoci značne hrubšej materializácie ako napr. veľký mozog, ale princíp je úplne rovnaný. Čo potrebuje pre svoju činnosť, to spracuje, ostatné vyvedie von z tela – sú to pre náš organizmus škodliviny. Takto by sme mali postupovať aj v procese myslenia – „zjesť“ môžeme čokoľvek, potom to však musíme náležite spracovať a nepotrebné, presnejšie škodlivé látky vyviesť von z mysle. Robíme to? Dokáže kontrolovať prácu svojej mysle? Nenechávame si náhodou iba to škodlivé a účinné látky neodhadzujeme? Odpoveď si nájde každý sám.

Škodlivé látky vyváža tráviaci trakt von z tela análom… na tento slovný základ má priamu väzbu aj názov „kanál“ (k análu), ale aj proces, ktorý nazývame „analýza“. Je to prastaré prepojenie, ktoré však už rozpoznáva len naše podvedomie. Z hľadiska teórie riadenia procesov ak proces chceme riadiť, tak musíme sledovať jeho výstup a na základe jeho stavu potom zaviesť spätnú väzbu. Teda analýza je práve rozbor toho, čo vychádza von z procesu – alebo z organizmu. Naozaj platí „ako hore, tak dole“. Ako hovoria Tibeťania, „pravda je tak blízko, až ju nevidno“. Len prečo sa nezamýšľame nad výstupom aj z nášho veľkého mozgu? Bolo by už naozaj načase…

Všetci si vedia domyslieť, že podľa kvality vstupnej informácie závisí aj výstup jej spracovania – napríklad televízne spravodajstvo. Pre príklad nemusíme chodiť ďaleko. Naši demokratickí reportéri do nemoty opakujú správy zo západných médií o Ukrajine, ale na Donbase nikdy neboli. Ako vyvážené a nezávislé môže byť také spravodajstvo? Máte pravdu, analýza nás privedie k análu…

Keď všetko okolo nás je iba energia v rôznych podobách a hustotách, tak ak od jemnej, „nehmatateľnej“ informácie – teda svedectve o čomkoľvek – závisí aj naša schopnosť orientovať sa v prostredí, v ktorom žijeme, tak toto pravidlo musí platiť aj pre hrubšie formy materializovanej informácie – hmoty. My už vieme, že navádzanie nás na plochý pohľad na svet v štýle čiernobieleho chápania javov v ňom je vždy zavádzajúce, pretože vždy jestvuje aj tretia možnosť. No túto nevidia bioroboti, resp. rozhľad závisí od úrovne evolučného vývoja každého jednotlivca. No a biorobot, ktorý beží na špecifickom, cudzím umom zostavenom psychoprograme je naprogramovaný práve na to, aby videl iba do úrovne konkrétneho psychoprogramu. To aj bol cieľ autora psychoprogramu.

Ak by sme chceli príklad, tak pozrime sa na notoricky známy problém materializmu a idealizmu. Už samotné východisko neobstojí, lebo vo svete Javi neexistuje informácia bez materiálneho nosiča, ani materiálny objekt bez akejkoľvek informácie na neho naviazanej. Tieto dva protiklady sa podsúvajú verejnosti napríklad v podobe štruktúry spoločnosti na veriacich a ateistov. V dvoch protikladoch je vždy nejaká múdrosť, t.j. poznanie, ale to nestačí na pohyb vpred v evolučnom vývoji. Ak sa pozrieme na túto otázku skrz náš prastarý svetonázor, tak jestvovanie dvoch subjektov je symbolizované číslom dva. Dva – ak hovoríme o čísle a nie cifre – je systém pod vládou Čísloboha, preto prejdeme pri hľadaní poznania do Obrazov Staroslovienskej Bukvice. Číslo „2“ je vyjadrené bukvicou „Viedi“, pričom hlavný Obraz bukvice je „Múdrosť“. Môžeme teda súhlasiť, že dve položky systému predstavujú určitú múdrosť, t.j. akýsi druh poznania, ale toto poznanie je ako keby „nanič“, t.j. nedostaneme sa s ním ďalej. Prečo? Lebo platí princíp Triglavu. Ak sa odpútame od nanucovanej konštrukcie existencie iba dvoch protikladov veriaci a ateista, tak zistíme, že jestvuje ešte obrovské pole múdrosti poznania, ktorého náboženská viera a ateizmus sú iba malou súčasťou. Ak by sme sa „prepli“ do sféry tibetského budhizmu, tak môžem povedať, že jestvuje systém teistický – ktorý majú právo vysvetľovať iba vyškolení odborníci, popi – systém ateistický – ktorý je svojou podstatou nihilizmus, t.j. jestvuje iba viditeľná matéria a nič iné – a systém neteistický, ktorý uznáva jestvovanie aj vyšších síl aj hmoty, ale umožňuje priamy kontakt s týmito vyššími silami bez nutnosti používania brokerov – popov. Tento pohľad si môžeme pripodobniť k védickému obrazu o kameni a hore. Ten, kto sa zameria iba na kameň, sa o ňom môže dozvedieť veľmi veľa. No akosi mu nikdy neostane možnosť – pri všetkej tej zaneprázdnenosti – na to, že kameň je iba súčasťou hory. Môžeme teda povedať, že pre kameň nevidí horu. Ale ten, kto vidí horu, nielenže vidí zároveň aj kameň, ale aj vie, aká je ich vzájomná súvislosť. Pretože v takomto systéme už máme tri prvky, tak trojku v Staroslovienskej Bukvici vyjadrujeme bukvicou „Glagoli“ – hlaholiť. Obraz tejto je odovzdávanie informácie, t.j. už pohyb, nie strnulosť. Proces odovzdávania niečo totiž predpokladá pohyb od zdroja k cieľu. Teda jeden čiastočný uzáver pre hľadačov pravdy – nikdy sa neuspokojte s dvomi podsúvanými protikladmi, vždy musí jestvovať tretia zložka. No a jej nájdením spravidla nájdete Pravdu, a práve to brokeri nepotrebujú, lebo prídu o svoj parazitický business… a oni to dobre vedia.

Vari len na okraj. Sú aj takí, ktorí hovoria, že takéto veci sú bludy, lebo oni nič také – ako napríklad slovo informácia či energia – v starých textoch nenašli. Hoci na jednej strane každý sa dostáva iba k takým informáciám, ktoré zodpovedajú jeho stupňu evolučného vývoja, predsa len si uveďme príklad. Keďže naša dnešná téma je o jedle, tak sa pozrime na informácie, a akými pracuje kapusta. Nerastie len tak, bez informácií. Presne vie koľko jej treba vlahy, koľko slnka, aké látky ťahať zo zeme, a množstvo ďalších vecí. Ak by takéto informácie nezbierala a na ne adekvátne nereagovala, tak by jednoducho nevyrástla. Komu nestačí toto na vysvetlenie, ten nech radšej ďalej ani nečíta. Sú aj iné stránky… Slovienom nie je každý Sloven, teda Slovák. Treba na to poznanie.

Od jedla teda závisí nielen život, ale aj nálada človeka, teda aj jeho úspechy a neúspechy. Védické učenie hovorí, že všetky činy ľudí sa delia to troch kategórií, t.j. živlov – a sme znovu pri trojke. Existujú činy živlu Cnosti, činy živlu Strasti a činy živlu Nevedomosti. V podstate aj ľudia patria do jedného z týchto živlov, lebo ako hovorí Budha: „Živé bytosti sú dedičmi svojich činov. A práve činy rozdeľujú ľudí“. Tento systém odzrkadľuje základný védický princíp – princíp evolučného vývoja. Každý človek má teda chápanie zodpovedajúce svojmu stupňu evolučného vývoja a na to zodpovedajúco nadväzujúci životný štýl.

Presne tieto tri druhy živlov platia aj na našu stravu. Jestvuje teda druh jedla zodpovedajúci živlu Cnosti, živlu Strasti, aj živlu Nevedomosti. Logicky z tohto systému vyplýva, že človek, ktorý konzumuje jedlo živlu Nevedomosti – čo je napríklad mäso – nemôže dosiahnuť stav človeka živlu Cnosti. Je tu ďalšie okultné pravidlo: rovný rovného si hľadá…

V tomto článku sa pozrieme na problém živlu Nevedomosti – varenú stravu. Veď nie nadarmo platí aj príslovie: „Si to, čo ješ“. V tejto súvislosti odporúčame si nájsť na internete diely už spomínaného ruského seriálu o jedle pod názvom

Nuž, postúpme ďalej. Nesprávnou stravou totiž kŕmime nie seba, ale mikróbov v našom organizme. Získame ním určite nielen problémy v živote, ale aj problémy so zdravým. Rovnaký živel jedla priťahuje rovnaký živel udalostí. Začnime teda mikróbmi. Tieto v podstate nie sú naši nepriatelia, lebo ich pôvodné poslanie bolo pomáhať nám odvádzať z tela odpad, ktorý spôsobuje prakticky všetky choroby človeka. Ale od čoho vzniká v organizme toľko odpadu, že tento stráca schopnosť ich vyvádzať z tela a musia prísť na pomoc mikróby? Príčiny sú DVE:

  • BARBARSKÉ NIČENIE LESOV, NÁSLEDKOM ČOHO SA ZA POSLEDNÝCH 200 ROKOV ZNÍŽILO PRECENTO KYSLÍKA VO VZDUCHU Z 28% NA 11% A ZNÍŽIL SA TLAK Z 2 NA 1 ATMOSFÉRU, ČO VYVOLALO V ORGANIZME ZMENY RÝCHLOSTI LÁTKOVEJ VÝMENY, NÁSLEDKOM ČOHO SA ZVÝŠILO MNOŽSTVO CHORÔB ČLOVEKA. KONCOM 19. STOROČIA BOLO ZNÁMYCH CCA 400 CHORÔB, NO KONCOM 20. STOROČIA PO LIKVIDÁCII LESOV SA MNOŽSTVO RÔZNYCH CHORÔB ĽUDSTAVA ZVÝŠILO NA 30 000. Na internete okrem toho ľahko zistíte, že 1 ha lesa vyrobí ročne kyslík pre 25 ľudí. No Slovenom na Slovensku nevadí, že od revolúcie sa značne zvýšilo drancovanie lesov u nás najmä nekontrolovaným drancovaním cirkevných lesov za výdatnej pomoci ťažobných firiem na drevo pána ministra Životného prostredia. Očividne si u nás demokrati myslia, že čistý vzduch a zdravie si nakúpia v supermarketoch.
  • PRECHOD ĽUDSTVA NA VARENÚ STRAVU.

