Sú rôzne teórie, ktoré sa snažia nasmerovať čo najviac ľudí tam, kde sa aj tak nič nedozvedia, ale budú celý život márne hľadať. Tým bolo vždy zabezpečované, aby sa k ľuďom nedostali tie poznatky, ktoré by ich mohli dostať z poroby. V skutočnosti vždy išlo o to, aby sme sa nedozvedeli kto sme práve my, Slovania. Takto vymysleli teóriu sťahovania národov, Darwinovu teóriu, teóriu triedneho boja a podobné veci. Do tejto skupiny teórií určite patrí aj juhoafrická teória podsúvaná na Slovensku v rámci projektu orwellovskej premeny Slovienov na Slovenov.
Nebudeme zachádzať do detailov, ale jedno je veľmi dôležité. Ak si niekto vymyslí akúkoľvek teóriu, je to jeho vec. No nech ktokoľvek hovorí o Slovanoch a Slovienoch, tak v prvom rade musí brať do úvahy vlastné zdroje Slovanov a Slovienov. Ak totiž berie iba zdroje cudzincov, tak prezentuje – viac alebo menej pútavo – iba názory cudzincov na nás. Ale situácia v dnešnom svete ukazuje, že čoraz viac našich ľudí už je unavených balamutami cudzincov o našej primitívnosti a o sláve „vyspelejších“ národov.
Dnes si v podstate iba zhrnieme to, čo ste už na našich stránkach mohli čítať. Zamierame sa skôr na praktickú aplikáciu poznatkov, ponúknutie pohľadu, ktorý naši nepriatelia neberú do úvahy, hoci o nás píšu. Teda „O NÁS BEZ NÁS“. Vyzerá to tak, že nielen v Mníchove sa takto bavili…
Základným rozdielom medzi systémom ponímania sveta u Slovanov a Kresťanov je rozdiel medzi mozaikovým a kaleidoskopickým systémom. Na obrázku hore vidíte obrázok, ktorý vyjadruje kaleidoskopický prístup. Ak sa pozriete na predmety na ňom neviete ani len odhadnúť, či sú tam všetky, ktoré tam majú byť, prípadne či tam nie je niečo navyše alebo naopak – niečo odobrané. Toto je princíp kaleidoskopického systému. Čo všetko má ten ktorý kaleidoskop obsahovať vie iba ten, kto ho zostavil. Pre všetkých ostatných je veľkou hádankou, ktorú nerozlúšti celý život. Nevie totiž, ani kde začať. Preto či niekto žije správne alebo nie, sám nevie – povedať mu to môže iba pop-broker. A takto má kresťanská hierarchia – presnejšie náboženská hierarchia bez rozdielu – zaistené živobytie na celý život, presnejšie na stáročia. Ľudia si myslia že ich potrebujú, lebo inak by nevedeli či idú do Neba alebo Pekla. No my vieme, že obe voľby sú pekelné…
Na obrázku hore je zobrazený príklad mozaikového systému. Mozaika síce nemá všetky okienka viditeľné, ale keďže poznáme veľký Obraz v pozadí, tak si vieme postupne – v toku našich životov – postupne vyskladať jednotlivé dieliky. Takto v určitom veku, na základe nadobudnutých životných skúseností niekto skôr, iný neskôr ale určite nájde odpovede na dôležité životné otázky, a to bez brokerov, samostatným kontaktom s Vyšším svetom. Každý Slovan má na to vrodené predpoklady, ale nie každý o tom vie. Nuž a brokeri sa starajú práve o to, aby sme sa to ani nikdy nedozvedeli.
Veľmi dôležitým podsystémom takéhoto druhu spoznávania sveta je Staroslovienska Bukvica. Dnes už nemusíme hádať či je na to alebo ono, vieme presne to, čo naši Predkovia pred tisíc rokmi. Jej hlavným prínosom – ako keby „vedľajším efektom“– je to, že jej používanie začína aktivovať pravú polovicu mozgu, teda budovať schopnosť tvorby obrazov. Preto je to obrazové písmo. Dnešným ľuďom je obrazová schopnosť myslenia už nezrozumiteľná – veď preto boli spustené také projekty ako pomiešanie jazykov, pokresťančovanie Slovanov a podobne. Zainvestovali do toho hojne. Ale priblížme si príkladom čo to ono obrazové myslenie je.
Na začiatok si predstavme dva názory. Nikdy nám nepodsúvali iba jeden, lebo by sa to dalo ľahko odhaliť. Vždy – a najmä dnes – nám podsúvajú viacero systémov, aby sme sa nevedeli zorientovať. Názor 1 je povedzme celý systém poznatkov o tom, že Slovania zišli zo stromov niekedy tesne pred 6. storočím n. l., že nikdy sme na nič neboli dobrí, že sme skrátka niktoši a že máme šťastie, ak môžeme robiť na iných. Tento názor predstavuje obrovské množstvo prvkov, ktoré tvoria celú plochu modrého štvorca č. 1.
Predstavme si ďalšiu nepriateľskú teóriu, niečo v tom zmysle, že síce sem tam Slovania niečo dokážu, ale vždy iba pod dohľadom nejakého „vyspelejšieho“ národa. A ak už aj sme mali v minulosti nejakého veľkého človeka, ktorého stopa sa nedala úplne vymazať z dejín, tak to bol určite pôvodom cudzinec – veď my sami sme k ničomu. Takýto „pomocníci“ nášho rozvoja mohli prísť aj od čiernych obyvateľov Indie, Dravídov a Nagov. Ponúkaných podporných bodov takejto teórie existuje množstvo – tvoria kompletnú plochu zeleného štvorca č. 2.
V takto vytvorenom systéme, teda v jednom z takýchto štvorcov zapadnú milióny ľudí na celý život. Budú skúmať bod po bode obrovské plochy. No je to kaleidoskopický systém, nikdy nebudú vedieť čo je navyše alebo čo chýba.
Tu je na mieste banálna otázka: koľko je 1+1? No neponáhľajme sa z odpoveďou, všetko závisí od rozmernosti vzťažného systému, v ktorom realizujeme výpočty. Ak sčítavame 2 plochy v rovine, tak všetko je jednoduché – 2. Ale reálny svet okolo nás nie je plošný, on je objemový. Spojme teda v objemovom priestore tieto dva štvorce:
Získali sme reálnu odpoveď platnú v reálnom, objemovom svete. Spojením 2 štvorcov – červenými spojnicami – sme dostali objemový útvar – kocku. Jedna strana tejto kocky je plocha názoru č. 1, ďalšia strana tej istej kocky je druhý systém poznatkov – štvorec č. 2. No pred očami sa nám objavili ďalšie 4 plochy. Musia teda zákonite existovať ešte minimálne ďalšie 4 systémy poznatkov, ktoré sa síce budú zdať úplne nezávislé od dvoch už opísaných, ale tak či onak tvoria ďalšie 4 steny tej istej objemovej kocky. Teda nečakaná odpoveď: 1 + 1 = 6. Tu možno ešte poukázať na to, že objemové útvary nie sú iba kocky, existuje množstvo oveľa zložitejších mnohohranov. Ďalej védické učenie hovorí, že naše predstavy sú uchovávané v 6 rozmernom vesmíre, teda odpoveď je oveľa zložitejšia. Pri prechode od plochy k objemu nám pribudli – u jednoduchého objemového telesa – 4 netušené pravdy, takže vo vesmíre so 6 dimenziami si nevieme všetky súvislosti ani predstaviť. V takomto ponímaní obsahuje každá stena svoju pravdu. Preto existuje aj to, čo naši Predkovia volali ISTINA a my dnes Absolútna Pravda. No tá tiež nie je iba jedna, každý skúmaný jav má svoju Istinu, teda Absolútnu Pravdu. Všinime si malý detail. Na jeden výraz našich Predkov už potrebujeme 2 slová… Absolútna Pravda je teda poznanie všetkých plôch daného mnohohranu, pričom u nevedomcov má každý svoju pravdu, ktorá je plne reálna. A Istín je rovnako nespočetné množstvo.
Toto je obraz princípu obrazného ponímania sveta a javov v ňom. Každý jav či udalosť má mnoho hrán, ale ľudia vidia iba tie, ktoré im umožňuje vidieť úroveň ich evolučného vývoja a filtre nastavené administrátormi systému. Väčšina ani len netuší, že takéto niečo je možné. Čím viac hrám obrazu spoznávame, tým sme vyvinutejší, múdrejší. No takéto niečo – teda schopnosť tvorby a rozvoja obrazov – nie je vlastná všetkým ľuďom. Tak či onak, Staroslovienska Bukvica je jedna z overených metód na nadobúdanie takýchto kvalít.
Toto je iba náčrt védického ponímania sveta a rozmýšľajúcemu človeku už dôjde, že kto nepozná takéto mechanizmy, nemôže hovoriť o znalosti svetonázoru našich Predkov, pre ktorých je takéto niečo iba jedna z tehličiek obrovského múru poznania. Rôzne zdroje nám podsúvajú rôzne hrany svojich obrazov, ale my sa musíme učiť ich spájať. Takto sa z nevedomca stáva vedomec, z otroka slobodný človek.
Mnohí určite poznajú skladbu skupiny Elán TRETIE OKO. Ako v pesničke, dnes naozaj je mnoho „divných vtákov“ aj s perím, no na druhej strane sa už objavujú aj „boží bez peria“. Za tých „pravých“ sa posledných tisíc rokov samonominujú zástupcovia v minulosti importovaného Dionýzovho kultu, dnes nazývaní kresťania, presnejšie ich pastieri. Od revolúcie priamo vplývavajú na obyvateľstvo Slovenska. Ide nielen o ich aktivity v kostoloch, ale aj o činnosť „dobrých kresťanov“ na všetkých stupňoch a vo všetkých úradoch verejného života, pričom neposledná oblasť je oblasť vzdelávania, na ktorú tiež priamo vplývajú. A výsledok tohto – už viac ako 20 ročného – vplyvu na spoločnosť je všeobecná deštrukcia mravov a chamtivosť bez Svedomia. Nimi „vypestovaní“ absolventi sa už stihli chopiť moci. Védická múdrosť hovorí „ako hore, tak dolu, ako vnútri, tak navonok“. To, ako nemilosrdne drancujú lesy názorne ukazuje, ako sa v skutočnosti „starajú“ o ľudské Duše. Stačí sa vybrať do vyhladených lesov a zaplakať nad „ohavnosťou pustošenia tam, kde by nemala byť“. Ako sa starajú lesy, tak sa starajú aj o ľudské duše. Na obraze jedného si možno dorátať obraz druhý tej istej „kocky“. Možno si všimnúť, že donedávna bola na mapách Google verzia snímok slovenských lesov z roku 2004. Tohto roku nastal zaujímavý jav – bez toho, aby vymenili staré satelitné fotky našich lesov za nové, len jednoducho „prepísali“ na nich rok – na 2015, pričom FOTKY OSTALI TIE ISTÉ. Kto má možnosť také niečo ovplyvniť? Okrem cirkevnej piatej kolóny aj minister Životného prostredia, ktorý hoci má chrániť stromy má najväčšie firmy na ich ťažbu…
Ale začíname pozorovať aj nový jav. Existuje skupina „obchodníkov“ s ľudskou naivitou, rôznych predpovedateľov budúcnosti, „zázračných“ liečiteľov, vykladačov Tarotu a podobne. V žiadnom prípade nechceme povedať, že takíto ľudia nemôžu existovať – odporovalo by to védickému svetonázoru. No máme na mysli špecifickú skupinu ľudí, ktorá si z tejto oblasti urobila prostriedok na ľahké živobytie. Im je v podstate jedno aké sily dávajú do „pohybu“, dôležitý je z toho vyplývajúci zisk. Pretože vieme, že Kony v pozadí Vesmíru sú jedny a tie isté, tak mnohí z nich už môžu dnes vidieť veľa zmien, ktoré sú naozaj „predo dvermi“. Nadchádza epocha „návratu Starých Bohov“, alebo – ak chcete – Slovanov. Preto začínajú zapájať do svojho businessu“ Slovanstvo.
Ďalšia skupina „dobroprajníkov“ začína nebadane – ale systematicky – sledovať rôzne slovanské akcie, aby podľa možnosti už v zárodku zistili kde sa čo deje a po získaní dôvery sa tam chystajú „zavádzať poriadky“. Veľmi často ich rozpoznáte podľa kultivovaného prejavu a prepracovanej rétoriky. No tu je vždy užitočné sledovať obsah a nie formu prejavu.
Sú aj takí, ktorí žijú celý život v cudzine – napríklad v Južnej Afrike – a akosi „zaslúžene“ sa dostávajú k prostriedkom Matice Slovenskej, ktorá im financuje vydávanie kníh či vystupujú v Národnej rade, tiež fungujúcej z našich daní. Tu sa nám natíska jedna principiálna otázka, ako je možné, že z peňazí daňových poplatníkov financujú naši úradníci – ktorí tiež žijú z našich daní – cudzincov, ktorí Slovensku nedali ani Euro daní? Chcú nám nahovoriť, že nás „skultúrnili“ Dravídi a Nagovia z Indie. Zástupcovia tohto etnika k nám v minulosti naozaj prišli. Naši Predkovia ich ešte pred tisíc rokmi nazvali Cigáni a je ich už u nás viac ako milión. Možno sa treba chystať, že sa čo nevidieť stanú riaditeľmi ústavov ako napríklad Matica Slovenská, možno budú študovať život Svätopluka či Pribinu, alebo čítať básne od Sama Chalupku. No obraz uložený v ich mene svedčí o niečom úplne inom.
Vôbec hovoriť o Slovanoch a pritom nepoznať našu Kultúru je nemožné. Môže sa tak diať iba vtedy, ak nie sú používané naše vlastné zdroje, ale zdroje našich nepriateľov. No to je šírenie klamstiev, nie našej Kultúry. Ak hovoríme o indických Védach – ktoré samozrejme tiež uznávame za naše zdroje – tak nemôžeme nespomenúť najstaršie indické Védy, ktoré voláme Rig Védy, alebo ak chcete RIGVEDA, v ktorých sa píše, že na územie Indie priniesli túto múdrosť BIELI MUDRCI SPOZA HIMALÁJÍ. Teda poznanie išlo od nás k nim a nie naopak. Len na dôvažok dodajme, že slovo „RIG“ pochádza z ch’Árijského jazyka. Je to samostatná Runa, ktorej hlavný obraz je „žiarenie“. RIG teda má význam „žiariaci svet“ a RIGVEDA znamená „Múdrosť žiariaceho sveta“. Tento koreň bol použitý aj v mene Erig – dnes Erik – kde význam je „žiariaci, žiarivý“. Je to árijské, t.j. naše meno.
Teda pre tých, ktorí sa iba začínajú orientovať musíme pripomenúť, že Stará Viera je trvalé, nikdy nekončiace poznávanie Svetla, nie konfesia štýlu „modli sa a pracuj“, čím sa myslí „v žiadnom prípade nerozmýšľaj na koho robíš“. Vôbec nie je problém v čítaní cudzineckej literatúry, ale treba použiť princíp Zdravomyslia. Ak dobre spoznáme cudzie texty, tak dobre spoznáme ich názor na nás. Od toho je už iba krok k tomu aby sme zistili, aké majú s nami ozajstné plány. Na a ak príde k tomu, že sa budeme musieť brániť v boji, tak už máme polovicu vyhranú – pretože už vieme, čo budú proti nám robiť. Bude to v prvom rade to, čo o nás vo svojich knihách píšu. Ak nás opisujú ako „posledných“ tak aj nás chcú vidieť ako „posledných“. Ale v dobe Slovanov Slovania znovu zaujmú svoje miesto na Midgard-Zemi. Ale ak nepoznajú vlastnú Kultúru ako to miesto nájdu?
Útoky na Slovienov neprestávajú, preto nemôže prestať ani naša obrana. Dnes už je vedecky dokázané, že naša DNK sa sústavne mení v závislosti od toho, čo hovoríme. Čistá reč mení ľudí na čistých, špinavá reč na nečistých. Deje sa tak každý jeden deň nášho života. Čistá reč nie je v žiadnom prípade pre nás reč cudzincov, lebo tá mení genetiku na im podobnú, resp. nimi želanú. V prípade vnucovania deťom cudzích jazykov vo veľmi ranom veku vyrastú dobrí dialektickí materialisti, ale žiaden Slovan. Vôbec pôvod slova „Slovan“ je dôležitý. Obsahuje v sebe koreň „Slovo“. Podľa védickej tradície Vesmír vznikol z jedného bodu – teória Veľkého tresku je z nášho pohľadu principiálne správna – ale na Počiatku bola nielen existujúca Múdrosť – ono „Slovo“, ale aj sakrálna geometria Vesmíru, t.j. „Číslo“. Slovo a Číslo stáli na počiatku fyzickej existencie Vesmíru. Jazyky, v ktorých je tento „spojovací most“ dodnes zachovaný možno s určitosťou považovať za najbližšie prastarému, prapôvodnému jazyku na Midgard-Zemi, t.j. Staroslovienčine. Presnejšie, ide o spojenie „číSLOvo“. Tu si môžete pozrieť, v koľkých moderných jazykoch ostalo toto prepojenie uchované. No hoci tu už nepatria ani všetky slovanské jazyky, z tých, ktoré si tento „prepojovací mostík“ uchovali, sú všetky slovanské. Slovan pochádza zo slova Slovien, ktoré sa v Bukvici písalo s „JAŤ“, t.j. niečo ako Slovѣn. Ide o spojenie „slovo“ + „vѣni“, t.j. žily. Názov vyjadruje védickú Vieru, že čistota krvi – o ktorú Slovien musel dbať – je mimoriadne dôležitá, pretože inak sa z nás stanú zvery, nie ľudia. Zvieratá sa riadia inštinktmi, človek na normálny vývoj si už iba s nimi nevystačí. Obrazne si možno – zachovajúc védický princíp – predstaviť človeka ako počítač, t.j. ako materiálnu a programovú zložku. Rodová pamäť – nevyhnutná na Poznanie Múdrosti Predkov – je uložená v kostnej dreni, t.j. na „hard disku“. Do našej Duše – centrum je v srdcovej čakre, t.j. v srdi – sa musí dostať krvou. Ak sa krv pomieša – premiešaním s inými rasami – tak stratí vodivosť a Slovan sa postupne stane zverom. Preto Kony Rita trvajú na udržiavaní čistoty Obrazov Ducha a Krvi. Miešanci – bohužiaľ – vodivosť stratili. No „neupravované“ rasy v dnešnom ponímaní, t.j. biela, čierna, žltá aj červená túto schopnosť majú. Všetky mutácie ju strácajú.
Staroslovienska Bukvica má 49 bukvíc, teda 49 rôznych zvukov, ktoré – ako zvyky mantier – vyvolávajú špecifickú reakciu v podvedomí v závislosti na frekvencii vydávaného zvuku. Orezávanie zvukov znamená orezávanie frekvenčného pásma a degeneráciu národa. Je to vždy riadený a nie náhodný proces. Okrem ďalších vecí sa zhoršuje aj zdravie, lebo nemáme pokryté všetky frekvencie potrebné na normálne fungovanie našich orgánov. No dnes sa vieme dostať nazad, stávame sa opäť schopní začať čítať to, čo písali naši Predkovia pred 1 000 a viac rokmi. Zmena písma a reči vytvorila cielenú bariéru medzi nami a našimi Predkami. Takto vieme aj „vystopovať, v ktorom slovo bolo kedysi „JAŤ“ a v ktorom nie. No musíme brať všetky dostupné slovanské jazyky, lebo iba to je cesta nazad. Rusi povedia „Viera“, Ukrajinci „Vira“, my povieme „Viera“ a Česi „Víra“. Znamená to, že v tomto slove bolo určite pôvodne „JAŤˇ“. Paralelu nájdeme aj v slove chlieb a podobne. Dnes nepoužívame pôvodné zvuky, ale je čas ich navracať. Védy boli pôvodne „Viedy“, povieme napríklad „viem“ a nie „vem“, hoci Česi povedia „vím“. Rovnako povieme „Viedeň“ a nie „Vedeň“ a podobne.
Slavjan (Slovan) je ten – podľa Velesovej knihy – kto slávi svojich Bohov a Predkov. Kresťan nemôže byť Slovan, lebo slávi cudzích bohov a predkov, nie svojich, slovanských, čo je zrada vlastných. Ale otrok vždy slávi svojho Pána. Už sme hovorili, že názov Slavjan používal ešte P. O. Hviezdoslav.
Všímajte si aktívne sa objavujúcich „čudných vtákov s perím“, ktorí nepotrebujú návrat našej Kultúry. No ona tak či onak preberá vládu, otázkou ostáva iba to, koľko bude tých, pre koho nakoniec svitne Vek Slovanov, Vek Velesa.
