Pre našich čitateľov už dávno nie je tajomstvom, že žijeme v prelomovej dobe. Dalo by sa dokonca povedať, že prelomová už nie je dostatočne adekvátny výraz. Doslovne v priamom prenose prežívame koniec starej a nástup novej doby. Nastupujúca nová doba pomaly speje k tomu, čo voláme Zlatý Vek. Svetlo Ra nastupujúceho Zlatého Veku sa už nezadržateľne prediera cez mrákoty Temnoty.
My už vieme, že hoci naša Midgard-Zem prechádza Vysokými energiami Zlatého Veku, platí Pravidlo, že žiadne Vysoké energie nikdy nezostúpia na Zem len tak, samé od seba. Aby sa dostali na Zem – teda presnejšie vstúpili do Matky Prvopočiatočnej Zeme – tak musia prechádzať cez zodpovedajúci, pre Vysoké energie dostatočne vhodný vodič – a tým je iba a jedine Človek. Cez človekov sa dostávajú do Miest Sily a potom sa už môžu šíriť po celej Zemi.
Človek, resp. Človečenstvo žije tradične v komunitách, teda v Občinách, čo uchované aj v Obrazoch Staroslovienskej Bukvice. Dôležité je preto spoznať, prevziať a osvojiť si jeden z najdôležitejších komponentov našej tradičnej spoločnosti: život v Občinách, teda na báze MY. A my už vieme, že Priestor My začína od 10. stohne/čakry. Paradox tejto problematiky je v tom, že hoci musí každý z nás individuálne vystúpiť na potrebnú duchovnú výšku, zodpovedajúcu kvalitám Človeka, do Zlatého Veku nemôže vstúpiť nik z kategórie „JA“, ale iba a výlučne v kategórii (už prebudených JA) „MY“.
Každý človek tým, že vykonáva – hoci nevedome – akúkoľvek mysliacu činnosť, tak svojou mysľou (skrz torzné polia) generuje vyžarovanie, ktoré vytvára okolo neho špecifický priestor. Inými slovami, emanácie vyžarované každým človekom sa spájajú a spoločne vytvárajú priestor, v ktorom nakoniec všetci žijeme.
Keďže tento proces je generovaný našou mysliacou činnosťou, tak závisí od STAVU MYSLE KAŽDÉHO JEDNÉHO ČLOVEKA, t.j. zodpovedá jeho/jej uvedomovaniu si Znania, t.j. od konkrétneho Vedomia každého konkrétneho človeka. Vedomie preto označujeme za uvedomovanie si Znania, lebo v zmysle našej starovereckej, t.j. metafyzickej pozície označuje ten konkrétny bod v osobnom (a koniec koncov aj kolektívnom) Priestore, v ktorom sa nachádza Živatma konkrétneho človeka.
Naozaj teda platí „MYSLÍM, TEDA SOM“. Presnejšie – možno že tento citát k nám tiež došiel iba v pozmenenej podobe – ako myslím, tým/tou aj som.
Charakteristiku zodpovedajúcich energií kladnej aj zápornej oblasti každej priestorovej, rozmernostnej štruktúry priestorov sme už neraz opisovali a tento opis je podávaný aj počas prvého dňa základného metafyzického kurzu podľa metodiky vedmy Nadeždy zo Sibíri.
Čakra/stohňa (názov používaný kozákmi kvôli tvarovo-priestorovej podobnosti čakry so stohom) prepája konkrétne Jemnohmotné telo so zodpovedajúcou rozmernosťou 12-rozmernej Hry.
Ráno Svaroga už neodvratne speje ku Zlatému Veku, čo znamená, že keď sa v minulosti rozhodovalo o nástupe či odmietnutí Zlatého Veku, už bolo na Zemi dostatok Človekov, cez ktorých sa Vysoké energie Rána Svaroga dostali do Zeme.
Pretože záleží na frekvencii mysle každého človeka, tak tí, ktorým záleží na tom, aby Zlatý Vek nenastal, rozpútali celosvetovú kampaň, ktorej úlohou je znížiť vedomia čo najväčšieho počtu človekov do záporných rozmerností 1.-3. stohne. Ich plánom je z týchto negatívnych emanácií vytvoriť nízkorozmerný priestor, ktorý bude vyžarovať na im prijateľných frekvenciách. Kto má strach o svoj život bez toho, aby mal na to konkrétny podklad či dôkaz, ten si svoju Živatmu (dobrovoľne) umiestnil/la do -1. rozmernostnej štruktúry. Práve preto rozširujú dnešnú baranopandémiu.
Musia znižovať frekvencie človekov, pretože práve a výlučne emanácie človekov rozhodujú o priestore, v ktorom budeme (alebo nebudeme) na Zemi žiť. Mysle nečlovekov nemajú v tomto žiaden význam, pretože nemajú Živatmy.
Treba mať na pamäti, že koniec Veku bohyne Kali (Kali Juga či po našom Noc Svaroga) sa už neodvratne, nezadržateľne materializuje. Bohyňu Kali zabiť nemožno – je to nesmrteľná substancia z 9. rozmernosti, teda bohyňa – ale ak ju prestaneme kŕmiť, tak bude nútená odísť. A presne toto musíme dosiahnuť.
Nachádzame sa na brehu Rieky Času, čo je naše tradičné ponímanie Živlu Čas. Tok Rieky nepretržite naberá na sile a silu tohto Živlu už nemajú dosť síl zastaviť.
Dnešnú situáciu môžeme pripodobniť udalosti z jedného starého filmu, v ktorého epizóde vidno scénu na morskej hladine, kde proti sebe stoja dve plachetnice. Na palube jednej je iba malý počet ozbrojenej posádky, pričom na druhej sú po zuby ozbrojení piráti. Kapitán obchodnej lode vydá aj tak rozkazy na obranu pred krvilačnými pirátmi, pretože mu je jasné, že ich životy piráti tak či onak neušetria, ba práve naopak, zbabelosť aj tak – ako majú vo zvyku – potrestajú mučením. Ale keď prípravy na obranu aj útok na oboch lodiach dosahujú maximálnu úroveň, tak zrazu kapitán obchodnej lode vydá rozkaz na stiahnutie plachiet, čím loď úplne zastaví. Piráti sa rozjasajú, pretože to považujú za vzdanie sa bez boja na ich milosť a nemilosť, ale skutočnosť je úplne iná. Kapitán obchodnej lode totiž uvidel za chrbtami pirátov približujúcu sa morskú smršť, ktorá plachetniciam nielen láme sťažne s plachtami, ale kvôli vystretým plachtám takéto lode zvyčajne zmetie do hlbín.
A toto je naša situácia. Nedajme svojmu vedomiu koncentrovať sa na krvilačných pirátov so všetkou hrozbou, ktorú pre nás predstavujú, pretože už prichádza neľútostná smršť, ktorá nepripravených zmetie do hlbín ničoty. Piráti sú samozrejme nemalou hrozbou a nám nepriateľskí, ale ich skaza je neodvratná. Treba zdôrazniť aj to, že človeka, ktorý ráta iba s tým, že je človek a „nejako to prejde“ táto smršť v žiadnom prípade neušetrí. Ambiciózni individualisti kategórie „JA“ nemôžu postúpiť do Zlatého Veku, t.j. kategórie „MY“. A to ani v prípade, kedy za „MY“ považujú (až) vlastnú rodinu či okruh lojálnych známych. Pod „MY“ totiž možno rozumieť jedine Národ. Je to kvalitatívne iná šírka záberu a výška prístupu. Nič viac a nič menej.
Okrajovo ešte dodajme, že hlavným hriechom – teda porušením Konu – z pohľadu Jemnohmotného Sveta je oklamanie iného človeka. Teda presnejšie jedno povedať či sľúbiť a druhé v skutočnosti plánovať a urobiť. Ak sa prizrieme kresťanským prikázaniam, tak oklamanie iného človeka, t.j. úmyselné uvedenie do omylu s cieľom osobného prospechu a na škodu obete nie je pre kresťanov vôbec hriech.
Ako v materiálnom, tak aj v Jemnohmotnom Svete platí, že „skákať“ môžem iba do tej výšky, na akú mám energiu (kauzálna súvislosť je – samozrejme – opačná). Do Zlatého Veku preto môže „vyskočiť“ iba ten človek, ktorý má na taký skok dostatok (životnej) energie. A ako sa dá prísť o energiu? Nuž, jeden dnes „populárny“ prípad si môžeme priblížiť: „športový sex“.
Celoplošne sa nám snažia implantovať taký stav vedomia, že deti nie sú dôležité. Teda lákajú na život v pohode, so psíkom či mačičkou doma, a či tu po nás ostane nejaké dieťa alebo nie je predsa (podľa ich programov pre nás) jedno… hlavné je si užiť koľko sa len dá. Na úrovni 1.-3. stohne.
Nuž, v prvom rade už len sex s cudzincom znamená, že človečí účastník takéhoto sexu nasiakol ich – nízkorozmerným – priestorom. Ak sa aj narodí z takéhoto vzťahu dieťa, tak to vždy a zásadne už nie je človek. Či už ide o kombináciu biely človek a iná žena, či iný muž a biela žena, výsledok je vždy čierne, už nikdy viac nie biele dieťa. Sex s cudzincom či cudzinkou je vždy zrada vlastného Rodu, t.j. Človečenstva. Vždy sa narodí dieťa so zvieracím génom, t.j. so zvieracou štruktúrou mysle (psychikou). Deti pochádzajúce z jednej či druhej takejto kombinácie sa už rodia s poškodenými čakrálnymi aj Jemnohmotných štruktúrami tiel. Oni vôbec veľmi, veľmi zriedkavo dedia čosi od človekov, principiálne prevažuje genetické dedičstvo cudzincov.
Dôsledky s cudzincami má však aj sex bez detí, pretože dochádza ku genetickým zmenám v telách človekov bez ohľadu na to, či tomu človek rozumie alebo nie.
Problémom je, že spojenie so sexuálnym partnerom vytvára kanál na odber životnej energie, ktorý môže ostať aktívny po celý zvyšok života. Ak takéto prepojenie ostane – hoci „iba“ na úrovni myšlienok – aj tak dochádza k odovzdávaniu energie partnerovi na druhej strane kanálu.
Čo sa týka kanálu prenosu životnej energie, ten sa otvára a ostáva aj v prípade homosexuálneho vzťahu.
Jedným z dôsledkov praxe športového sexu je, že takýto človek oveľa rýchlejšie starne, teda aj skôr zomrie. Každého účastníka – stačí, že si spomenie na energeticky vysoko nabité detaily hoci už minulého sexuálneho spolužitia – treba potom celý zvyšný život (energeticky) kŕmiť. Človek síce môže žiť večne, ale nie vtedy, ak rozdáva svoju životnú energiu. Preto je potrebné neustále kontrolovať, po akých kanáloch, t.j. ku komu nám uniká naša životná energia.
Pripomeňme si, že kanály ostávajú pri akomkoľvek druhu sexu, t.j. je jedno či išlo o kombináciu muž-žena, žena-žena, či muž-muž. Oni úmyselne vyhľadávajú také kontakty s naivnými človekmi (či už mužmi alebo ženami), aby vytvárali energetické kanály, cez ktoré potom človekom po celý zvyšok jeho či jej života odoberajú životnú energiu, teda kŕmia sa nami.
Stávajú sa aj také prípady, že ak napríklad partnerka (človek žena) ktorá má už sexuálneho partnera (človeka muža) nadviaže hoci aj krátkodobý, či dokonca jednorázový sexuálny vzťah, aj tak vytvorí trvalý energetický spojovací kanál s nečlovekom. Cez tento kanál potom kŕmi (hoci jednorázového) sexuálneho partnera životnou energiou po celý zvyšok života. Ale čo je ešte oveľa horšie, keďže má otvorený energetický kanál aj so svojim trvalým partnerom, tak začne kradnúť (hoci nevedome) životnú energiu aj zo svojho partnera a môže mu tým spôsobiť aj smrť. Netreba vari ani hovoriť, že takéto skracovanie života je pre oficiálnu lekársku vedu neznáme, a teda nevysvetliteľné.
Platí to – samozrejme – rovnako pre obe pohlavia.
Prečo im poskytujeme pohodlný život, prečo ich kŕmime? Prečo tak činíme na náš vlastný úkor? Kto nám zaviedol „kultúru“ že športový sex je super vec? A kto ho neustále reklamuje? Komu to je výhodné..?
Všetky kanály, cez ktoré odchádza životná energia treba neustále sledovať, pričom kanály, ktoré ostali po predchádzajúcich sexuálnych vzťahoch treba sledovať mimoriadne pozorne. Za normálnych okolností sa nedajú odstrániť – sú to spravidla nízkorozmerné energetické štruktúry. Na ich odstránenie treba nadobudnúť vysokorozmerné energie, t.j. odstrániť negatív a vystúpiť minimálne o 3 rozmernostné štruktúry vyššie ako sú tie, ktoré chceme odstrániť (negatív). Teda ide o nám už známu metodiku: čistka (od negatívu) a meditácia. Inak to nie je možné. V žiadnom prípade.
Prvok neustálej ostražitosti však nikdy nesmieme vypustiť. V niektorých prípadoch totiž môže dôjsť aj k obnoveniu už odpojeného kanálu bez toho, aby sme my pomýšľali na minulých sexuálnych partnerov či partnerky. Treba totiž mať na zreteli, že parazitom – ak im odstavíme prísun našej životnej energie – ide už dnes o život. Jedným z príkladov je aj pôvodný nábytok v izbe, kde dochádzalo v minulosti k sexuálnym stykom s (bývalým) partnerom či partnerkou. Vysoko energeticky aktívne ostávajú napríklad zrkadlá, ak sa váš bývalý partner napríklad pri sexe s vami s obľubou obzeral v zrkadle (toto majú skôr v obľube muži, ženy spravidla na niečo také nemyslia). Cez toto zrkadlo – sú na to špeciálne magické postupy, ktoré dokonca nájdete aj v knihách dostupných v obchodoch – sa môže (vďaka energeticky silným predstavám) k vám bývalý sexuálny partner vrátiť a zavretý kanál znovu otvoriť. Problém je v tom, že začne kradnúť energiu aj od vášho aktuálneho partnera (alebo partnerky). Rozhodne to nie sú srandy. Ak má v živej predstave nábytok, teda celú izbu, tak môže sa k vám pomerne ľahko – najmä ak je v tvŕdzi – vracať. Najlepšie je sa takéhoto nábytku zbaviť a zabezpečiť si nový.
A potom znovu treba zopakovať čistku a meditáciu a kanál znovu uzavrieť. Potom už budete mať pokoj, ale najmä energetickú istotu.
V minulosti sme sa už venovali aj otázke Schumannových rezonancií. V podstate by sa dalo povedať, že sú to stojaté vlny, ktoré vznikajú medzi zemským povrchom a ionosférou. Niektoré interpretácie hovoria, že nosná frekvencia sa pohybuje okolo 7,8-8 Hz.
Je čírou zhodou okolností, že frekvencia Schumannoveej rezonancie v podstate sedí s alfarytmom mozgu, ktorý v odbornej literatúre udávajú v rozsahu 8-12, resp. 8-13 Hz?
Ak sa pozrieme na záznam Schumannovej rezonancie z 15.10.2020 z meracej stanice v meste Tomsk v Rusku, tak vidíme, že základná frekvencia je okolo 8 Hz. Merania sa dopĺňajú periodicky počas dňa, takže sa dá porovnať vývoj frekvencií počas dňa.
Ale možno pozorovať širšie pásmo frekvencií, ktoré by sa dalo určiť v už spomínanom rozmedzí 8-13 Hz. Možno dokonca hovoriť aj o širšom pásme.
Vidno spojitosť medzi alfarytmom mozgu a Schumannovou rezonanciou. Keď Schumanmnova rezonancia klesne na úroveň cca 2,2 Hz, je to stav strachu. Znamená to, že časti mozgov na Zemi sa zmocnil strach. Na druhej strane zo záznamu vidno, že amplitúda rezonancií prekročila vymedzených 40 Hz. Prečo vedci nezverejňujú záznamy frekvencií nad 40 Hz? Pokiaľ nebudú k dispozícii namerané hodnoty, tak amplitúdy si musíme iba extrapolovať, teda v podstate domýšľať..
Na zázname vpravo (úvodný obrázok hore) vidno hrubé záznamy frekvencie, z čoho možno predpokladať, že maximálna amplitúda ďaleko presiahla 40 Hz vymedzenia záznamu. Ostatne, nemôžeme očakávať, že paraziti nám len tak ľahko budú dodávať správne podklady. Veď nie náhodou už dávno obsadili všetky riadiace aj vedecké posty v spoločnosti.
Napriek tomu vidno záznam amplitúdy základného priebehu po 57 Hz. Proste sa to už nedá úplne skryť, utajiť pred nami.
Prečo zobrazujú priebeh frekvencií takýmto spôsobom nie je jasné. Zvyčajne kladný vývoj frekvencií zobrazujeme smerom nahor, záporné frekvencie zase smerom nadol. Tu to je – z akéhosi dôvodu – opačne. Treba ešte povedať, že farebne sú zobrazované vyššie harmonické. Toto asi nebude väčšine známe, ale elektrotechnici vedia, že najmä silové elektrické obvody musia byť navrhnuté na vyššie harmonické, pretože práve tieto zapríčiňujú problémy.
Možno to chápať aj tak, že paraziti si dohodli a zostavili túto škálu pozorovaní zo svojho pohľadu.
Ak by sme to rozmenili na drobné, tak ešte raz zdôrazňujeme, že frekvencie Schumannových rezonancií vytvárajú mozgy človekov na Zemi. Tí, ktorí majú vedomie v priestore -1. a -3. čakry/stohne (strach o život všeobecne a strach o prežitie, dane, poplatky, prácu, náklady na život) a -2. čakry/stohne (sexuálne zvrátenosti) vytárajú svojim vedomím zatiaľ silné energetické pozadie.
Tí, ktorých frekvencie mozgovej činnosti už vystúpili nad strachy a zvrátenosti už formujú energetické pozadie Zlatého Veku, teda pripravujú prostredie na Zlatý vek.
Závisí teda od každého človeka, od každej mysle. Zbabelci štýlu „aj tak nič nedokážem“ (nezmením, neovplyvním a pod.) postojom svojej mysle napomáhajú zvyškom Živlu Nevedomosti pretrvávať. A médiá, vlády, parlamenty a prezidenti ich práve v týchto frekvenciách systematicky udržiavajú.
Ťažko povedať, či môže niečo ešte názornejšie ukázať spojitosť medzi mysľou človeka a úrovňou nástupu Zlatého Veku. Hovoríme však o tých mysliach, ktoré majú právo formovať životný priestor, teda majú Živatmu. Parazitické mysle – namiesto Živatmy majú iba koncentrovanú energiu, ktorá má vlastnosť, že pri dosiahnutí kritického množstva nadobudne vedomie samoexistencie – prostredie formovať nemôžu. Môžu iba – a to robia – ovplyvňovať naše mysle tak, aby sme generovali emanácie (vyžarovali energetické pozadie) nízkych rozmerností, v ktorých prosperujú práve oni. Na naše náklady.
Keďže o nástupe Zlatého Veku už bolo na úrovni Jemnohmotného Sveta rozhodnuté, tento proces sa už nedá zvrátiť. Musíme vedieť, že tu nejde o kvantitu, ale kvalitu. Dobro, teda Vysokorozmerné frekvencie majú oveľa vyššiu úroveň hustoty, teda koncentrácie ako Nízkorozmerné energie. Znamená to, že počet myslí kategórie „Dobro“ (Vysokorozmerné energie) sa nemusia rovnať jedna k jednej so „Zlom“ (Nízkorozmernými energiami).
Zároveň musíme pochopiť rozdiel medzi tým, čo už bolo zavŕšené v Jemnohmotnom Svete a materiálnym, prejaveným Svetom v ktorom žijeme. Kým existujú materiálni protivníci, musíme proti ním na úrovni Jemnohmotného Sveta bojovať. Boj už je rozhodnutý, inak to nebude, ale každý človek sa zaradí buď na stranu Víťazov a účastníkov Zlatého Veku, alebo porazených a teda nepostupujúcich do Zlatého veku práve tým, ako sa chová, ako proti parazitom (hoci na úrovni Jemnohmotného Sveta) bojoval. Známy Japonec „Samosato“ je totálne zlyhanie, diskvalifikácia postupu. Majme to na pamäti.
