NABOŽENSTVO ZVANÉ KOB

14. decembra 2015 | ARCHÍV (NOC SVAROGA), OVPLYVŇOVANIE, PRAVDA DNES

Hoci v názve máme odkaz na KOB, tento materiál nie je určený pre stúpencov tohto smeru. Ale vzhľadom na to, že sa akosi pričasto a zvysoka o nás vyjadrujú nezaškodí, ak sa ľudia našej Kultúry budú vedieť zorientovať. Neraz sa totiž stávajú terčom útoku „odborníkov“, ktorí však v skutočnosti ani nevedia kde sú oni sami. Ale takto to už chodí – čím menej niekto vie, tým sa mu svet zdá jednoduchší. Tu sa priam natíska citát Sokrata: „Viem, že nič neviem, ale mnohí ani to nevedia, že nič nevedia“.

Napriek tomu materiály KOB-u ako také stojí za to čítať. Treba však – ako ostatne vždy – používať Zdravomyslie. Zdravomyslie, a nie to, čo si nevedomci myslia že ho nahradí, akýsi „zdravý sedliacky rozum“. Ani zďaleka totiž nejde o to isté.

Z pohľadu našej Kultúry nie je dovolené presviedčať iných ľudí na iné vierovyznanie, presnejšie pohľad na Svet, než aký si vybrali oni sami. Každý človek chápe veci výlučne z výšky svojho stupňa evolučného vývoja.

Takíto „odborníci“ nás zaradili medzi náboženstvá. Na svete nejestvuje žiadne vierovyznanie, v ktorom vy neboli ľudia chápajúci svoje postoje z pohľadu konfesie, nie Viery. Nevyhnú sa tomu ani budhisti, ani hinduisti, ani Slovania – a KOB nie je v tomto smere žiadnou výnimkou. Ako sa teda v tom všetkom orientovať?

Pripomeňme si, že v každej „záujmovej skupine“ jestvujú vždy 3 druhy ľudí – administrátori, fanatici a ostatní. Administrátori sú tí, ktorí systém vytvorili, a teda dobre vedia čo tým chceli dosiahnuť. S nimi nemá význam viesť žiadne dišputy. Skupina na protiľahlej strane spektra sú fanatici. Slepo veria všetkému, čo hlásajú administrátori, ale sami sa spravidla vôbec nevzdelávajú – s nimi rovnako nemá žiadny význam viesť diskusie; môže to byť dokonca nebezpečné. Medzi dvomi extrémami vždy jestvuje tretia skupina ľudí, ktorá je prístupná rozumnej komunikácii a teda Zdravomysliu.

Než sa zahĺbime do témy pamätajme, že Prediktor – taký či onaký – je dobrá metodika hľadania Pravdy a takto zhromaždené výsledky sú dobre zosystematizované. To, čo je uložené v energeticko-informačnom poli Zeme totiž nikdy nikde nezmizlo. Akurát, že v časoch Noci Svaroga mohol tieto informácie sťahovať len málokto – ale to nikdy neznamená, že nikto. A tak osvietení jednotlivci ešte pred zmenou epoch zistili, že veci nie sú až také jednoduché. O veľkosti ich Ducha svedčí aj nimi zvolená terminológia Prediktor/Korektor. Ešte v prvej polovici osemdesiatych rokov sa vo štvrtom semestri štúdia elektrotechnického inžinierstva v Košiciach na Elektrotechnickej fakulte prednášal predmet Numerické metódy a matematická štatistika. V matematike totiž poznáme celý rad napríklad integrálov, či vôbec funkcií, ktoré nedokáže nikto na svete vyriešiť, nehovoriac o sústavách parciálnych diferenciálnych rovníc, kde všetko závisí od stanovenia okrajových podmienok. Pre niektoré takéto prípady boli vyvinuté numerické iteračné metódy, ktoré pozostávajú z opakujúcich sa krokov Prediktor a Korektor. Teda ten, kto zaviedol takéto názvoslovie vedel, že v skutočnosti nevie, ako to naozaj je. Ale analogicky s numerickými matematickými metódami iteráciou, t.j. postupným približovaním predikuje predbežný výsledok, potom zavedie korektor a zase ďalší prediktor, čo sa môže – v závislosti od zložitosti riešeného problému – opakovať aj donekonečna. Preto je to iterácia.

V Starej Viere – t.j. v Starom Poznaní – je poznanie uložené pomocou systému Obrazov. Princíp „vyťahovania“ významov Obrazmi si priblížime v tomto článku. Ale už na začiatku upozorňujeme – nie každý, kto si pripne nálepku „Staroverec“ – má túto schopnosť. Poznanie Predkov nie je iteráciou, ale plnohodnotným poznaním. Dostať sa k nemu sa však dá iba pochopením Obrazov.

KOB rád používa klasifikáciu, že náboženstvo je všetko, čo má obrady a rituály. Takýto prístup je klasickou ukážkou veľkej nevedomosti. Je to podobné deťom v škôlke, ktoré sa dohodli, že jeden z nich má na povrázku naozajstné pretekárske auto a iný zase napríklad naozajstný buldozér. Nejakú dobu tomu môžu veriť, ale jedného dňa ich poznanie prevýši tento bod a pochopia, že hoci tejto svojej definícii verili veľa rokov, napokon prišli na to, že platí iba pokiaľ boli na piesočku, t.j. na určitom stupni vývoja. Existuje množstvo ďalších vecí mimo piesoček. Ak si teda KOBisti zaviedli svoju definíciu na svojom piesočku, nech si ju teda majú. Systém prediktor/korektor hovorí o to, že poznávanie je nikdy nekončiaci proces – iteračný výpočet nikdy nezastane. Nuž a hľa – tu sa zastavil… a to dokonca na úrovni ponímania sveta škôlkárikom…

Aj v Biblii sa hovorí, že človek bol stvorený (na šiesty deň) na Obraz Boží. Pochopenie všetkého sa odvíja od pochopenia Obrazov. Čo to je Obraz z védického uhla pohľadu? Už geometria pracuje s pojmami bod, priamka, plocha, teleso. Tu niekde sa síce zastavuje, ale pre náš účel to postačí. Bod je bezrozmerný, priamka pozostáva z nekonečného počtu bodov, predstavuje jednorozmerný objekt, t.j. má iba dĺžku. Ak objekt má dĺžku a šírku je to už plošný, t.j. dvojrozmerný objekt, a ak pridáme aj výšku dostávame už trojrozmerný, t.j. priestorový objekt. Ak si predstavíme, že bod je ako keby informácia, tak napríklad jeden názor – predstavme si ho pre jednoduchosť ako štvorec – pozostáva z nekonečného počtu informácií. Ak niekto zastáva nejaký názor, môže na jeho podporu zbierať celý svoj život potvrdenia – informácie – a všetky budú pravdivé. Takto môžeme povedať, že na podporu svojho názoru bude mať – ak rozmýšľa – nekonečný počet dôkazov. S tým možno iba súhlasiť.

Ale ak niekto iný zastáva v nejakej problematike opačný názor, môže rovnako na jeho podporu celý život zbierať informácie, a teda tiež ich bude mať nekonečný počet na podporu svojho názoru. Má pravdu jeden alebo druhý, môžu mať pravdu aj obaja? Správna odpoveď je áno, ale odpoveď sa najlepšie pochopí z obrazného uhla pohľadu.

Majme teda dva názory:

Je známy Einsteinov výrok, že ak niekto chce vyriešiť problém, musí sa na neho pozrieť nie z úrovne, na ktorej bol vytvorený, ale z úrovne o stupeň vyššej. Stupeň vyššie od plochy je objem. Spojme teda dva štvorce – nekonečné množiny faktov dvoch protichodných svetonázorov a postúpiac o úroveň vyššie dostaneme jednoduchú kocku:

Následkom spojenia na vyššej úrovni vidíme, že okrem dvoch nám známych, protichodných názorov musia existovať ešte minimálne ďalšie štyri, pričom až všetky spolu dávajú kompletný Obraz problému.

Predstavme si, že riešime svetonázorový problém: môže človek ovládať svoj osud alebo nie? Jeden názor tvrdí, že ak sa človek pozitívne naladí, tak dostane pod kontrolu svoj život, a teda môže riadiť svoj osud. Druhý názor hovorí, že nech robíme čokoľvek, od nás nezávislé faktory určujú náš osud – nech volíme vo voľbách koho chceme, výsledok je vždy ten istý – iní to nazývajú karmou a podobne. Ktorý názor má Pravdu? Odpoveď je – OBA. Každý má Pravdu, každý má na to nekonečný počet dôkazov – ako je nekonečný počet bodov vo štvorci. Ale spojením dvoch názorov na vyššej úrovni sme zistili, že hoci Pravdu majú obaja, existujú ešte ďalšie štyri Pravdy, teda projekcie kocky v danej problematike. Závisí iba od toho, z ktorej strany sa na kocku pozeráme.

Naši Predkovia nazývali celý taký objemový pohľad ISTINOU, čo dnes dosť nejasne voláme „Absolútnou Pravdou“. Môžeme povedať, že Pravda je vždy projekciou Istiny do konkrétneho priestoru, času a podmienok. Pravdu však dokáže vysvetliť iba ten, kto pozná Istinu. Človek, ktorý pozná iba Pravdu ju dokáže reprodukovať len so skreslením, čo nazývame Krivdou – t.j. zakrivenou Pravdou. Ten, kto počul iba Krivdu, ju už dokáže ďalej podať iba ako Lož, t.j. (po)loženú, ležiacu Pravdu. A to hovoríme ešte iba o neúmyselnom skreslení, ktoré je zapríčinené nedostatkom poznania, nie úmyselným skazením. Rozumová schopnosť každého človeka zodpovedá jeho kaste, ktorá odráža stupeň jeho evolučného vývoja. Tu môžeme podotknúť, že KOB správne rozoznáva u ľudí rôzne typy stavby psychiky. Používame iba rozdielne názvoslovie.

Z védického pohľadu existujú ľudia, ktorí dokážu rozoznávať javy ako vzájomne prepojené, t.j. ako hrany toho istého Obrazu. Každý človek vidí iba tú stranu Obrazu, ktorá je prístupná stupňu jeho evolučného vývoja, t.j. štruktúre jeho psychiky. Z toho následne vyplýva, že ľudia na nižšom stupni vývoja vidia iba jednu – čo spravidla považujú za jedinú možnú – hranu existujúceho problému. Môžeme teda hovoriť, že vidia iba projekciu Obrazu bez pochopenia toho, že ide iba o jednu z viacerých a prepojených strán veľkého Obrazu. Ak celú kocku nazveme Istina Viery, tak projekcia ktorejkoľvek jej hrany – ale iba jednej – je náboženstvo. Védický svetonázor teda uznáva, že aj každé náboženstvo má Pravdu – síce svoju – ale má. Koniec koncov je to jedna z hrán veľkého Obrazu, ktorý však jeho stúpenci nedokážu vidieť celý.

Hrany ISTINY Viery (zjednodušene), môžu napríklad byť:

  • Judaizmus
  • Kresťanstvo
  • Islam
  • Sidorov
  • Levašov
  • KOB…

V skutočnosti je tento príklad veľmi zjednodušený, lebo uvažujeme iba veľmi jednoduchý priestorový útvar. Vieme, že na koncentráciou psychickej energie sa odpradávna používa kryštál (napr. vo forme gule). Preto sa aj na našich tradičných svadobných obradoch používajú krištáľové poháre – pokiaľ nie sú, tak aspoň sklenené, ktoré sú dostupnejšie. Ak teda hovoríme o spojení s Prírodou, tak môžeme hovoriť o kryštáloch, ktoré môžu vyzerať napríklad takto:

Istina teda v skutočnosti nebude mať tvar jednoduchej kocky, ale napríklad oveľa zložitejšieho kryštálu – a to hovoríme ešte iba o 3D priestore, nie o viacrozmerných Vesmíroch. Z Véd vieme, že naše predstavy žijú v 6D Vesmíre – preto aj to, čo si dlhodobo v mysli vysnívame sa po realizácii nikdy plne nezhoduje s našimi predstavami… a teraz si predstavme, koľko hrán môže mať objekt v 6-rozmernom Vesmíre.

Štruktúry vyšších Svetov – t.j. rozmerností sa nedajú plnohodnotne zobraziť v nižších, t.j. menej rozmerných priestoroch, môžu byť iba projekciami. Práve preto sa odpradávna Prvobytné Pravdy (Istiny) podávajú v obrazoch – napríklad formou podobenstiev. S týmto javom sa možno stretnúť napríklad aj pri osvojovaní si Staroslovienskej Bukvice. Jedna z jej bukvíc – O – menom ONЪ má hlavný Obraz „Božia štruktúra“, „Boh“ a podobne. Prečo? Nuž takto, ak v 3D priestore máme napríklad guľu, táto sa do 2D projekcie transformuje ako kruh. Vieme, že Slnko je guľa, ale pri pohľade na neho sa nám javí ako kruh. Tu je uložená logika Obrazov, že Božia štruktúra – ďaleko nad možnosti nášho chápania – je napríklad guľa. Projekcia gule je kruh, teda ak guľa zostúpi do systému s nižšími počtom súradníc, tak sa stane kruhom – projekciou gule. Naša myseľ nedokáže plne – v tomto obraznom príklade – pochopiť Božiu štruktúru, tak sa nám  v mysli vytvorí jej projekcia – kruh. Ale ak chceme o tejto štruktúre niečo povedať iným ľuďom, tak už to dokážeme realizovať iba Slovom, preto je v Staroslovienskej Bukvici Obraz bukvice „C“ (S) SLOVO. Jeho grafika je polovičný, t.j. neúplný kruh. Nikdy nedokážeme slovom vypovedať to, čo máme v mysli, resp. čo naozaj je vo Vyšších Vesmíroch.

Keďže platí ono védické „ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok“, tak aj každá z projekcií sa môže stať Istinou konkrétnej hrany, t.j. môže sa tiež chápať ako Obraz.

Istín je nekonečné množstvo. Existuje Istina o Prírode, Istina o Svetonázore, Istina o Vesmíre , Istina o našej Galaxii atď. Hľa, práve sme si priblížili jednu hranu Obrazu zvaného Náboženstvo. Poďme však ďalej. Ďalším dôležitým poznaním je existencia tzv. Psychického, t.j. Duševného času.

Túto problematiku sme preberali minulého roku na cykle prednášok AKO NÁS ZAVRELI DO MATRIXU, lebo je to naozaj nástroj, ktorý proti nám používajú s cieľom uzavrieť nás do Matrixu – ak použijeme analógiu z rovnomerného filmu, ale uvedieme si len niekoľko hlavných bodov.

Naša myseľ pracuje v stave vlastného, „lokálneho“ času, ktorý nazývame Duševný (Psychický). Okrem toho existuje objektívny, Skutočný čas (SČ), ktorý tečie okolo nás. Ak je Duševný a reálny čas zosynchronizovaný, tak naša myseľ je v stave TU A TERAZ, t.j. sme napojení na Stvoriteľa, teda na Rodový egregor. Tento stav však v dnešnom svete reálne dokážu dosiahnuť len jednotlivci.

U človeka existuje 5 základných módov fungovania psychiky:

  • Intuitívny mód
  • Racionálny (Intelektuálny) mód (IČ)
  • Emocionálny mód (EČ)
  • Reflexný mód
  • Nadvedomý mód (TU a TERAZ).

Pre naše potreby sa budeme zapodievať iba Racionálnym a Emocionálnym módom. Racionálny, niekedy nazývaný aj Intelektuálny alebo aj Špekulatívny mód fungovania ľudskej psychiky nastáva vtedy, keď pri strete s určitým javom alebo objektom nereagujeme inštinktívne – priamym napojením na podvedomie – ale do vyhodnocovacieho procesu situácie alebo javu vsúvame filter nadobudnutých poznatkov, skrz ktorý chceme spoznať objekt. Tento filter však pozostáva z poznatkov, ktoré nám nasadili pomocou vzdelávacieho systému, skrz masovokomunikačné médiá, internet a pod. Objekt teda nevyhodnocujeme priamo, ale skrz to, čo nás o ňom naučili, respektíve čo nám o ňom – zo svojho uhla pohľadu – povedali iní. Tento mód teda predstavuje určité špekulácie, a preto ho aj tak voláme. Problém je ten, že oproti reálnemu času zaostávame s odozvou za Skutočným časom o nejakých 2,5 -3 sekundy. Ak sa jedná o situáciu boja o život, o šmyk na zľadovatenej ceste a podobne, tak sme skončili. Tento mód môžeme charakterizovať ako vyložene rozumový, ale bez Duše.

Emocionálny mód fungovania psychiky nás zase posúva do času pred realitou, t.j. do budúcnosti. V emocionálnom móde je vypnutý rozum, ale naplno aktivizované emócie. Typickým „posúvačom“ do tohto stavu sú náboženstvá. Ale – a to je veľká neočakávanosť pre mnohých – v „náboženskom“ móde sa môžu ocitnúť aj ľudia, ktorí vôbec nechodia do kostola, na žiadne „obrady a rituály“. Pozrime sa na princíp, ako nás udržiavajú v Matrixe, pričom si ako príklad vezmime Ukrajinu.

Predchádzajúceho prezidenta Janukoviča aj dnešného Porošenka dosadili tí istí ľudia. Im je srdečne jedno kto tam je, oni riadia situáciu vo svoj prospech, čo je asi takto:

Janukovičov systém riadenia Ukrajiny bol založený na korupcii. Ukrajina celkovo je jediný nástupnícky štát bývalého Východného bloku, v ktorom bol za posledných 20 rokov NULOVÝ hospodársky rast, ale miliardárov pribudlo neúrekom – ostatne aj od začiatku vojny na Donbase značne narástol počet milionárov v Kyjeve. Janukovič teda naozaj nebol dobrý prezident – ale to bol aj cieľ. Len takto sa dalo zaručiť, že ľudia začali dlhodobo špekulovať, ako túto situáciu v krajine zlepšiť. Spoločnosť bola teda navodená do špekulatívneho módu v štýle „je Janukovič dobrý prezident“?, „nemali by sme ho vymeniť“?, „koho vybrať a ako to urobiť?“… a tak ďalej. Vo vhodnej chvíli spustili Majdan, ktorého sa zúčastnilo množstvo ľudí… veď naozaj chceli zmenu k lepšiemu. Na to, aby ich tam dostali postupne prepínali ich mysle do emocionálneho módu budovaním vzdušných zámkov o tom, ako im Západ a USA pomôže, ako sa budú mať všetci dobre, ako je dobre byť na Západe a podobné nezmysly, ktorými sme ostatne nie tak dávno prešli aj my. V emocionálnom móde – pri vypnutom rozume – sa dostali do vojny, ktorá aj bola cieľom Anglosasov. Teraz vidíme postupné prepínanie módu spätne do špekulatívneho, teda či je Porošenko dobrý alebo nie a podobné úvahy. Všimnite si, že tento matrixový systém prepína vyložene medzi Špekulatívnym a Emocionálnym módom tak, aby sa ľudia nikdy nedostali do nášho prirodzeného módu, ktorý by mal byť „Tu a teraz“. A takto to robia už tisíc rokov.

Z tohto uhla pohľadu dostali aj srbského prezidenta Miloševiča tam, kde chceli. Bol naozajstným vlastencom, ale bol nepozorovane vtiahnutý do hry. Ak by neobsadil Kosovo, nemalo by NATO dôvod bombardovať Juhosláviu. Jeho to stálo nakoniec život, ale možno do smrti nepochopil podstatu tejto hry… a takýchto prípadov bolo za posledných 20 rokov veľa. U nás netreba podceňovať problém Fico – Kiska, či Fico a niekto iný a podobne.

Nuž teda, čo to naozaj je Náboženstvo? Stav mysle v Emocionálnom móde spolu s videním iba jednej, kýmsi preferovanej hrany Obrazu. V skutočnosti sa v tomto stave očividne nachádzajú aj naši „Kobisti“, ale samozrejme nie všetci, čo sa touto problematikou zapodievajú.

A čo obrady a rituály? Sú to činnosti, ktoré riadeným, kontrolovaným spôsobom menia energeticko-informačné pole okolo ľudí prítomných resp. zúčastňujúcich sa daného obradu alebo rituálu. Obrad je činnosť, ktorú vykonávajú dvaja alebo viacerí ľudia, rituál – napájanie sa na rytmy Vesmíru – vykonáva jeden človek. Obradom je napríklad chorovod, lebo v ňom sa vyrovnávajú energie biopolí všetkých zúčastnených. Ale obradom je aj napr. hlasovanie v parlamente, lebo sa mení energeticko-informačné pole konkrétnej skupiny ľudí a následne – bohužiaľ – aj obyvateľov celej krajiny. Rituálom je aj prejav nejakého prezidenta, povedzme Putina na pôde OSN, lebo tým, čo povedal zmenil energeticko-informačné pole konkrétnej skupiny ľudí, v takomto prípade dokonca celého sveta. Ale rituálom je napríklad aj prednáška profesora Jefimova, resp. akéhokoľvek iného subjektu KOB, lebo mení energeticko-informačné pole účastníkov prednášky. Z toho teda vyplýva – podľa ich vlastnej definície – že KOB je náboženstvo.

Vieme, že každý známy objekt má svoje pole, lebo všetko nižšie je iba obrazom vyššieho. Tento princíp platí – samozrejme – aj pre informáciu.

Poľom informácie je energia, čo je principiálne zobrazené na obrázku vľavo. Zobrazenie však môže byť aj vektorové – druhý obrázok – lebo každá informácia niekde smeruje našu energiu.

Z nášho pohľadu informácia je svedectvom o čomkoľvek. Informácia sama osebe ešte nie je Múdrosťou, preto informovaný človek nemusí byť nevyhnutne múdry. Z védického pohľadu sa informácia mení na Múdrosť výlučne po „osobnom spracovaní“, t.j. po nadobudnutí osobnej skúsenosti. Z tohto pohľadu je výslovne NEVYHNUTNÉ, aby sa ľudia stretávali na osobnej úrovni, aby fungovali ako občina. Styk výlučne cez „múdre“ komentáre prostredníctvom internetu je nedostatočný. A tu je jeden z „handicapov“ našich lokálnych kobistov. Zatiaľ čo v Rusku, na Ukrajine či v Bielorusku sa bežne môžete dostať na ich prednášky – rituály – v našom prostredí len „internetujú“. Žeby zato niekto označoval Vieru za náboženstvo – a tým vylučoval obrady a rituály – lebo sám má mindráky stretávať sa a komunikovať na osobnej, fyzickej úrovni? Nuž, pred nami je možno vojna, a ak si niekto myslí, že sa ubránia napríklad pred utečencami „tvrdým lajkovaním“… nech snívajú ďalej. Žiadna komunita si nemôže dať prívlastok SLOVANIA ak sa nestretáva na úrovni osobnej, fyzickej. Osobný kontakt nikdy nič nenahradí.

Tu vidíme jeden z veľkých paradoxov kobistov. Hoci na jednej strane ovládajú databázou brilantných znalostí, potom zrazu naivne robia až zarážajúco banálne a primitívne chyby. Hoci prednášajú o egregoroch a energeticko-informačných poliach, etymológia slov je pre nich neraz postavená na vode. Z védického pohľadu je kompletne celý Vesmír vzájomne – aj keď pre nevedomých neviditeľne – previazaný, teda nemôže platiť, že vydanie akejkoľvek zvukovej frekvencie nie je naviazané na konkrétne – hoci neviditeľné – objekty zo svetov iných rozmerností. Hoci nepopierajú, že používanie mantier je takýto mechanizmus, zrazu si oni sami – doslovne odnikadiaľ – zavedú definície, pre ktoré táto väzba neplatí. Príkladom sú také ich definičné „výdobytky“ ako napr. „náboženstvo“ či „demokracia“. Zatiaľ čo u náboženstva vychádzajú z definície, ktorú samú osebe zaviedol náboženský smer – ešte sa aj odvolávajú na latinský pôvod slova – v prípade etymológie slov „demokracia“ im očividne ušlo všetko, čo o tomto – pôvodom gréckom slove – hovoria samotní autori, Gréci, okrem iného Platón. Ak niekomu stačí, aby pre definíciu náboženstva súhlasil s definíciou, ktorú si zaviedlo samotné náboženstvo, tak problém nerieši – ako odporúča aj Einstein – z úrovne o stupeň vyššej, ale iba z tej istej. Takto sa môže chovať iba jeden náboženský smer voči druhému – teda iba iná, konkurenčná konfesia. Keďže nám je jasné, že náboženstvo je iba jedna z projekcií Viery – jedna hrana Obrazu – a túto definíciu zavádzajú v emocionálnom móde fungovania psychiky – tak znovu prichádzame k tomu, že KOB je náboženstvo. Teda zlodej kričí chyťte zlodeja… a ešte sa aj vyhýbajú priamym spoločným stretnutiam.

Riadením spoločnosti ovládaním Psychického času a vyblokovaním obrazového chápania realizujú našu porobu. Riadenie je tým efektívnejšie, čím menej o systéme riadenia vie riadený objekt, ktorý je riadený subjektom. O Psychickom čase vedia ľudia kasty Mudrcov a čiastočne ho dokážu zapínať charakterníci, t.j. kasta Víťazov. Ani len o ňom netušia Vesi a Smerdi. Nie náhodou demokratický volebný systém inštaluje do parlamentov práve Smerdov…

Táto problematika je veľmi široká na jeden článok, ale ešte aspoň o systéme riadenia objektov. Kde ide naša pozornosť, tak odchádza naša životná energia. Takýmto spôsobom „kŕmime“ tých, na ktorých niekto upútava našu pozornosť. Ak napríklad po ulici idú v nejakom sprievode homosexuáli, väčšina ľudí okamžite na nich zameria pozornosť. Kým homosexuál, narkoman, alebo ktokoľvek z neľudí nemá našu pozornosť, sme my riadiacim subjektom a on je objektom riadenia – z pohľadu našej psychiky. Akonáhle sa na problém skoncentrujeme, zúčastnime sa ho, tak okamžite sa my stávame riadeným objektom a riadiacim subjektom sa stáva on. Preto jediná správna reakcia je pochopiť ako pracuje naša psychika, t.j. myseľ a prestaviť sa kompletne do módu pozorovateľa.  Vidím… no a čo? Musíme si uvedomiť, že ľudí je dnes na zemi ZANEDBATEĽNÁ MENŠINA. Homosexuáli a podobní sú neľudia, teda je to normálny mód ich správania sa, nie je na tom nič nezvyčajné. Oni jednoducho sú taký druh. My máme povinnosť chrániť a vyvíjať svoje Rody, nie „kŕmiť“ cudzozemcov. Akonáhle sa chytíme do pasce a prestavíme do emocionálneho módu fungovania psychiky sme tam, kam nás chceli dostať.

Čo si možno z toho všetkého zobrať? Nedajme sa chytiť do termínov a zbytočných polemík, ktoré sú zamerané iba na získanie kontroly nad nami. Veľmi vhodné je chrániť sa aj nejakým spôsobom meditácií, ale to je už iná oblasť. Najskôr musí prísť poznanie.

Mnoho ľudí padlo do konfesnej pasce a ich myseľ je reálne v náboženskej „ríši“. Jedným zo spôsobov, ako sa začať v tom orientovať je pozorovať stav vlastného vedomia. Ak niekto používa zvraty ako „pán farár povedal“, „Sidorov povedal“, „Zolotajev povedal“, „pápež hovorí“, „páter Dij povedal“, tak takíto ľudia nehľadajú vlastnú cestu formou vlastného rozumového vývoja, iba pohodlne kopírujú cudzie myšlienky. V podstate nie je žiadny rozdiel medzi tým, keď niekto povie „Ježiško príde a všetko dá do poriadku“, výrokom „Perún príde a všetko dá do poriadku“, či „Zákon času všetko vyrieši“. Nie je dôležité, kde sme sa konfesne zaradili, ale kde je naša myseľ, v akom móde funguje. Stúpenci konfesií potrebujú na kontakt s Vyšším Svetom prostredníkov, Staroverec hľadá spojenie sám. To je rozdiel medzi konfesiou a Vierou. Ostatné nie je dôležité.

Dnes si mnohí myslia, že si môžu sami vypracovať pravidlá aké chcú. Pravidlá, ktoré platia v celej Galaxii už dávno jestvujú. Sú stále prítomné, preto ich bolo možné v minulosti „stiahnuť“ a vypracovať povedzme Vnútorný Prediktor ZSSR. Ale ide vždy o tie isté pravidlá, lebo iné nemajú odkiaľ byť. Je to podobné pravidlám cestnej premávky. Musia byť rovnaké, lebo nemôže si každý jazdiť na ktorej strane cesty chce, dávať si prednosť kedy chce a podobne. Všetci vieme, ako to môže skončiť. Pravda je však aj to, že dopravná Polícia nie je všade, takže mnohí nadobudnú dojem, že si môžu stanovovať svoje pravidlá. Ale skôr lebo neskôr príde policajt, alebo spôsobia kolíziu.

Noc Svaroga skončila a majitelia Midgard-Zeme postupne začínajú navodzovať svoje pravidlá. Je to podobné situácii veľkého podniku a nočného strážnika. Keďže v noci tam nikto nie je, môže sa zdať, že nočný strážnik je pánom celého podniku. Má odvšadiaľ kľúče a ku všetkému sa dostane. Ale akonáhle nastane ráno a prídu majitelia, nočný vrátnik tam nemá viac čo robiť. A nočný vrátnik sa práve dostáva do stavu, že sa bude musieť pobrať. Preberme riadenie do vlastných rúk, aby sme neostali za bránami podniku.

NAŠI PARTNERI: