JARGA KOLOSLOV

2. apríla 2015 | ARCHÍV (NOC SVAROGA), DEDIČSTVO PREDKOV

Určite ste si mnohí všimli, že naša stránka vedy.in bola premenovaná na tartaria.sk Nie je to náhoda. Je to preto, lebo kedysi celý priestor Ázie aj toho, čo sa dnes volá Európa – na znak toho, že nám bola odobraná – bola Tartaria. Je to teda spoločný priestor všetkých Slovanov a Árijcov. Náš priestor, akým ho urobili naši Predkovia, nie taký, ako nám ho podávajú cudzinci a ich napomáhači – rozliční výhybkári – dnes. Nič nemení na veci, že to robia neraz aj z nevedomosti, veď vraj dnes si aj tak nikto nič nepamätá. Neúprosná KARMA trestá za činy, nevedomosť je dokonca vysoko priťažujúca okolnosť. Je iba výsledkom našej lenivosti, t.j. toho, že sa nám nechce rozumovou činnosťou znovu nadobúdať Múdrosť našich Predkov.

Po decembri 2012 už žijeme v inom Svete, ale nie každý ho je ochotný prijať. V skutočnom Svete Vesmírnych Konov nikdy neexistuje „skupinová“ vina, vždy a každý zodpovedá sám za seba a svoje činy. Ak sa pozrieme na tento jav skrz optiku Živlov, zistíme zaujímavý jav. Naša Prastará Kultúra – a tu zahŕňane aj to, čo dodnes prežilo v Indii – pozná tzv. Hierarchiu Živlov. Znamená to že tak, ako sa chová najvyšší Živel sa bude chovať aj jemu podriadený Živel. Z pohľadu védického svetonázoru je najvyšší Živel ÉTER. Je to Živel, v ktorom „funguje“ naša myseľ. Presnejšie, všetky mysle. Ak je Éter všakovako zašpinený, tak budú „zašpinené“ aj jemu podriadené živly, každý vo svojej „oblasti“. No akonáhle sa Éter očistí, automaticky – ako reťazová reakcia – sa čistota prenesie na Oheň, od Ohňa na Vzduch, zo Vzduchu na Vodu atď. Ako možno docieliť, aby sa očistil Éter? Čistotou našich myšlienok. No ak sa pozrieme vôkol seba, aká je šanca, že sa dnešný, konzumný svet očistí? Odpoveď je očividná. Ako teda môže nastať zmena k lepšiemu? Z pohľadu tejto jednoduchej logiky – ak sa mysle ľudí neočistia dobrovoľne – tak bude nastolená čistota Éteru inými spôsobmi. Menšina, ktorá zatiaľ v Éteri nedominuje bude nakoniec jeho jedinou zložkou. Všetko choré, t.j. špinavé bude z Éteru odstránené, takže nakoniec bude čistý. Čo to znamená sme už neraz písali. Zatiaľ sa ešte môžeme sami rozhodnúť, či prispejeme k očisteniu Éteru, alebo k jeho zamorovaniu. Bod zlomu však už nebude ďaleko.

Našou snahou od začiatku bolo napomôcť očisťovaniu Éteru „nad“ Tartariou. Ale za výsledok je zodpovedný každý z nás osobne. No nie malým symbolom je aj to, že prezident Putin pri príležitosti jubilea Ruskej geografickej spoločnosti uvoľnil publikovanie starých máp Tartarie z jej archívov. Nastáva zaujímavá situácia, na svetlo sa dostávajú dôkazy o našej minulosti, ktoré nemožno vyvrátiť. No možno naprogramovať dubové hlavy, aby v tú stranu ani nepozreli… mimochodom, oná najväčšia demokracia sveta – s čím plne súhlasíme – vznikla v čase, keď Krym už patril Rusku. A ako začala svoju existenciu? Genocídou domorodého obyvateľstva Ameriky.

Každý, kto sa dal na cestu Duchovného vývoja štúdiom Véd tak neučinil len preto, lebo „tak sa mu zachcelo“. Takéto niečo závisí od individuálneho Duchovného „obsahu“ jednotlivca, ktoré sa však neformuje samotným človekom, ale jeho „osobnou“ účasťou.

My, dospelí, sme sa dostávali k Múdrosti Predkov ťažko a dlho, ale panenský mozog štyri-päť ročného dieťaťa je schopný absorbovať takú rôznoobraznú a zložitú čo do obsahu informáciu, ktorú ak chce zvládnuť a pochopiť dospelý človek, tak bude na to potrebovať desaťročia. Pokiaľ ho nazombiovaní rodičia nedali pokrstiť.

Práve v takomto veku začínali naši Žreci učiť nadané deti z tzv. hlbinných kníh. Je to kniha, ktorú keď otvorí povolaný človek, t.j. človek so špecifickou bioenergetikou, uvidí pred sebou v celom objeme živé Obrazy. Napríklad človeka, ktorý črtami vyrezáva informáciu – nejaký výkres a podobne. Tento sa vzápätí objaví na „celej obrazovke“ medzi človekom, ktorý knihu písal a tým, kto ju číta. No vedľa stojaci človek – hoci aj súrodenec – nemusí vidieť nič, iba „písmená“. Títo vidia iba zrakom, no povolaní všetkými bunkami tela.

Tieto knihy boli bežné v predkresťanskej Rusi, teda u nás, v Maličkej Rusi, alebo inak v Maličkej Tartarii. Krstitelia ich pálili ako diabolské, hoci nič diabolského na nich nikdy nebolo. Ich tajomstvo bolo v schopnostiach našich Predkov využívať bioenergetiku. Ako sa takáto kniha robila?

Vyrábala sa z pergamenu, čo je koža troch-štvor mesačných žrebčekov, ešte kojencov. No tu si musíme hneď vyjasniť, že zvieratá neboli zabíjané iba tak, surovo a bezohľadne, ako na dnešných bitúnkoch. Zvieratá síce na jednej strane nemajú ľudskú psychiku, no človek môže dorásť na plnohodnotného jedinca výlučne správnou výchovou svojich rodičov. Ak mu ju rodičia neposkytnú, vyrastie spravidla dialektický materialista, ktorý môže chodiť aj do kostola, no nepresiahne úroveň spotrebiteľa, teda likvidátora našej Prírody. Boh Rod mu nehovorí nič, ale cudzinka „Panenka Mária“ je jeho idol. V tomto smere inštinkty zvieraťa sú „spoľahlivejšie“, je im jasná hierarchia bytostí a vedia, že majú šancu – po zážitku prirodzenej, t.j. nie krutej smrti – sa narodiť už ako ľudia, t.j. evolučne značne postúpiť. No aj tak musia dať na svoju smrť žrecom povolenie. Žreci ich zabíjali takým spôsobom – podľa vzájomnej dohody – že netrpeli a po smrti mali zaručenú inkarnáciu už medzi ľuďmi, teda ohromný evolučný skok. Inak by to ani nešlo, lebo to, čo zvieratá cítia pri ich zabíjaní aj „prajú“ tým, ktorí ich budú konzumovať ako „zdravé mäso“, sa „naprogramuje“ do každej ich bunky. A celá táto informácia „vďaky“ sa kompletne prepisuje na tých, ktorí zvieratá žerú. Je to jeden z tých „výdobytkov“ civilizácie, ktoré prinášajú na ľudstvo tie choroby, ktorými dnes trpí. Pergamen nemôže obsahovať takú informáciu, lebo by sa z neho nedala vytvoriť Hlbinná Kniha.

Koža sa starostlivo upravovala a rezala na listy o dĺžke trištvrte aršínu a výške 2,5 piade. Listy sa z hladkej strany pokrývali tenkou vrstvou zmesi, ktorá bola pripravovaná z vysušeného, práškového vajíčkového žĺtka a bielej hliny. Vzniklo niečo podobné ako zmes, ktorá sa dnes používa na elektrické izolátory, ktoré vidno na elektrických vedeniach. Zmes mala vlastnosti dielektrika a slúžila ako izolátor.

Strana listu pokrytá touto zmesou sa sušila na akýchsi medených pekáčoch nad slabým ohňom v uzavretej miestnosti. Potom sa listy otáčali a v tých istých pekáčoch pretáčali a vykladali na horúce slnko tak, aby sa semišová strana pergamenu nasýtila slnečnou energiou. No semiš má vlastnosť, že nasáva do seba nie celú energiu slnečného svetla, ale iba tú časť žiarenia, ktorá je vlastná aj bioenergii. Tento jav znovuobjavila aj moderná veda ako Z-žiarenie.

Listy pergamenu sa následne viazali podobne ako dnešné knihy pomocou kovovej špirály na chrbte, ibaže namiesto kovovej špirály sa používali oválne pozahýbané naparené prútiky z dobre vysušeného buka alebo jaseňa. Vrchný obal sa robil z tenkých medených listov, ktoré pokrývali dosky moreného duba, pričom hrúbka knihy bez vonkajších dosiek bola štyri vŕšky, t.j. 18 cm. Obal knihy sa runil, t.j. gravíroval jej názvom. Aby bol lepšie čitateľný, tak do priehlbín bukvíc sa lialo striebro s čerňou. Pre knihu sa vyrábal ešte aj rovnako masívny dubovo medený futrál, ktorý sa uzatváral medenou záklopkou sprava.

Takéto knihy sa vyrábali na stáročia. Majstri ich zhotovovali s veľkou starostlivosťou, pretože nato, aby uchovali tú informáciu, ktorá bola do nich uložená, musel každý detail jej materiálu vykazovať špecifické fyzikálne vlastnosti.

Tu si iba pripomeňme, že hovoríme o časoch, kedy Asýrčania a Babylončania zhotovovali ešte iba hlinené klinopisné tabuľky. Klinopisné nápisy vytláčali so surovej hliny, ktorú potom sušili a pálili ako keramiku. To spomíname len preto, aby sme vedeli, čo ovládali naši Predkovia a čím bola Tartaria.

Text budúcej knihy sa najskôr zapisoval ako ceruzka zatočeným kovovým stiletom, ktorým sa vpisovalo na doštičky pokryté voskom. Takéto písanie umožňovalo ľubovoľnú úpravu písaného textu, ako aj sprievodných obrázkov či výkresov alebo akýchkoľvek symbolov. Autor nemôže písať hneď „načisto“, on sa snaží podať predovšetkým svoj úmysel, myšlienku. Pritom sa často nezaoberá pravopisom. Jeho hlavnou snahou je odovzdať presný zmysel svojej myšlienky, pre ktorú hľadá najvhodnejšie výrazy. Často prečiarkuje jedno slovo a namiesto neho píše druhé. Autor je tvorca a tvorivé dielo sa rodí v mukách.

Ale hlavným subjektom pri tvorbe hlbinnej knihy nebol autor či skupina autorov. Bol to ten človek, ktorý to, čo bolo už napísané na voskových doštičkách prepisoval na pergamen. Písal husím alebo labutím perom purpurovými černidlami, ktoré boli vyrobené z jedľovej živice rozpustenej v liehu a z najemno roztlčenej rumelky.

Pisárom nemohol byť hocikto. Musel to byť jedine človek, ktorý má bohatú obrazotvornosť a také bunky tela, ktoré vylučujú bioenergiu. Takto všetky obrazy, ktoré vznikajú v jeho predstavivosti spolu s jeho biotokmi vsiakajú do pergamenu ako na filmový pás. Z toho dôvodu písal na semišovú stranu pergamenu, lebo tým zväčšil záznamovú plochu. Ak by sa vyrovnala semišová strana pergamenu, tak jej celková plocha by bola oveľa väčšia ako druhá, hladká strana, ktorá je pokrytá bielou hlinou. Toto pokrytie zabezpečovalo, že bioenergia pisára neprenikla skrz jeden list na druhý. Ani zmes jedľovej živice a rumelky nebola náhodná.

Bunky pisára bioenergiu vylučujú a bunky iných ľudí sú zase schopné prijímať tieto biotoky ako televízor. Takýto ľudia vidia pri otvorení knihy všetko, čo vznikalo v predstavivosti pisára vtedy, keď písal knihu. Spolu s týmito obrazmi vidia aj písaný text, podobne ako titulky v kine. Potom, ako rumelka nasiakla pisárovu bioenergiu, tak do pergamenu vstupovala iba cez primiešanú jedľovú živicu, ktorá v sebe udržiava častice rumelky. Vďaka tomu sa vytvára efekt titulkov, ktoré doslovne visia vo vzduchu medzi čitateľom a živými obrázkami, ktoré do seba nasiakol semišový pergamen. No už ani rodný súrodenec takého človeka často nevidí nič, iba na pergamene napísaný text. Obrazy sníma vnútorný zrak, ktorý naši Predkovia nazývali „oči“, čo nám ako názov orgánu zraku zostalo v jazyku dodnes. Hovorí to schopnostiach našich Predkov pred pokresťančením. V ruštine ostali výrazy dva: „glaza“ aj „oči“, hoci ľudia dnes nevedia prečo.

Pretože obrazy sa vnímajú na úrovni buniek tela, tak aj nedávno zosnulá bulharská veštkyňa Vanga – hoci bola slepá – jasne videla všetko živé vôkol seba a presne slovami dokázala opísať zovňajšok každého, kto k nej prišiel. No opačne,  fyzické oči nedokážu rozšifrovať obrazy zakódované v biotokoch.

Teraz už môže byť jasnejšie, aké knihy obsahujú prastaré Slovansko-Árijské Védy, a čo by to znamenalo ich ukázať verejnosti len preto, aby sa naplnili kohosi naivné, prostoduché ambície… nemajú poňatia o čom hovoria.

Ale ak si takýto výhybkári myslia, že všetko je také jednoduché, že akonáhle niečo zakódované uvidia na vlastné oči, tak uvidia aj toho podstatu, priblížme si to, čo už dávno mohli vidieť, ale aj tak akosi doteraz nevidia.

Vráťme sa k názvu článku – Jarga a Koloslov. Jarga je náš prastarý, pôvodný názov pre Svastiku. JAR je od slova JARILO, t.j. Slnko, GA je nám už dobre známa slabika vyjadrujúca cestu alebo púť. Jarga je teda „Slnečná cesta“, alebo „Cesta Slnka“. Zopakujme si, že Svastika pozostáva z koreňov SVA a TIK, pričom SVA znamená Nebesia – nájdeme v slovách Svarog, Svarga, Svaga, svadba a pod. – a TIK znamená druh pohybu – v tomto prípade kruhového. Deti dodnes hovoria „tik-tak“ na pohyb hodinových ručičiek. Za zmienku stojí aj iná väzba – polyTIKa. Poly je grécka predpona pre „mnoho“ – polyteizmus, polygamia, polyhistor a pod. – teda slovo v sebe nesie obraz skutočnej podstaty toho, čo nazývame politika a čo si verejnosť ani nevie predstaviť – množstvo rôznych pohybov, záujmov a pod. Márne sa ľud nádejá, že medzi týmto množstvom pohybov je aj niečo v jeho prospech – veď volil…

Dnes však už môžeme postúpiť o hodne ďalej. Tí, ktorí študujú Starosloviensku Bukvicu vedia, že niektoré bukvice majú aj číselné významy, pričom obrazy bukvíc sa plne uplatňujú aj v nich. Bukvica GLAGOLI má číselnú hodnotu „3“, ale zároveň má aj obraz „pohyb“. Vieme, že bukvica VIEDI má hodnotu „2“ a obraz „múdrosť“, ale táto múdrosť je nedvižná. Ľudia sa na celé životy zaseknú v podhodených protikladoch štýlu náboženstvo-ateizmus, socializmus-kapitalizmus a pod., čo tomu, kto tento systém zostrojil zabezpečí, že ľudia budú celý život zbierať múdrosť týchto protikladov, ale nebudú vedieť ako z toho von. Bude im to teda nanič, nič nedokážu zmeniť, dať do pohybu. Zmena môže nastať až vtedy, ak prijmeme védický postulát, t.j. že vždy existuje tretia voľba, teda princíp Triglavu. Ak tretiu voľbu nevidíme znamená to iba to, že sme ešte nedosiahli dostatočnú evolučnú úroveň.

Múdrosť daná do pohybu je dynamická špirála, neustály pohyb evolúcie. Preto nie náhodou naši Predkovia zostavili Svastiku či Jargu z bukvice GLAGOLI – „Г“.

Svastika sa skladá zo štyroch taktov rotácie bukvice GLAGOLI. Ak ich len trošku predĺžime nadol, vznikne úplná Svastika, niekedy zobrazujúca aj viac taktov pohybu, napríklad osem:

My už vieme, že smer rotácie zobrazený na obrázku je Kolovrat. Chápanie bukvice Г ako pohybu otvára oveľa hlbší pohľad na Svastiku ako na symbol večného pohybu a večného života. V našom svete je zdrojom života práve Slnko, preto Jarga. A ako text čítame sprava aj zľava, tak aj rotácia môže byť doprava aj doľava.

Naši čitatelia vedia, že Svastika je tradičným, prastarým symbolom Slovanov, ktorý je hojne využívaný aj v pôvodných výšivkách. Ani jeden symbol na pôvodných výšivkách nebol „iba tak“. To môžu hovoriť iba dnešní výhybkári. Ale pre tých nepíšeme naše články.

Pozrime sa teda na to, aká sakrálne symboly ešte môžu obsahovať naše prastaré výšivky. Táto krása totiž nie je nič iné, ako princíp, ktorým nám naši Predkovia zanechali poznanie, ktoré môžeme nazvať aj solárne písmo. Niekedy sa nazýva ja kvadrátne písmo.

Pretože nás v minulosti dôkladne likvidovali, pomôžme si napríklad tým, čo ostalo u Arabov. To, čo nazývame „arabské písmo“ nájdete napríklad na korunovačných klenotoch ruských cárov – ale Rusko nikdy nebolo dobité Arabmi. Znamená to, že pôvod (arabského) písma je úplne inde, a teda je sa nad čím zamyslieť. Pozrime sa napríklad na niekoľko príkladov nápisov zo známeho Isfhánu, dnešného Iránu:

Arabi žili ešte ako susedia Tartarie, pričom cez svoje kvadrátne písmo zachovali a vyjadrili najdôležitejší aspekt prastarého, ešte védického svetonázoru: Svastičný charakter Stavby Sveta, zrod a vývoj Sveta z bodu v strede skrz rotáciu grafického obrazu, spájajúci vrch a spodok, pravo a vľavo. Samotní Arabi dodnes nevylučujú, že ich kvadrátne písmo sa zrodilo pod vplyvom kvadrátneho písma Mogolov (od Mogol Tartaria), no na toto nečakajte potvrdenie od oficiálnych historikov.

Hľa, sakrálne meno Allah:

Alebo aj takto:

Všetko sa začalo v strede, z jediného bodu.

Prejdime k dnešku. Na obrázku dole je ornamentálne písmo bieloruského filozofa a sanskritológa Maichaila Bojarina (mimochodom, ako by sa anglicky povedalo „slnečné písmo“? – Sun Script…).

Aby sme nezaťahovali čitateľov do zložitých postupov, výklad hodne zjednodušíme a budeme vychádzať z „demoverzie“ Staroslovienskej Bukvice, ale zato z dnes používanej ruskej Azbuky. Aj tu možno nájsť príklady snahy o kvadrátne písmo:

Na prípravu písma, ktoré by bolo vhodné pre výšivky použijeme mriežku 5×10 štvorčekov:

A takto môžeme dostať celú dnešnú Azbuku:

No a tu sme už dostali doslovne kvadrátnu Bukvicu. Podstata je v tom, že táto verzia už má tzv. ligatúrny potenciál. Bukvice sa väčšinou hodia jedna k druhej ako kľúč k zámku. A toto je už viditeľné aj v tradičných výšivkách, kde možno nájsť stovky ligatúr. Niekoľko príkladov:

Jednoduché spájanie „kľúča a zámku“:

Vertikálna korekcia bukvíc:

Použitie doplnkového symbolu. Ide o ligatúrnu formu „O“, čo je jediný pôvodný doplnok k bukviciam. My už vieme prečo:

A teraz už niekoľko konkrétnych príkladov – sakrálne slovo OTEC:

Kvadrátna Bukvica vytvára dokonale univerzálny slabikovo koreňový systém písma, pretože vytvára možnosť vytvárania textov v staroslovienčine! Nijaký iný druh dnešného písma takúto možnosť neposkytuje.

Dobro:

Rod:

Svarog:

Len si pripomeňme, že takéto texty možno vyšívať aj kolmo, otočením i 90°, napríklad na rukávy a pod.:

Použitím solárneho písma sa dostávame aj k výšivkovým vzorom, ktoré sú známe aj nám dnes. Napríklad použime „O“:

Alebo bukvica RECI, t.j. „P“. nie náhodou ju nájdeme nielen u Slovanov a v Indii, ale aj u Keltov či starých Grékov:

Bukvica ŽIVOT:

A vzdajme slávu aj Šivovi:

K symbolu Boha Šivu sa ešte o chvíľu vrátime.

Bukvica „CIEĽ“:

Slabiky a prvobytné korene slov môžeme priamo nájsť na rôznych výšivkových vzoroch:

Slabika „ГО“. Nájdeme ju u mnohých meandrových ornamentoch, ktoré sú známe ešte z Paleolitu a ktorých je množstvo v starom Grécku:

Slabika „OM“. „O“ je nie náhodou v strede, v bode, odkiaľ všetko pochádza (Božia štruktúra):

Ak postúpime ďalej, prídeme k útvaru, ktorý naši Predkovia nazývali KOLOSLOV. Znamená rotujúce slovo, čo je špecifická forma sakrálnej písomnosti, ale ktorá sa akosi „vytratila“ (ne)vedno prečo a kedy. No odpoveď dobre poznáme.

Ak používame nejaké písmo pre bežné účely, tak nie je ani veľmi dôležité, ako a odkiaľ naň pozerať. No ak hovoríme o sakrálnom písme, alebo ak ide dokonca o staroslovienčinu, tak ho musíme maximálne uchrániť pred skreslením či neprávnym výkladom. A túto funkciu spĺňa práve Koloslov. Je to forma písma, pri ktorom otočenie nápisu dokonale uchováva napísané. A na vytvorenie koloslov slúži práve solárne písmo. Koloslov má okrem jednoznačnosti písma aj hlbšie významy, ale to je už oddelená kapitola.

Koloslová boli v podstate už aj posledné dva ornamenty, ale uveďme si ich viac:

Ak ste pozorne čítali, tak tieto sakrálne mená už viete prečítať sami. Nuž, len pre úplnosť ich vymenujeme: ROD, LADA, PERÚN, MARA, TARA a CHORS. Ak si niektoré z týchto mien našich Svetlých Bohov vyšijete na košeľu, koľko ľudí ich dokáže prečítať? A pritom to naši Predkovia používali úplne bežne.

Cieľom výhybkárov je nás rozdeliť, lebo takto sa ľahšie panuje. V sociálnom inžinierstve sa to volá fragmentácia spoločnosti. A tak oddeľujú Slovákov od Slovienov, Slovanov od Árijcov, Rusov od ostatných Slovanov a pod. Nič nového pod slnkom. My sa tu pozrieme na to, čo bežne možno vidieť v dnešnej Indii. Vzdajme teda slávu Šivovi, hoci na začiatok aj slovanskou výšivkou:

V tejto súvislosti by sme vám chceli odporučiť vynikajúci indický film RAMCHARAN, ktorý si môžete pozrieť v ruskom dabingu pod názvom Veľký vojak.

Film je vynikajúco spracovaný, fantastická výprava. Kresťanská klika ho u nás nepustí, lebo je to príbeh o inkarnácii, piata americká kolóna zase nepotrebuje konkurenciu. Je to príbeh dcéry maharadžu a veliteľa jeho armády, ktorým intrigy, zrada a vojna zabránia naplniť svoje životy a zomrú. No narodia sa o 400 rokov neskôr – v dnešnom svete – a musia túto úlohu zvládnuť dnes. Inak by sa karmická špirála točila v stále horších a horších podmienkach zrodení, až kým svoju úlohu nesplnia. No my si všimnime niekoľko detailov“.

Bukvica „Ш“ má tri vertikály, preto sa ľahko rozpozná aj vo vyšitom koloslove „ŠIVA“. Nie náhodou má maharadža na čelovej čakre 3 čiary – symbol ŠIVU:

Práve takú bukvicu na počesť Šivu má aj Žrec Boha Šivu:

Samotná socha Šivu má presne túto istú bukvicu na čele:

A znak tromi prstami vlastnou krvou na čele si urobil aj hlavný hrdina pred bojom, v ktorom sám zabil 100 nepriateľov:

Film určite poteší aj tých, čo majú radi bojové scény. Zaujímavá je celková kompozícia filmu. Je to príbeh čistej lásky dvoch ľudí, ale obsahuje mnoho bojových scén. No tieto neukazujú surové detaily, iba celkovú kompozíciu boja a jeho poňatia. Navyše, vo filme je veľa tanečných scén, ktoré nahradzujú aj úseky, kde by americké filmy určite vložili násilné detaily. Ale to hlavné je, že názorne zobrazuje fakt inkarnácie.

Nedajme si vziať našu Kultúru ani našich Predkov. Vláda Svetla je predo dvermi. No iba od nás závisí, či cez ne prejdeme, alebo ostaneme za nimi.

NAŠI PARTNERI: