Touto témou sa dostávame k samotnej podstate pochopenia slovanského ponímania Sveta. Skôr než prikročíme k samotnej téme zopakujme si, čo to je vlastný názor a čo zdravomyslie a či je vôbec možné sa pomocou vlastného názoru dopracovať k Istine, t.j. Absolútnej Pravde.
Na vývoj vlastného názoru ľubovoľného človeka vplýva všetko už od malička. Najskôr to, čo počuje od rodičov, príbuzných, rodinných známych. Potom všetko, čo sa dozvie v škôlke, základnej škole, neskôr možno univerzite. Potom prichádza zamestnanie, medzitým koníčky a podobne. Od určitého veku zásadným spôsobom začne ovplyvňovať človeka mediálna mašinéria vrátane televízie, internetu, tlače a podobne. Pretože každý z nás chodil do inej škôlky, školy, čítal iné knihy, videl iné filmy a vôbec prešiel špecifickým spôsobom prijímania informácií, tak každý z nás má aj iný vlastný názor. Netreba ešte zabúdať ani na to, že všetky informácie, ktoré nám civilizácia dodáva sú spracované cenzúrou. Dostávame to a v takom množstve, čo tvari chcú. Ak by sme postúpili do ezoterickej oblasti, tak už vieme, že aj keby boli prístupné akokoľvek kvalitné informácie, t.j. svedectvá o čomkoľvek, my ich dostávame „dovnútra“ výlučne formou piatich kanálov, čo sú naše zmysly. A aké kvalitné máme naše zmysly? Počujeme len úzke rozmedzie frekvencií, vidíme úzke rozmedzie svetelného žiarenia, v čuchu nás predbehne každý pes… jednoducho v Prírode majú zvieratá oveľa kvalitnejšie zmysly ako my. Len na dokončenie a zopakovanie: informácie zo zmyslov zbiera naše Klubie telo, ktoré je orgánom umu. Kolubie telo robí z týchto zmyslami zozbieraných informácií vývody, t.j. vyberá jeden, špecifický uzáver, teda tvorí „raz um“ – jeden spoločný uzáver, a preto ho nazývame rozum. No a intelekt je súhrn týchto uzáverov. Hoci tento mechanizmus je – podľa Véd – najdokonalejším spôsobom, ako spoznávať Svet Javi, na poznávanie Vyšších Svetov nestačí. Je to normálne. Bicyklom sa dobre cestuje po zemi, ale do Vesmíru sa ním ísť nedá, nech je akýkoľvek sofistikovaný. Čo z toho vyplýva? Pomocou vlastného názoru sa NIE JE MOŽNÉ DOPRACOVAŤ K ISTINE, t.j. ABSOLÚTNEJ PRAVDE. Stav panovania „vlastného názoru“ – hoci sám osebe pozitívny jav – však vytvára živnú pôdu pre ideové systémy tvarov, ktorí veľmi dobre poznajú princíp a mechanizmus práce ľudskej mysle. No a my by sme mali mať stále na pamäti, že každý náš čin zaväzuje karmický uzlík, ktorý budeme musieť v budúcich životoch rozväzovať. A za to, čo sme urobili – hoci aj v nevedomosti, pod vplyvom klamu, drog, psychotropnej zbrane a pod. – sme VŽDY KARMICKY MY SAMI ZODPOVEDNÍ! Kto si teda myslí, že nejaký Ježiško všetko za neho vybavil, nech sníva ďalej. Toto si bohužiaľ väčšina ľudí ani neuvedomuje. Nechávajú za seba ako keby „makať“ Ježiška, ale evolučne postúpiť by chceli potom oni. Tento stav je totiž výsledkom našej ľahostajnosti a lenivosti stúpať nahor po Zlatej Ceste Duchovného Vývoja (Svarge). Preto je pre nás nevedomosť najväčší hriech.
Protikladom vlastného názoru je zdravomyslie, ktoré vychádza z toho, že na riešenie každého problému musia byť 3 vstupy. Ak napríklad chceme vedieť hrať na nejakom nástroji, tak nepôjdeme sa učiť za murárom, ale nájdeme si nejakého hudobného skladateľa, vynikajúceho hudobníka a podobne. Týmto splníme prvú podmienku zdravomyslia, t.j. zistíme si názor kompetentného človeka v danej oblasti. Druhou časťou je porovnanie si konkrétnej skutočnosti s odkazom Predkom. Naši Predkovia sú Slovania, teda skúsenosti našich Predkov nájdeme vo svätých knihách Slovanov – vo Védach. Potomkovia Judejcov pôjdu po tento druh informácie do Tóry, Talmudu a až Kabbaly, Mohamedáni do Koránu, Judokresťania do Biblie. Sú to knihy, ktoré opisujú skúsenosti ich Predkov. Zdôrazňujeme, že ich. Nakoniec musíme získať vlastnú skúsenosť v skúmanej otázke. Ak všetky tri svedectvá zapadajú, tak podľa Véd sme na správnej ceste. Ak čo i len jedna odporuje ostatným dvom, tam sa ľahko môžeme stať obeťou klamu. Toľko teda na zopakovanie. Vykročme k obraznému mysleniu.
Skôr než prejdeme k vysvetleniu princípu práce s textovými informáciami a hľadania hlbinných Obrazov, teda sakrálneho významu starých slov a textov treba zdôrazniť, že tento druh informácie nie je určený pre širokú verejnosť v zmysle mediálnej senzácie. Problém je v tom, že tí, ktorí nechcú veriť týmto informáciám a čítajú to len preto, aby sa mohli z toho vysmievať by mali vedieť, že im to nakoniec môže spôsobiť ujmu. Lepšie im bude ostať pri svojich názoroch – na im vlastnom stupni evolučného vývoja. Ide aj o tých, ktorí si myslia, že človek sa vyvinul z opice, teda o všetkých skeptikov. Tento systém poznatkov – Staroslovienska Bukvica – je totiž chrámovým jazykom Svätorusov. Je to ako systém Svätyňa mnohých ľudí, Svätyňa Rodov Svätorusov. Svätorusi žijú aj u nás – spoznáme ich podľa modrej farby očí, ale to už vieme. Ak skeptický, posmievačný človek vpadne do Svätyne iných ľudí, ktorí mu v podstate nič zlého neurobili, tak mal by vedieť, že jestvuje prastarý, okultný princíp: „Nesiahajte na Svätyňu iných ľudí, lebo kto na Svätyňu druhých ľudí siahne, ten svoju stratiť môže.“ Týmto boli všetci varovaní.
Cesta k Obraznému Mysleniu je cesta učenia sa Staroslovienskej Bukvice. Môžeme teda povedať, že Bukvica nie je cieľ, ale prostriedok na dosiahnutie špecifického výsledku. Je to niečo podobné, ako cieľová páska na bežeckých pretekoch. Hoci dosiahnutie cieľovej pásky je sprievodným znakom dosiahnutia cieľa, je to len prostriedok, ako sa dá zistiť, že bežec dobehol do cieľa. Páska teda nie je cieľom samotným. Hlavným cieľom je vrátiť sa k obraznému mysleniu našich Predkov. Ak sa nevrátime k obraznému mysleniu, tak nepochopíme Starosloviensku Bukvicu. Dnešným spôsobom myslenia však Starosloviensku Bukvicu pri najlepšej vôli nepochopíme, preto sa musíme vrátiť k starému, t.j. prvopočiatočnému stavu myslenia. Tento druh myslenia – obrazný – je taký druh myslenia, keď pravá aj ľavá polovica mozgu harmonicky pracujú.
Takže vracať sa do prvobytného, obrazného stavu myslenia sa budeme učením Staroslovienskej Bukvice. Následne čím viac budeme znalí Bukvice, tým viac sa bude vyvíjať naše obrazné myslenie:
Týmto sa vytvorí trvalý kruh. V skutočnosti sa takýto vývoj dá zobraziť špirálou, pretože práve špirála je typickým spôsobom, ako sa šíri energia vo Vesmíre.
Ale ani špirála nie je plne zodpovedajúci jav. V skutočnosti takýto vývoj zodpovedá stúpajúcej špirále, kde hoci sa zdanlivo vraciame na tie isté miesta, tieto sa nachádzajú stále na vyššej a vyššej úrovni nášho poznania. Toto je výukový systém Starovercov. V každom ročníku sa preberajú tie isté témy, ale stále hlbšie a hlbšie. Teda učením sa Staroslovienskej Bukvice si rozširujeme mieru poznávania Sveta. Rozšírená miera poznávania Sveta pomáha viac spoznávať Bukvicu a lepšie spoznávať v nej uložené informácie. Cez spoznávanie Bukvice prídeme k PRAVému Svetonázoru, takže sa viac a viac učíme nie Bukvicu, ale Svetonázor cez Bukvicu a poznávanie Sveta – starosloviensky a stále aj ruský výraz je „воспринимание“, t.j. v(do)-os(i)-prijímanie – čo znamená, že do nášho energetickému systému – Vertikály – vpúšťame viac a viac Vyššieho poznania. Následne budeme vedieť definovať jednotky Svetonázoru zo slov, z bukvíc. A takto začnú pre nás veci zapadať na tie správne miesta.
Začneme byť schopní vyextrahovať hlbinné Obrazy slov, t.j. ak doteraz si pri vypovedaní slova predstavíme ako keby dvojrozmernú rovinu, tak pri Obraze si už predstavíme priestorovú kocku, t.j. začneme prijímať danú charakteristiku v objeme, nie iba plošne. Musíme však vedieť aj to, že hlbinný význam slova je jeho sakrálny, posvätný význam. Pri dosiahnutí tejto úrovne začneme chápať, čo presne je zašifrované v starých textoch, ktoré sa nám dochovali v starých povestiach, rozprávkach, legendách, prísloviach, porekadlách. Začneme totiž rozpoznávať nie iba text – povrchovú, fonetickú informáciu – ale aj podtext. Toto je princíp uchovávania informácie od dávnoveku. Žreci v minulosti totiž vládli celým kolosálnym objemom poznania, ale toto uchovávali v tajnosti. Národu ho podávali kompletne, ale zašifrované. Ľud si takto za veky osvojil zašifrovanú informáciu v tvare rozprávok, legiend, povestí a pod. Aby sa táto informácia dala aj v ďalekej budúcnosti spätne rozšifrovať, tak žreci si ponechali k tomuto poznaniu „kľúčik“. Obyčajný človek si takto prečíta text rozprávky a utajená, zašifrovaná informácia prejde pomimo jeho vedomia priamo do podvedomia. Žreci a znalí ľudia po prečítaní toho istého textu dosiahnu nielen prechod informácie do podvedomia, ale aj do vedomia. Znamená to, že aj vedomím môžeme dosiahnuť poznanie špecifického podtextu. Pretože princíp ukladania Obrazov do textu je principiálne rovnaký, tak aj my vieme dešifrovať podtext ukrytý napríklad v Biblii a zistiť aké sú v nej uložené Obrazy. Netreba ani hovoriť, že Obrazy prechádzajú priamo do podvedomia nevedomého človeka čítaním textu a začínajú tak „pracovať“ bez ohľadu na to, čo hovorí povrchový text určený pre naivného biorobota. Takto budeme schopní vyextrahovať sakrálny zmysel slov a textov, t.j. podtext.
Keď už toľko hovoríme o Obraznom Myslení, tak začnime významom slova OBRAZ:
OBRAZ
Ide o jav viditeľný aj v slovenskom jazyku – slabikové písmo. Text môžeme poľahky prečítať ako OBa RAZy. Oba predstavuje významovo číslo „2“, Raz číslo „1“. Slovo vyjadruje významové spojenie v rámci jedného posúdenia dvoch protikladov. Predstavme si to asi takto:
JEDEN: Ide o pohľad aj našej verejnosti známy z diel V. Sineľnikova. V zmysle filozofie prezentovanej v jeho knihe je človek sám pánom svojho života. Všetko, čo v živote prebieha modeluje sám človek svojimi myšlienkami a činmi, svojimi ideami, inklináciami a podobne. Keďže človek je sám pánom svojho života, tak ak sa mu v živote prihodí niečo zlé, tak sa musí obrátiť sám na seba a hľadať koreň zla – príčinu – v sebe samom. Potom musí zmeniť algoritmus svojho chovania sa a to nakoniec privedie premene danej situácie na pozitívnu.
DVA: Tento pohľad predstavuje napríklad našim čitateľom známy Vedagor. Človek pri materializovaní sa na Zemi má od Bohyne Makoš a jej dcér Dole a Nedole hotový „plán“, t.j. svoj pripravený osud. Život človeka je teda už vopred podelený na určité etapy. Znamená to, že ak aj chce niečo zásadné zmeniť, tak určité udalosti ho v živote nevyhnutne postretnú v predprogramovanej, špecifickej forme. Evolúcia človeka sa však nedeje prostredníctvom nejakých konkrétnych udalostí, ale výlučne prostredníctvom nášho vzťahu k týmto udalostiam.
Na prvý pohľad ide o zjavné protirečenia, a tak si mnohí ľudia myslia, že si musia vybrať JEDNO ALEBO DRUHÉ. Obraz však umožňuje spojiť dva vzájomne sa vylučujúce pohľady. Jeden aj druhý pohľad sú plošné projekcie, ale ak si človek vyvinie obrazné myslenie, tak pochopí, že môže spájať aj na prvý pohľad si protirečiace veci.
Dve ako keby navzájom nezávislé roviny
Spojením dvoch rovín sa vytvoril objem a všetko dostane objemový zmysel
Pri objemovom myslení človek pochopí, že aj jeden aj druhý majú pravdu, a okrem nich ešte aj mnohí iní. Takto sa môže stať, že nielen rozličné slovanské filozofie, ale aj tie, ktoré sú u iných národov sa začnú javiť ako „hrany“ jednej a tej istej kocky. Namiesto dvoch rovín dostaneme objemovú kocku, hoci v skutočnosti nakoniec môže ísť o akýkoľvek mnohohran. Toto je zároveň aj cesta k spájaniu sa Slovanského Sveta cez jeden svätý jazyk – Starosloviensku Bukvicu – a nie cudzorodú a bezobraznú latinku. Platí to aj opačne, ak dnes majú všetci „svoju hranu“, tak pri absencii obrazného myslenia nevidia, že sú to iba hrany toho istého objemového telesa. Teda hlavným kritériom takéhoto zjednotenia je návrat k obrazovému mysleniu. Inej cesty niet.
V tejto súvislosti niektorí vedia, že v Indii po niekoľko tisícročí až dodnes prebieha spor dvoch skupín. Jedných nazývame personalisti, druhých impersonalisti. Personalisti tvrdia, že Boh je súhrn Vesmírnych zákonov, Pravidiel, Energií, ale nie je Osobou. Ich oponenti tvrdia, že Boh je Osoba ako človek, lebo ten je jeho opakovaním. Tento spor „zamestnáva“ už generácie Samskritológov.
V skutočnosti majú pravdu jedni aj druhí. Ukazovateľ objemového myslenia nachádza jednotu tam, kde ostatní vidia iba rozdelenie.
Celý Slovanský Svetonázor je uložený v Matrici 7×7 Staroslovienskej Bukvice a dá sa priamo z tejto Matrice aj čítať. Na takéto čítanie existuje algoritmus. Ruka v ruke s Bukvicou existuje aj ch´Árijská Aritmetika, ktorej časť sa dá použiť na to, aby sme si vedeli „dorátať“ chýbajúce časti mozaiky. Akej Mozaiky? Staré poznanie je komplexné a všetky poznatky do seba navzájom zapadajú tak, že vytvárajú Mozaiku.
Keďže v starom, prvobytnom systéme sú všetky poznatky vzájomne prepojené, tak to, čo chýba sa dá nielen „dorátať“, ale je nám známy aj celkový zmysel Obrazu, hoci nám niekto úmyselne „zatemnil“ časti mozaiky. Pri použití určitých metód ch´Árijskej Aritmetiky ak poznáme v jednoduchom „súčte“ jeden člen rovnice a poznáme výsledok (výsledný Obraz), tak to chýbajúce si „dorátame“.
Tvari na to, aby nám v maximálnej miere zabránili návrat k poznaniu celého obrazu vytvorili tzv. Kaleidoskopický systém poznatkov. Princíp spočíva v tom, že celý systém vzdelávania a poznávania je postavený tak, že do systému sú vložené rôzne predmety bez logického súvisu. Pretože ich vzťah je iracionálny, tak nikto nevie zistiť, čo tam má alebo nemá byť, ak niečo odoberú, alebo naopak pridajú, nevieme to rozpoznať. Preto názov Kaleidoskop. V praxi to znamená, že jeden človek môže byť totálnym géniom v jednej disciplíne, ale v druhej bude zase totálny magor, pretože si nevie pospájať veci do spoločných poznatkov a vzájomných súvislostí.
Naša úloha dnes je zanechať Kaleidoskop a prejsť k Mozaike. Ak nám je nejaký význam nejasný, tak si začneme jeho význam „dorátavať“. Pri tejto príležitosti spomeňme, že v minulosti sme nepoužívali čísla, ale bukvice. Toto je vlastne jedna z foriem Slovanskej mágie. Pre každé číslo si vieme dorátať Obrazy, pretože pri viacerých bukviciach si Obrazy sčítame. Dnes najbežnejšie používaná Numerológia nie je Slovanská, ale pochádza z Kabbaly. Ch´Árijská Aritmetika pracuje s iným poňatím čísel ako kabalistika čo znamená, že aj tie isté čísla majú za použitia Svätoruských Obrazov iný význam. Uveďme si niekoľko príkladov:
Vysvetlime si obrazy niektorých takých čísel, ktoré sú pre nás posvätné. Ako prvé je číslo „12“ (obrázok hore). Vo veku 12 rokov (liet) prechádza dieťa obradom Menorečenia a dostáva dospelé mená. Ako vieme, jedno je občinné, druhé tajné, Rodové, pod ktorým ho poznajú v jeho Rode možno aj milióny rokov. Aby však bolo jasné, že bukvica je použitá vo význame čísla, tak čísla sa písali tak, ako vidíte hore na obrázku. Čo teda vyjadruje obraz čísla „12“?
12 (Liet): Prvý Obraz je „VEDI“, druhý „IŽEI“. Základné obrazy sú uvedené v článku o Staroslovienskej Bukvici. Každá naša bukvica má zvuk, ktorým sa číta, okrem toho má svoj názov (meno) a ešte aj obraz – ktorých je vždy viac, pretože ide o objemovú, nie plošnú charakteristiku. Dnes vo fonetickej, bezobraznej abecede je „meno“ písmena vyjadrené nanajvýš ak výslovnosťou a obrazy sa úplne „stratili“. Obraz hovorí, že k danému človeku začína prenikať prvé, ale ešte nie úplné poznanie (Védy, vedenie = poznanie) o „i“, ktoré je on, alebo ona už pomaly schopná pochopiť. Veľké „i“ sa píše s bodkou nad – nemáme na to font. My už vieme, že Bod symbolizuje prechod Božieho Svetla z Pravi a dlhá, zvislá časť pod bodkou symbolizuje zostup do Vertikály človeka. Je to teda tok Božieho Svetla, ktorý nazývame INGLIA, odkiaľ je aj názov INGLINGOVIA (uchovávatelia, ochrancovia OHŇA BOŽIEHO SVETLA, kt. horí v Duši každého človeka).
13 (tzv. „nešťastné“ číslo): Kombinácia „Hlaholiť“ a „Ižei“. „Hlaholiť“ znamená hovoriť, prenos vibrácií, odovzdávanie poznania. Celé číslo teda znamená otvorenie toku Božieho poznania na obraznej úrovni. Božie poznanie prichádza vo forme nejakého hlaholenia, t.j. hovorenia. Vidíme, že obraz tohto čísla nemá u nás nič dočinenia s nešťastím a podobnými vecami. Takýto obraz mu dala iba Kabbala.
16 (Kruh Liet – Sväté číslo): Pozostáva z bukvíc „Dzelo“ a „Ižei“. „Dzelo“ je forma, pri ktorej sa otvára niečo za hranicou, rozhraním, t.j. otvára sa to spektrum Božieho Svetla, ktoré bolo predtým nedostupné. Dochádza k rozšírenie Sveta Poznania, teda to, čo sme predtým nechápali, sa stáva pre nás dostupným. Človek nevedel, ale naučil sa. Kruhová forma je taká, ktorá umožňuje človeku poznávať niečo nové, to, čo bolo dovtedy nedostupné.
144 (Kruh Života): pozostáva z bukvíc „Reci“ – usporiadanie vôkol seba; „Myslite“ – proces myslenia; „Dobro“ – dobré činy. Človek robí dobré činy „ozmyslene“, t.j. vedome s poznaním. Je to tvorivé dianie (Reci).
Čísla sú podriadené vláde Čísloboha, preto platia aj pre vek človeka. Znamená to, že ak si prepíšeme svoj vek pomocou Staroslovienskej Bukvice, tak dostanem želaný, odporúčaný ukazovateľ pre náš konkrétny vek. V týchto Obrazoch je zakódované aj to, že napríklad vek 16 Liet je vekom dospelosti. „Nevycucali“ sme si to z prsta.
Keď už sme uviedli tieto príklady na vek a vôbec číselné významy, tak si dokočme tému. Vieme, že náš deň pozostáva zo 16 hodín a týždeň z 9 dní. Prvá hodina nášho dňa začína o 18:00 večer a deň trvá do nasledujúceho dňa 18:00. Rovnako ako vek, aj hodiny nášho dňa sú označené poradovými bukvicami vyjadrujúcimi ich poradie. Odkiaľ vlastne vnikol názov „VEČER“? Tí, ktorí videli film KEĎ SLNKO BOLO BOHOM si určite pamätajú, že po povraždení hláv Rodov zradným kniežaťom zvolal otec hlavnej hrdinky „VEČE“. Veče je prastarý názov zhromaždenia zástupcov všetkých členov občiny, na ktorom sa posudzujú spoločné otázky a oznamujú rozhodnutia KOPY. Veče sa tradične schádzali v čase našej druhej hodiny. Číslo „2“ je v Bukvici „B“ – ako kompletné číslo je uvedené v druhom stĺpci obrázku za obrazom už spomínaného čísla „12“. Čo do významu názvu ide o skratku „VEČE Rasy“, odkiaľ ostal prastarý názov aj v našom jazyku ako VEČER. Nie náhodou sa naši Predkovia stretávali v druhú hodinu nášho dňa, ktoré je označená obrazom bukvice „VEDI“. Je to vlastne „Védy“, t.j. poznanie, prastará Múdrosť, a práve týmto sa riadil národ vtedy, keď sa zišiel na Veče. Rozhodovali teda VÉDY-MÚDROSŤ-POZNANIE! Táto forma našťastie ostala, a teda ak ju opäť uvedieme do života a začneme používať, budeme žiť v tých istým biorytmoch ako na Predkovia!
Tento výlet do slovanskej numerológie ukončme ešte pohľadom na niektoré dni týždňa. V našom týždni bol tretí, siedmy a deviaty deň svätý a boli určené na oddych. Tretí deň je samozrejme označený číslom „3“, čo je bukvica „Г“ v tvare, ako vidíme na obrázku hore za číslom“13“. Obraz tejto číslovky je „Hlaholiť“, t.j. deň bol určený na oddych formou navštevovania svojich blízkych a známych a družným hovorením (hlaholením). Obraz posledného dňa týždňa (na obrázku za „16“) – už názov hovorí dodnes že sa „nedelá“ – je zjednocovanie Duše človeka s Prírodou, t.j. je to deň ako stvorený na výlety do Prírody a šetrný vzťah s ňou (nie na rúbanie stromov a zabíjanie zvierat).
Keď už sa zaoberáme jazykom našich Predkov, tak sa pozrime na to, aké názvoslovie sa dnes v tejto oblasti používa. Dnes už je každému – kto má záujem sa to dozvedieť – jasné, že „rozdeľ a podrob si“ je taktika, ktorou si nás podrobovali tvari. Toto delenie sa realizovalo najmä na jazyku, ktorý má priamu väzbu na DNA. Zmenou jazyka – najmä jeho zjednodušovaním – sa zjednodušuje aj myslenie človeka a človeka sa postupne stane „chudobný duchom“, t.j. tým, čo sa nazýva „cirkevné zviera“ a čo po stáročia slúži ako zdroj príjmov pre cirkevných parazitov. Poznáme ešte aj „sociálne zviera“, t.j. to, na čom po stáročia parazituje štát. Ani jedno ani druhé by nemalo mať aktivovanú Vertikálu, lebo sa môže vymknúť spod kontroly. Takže naše jazyky boli najskôr rozdelené na jazyky Západných Slovanov, Južných Slovanov a Východných Slovanov. Po rozdeleniach (spojených vždy s krvavými jatkami našich Predkov) nastupovala úprava genetiky formou zámeny Bukvice za bezobraznú latinku a postupným uplatňovaním metód Čaromútia úprava slov jednotlivých jazykov na nepoznanie. Úpravou slov sa menil jazyk a postupne sa stal navzájom menej a menej zrozumiteľný, až sme sa dostali do želaného stavu, t.j. začali sme jeden druhého zabíjať a nenávidieť. Z pohľadu udržania si vlastnej, pôvodnej identity si spomedzi Západných Slovanov zaslúžia úctu najmä Srbi, ktorí si napriek všetkému, čo prežili dokázali udržať Bukvicu – aj keď v oklieštenej forme. Ich susedia Chorváti, t.j. pokresťančení Srbi si vybrali zmenu Viery Predkov za kresťanstvo dobrovoľne a zo zištných cieľov. No ani my ostatní sme neostali celkom bez šancí. Našich Predkov po zničení Veľkej Moravy vyvraždili a deťom už poľahky nanútili cudziu filozofiu kresťanského náboženstva. No napríklad v slovenskom jazyku ostali zvuky, ktoré sú pôvodné aj napriek tomu, že proti niektorým z nich viedli hneď prvé a najsilnejšie útoky. Je to napríklad zvuk „jať“ („ie“) či zvuk „dzelo“ („dz“). Píšeme ich síce skrz cudzie znaky, ale zvuky ostali. Srbi si uchovali napríklad bukvicu „herv“ (ћ), Rusi „Ъ“, Ukrajinci „Ї“. Veľa si uchovali aj Bielorusi, ale nám bohužiaľ nie sú známe detaily bieloruskej azbuky. No tak či onak, Západní Slovania boli rozdelení a podmanení cudzincami na stáročia.
Dnešní filológovia sa zaoberajú otázkou „zrekonštruovania“ tzv. praslovanského jazyka. V podstate hľadajú koľko sa čoho pôvodného mohlo uchovať v dnešných slovanských jazykoch. No my vieme, že situácia je takáto:
Spoločný prajazyk, t.j. hľadaný „praslovanský“ jazyk je jazyk vyjadrený Staroslovienskou Bukvicou. Po oddelení jazykov Západných a Južných Slovanov ostala Staroslovienska Bukvica – aj keď postupne viac a viac orezávaná – u Východných Slovanov (okrem zmienených Srbov). Pôvodný jazyk sa rozdelil na 2 smery. Olympijskými fantómami kresťanstva (Cyril & MetodTM) upravená Staroslovienska bukvica sa začala používať ako cirkevný jazyk, ktorý sa dnes nazýva cirkevnoslovanský jazyk písaný Cyrilikou a používa sa na bohoslužobné účely kresťanov. Jazyk sa dnes už nevyvíja, ostáva nemenný. Jazyk, ktorý sa oddelil od cirkevno-kresťanského nazývame Staroruský jazyk a slúžil na svetské potreby. Časom sa – zase nie náhodne – rozdelil na dnešný ruský, ukrajinský a bieloruský.
Pamätajme si najmä to, že každý slovanský jazyk si zachoval niečo z pôvodného jazyka, veľmi často to, čo sa u druhého nezachovalo. Najviac pôvodných slov je v ruštine, potom v ukrajinštine a na treťom mieste je bieloruština. Ale nezabúdajme ani na to, že Staroslovienska Bukvica je chrámovým jazykom Svätorusov, t.j. belochov Slovanov s modrými očami. Musíme mať teda k nej vzťah ako ku Svätyni! Tento jazyk sa preto nemôže meniť a ani sa nezmenil. Žreci ochrancovia nám ho zachovali, ale najmä dnes „uvoľnili“ v pôvodnom tvare, t.j. presne taký, aký ho používali naši Predkovia. Naši žreci teda v minulosti neprešli na cirkevný, kastrovaný jazyk kresťanov ale plne uchovali náš pôvodný. Tento je pôvodný aj pre nás, Slovienov. Ostatné písomné systémy – napríklad Rasénska Molvica, Ch´Árijská Karuna či Da´Árijské Tragi nie sú ešte Starovercami uvoľnené pre verejnosť. Keďže sme v minulom článku hovorili o Etruskoch Rassénoch, tak si pripomeňme, že farba ich očí je typicky hnedá. V skutočnosti je v tradícii podávaná ako farba ohňová, t.j. červená. Postupom času a miešaním sa s inými slovanskými a árijskými Rodmi ich farba stmavla. No nie náhodou sú v starých textoch tých národov, ktorí s nami v minulosti bojovali opisy strašných „diablov s červenými očami“. Je to spomienka na hrdinské činy našich Predkov a na hrôzu, ktorú vnášali ako bojovníci do radov našich nepriateľov. V našich textoch opisy takéhoto druhu nenájdete – lebo sú to opisy našich Predkov, nie cudzincov.
Podľa podania Véd nepochádzame z tejto Zeme, ale sme sa tu prisťahovali. V našom svetonázore človek žije v prvom rade vo vnútornom Svete (za Čelom) a až potom v prírodnom prostredí. Tie bytosti, ktoré nepochádzajú vývojovo z Midgard-Zeme, a teda na Zem v minulosti prišli, alebo boli privezené sa dajú poznať podľa toho, že pri narodení dostávajú tzv. „gravitačný úder“. Prejavuje sa tým, že po narodení sú bezmocné a aj slepé. Taký je človek, pes, mačka… Tie bytosti, ktoré vývojovo pochádzajú zo Zeme sa môžu v podstate hneď postaviť na vlastné nohy a aj hneď vidia. Je to spôsobené tým, že prostredie vnútri matky nezodpovedá prostrediu, v ktorom sa rodia. Práve preto sú naše tradičné pôrody vždy vykonávané vo vode. To je pre nás prirodzený stav.
O pôvode mimo Midgard-Zeme hovorí aj biblický obraz o Noemovej arche. Táto legenda hovorí o bežnom postupe, t.j. keď sa na konkrétnu Zem sťahuje človek, tak berie si so sebou aj zvieratá, ktoré sú preňho zvykovo typické a prirodzené, no na novej planéte zákonite budú dostávať gravitačný úder. Rozdiel je iba v tom, že v skutočnosti si nebrali so sebou zvieratá, iba ich gény.
Bukvica ako písmo Svätorusov je v porovnaní s ostatnými systémami maximálne jednoduché, a preto nie náhodou treba začínať práve so Staroslovienskou Bukvicou. Hlaholika je súce mladšia ako Bukvica a bola vytvorená zjednodušením Bukvice, no má rozdielne znaky, aké ostali v používaní napríklad v ruštine. Bolo by preto oveľa zložitejšie sa učiť okrem významov ešte aj také znaky, ktorými dnes už nikto nepíše. Hlaholika však bola vytvorená pre potreby trhovej, obchodnej komunikácie, a preto sú aj jej obrazy zjednodušené.
Ako sme už spomenuli, Rasséni majú Molvice, t.j. obrazno-zrkadlové písmo, ktorú však Staroverci ešte neuvoľnili pre verejnosť, pretože ešte jednoducho neprišiel jej čas. Týmto písmom sú písané etruské texty.
Da´Árijci majú Tragi, od ktorých pochádzajú všetky hieroglyfické písma a klinopisy na Zemi.
Ch´Árijci majú Karunu, t.j. Runy. Aj toto písmo je zatiaľ utajené a nebude nezasvätenému vysvetľované. Je to však preto, lebo to je veľmi zložitý systém a ak by si ho chcel osvojiť nepripravený človek, tak zlyhá. Príprava na Karunu spočíva v predchádzajúcom osvojení si jednoduchej Staroslovienskej Bukvice, ktorá pochádza práve z Karuny. Okrem toho existujú aj rôzne prechodové písomné systémy, ktoré sú polobukvicové/polorunové, ale to sú prechodné formy.
Z Karuny pochádza okrem Staroslovienskej Bukvice aj Sanskrit (samostane skyté).
Ch´Árijskí žreci po príchode do Indie vytvorili zjednodušenú formu Karuny, prepracovanú na spôsob ponímania Sveta černochmi, ktorí vtedy v Indii žili. Zjednodušene povedané, pochopiť a zvládnuť Karunu možno pochopením a osvojením si Staroslovenskej Bukvice a Samskritu.
Toľko na dnes. Staroslovienska Bukvica je spoločným jazykom všetkých Slovanov, a preto by sme ju mali považovať aj za náš prajazyk. Je však viac ako iba systém písma, je to Svätyňa, ktorá obsahuje Svätoruské obrazy. Nedajme si ju vziať. Vracia nás priamo do Sveta našich Predkov. Sláva im.