Pre ľudský organizmus je varená strava nebezpečná vďaka javu, ktorý je známy ako potravinová leukocytóza, čo je zníženie množstva leukocytov v krvi po požití varenej stravy. Podstata potravinovej leukocytózy je v tom, že po požití vareného jedla sa do črevného systému presúvajú všetky leukocyty, ktoré sa skoncentrujú do stien čriev a snažia sa neprepustiť do organizmu denaturované varené produkty, bielkoviny a aminokyseliny. No v tom čase, keď sú zaneprázdnené touto ochranou, sú všetky orgány a tkanivá úplne bezbranné proti mikróbom, ktoré prenikajú cez kožu a pľúca. Veď práve na likvidáciu takýchto prienikov majú slúžiť leukocyty. Okrem toho sa v medzibunkových priestoroch začínajú zhromažďovať výlučky životných činností buniek, lebo aj ich likvidácia je úlohou bielych krviniek.

Po celú dobu, ako je strava v črevách – 4 až 8 hodín – leukocyty chránia organizmus pred tým, aby do neho neprenikla denaturovaná strava, a teda nemajú kedy chrániť bunky a tkanivá a likvidovať ich výlučky. Bunky dýchajú a živia sa tým, čo je v medzibunkovom priestore, ale tam aj vylučujú svoje exkrementy. Ak sa tam nahromadia výlučky, tak začínajú pociťovať problémy. Veď čo dobrého môžu dostať zo znečisteného medzibunkového priestoru? Ak 3x za deň zjeme varenú a mŕtvu stravu, tak potravinová leukocytóza sa stáva trvalou. Ide najmä o mäso, solené jedlá a podobne. Tak sa dopracujeme k tomu, že počas života nám budú stále viac a viac chýbať biele krvinky, a zároveň trvale nebude mať kto čistiť medzibunkové priestory od výlučkov metabolizmu buniek, odpadov, mŕtvych buniek a prekvitajúcich mikróbov.

Keď mikróby nenachádzajú zo strany organizmu odpor, tak pojedajú zomrelé bunky, množia sa a postupne zamieňajú bunky človeka amorfnou mikróbnou masou.

Bunky a medzibunkové priestory budú z roka na rok viac a viac zanesené, začnú starnúť a zomierať a ich miesto budú nahradzovať nie nové bunky, ale mikróby, ktoré konzumujú zomrelé bunky. Mikróby už vylučujú značné množstvo svojich exkrementov, ktoré sú však nášmu organizmu už úplne cudzie. Nastáva teda ubúdanie tkanív a smrť organizmu.

Následkom konzumácie varenej stravy vo veku 20-25 rokov dochádza k značnej zámene našich buniek bunkami prvokov, vrátane mikróbov. Predčasne sa zastavuje proces rastu, začínajú sa kaziť zuby, vypadávajú vlasy, objavuje sa sklon k obezite.

Vo veku 45-50 rokov je už 44-50% tkanív nahradených bunkami mikróbov. Keď množstvo mikróbov dosiahne 50%, človek začína chorieť na srdce, začína diabetes, rakovina, následne nastúpia desiatky ďalších chorôb a pokračuje pečeň a celý tráviaci systém. Pri 60% obsadení ľudského organizmu mikróbmi lekári diagnostikujú AIDS. Vo veku 65-70 rokov, kedy už mikróby zamenili 66% našich buniek sa organizmus už stáva neschopným obrany a nastupujú nezvratné procesy…

No hoci aj keby jeden deň pred smrťou by človek prešiel na surovú stravu, odvráti smrť a postupne si začne vracať mladosť, t.j. začne nadobúdať nesmrteľnosť, ktorú sme dostali do daru od Prírody. Ľudia s prechodom na surovú stranu začnú mladnúť. Pod surovou stravou však rozumieme stravu pre náš organizmus prirodzenú, t.j. takú, ktorá nevyvoláva potravinovú leukocytózu. To sú plody, zelenia a ovocie. Nabili nám do hlavy psychoprogram, že sme akýsi všežravci, ba dokonca pôvodne mäsožravci. No my sme od stvorenia Sveta plodojedi. Kto sa drží tohto cudzieho psychoprogramu, ten aj dôjde tam, kde program predpokladá. Veď je cudzí, nie náš.

Okupácia mikroorganizmami nášho organizmu spôsobuje aj zmenu chutí človeka – začína sa dožadovať mäsa, mastných jedál, čokolády a podobne. Ale tu treba vedieť, že to sú požiadavky tých živatiem, ktoré sa dostali do nášho organizmu ako okupanti – nie sú to naše vlastné požiadavky, teda chute. Mikroorganizmy sa jednoducho premnožili a už začali mozgu posielať svoje želania namiesto želaní našich vlastných buniek.

Nášmu organizmu v podstate stačí veľmi málo surovej stravy, t.j. stravy, ktorá nevyvoláva leukocytózu. Naše bunky konzumujú výlučne surovú stravu. Varená, denaturovaná strava ide na priamu konzumáciu pre mikroorganizmy a všetky možné parazity, voľne prenikajúce do nášho organizmu pri konzumácii varenej stravy. Vedci zistili, že v ľudskom organizme žije okolo 90 000 rôznych druhov mikróbov, ktorých sú však v tele miliardy. Vo veku okolo 50 rokov už tvoria približne polovicu hmotnosti človeka.

Signálom na vyvolanie potravinovej leukocytózy je kontakt podnebia úst s varenou stravou. Teda nie jedenie, ale iba kontakt podnebia vyvolá mobilizáciu celého imunitného systému. Hoci pri ochutnávaní ide iba o „planý poplach“, t.j. iba o ochutnanie, aj tak všetky orgány tela ostávajú 2 až 2,5 hodiny bez ochrany, a teda za ten čas môže do tela bez problémov vstúpiť nejaká infekcia.

V okupovanom organizme bunky slúžia mikróbom – ako hore, tak dole, ako vonku, tak dnu – ale aj za týchto podmienok biele krvinky pokračujú v obrane organizmu pred varenou stravou. Obsadzujú priestor po celej dĺžke čreva, ktoré je napchaté denaturovanou stravou, ktorá mnohonásobne prevyšuje počet leukocytov. No biele krvinky aj tak neľútostne bojujú proti invázii tejto pre organizmus cudzej masy. Pritom zomierajú, lebo sily sú značne nerovné. Ľudské bunky totiž môžu konzumovať iba surovú stravu, všetko ostatné ide pre okupantov. No mikróby máme nielen v tráviacom trakte, ale aj v pľúcach.

Už krátko po narodení sa do organizmu človiečika dostávajú očkovaním oslabené mikroorganizmy, čo spôsobí, že sú odvtedy prítomné nielen v tráviacom systéme, ale aj v krvi človeka a vo všetkých tkanivách. Toto spôsobuje, že parazity, ktoré vstupujú do organizmu nie prirodzenou cestou, ale napriamo – očkovaním – sa organizmom osvojujú a leukocyty ich nepovažujú za nepriateľské a neútočia na ne. No pretože sú cudzie, tak neplnia príkazy mozgu, čo znižuje celkové funkcie a schopnosti orgánov. No naopak, spätnou väzbou oznamujú mozgu svoje potreby, následkom čoho človek si žiada mäso, čokoládu a podobné veci.

Okupantov vyženie jedine surová strava, lebo túto oni nejedia a zomierajú hladom. Bez varenej stravy sa predlžuje životnosť bielych krviniek a aj narastá ich počet v tkanivách, kde postupne zavedú poriadok. Pri surovej strave biele krvinky nielenže čistia medzibunkové priestory, ale dokážu ho očistiť aj od všetkých parazitov a všetky tkanivá orgánov sa posilnia a postupne sa oslobodia od všetkého balastu. No keď jeme surovú stravu, tak v medzibunkovom priestore sa neukladajú odpady a bunky nestarnú, jedia a dýchajú z čistého prostredia, ktoré čistia biele krvinky aj od parazitov. Jedine takto sa dá zachovať zdravie a vekom neobmedzený život. Bunky sa delia a nestarnú, t.j. stávajú sa nesmrteľné. Takí boli naši Predkovia.

No problém je zložitejší. Ak sa na niekoho napríklad nahneváme, tak emócie sa odovzdávajú bunkám krvi – trombocytom. Tieto sa premenia na bunky egoistov a tak začnú robiť len na seba, čím sa narušia ich základné funkcie. Stresy sú tiež príčinou straty nesmrteľnosti. Takýmto negatívnym situáciám sa treba vyhýbať. No nezabudnime, že dnes ich v zásadnej miere spôsobuje sledovanie televíznych programov!

Ak človek prežíva pozitívne emócie, tak tieto enzýmy sa dostávajú do krvi a takto aj ovplyvňujú trombocyty, ktoré sa v takomto prípade menia – prerodzujú a stávajú sa pozitívnymi, budovateľskými bunkami, ktoré sa dostávajú do orgánov a vytvárajú v nich nové funkcie, ktoré ich menia na mimoriadne odolné voči všetkým negatívnym vplyvom okolitého prostredia.

Mikroorganizmy možno dostávať z tela aj zmenami vnútornej frekvencie, t.j. behom, telesným cvičením, dychovými cvičeniami. Ďalej organizmus môžu očistiť aj masáže. Úspech masáže však nezávisí od toho, ako silno tlačíme na telo človeka, ale ako sa podarí človeku uvoľniť všetky svaly.

Sú ľudia, ktorí len priložia ruky na niekoho a tieto ako keby samé od seba uvoľnia svaly masírovaného. Kto takéto schopnosti nemá, môže dopĺňať masáž záujmom o človeka, naviazaním komunikácie s cieľom identifikovať problémové miesta na tele masírovaného.

Okolo bolestivého miesta treba robiť kruhové pohyby, čo dokáže úplne odstrániť bolesť. Existuje aj starý slovanský druh masáže. Hoci táto problematika je značne obsiahla, niekoľko slov jej môžeme venovať. V podstate všetci ľudia, ktorí boli narodení pred elektrifikáciou a núteným sťahovaním z dedín do miest mali oproti nám výnimočné schopnosti. Napríklad ľahko dokázali robiť zložité matematické operácie násobenia a delenia s troj alebo štvormiestnymi číslami z hlavy. Schopnosti sme stratili už z opísaných príčin v iných článkoch, ale spomeňme aspoň 50Hz frekvenciu elektromagnetického poľa, ktorými sú dnes vybavené všetky domácnosti. Táto frekvencia vytára v domoch – okrem problému s metrickým systémom – stojaté vlny, ktoré v podstate zničili naše schopnosti v tejto oblasti a tiež nás oberajú o životnú energiu.

Naši Predkovia mali aj ďalšie schopnosti, napríklad boli ľudia, ktorí dokázali nájsť akéhokoľvek zlodeja. No v tejto oblasti sa spravidla vedomci nechceli angažovať. Nie ani tak zo strachu, ako z toho dôvodu, že zlodeji sú z určitého pohľadu považovaní pre boháčov za prospešných. Jestvuje totiž okultné pravidlo, že určitú čiastku zo svojho prebytku – tradične to bývalo ešte za dŕžavy 10% – trebalo odovzdávať na spoločné potreby spoločnosti. Trvalé neodovzdávanie tejto čiastky vedie nakoniec k predčasnej smrti takýchto bohatých, ale veľmi lakomých ľudí. No a zlodeji ich takto pre ňou ochraňovali.

Tradičná slovanská masáž je postavená na védických princípoch. Ak sa po jednu minútu hladí telo človeka, tak niektoré miesta sčervenejú, iné sa stanú ružové a niektoré ostanú biele. Pracovať treba s červenými a bledými oblasťami. Najskôr sa masíruje chrbát, potom ruky a nohy a nakoniec hruď a brucho. Červené miesta sú miestami výstupu energie, ktorej je treba pomôcť vyjsť. Robia sa preto kruhové masážne pohyby v smere hodinových ručičiek okolo bolestivého miesta. Tam, kde telo neočervenelo sa prejavuje nedostatok energie, preto je potrebné pohybovať palcom okolo takého miesta proti smeru hodinových ručičiek, aby energia mohla do nich vstúpiť.

V tele človeka je všetko podriadené tzv. KAZ-u. Z Bukvice vieme, že ide o spojenie obrazov KAKO+AZЪ, pričom tento základ je aj v názve KAZ-ak. Nie náhodou ostal dodnes tento prastarý názov na jeden z prstov – uKAZovák badateľný ešte aj v dnešnej slovenčine. Ide o aplikáciu nášho piaďového systému. Jeden KAZ je vzdialenosť dĺžkovo rovná prvým dvom stavcom uKAZováku a má sa rovnať vzdialenosti medzi zreničkami. U niektorých ľudí sa nerovná, ale sa rovná dĺžke dvoch stavcov veľkého palca, čo je tiež principiálne prijateľné. Ideálne je celé telo rozmerovo podriadené KAZ-u, t.j. zlatému rezu. Lakeť má napr. 5 KAZ-ov, Aršín 10. Vďaka KAZ-u mohli ľudia v minulosti KAZ-ať, t.j. ukazovať holografické obrazy za predpokladu, že neboli narušované Kony Rita. KAZ a dĺžka tepu srdca boli základnými parametrami logicky odrazenými aj v Zdrave.

Treba spomenúť aj to, že zmena funkcie potravy nastala po strate schopnosti prijímania energie formou vlastných rezonančných pohybov a prednášania rezonančných zvukov. Sme opäť pri Staroslovienskej Bukvici – obsahuje 49 principiálnych zvukov aj Obrazov. Pripomeňme si, že Cyril a Metod nie náhodou ako prvé siahli práve na Bukvicu a odstránili hneď 9 Obrazov. Takto začal proces nášho zotročenia a spojený je aj so stratou zdravia a skrátením života. Prax prednášania rezonančných zvukov sa však dá aj dnes pochopiť vďaka tomu, že tradícia ostala zachovaná v indickom védickom prostredí ako MANTRY.

Po strate týchto schopností sa jedlo stalo hlavným zdrojom príjmu energie, ale stále platí védická pravda, že nielen chlebom je človek živý. Potenciál je amplitúda vlastných frekvencií, ale tieto sa menia pomocou cyklu. Ak sa teda má navyšovať potenciál pomocou jedla, tak cyklus príjmu jedla musí byť každý deň rovnaký, t.j. treba jesť vždy v ten istý čas, to isté jedlo aj množstvo o tej istej hmotnosti. Potenciál sa principiálne dá zvyšovať iba vtedy, ak príjem energie je vo všetkých parametroch rovnaký. Teda zmena jedla, druhu, následnosti, času už buduje vždy iný potenciál. Tu si môžete pripomenúť knihu Lobsanga Rampu a jeho opis pobytu v kláštore v knihe Tretie oko.

Surová strava okrem predĺženia života lieči aj rakovinu, umožňuje plodiť zdravé, cnostné potomstvo. Ženy, ktoré jedia surovú stravu prestávajú mať mesačné krvácanie, ale zachovávajú si schopnosť ovulácie, teda schopnosť rodiť deti, ktorá sa nielenže nenarúša, ale naopak, zosilňuje sa. Dnes sa síce krvácanie pri mesačnom cykle považuje za normálne, ale v skutočnosti každá strata krvi je pre organizmus choroba, pričom v tomto prípade je vyvolaná bezbrannosťou buniek pred produktmi metabolizmu, ktorá je podmienená varenou stravou.

V poslednej dobe bolo zistené, že surová strava vyvoláva u ľudí schopnosť nadobúdať stratené orgány, ako sú napr. zuby, vlasy, genitálie, žlčník a pod., trojnásobne zvyšuje odolnosť proti radiácii, je teda dobrým prostriedkom proti rakovine krvi.

Ak na surovú stravu prešiel 50 ročný človek, tak za 17 rokov sa jeho organizmus dostane do stavu mládenca, keď sa plne zbavil všetkých mikróbov, hoci bude mať už 67 rokov. Všetci ľudia, ktorí jedia surovú stravu začínajú mladnúť, lebo biele krvinky dostávajú možnosť si plniť svoju funkciu, odstraňovať z medzibunkového priestoru odpady bunkovej činnosti, odstraňovať zmenené bunky a mikróbov. Tieto už nemajú čo jesť, preto zomierajú, alebo sa menia na cysty, ktoré biele krvinky tiež likvidujú.

Potravinová leukocytóza však môže vznikať aj v prípadoch konzumácie surovej stravy. Je to vtedy, keď strava pred požitím prejde cez ruky ľudí, ktorí sú negatívne nastavení. Treba si zásadne vyberať s kým stolujeme pri jedle. Pred požitím treba jedlo pravsláviť, t.j. požehnať aj napr. vhodnou modlitbou. Tieto posväcovania používali naši Predkovia práve kvôli odstraňovaniu negatívnej energie z jedál, ktoré sa inak zdajú v poriadku. Určite treba takto postupovať s jedlom zo supermarketov. Týmto sa jednoducho neutralizuje škodlivý vplyv okolia. Kto používa kresťanské žehnania mal by mať na pamäti, že vyberá formulácie z Biblie, t.j. z textu, ktorého integrálnou súčasťou sú opisy ľudských obetí, genocídy a podobných vecí. Týmto na seba „preťahuje“ kompletný balík… neznalosť zákona neospravedlňuje, s čím možno len súhlasiť.

Keď po prvý raz dieťa začne konzumovať varenú stravu, tak na stenách tráviaceho traktu sa mu začne hromadiť hlien. To však iba jeho časť, viac sa ho ukladá v pľúcach. Tam sa ale neudrží dlho, lebo pľúca majú svoj očistný mechanizmus. Dostáva sa do nosa a dieťatku začne z neho tiecť. Pokiaľ budeme dieťatku dávať varenú stravu, tak mu bude aj často tiecť z nosa, lebo telo sa takto snaží zbaviť hlienu.

Typická reakcia mamičky je návšteva doktora, kde mu hneď predpíšu kvapky do nosa. No kvapky sú toxické, a to natoľko, že po ich aplikácii, keď sa dostanú do tela, tak telo prestane odvádzať hlien z tela a spustí mechanizmus zbavovania sa toxínov, ktoré vniesli do organizmu kvapky. Hlien sa znovu začína hromadiť. Po zbavení sa toxínov sa telo znovu začne zbavovať hlienu z pľúc potom, ako nadobudne dostatok energie, ktorú stratilo bojom s toxínmi.

Mamička sa teda znovu vyberie k doktorovi, ktorý predpíše ešte silnejšie, t.j. toxickejšie kvapky. Telo znovu prestane bojovať s hlienom a vrhne všetky sily na zbavovanie sa toxínov. Až po zotavení nadobudne dostatok energie na to, aby sa mohlo znovu snažiť o vývod hlienov z pľúc.

Tu si spomeňme na vlastné skúsenosti s chorobami. Určite ste si všimli, že ľudia často ochorejú práve vtedy, keď príde voľno. Prečo? Lebo telo práve vtedy dostalo dosť energie na to, aby mohlo začať proces detoxikácie organizmu. Aby sa zvýšila efektivita detoxikácie a podporila sa aktivita enzýmov, telo dvíha teplotu. No aby sa zvýšila teplota, telo musí dostať veľa energie, srdce zvyšuje tep o 20-30 úderov nad normu, všetky hormonálne žľazy pracujú s dvojitým nasadením, a preto cítime ustatosť. Aby sa ušetrila energia, tak telo vytvára takú situáciu, aby neprichádzala chuť do jedla. Telo sa začne potiť, aby toxíny spolu s potom mohli vyjsť cez póry kože.

Čo robíme, keď nastane takýto stav? Berieme acylpyrín, ktorý však pozostáva hlavne zo síry, ktorá je pre nás škodlivá. Pre telo to je podraz. Síra je natoľko toxická, že telo zastavuje proces vyvádzania toxínov a preto okamžite reaguje tak, že začína vyvádzať z tela acylpyrín, aby sa ho čo najskôr zbavilo. Stojí to toľko energie a telo tak oslabne, že nemôže podporovať ani len normálnu teplotu, ktorá následne padá pod normu. Po jednej takej chorobe môžeme neochorieť veľmi dlho, lebo telu neostalo energie na detoxikáciu. No hlien sa hromadí aj naďalej, a to už nový na starý…

Takýmito zásahmi v priebehu rokov zbavíme telo snahy o očisťovanie seba, okrem príležitostnej nádchy. Následkom toho, keď hlien obsadí 2/3 pľúc, tak sa začne ukladať v dutinách a pod kožou. Keď sa čo i len málo prejdeme pešo, začneme sa potiť a hlien začína vychádzať cez póry kože. Má kyslú reakciu, ktorá dráždi kožu. Toto začneme volať alergia. Často takto vzniká aj astma, lebo kvôli množstvu hlienu a toxínom nemôžeme dýchať, nestačí kyslík. Sme tak preplnení hlienom, že sa nedokážeme ani s plných pľúc nadýchnuť.

Najjednoduchší spôsob ako si overiť, či máme v pľúcach hlien je obehnúť okolo domu. Ak nám potečie z nosa znamená to, že hlien máme. Ak obehneme okolo domu dvakrát a hlien netečie znamená to, že máme čisté pľúca. Naše telá sú zostavené tak, že sa čistíme pri behu, resp. telesnej aktivite.

Keď máme teplotu, tak naše telo pracuje na svojom očistení. Je to dobre a pomôžeme mu tak, že nebudeme nič jesť.

Túžba po varenej strave je spôsobená mikroorganizmami, lebo to nie je naša prirodzená strava a teda ani potreba. V našom organizme je do 90 000 rôznych druhov mikróbov, pričom ich celková hmotnosť sa vekom približuje 50% celkovej hmotnosti. Prekonanie túžby po varenej strave sa dá prekonať vôľou. Po prechode na surovú stravu potrebuje organizmus – podľa toho, ako bol intoxikovaný – od 1 do 5 rokov na očistenie. Každé prerušenie cyklu varenou stravou nás však vždy znovu vracia na úplný začiatok bez ohľadu na to, ako dlho sme predtým boli na surovej strave. Varená, t.j. mŕtva strava kŕmi mikroorganizmy, teda obnova buniek – mladnutie – sa okamžite zastavuje. Bunka má pri surovej strave dostatok kyslíka a je nesmrteľná, no pri mŕtvej zomiera. Varená, t.j. mŕtva strava je jedným z veľmi účinných nástrojov našej genocídy. Varená, mŕtva strava je úmyselný útok na náš imunitný systém. No a imunitný systém je prejavom Boha Perúna. Môže sa v nás prejaviť pri konzumácii stravy živlu Nevedomosti?

Dnes už vymizli aj rozličné rastliny, ktoré sme v minulosti konzumovali. Išlo o také, ktoré sa dali konzumovať priamo, bez tepelnej úpravy. Boli mäkké, pričom dnešné treba buď variť, alebo inak tepelne spracovávať. Takto zmizlo pšeno a miesto neho tak začali nazývať proso, pšenička, pričom teraz tak nazývajú jeden z druhov pšenice. Boli zlikvidované, ale zato sa objavili tvrdé druhy pšenice, ryže, raže, ovsa, ktoré zamenili pôvodné sorty, ale ktoré sa nedajú konzumovať priamo. V minulosti boli napríklad aj obrovské paprade, ktoré sme priamo jedli a ďalšie podobné rastliny.

Mikróby boli pôvodne určené na to, aby likvidovali odpady v medzibunkovom priestore, ale konzumáciou varenej stravy im ponúkame možnosť sa živiť nami samými. Principiálne sa stávame rovnakej podstaty ako oni, lebo jeme principiálne rovnakú stravu ako oni. Stali sme sa ako oni parazitmi a podriaďujeme sa postupne mikróbej, parazitickej logike druhu „po nás potopa“. No imunitný systém parazitov nakoniec tak či onak zničí. Už sme vo Veku Vlka…

Strava nie je ani náhodou jediný druh našej genocídy. Každé dieťa dostane krátko po narodení injekciu proti TBC a ďalším trom chorobám. Toto očkovanie blokuje žľazy vnútornej sekrécie, pričom sleduje sa strata vlastnej imunity. Oslabené mikróby zasahujú hlavný mozog, čo spôsobuje meningitídu aj inzulty ešte v kojeneckom veku. V Západnej Európe sa až po dlhom boji podarilo dokázať, že očkovanie nepodporuje, ale naopak likviduje imunitu. Rodičom postihnutých detí sa už podarilo vyhrať nad lekármi mnohé súdne procesy a mnohé milióny eur, následkom čoho sú v Európe dávané deťom iba 3 povinné očkovania, pričom aj tým sa dá vyhnúť.

Väčšina detských očkovaní zasahuje hlavný mozog, čo vedie nielen k poruchám správania, ale aj demencii či debilite, paralýzam, amputáciám končatín, kóme a v niektorých prípadoch aj k smrti. Lekárom sa zakazuje spájať tieto následky s očkovaním a všade sa nanucuje tvrdenie, že očkovanie je neškodné. Imunológovia už dávno vedia, že národ zomiera, ale očkovania predpisujú obvodní detskí lekári, ktorí sa imunológiu neučili.

Ľudský organizmus sa ľahko vysporiada so všetkými detskými chorobami, ak sa neinfikuje očkovaním. To, čo sa zavedie priamo do tela dieťaťa je oveľa horšie ako to, čo by mohlo dostať prirodzenou cestou. Zasahujú sa úplne iné orgány, než proti ktorým sú akože určené.

Pri príprave sér sa používa formalín, ktorý sa spolu s vakcínou dostáva do tela dieťaťa. Formalín znehybňuje biele krvinky, a preto oslabené mikróby nemá kto zlikvidovať. Veľmi sa rozmnožia a rozšíria po organizme. Keď sa prejavia následky, tak zvyčajne odsúdia sestričku, že ako keby neočistila správne ihly…

Štatistika ukazuje, že zo 100 detí, ktoré neboli očkované je len jedno náchylné na chorobu, proti ktorej sa očkuje, ale to iba v prípade, ak jeho rodičia dostali v detstve také isté očkovania, lebo oslabenie imunitného systému je dedičné. Ostatné deti pri kontakte s tak chorými deťmi neochorejú, lebo sa v nich vyvinie skutočná imunita. No ak ich očkovali, t.j. ak bolo telu zabránené si vybudovať vlastný imunitný systém, tak pri kontakte s chorými ochorejú určite.

Dlhodobé pozorovania neočkovaných detí ukazujú, že takéto deti sa rozumovo oveľa lepšie vyvíjajú. Snaha hovoriť sa u nich začína okolo druhého mesiaca, pričom v 1 roku sú samostatne mysliace, a teda takto treba s nimi aj komunikovať. Dokážu si spomínať aj na predchádzajúci život, ale takéto schopnosti strácajú po kresťanskom krste. U očkovaných detí sa demencia prelamuje až niekedy okolo 5 rokov.

V niektorých ázijských krajinách začali odsúdených na smrť kŕmiť výlučne vareným mäsom. Zvyčajne zomierali do 28-30 dní. Pre porovnanie, človek bez potravy dokáže prežiť cca 70 dní.

Ďalším faktorom, ktorý je potrebné brať do úvahy je voda. Je veľmi ľahko programovateľná, a to ako v pozitívnom, tak aj negatívnom zmysle. Nie nadarmo poznáme živú aj mŕtvu vodu v našej kultúre. Dnes už nepijeme vodu v vlastných studní a horských prameňov, a preto sme pod ďalšími vplyvmi, ktoré si ľudia už ani neuvedomujú. Dobre skrývaným faktom je, že po revolúcii v Rusku žilo ešte veľa ľudí vo veku medzi 200 a 300 rokmi. Bolo to vďaka spôsobu života, strave aj vode, ktorú konzumovali. Samozrejme, nie v mestách.

V hre o dĺžku nášho života sú aj herbicídy a pesticídy. Po vylikvidovaní lesov sa začali pestovať monokultúry a následne chemikálie, ktoré likvidujú škodcov, t.j. hmyz a zvieratá. Tieto chemikálie sa dostávajú cez pôdu do rastlín a tiež spôsobujú leukocytózu. Najlepšie je konzumovať to, čo si sami vypestujeme v záhradke. No tu je otázka nielen chemikálií, ale najmä biopoľa, v ktorom rastie tá ktorá rastlinka. Rovnako je treba vedieť, že rastliny, ktoré rastú na južnej pologuli majú opačnú polaritu energie ako naše. Vo všeobecnosti by sme nemali konzumovať potraviny, ktoré vyrástli ďalej, ako cca 450-500 km od nášho bydliska. No a na očistenie jedál požehnávaním – pravsláveniami – platí princíp hierarchie živlov. Najvyšší živel je Éter, t.j. priestor, v ktorom prebýva naša myseľ. Ak je čistá, tak očistí všetky živly postupne pod sebou.

Vhodné je však používať ekologické poľnohospodárstvo. Je to také, keď sa napríklad na 1 hektár vyseje okolo 40 druhov rastlín. Tieto nepotrebujú ani herbicídy, ani pesticídy, lebo rastlinky navzájom pomáhajú jedna druhej. Jedny ochraňujú pred škodcami, druhé chránia pred stratou vlahy, tretie dodávajú svojimi hlbokými koreňmi vodu na povrch. Preto ekologické záhradky dávajú vždy stabilnú úrodu.

Netreba ani hovoriť o nebezpečnosti geneticky modifikovaných rastlín, ktoré sa dnes ľuďom nanucujú.

Z tohto pohľadu je ešte treba spomenúť mlieko. Mliečne produkty sú v podstate jednou z najlepších živných pôd pre všetky mikroorganizmy, ale musíme brať do úvahy, že ide už o tepelne spracované mlieko. Podľa Véd je pre nás nevyhnutné konzumovať mlieko a med. Mlieko obsahuje látky, ktoré tvoria jemné tkanivá v mozgu, umožňujúce myslenie. Teda bez mlieka môžeme byť zdraví, ale sprostí.

Mlieko konzumujeme bez akejkoľvek tepelnej úpravy. Vo všeobecnosti platí, že tepelná úprava likviduje biopole buniek. Surová strava je strava, kde bunky majú zachované vlastné biopolia. Bunky nášho tela si takto prečítajú informáciu o tom, čo im „došlo“, a to čo potrebujú vezmú, pričom to, čo nepotrebujú „zahodia“. Keď biopole chýba, strava je mŕtva.

Na dosiahnutie nesmrteľnosti však nestačí iba konzumácia surovej stravy. Môžeme rečou matematiky povedať, že to je síce nutná, ale nepostačujúca podmienka. Surová strava sama osebe poskytuje iba značné zvýšenie životného potenciálu. Veď inak by aj zajace či gorily boli nesmrteľné.

Pretože sme stvorení na Obraz a Podobu Bohov, tak aj my tvoríme na náš obraz, t.j. na Obraz Bohov. Vytvorili sme počítač a teda môžeme tento obraz použiť. Naše telo – hardware – zabezpečíme surovou stravou a celkovo správnym zaobchádzaním, ale nesmrteľnosť musí byť aj v „software“. Ak tam máme spustený vírusový, cudzí psychoprogram, tak o dlhovekosti nemôže byť ani reči. Musíme byť presvedčení o tom, že môžeme žiť večne, alebo tak dlho, ako si želáme. Ak si budeme myslieť, že zomrieme, tak zomrieme. Vtedy a tak, ako si to programujeme.

Zvieratá, ktoré jedia surovú stravu umierajú, lebo vedia, že musia zomrieť. Niektoré zvieratá majú svoje cintoríny, kde chodia zomierať. Keď slony vedú svojho druha na cintorín, tak po ceste zmietajú všetko okolo. Rovnako mačky chodievajú zomierať na miesta, kde pred nimi už zomierali iné mačky. Tieto poznatky sú u človeka aj zvierat uložené na úrovni genetického kódu. No človek si môže mysľou upraviť informáciu o dĺžke svojho života.

Ak budeme jesť surovú stravu, dodržiavať zápovede Bohov a Predkov – napríklad Kony Rita – ak budeme mať jasné poznanie o tom, čo to je myseľ a ako funguje, budeme mať schopnosť rozoznávať vlastné a cudzie myšlienky, zvládneme jestvovanie v stave tu a teraz, tak sa stávame tým, čím naši Predkovia. Vedomými Deťmi Bohov. No títo nie sú nikdy rabmi, t.j. v demoverzii „služobníkmi Pána“, ale vždy ostávajú tým, čím sa narodili – deťmi Bohov!

Slovien pozná cestu k Večnosti a Predkom, Sloven zase cestu k duchovnému supermarketu, ktorý však zásadne zásobujú cudzinci.

NAŠI PARTNERI: