VELESTUR
Veľmi známou témou je fenomén runového nápisu na vrchu Velestur. Už o ňom bolo zostavených mnoho verzií – najčastejšie sa však snažia dokázať, že je to podvod.
Nápis je pravý – o tom niet žiadnych pochýb. Okrem iného stačí spomenúť smutný osud jeho objaviteľa – Pavla Križka. Od okamihu nálezu ho sústavne obviňovali, že je podvodník, a že nápis urobil on – alebo ďalšie nezmysly v tomto duchu. Ak si všimneme ako dlho žil, hneď je každému jasné, že ktosi mu zo sveta „pomohol“:
Ak by ste boli v Kremnici hneď aj zistíte, že dom v ktorom žil dodnes susedí s katolíckou farou a len cez úzku ulicu stojí katolícky kostol. Čierni mágovia nikdy neváhali, ak niekto ohrozoval ich totalitnú vládu nad Dušami. A navyše, dom je neobývaný a v úbohom stave. Mesto Kremnica si dnes očividne oveľa viac ctí cudzie, katolícke hodnoty, nie významného národovca…
Nebudeme ďalej opakovať známe fakty, ale pozrime sa na nápis na Velesture z iného pohľadu. Počas návštevy Nadeždy Petrovny sme ho spolu navštívili:
My už vieme, že nielen vyslovené, ale aj napísané slovo vyžaruje energiu. Presnejšie, nie iba slovo, ale už samotný symbol – bukvice a runy v žiadnom prípade nevynímajúc. Absolventi kurzov Staroslovienskej Bukvice a aj tí, ktorí sa oboznámili s touto problematikou v knihe Staroslovienska Bukvica vedia o čom je reč.
Ďalej vieme, že nás obklopuje Éter. Vo Východnej tradícii sa nazýva Akaši, a teda určite je každému známy výraz „Kronika Akaši“. Všetko čo konáme, ba čo si iba pomyslíme, sa zapisuje do tejto kroniky Jemnohmotného Sveta. Skeptikov presviedčať nemienime, ale tých ktorí o tom nikdy ešte nepočuli odporúčame napríklad na knihu Břetislava Kafku NOVÉ ZÁKLADY EXPERIMENTÁLNEJ PSYCHOLÓGIE. V knihe je tejto problematike venované mnoho priestoru. Iba poznamenajme, že B. Kafka nazýval Akaši „Protonácia“. Je to však iba vec názvu.
Ak teda človek, ktorý vie pracovať s energiami príde na miesto, kde sa odohral nejaký čin, vie z tejto „Kroniky“ prečítať to, čo nie je zachytiteľné na materiálnej úrovni. Problém „expertov“ na staré jazyky je ten, že nepripúšťajú ani najmenšiu možnosť existencie inej, ako fonetickej úrovne informácie v starých textoch. A to hovoríme ešte iba o Obrazoch, ktoré sú prítomné vo všetkých starých textoch a abecedných systémoch. O jemnohmotnej úrovni informácie už ani nehovoriac.
Všetci sa teda koncentrujú iba na doslovný preklad nápisu, pričom o iných úrovniach uloženia informácie ani nepomyslia. Môžeme teda predpokladať, že takto získaná informácia ešte publikovaná nebola.
Dole uvádzame obsahovú – nie doslovnú – podobu odkazu „za“ nápisom na Velesture. Odporúčame však prezrieť aj celé video.
Odkaz na skale je určený tým, ktorí mali ešte prísť po tých, ktorí už museli odísť. Písal ho biely muž. Informácia hovorí, že oni odchádzajú, a že hlboko v zemi sú podzemné chodby. Ich ženy a deti odišli už dávnejšie pred nimi. Jeho skupina ostala, aby kryla ich odchod. Za nimi majú prísť ešte nejaké národy.
Im zanechali odkaz, že oni už podzemnou chodbou odišli, a že chodba, ktorou majú odísť oni je niekde na sever od nápisu na skale. Ostatné chodby boli zavalené a už sa cez ne nikto viac nedostane a ani ich nenájde.
Chodby vedú veľmi ďaleko a hlboko pod zemou na iný kontinent smerom na sever. Oni ich poznajú už veľmi dávno. Dávno predtým oni nimi aj na naše územie prišli a vytvorili tu veľkú Kultúru, ktorá tu existovala dlhú dobu.
Potom ich však začali zabíjať akýsi cudzinci.
Runy na skale je v skutočnosti špeciálny nápis, ktorého obsah je zašifrovaný. Majú iný ako bežný význam a sú tam aj akési špeciálne znaky, ktoré znamenajú, že takto označené runy majú úplne opačný význam. Kto nepozná šifru nemá veľkú šancu pochopiť obsah nápisu. Pochopiť ho môže iba málokto. Nápis však ukazuje, kde sa nachádza vchod do poslednej podzemnej chodby, ktorá nebola zavalená, a ktorou majú poslední (idúci za nimi) odísť. Vieme iba to, že je na sever od nápisu.
Informácia hovorí o tom, že cudzinci ich napadli preto, lebo sa chceli dostať k tajomstvu času. Oni totiž vedeli čas vytvárať, transformovať, premieňať, kultivovať a používať.
Naše pokolenie dnes žije bez času. Nemáme dnes schopnosti a možnosti na kultivovanie a pestovanie času, či vôbec jeho vytváranie z ničoho.
Oni tieto technológie mali, ale podarilo sa im všetko vziať so sebou. Nikomu ich nedali. Paraziti však následne vymysleli spôsob, ako odoberať čas ako daň z tých, ktorí tu ostali.
Informácia prakticky hovorí, že my dnes nemáme čas, že žijeme bez neho. A my ho naozaj nemáme. Žijeme 60-70 rokov, hoci by sme mali žiť minimálne 600-700 rokov. Ten rozdiel od nás odoberajú – kradnú. A potom tí, ktorí mali žiť 30-40 rokov žijú toľko, ako dnes my. Na úkor našej životnej energie, ktorú im skrz našu nevedomosť odovzdávame.
Stojíme teda na prahu mnohých zaujímavých zistení a objavov – ale iba tí, ktorí ostanú žiť v Zlatom Veku…
Pozrime sa ešte netradične aj na pôvod názvu Velestur. Ak vieme, že na našom území sa používal védický kalendár – Koľadov Dar – tak ho môžeme použiť:
Tur je zviera zodpovedajúce energii KRYŠEŇ, VELES zase zodpovedá nášmu Veku (Vlka). Vek Mary (Líšky) skončil 21.12.2012. Ak by nám chcel niekto v názve zanechať povedzme informáciu o dôležitom časovom období – pokrýva najmä Noc Svaroga – tak hovoríme o cca 3 640 rokoch (jeden Vek trvá 1 620 rokov). Poradie názvov hovorí o dôležitosti riadenia Obrazov (vykonáva sa smerom sprava doľava). Žeby to označovalo obdobie ich odchodu a čas návratu Zlatého Veku? Uložené v minulosti (vo Veku Kryšeňa-Tura) sa prejaví vo veku Velesa?
Význam a dôležitosť nášho územia v časoch Dŕžavy rozhodne nebol druhoradý. Čo sa ešte dozvieme?
Najdôležitejšie však je to, ako budeme konať.
28.11.2018
