V poslednom čase sa objavuje v dostupe zvýšený počet materiálov na tému „piatej dimenzie“. Keďže sa v tejto otázke na nás obrátili aj niektorí z našich čitateľov, rozhodli sme sa venovať tejto problematike trochu viac pozornosti.
Túto tému sme sa rozhodli priniesť aj preto, aby sme lepšie priblížili problematiku opísanú v cykle článkov s názvom SFÉRY VPLYVU. Ide tak či onak o problematiku, ktorá nie je preberaná mainstreamovými médiami. Ani sa niet čomu diviť.
Pri načretí do problematiky piatej dimenzie sa hneď vynára niekoľko otázok. Ako je zvykom na našej stránke, budeme pokračovať z védického zorného uhla pohľadu. Nie preto, žeby bol jediný možný, ale preto, že je náš vlastný.
Ako sa nám podarilo zistiť, dimenzie sú v takýchto materiáloch chápané nie ako materiálne, ale ako mentálne, t.j. existujúce (iba) vo vedomí. Nebudeme ďalej rozoberať všetky uhly pohľadu článkov, ktoré sa venujú piatej dimenzii, ale pozrieme sa na to hneď z našej strany. Záujemcovia si túto problematiku môžu naštudovať aj sami:
Tiež si zopakujme, že problematiku dimenzií, mnohorozmerných priestorov, paralelných Vesmírov a Reálností ako aj samotný vznik a vývoj Vesmíru opisuje KNIHA SVETLA. Je to kniha našej Kultúry, a teda podávajúca poznatky našich Predkov.
Dnes sa často stretávame s výrazom „3D“. Takto označujeme trojrozmernú, t.j. trojdimenzionálnu realitu priestoru sveta okolo nás. Veci sú zdanlivo jednouché – každý sa môže o tejto realite presvedčiť sám.
V skutočnosti však – v reálnom svete – nemožno oddelene hovoriť o žiadnom jave, ktorý by nebol previazaný s fenoménom, ktorý voláme čas. V našom Svete – voláme ho Svet Javi – neexistuje sám osebe, oddelene, izolovane od ostatných zložiek iba jedna dimenzia. Môžeme hovoriť o 3D ako o dĺžke, výške a šírke, ale vždy ide o ich umiestnenie v konkrétnom čase. Nevieme ukázať len dĺžku samotnú mimo času, a to platí rovnako pre šírku a výšku. Z tohto dôvodu nazývame náš Svet – Svet Javi – ŠTVORROZMERNÝ. Inak to proste nejde. Nepopierame – to v žiadnom prípade – že iné dimenzie existujú, ale v danom svete s daným počtom a druhom zmyslov sa to inak nedá. Rovnako nevieme ukázať iba ČAS mimo priestoru. Vieme, že čas a priestor sú relatívne, v skutočnosti sú to vlastnosti ŽIVATMY. Keď sa táto rozhodne začať svoju púť vo Svete Javi, tak sa najskôr materializuje – spolu s inými – v minerálnej ríši. Duchovná (nehmotná) častica – mimo času a priestoru – vytvorí čas a priestor. Pretože ide o nehmotnú, Duchovnú časticu, na ktorú sa „pripojí“ čas a priestor, tak čas a priestor sú z hľadiska stvoreného Sveta relatívne, teda môžu podliehať zmene. Nie každý je však schopný túto relativitu vidieť a ovládať. Ale to už je iná téma.
Neraz máme vo zvyku hovoriť, že myšlienka je nehmotná. V skutočnosti to však nie je správne vyjadrenie. Správnejšie je používať termín „jemnohmotná“. Ide o to, že čo sa v našom hrubohmotnom svete považuje za nehmotné (t.j. neviditeľné), je najčastejšie iba jemnohmotnejšia entita, ale vždy hmotná. Máme aj schopnosť tvoriť myšlienkou, pretože vo vyšších svetoch je „nehmotná“ myšlienka úplne bežnou, hmotnou vecou. To len my sme stratili pojem o všetkých súvislostiach.
Ak by sme sa pozreli na tradičné slovanské Svetoponímanie, tak hovoríme o triáde JAV-NAV-PRAV. Jav je materiálny Svet okolo nás, ktorý sa prejavuje, prebiehajú v ňom javy. Nav delíme na Svetlú a Temnú. Tým máme na mysli Svety, ktorých elektromagnetické polia sú ešte väčšej hustoty ako v našom Svete Javi – Svety Temnej Navi a Svety, ktorých polia sú oveľa vyššej hustoty ako v našom Svete – Svety Svetlej Navi. Aby sa toto delenie dalo vyjadriť jednoduchšie, tak používame delenie na Nav, t.j. Temnú Nav a Slav, t.j. Svetlú Nav. Bez ohľadu na stupeň hustoty hmoty v daných Svetoch, vždy ide o MATERIÁLNE Svety. Rozdielna je iba hustota matérie. Teda aj jemnohmotný Svet je jemnoHMOTNÝ.
Stupne rozmerností existujú vo Svetlej aj Temnej Navi, teda viacrozmerná bytosť nie je nevyhnutne – z nášho pohľadu – „lepšia“. Vo Svarge (Harmonických stupňoch Slavi) je nad nami nasledujúca dimenzia 16 rozmerná. Ale aj Anjeli sú 16 rozmerné bytosti – avšak Temnej Navi. Archanjeli sú zase temné 256 rozmerné bytosti.
Nemateriálny Svet je iba Svet PRAVI.
Len na dôvažok uvádzame, že „presun“ do päťrozmerného vesmíru – ak by niekto pod 5D myslel práve toto – nie je náš prípad. Tento síce – podľa Knihy Svetla – existuje, ale je vysoko nestabilný, a teda nespadá do Svargy. V každom prípade nie je určený pre nás. Dostať sa tam teda nie je žiadna výhra…
Dnes rozšírený ezoterický opis nie je celkom zodpovedajúci slovanskému Svetoponímaniu. Svet PRAVI nemá ekvivalent vôbec. Svet Slavi zodpovedá svetlému Astrálu a Mentálnemu svetu, Svetu Navi zodpovedá temný Astrál.
Aby sme sa pohli smerom k našej téme, použijeme – ideovo, nie striktne – modernú teóriu strún.
V prenesenom zmysle a význame ide o systém, ktorý dokáže principiálne opísať proces vzniku, vývoja a zániku vesmíru a je použiteľný aj v našom, védickom uhle pohľadu.
Nakreslime si 5 základných strún:
5. úroveň je Svet Ducha. Duch ako taký je mimo času a priestoru. Tento Svet tradične označujeme ako Svet PRAVI.
4. úroveň je Éter.
3. úroveň je oblasť objemov a tvarov.
2. úroveň je náš Svet Javi.
1. úroveň je Svet Navi, t.j. Svet najťažších magnetických polí.
Hoci všetky tieto roviny sú mnohorozmerné štruktúry, budeme ich – pre jednoduchosť – považovať za samostatné roviny.
Ďalej, každú z nich budeme považovať za strunu. Struna vyjadruje vlastnosť, že všetko je v neustálom pohybe – Vesmír v žiadnom prípade nie je statická entita. Každá zo strún je v neustálom a samostatnom pohybe. Ak vezmeme zjednodušenú verziu – obrázok je 2D – tak nás zaujíma 5. a 2. struna. Keď sa v neustálom pohybe Vesmíru vychýli piata struna nadol pod 4. úroveň a zároveň sa druhá struna vychýli nahor – nad 3. strunu – tak dôjde k priesečníku oboch strún na úrovni 3,14 – jedno z čísel zlatého rezu – a k vytvoreniu „sekundárneho“ vesmíru. Pre odlíšenie oboch entít – dnešná slovenčina nerozlišuje medzi nimi – budeme tu pre tento jav používať tvar vesmír. V tomto vesmíre dôjde k prieniku a spojeniu energií z oboch rovín, čo vytvorí silné torzné polia. Tieto torzné polia by v momente zničili naše telá, preto v tomto prostredí nie je možná existencia života v takej podobe, ako ho poznáme. Aby život v nám známej podobe bol možný, tak tento priestor si vytvorí podriadené štruktúry z torzných polí menšej intenzity, ktoré nazývame RODOVÉ EGREGORY. O tejto problematike sme už hovorili v inom článku.
Z uvedeného vyplýva, že nám známy vesmír nie je jediný možný, a teda následne ani nie jediný existujúci. Tomu zodpovedajú aj rôznorodé formy života. Pre nás z tohto pohľadu vyplýva, že uhly pohľadu na jednu a tú istú vec sa môžu diametrálne líšiť – a to najmä od stupňa evolučného vývoja každej samostatnej mysliacej bytosti. Ak – pravda – pod termínom myslenie uvažujeme to, čo v skutočností myslenie je.
Nateraz preskočíme ďalšie opisy a prizrieme sa našej realite. Momentálne žijeme v systéme, ktorý môžeme – kvôli jednoduchosti – nazývať Matrix. Hoci vo všeobecnosti vieme, že čosi nie je v poriadku, v skutočnosti ani nevieme, čo si pod touto entitou máme konkrétne predstaviť. Pretože však našu existenciu sprevádza utrpenie a strádanie, všetci akosi dúfame, že raz príde koniec tomuto stavu. Takto sa objavujú rôzne teórie o konci Sveta, príchode tu Ježiša, tam Mohameda, niektorí dokonca dúfajú v príchod Perúna a podobne.
A tu prichádzame k dôležitému bodu. Aj keď z nášho pohľadu môžeme hovoriť o očakávanom štvrtom príchode Perúna, sotva to bude pre väčšinu Slovanov „príjemný“ zážitok. Pletieme si tu totiž dve nezávislé veci.
Môžeme povedať, že v súvislosti s nastávajúcimi a očakávanými udalosťami dôjde – s veľkou pravdepodobnosťou – k vojne či kataklizme (pravdepodobnejšie k ich kombinácii), čo však ešte neznamená, že dôjde ku kvantovému skoku v Duchovnom vývoji všetkých ľudí naraz.
Musíme si uvedomiť rozdiel medzi očakávanými premenami tváre Zeme a úrovňou Duchovného vývoja. Vojny či kataklizmy sú jednou záležitosťou, „odobranie“ Duchovne vyvinutých bytostí do Vyšších Svetov je vecou úplne odlišnou a rozhodne nie všeobecnou. Teda príchodom akejkoľvek „externej“ udalosti nedôjde k automatickému prebudeniu sa všetkých obyvateľov Zeme a ich – nezaslúženému – presunu vyššie. Nebuďme teda naivní a nežime v tom omyle, ktorý nastal v roku 2012. Koniec Sveta ako taký nebude, ale tí, ktorí dosiahli dostatočnú výšku Duchovného vývoja odtiaľto budú môcť odísť. A ostatní? Ak budú mať šťastie a ich Duše nebudú rozkódované (vďaka ich „zásluhám), budú pokračovať v nútenom pobyte v nápravnej väzbe…
Človečenstvo ako také je experiment, ktorého cieľom je „vyšľachtiť“ špecifické Duše, správne bytosti (od slova PRAV). Dôvodom nášho pobytu na Zemi je nevyhnutnosť prechodu púťou. Vybrali sme si ju na začiatku sami, netreba sa preto sťažovať na osud – čo sme chceli, to sme aj dostali. Ale netreba ani strádať.
Pri normálnom prechode púťou je človek šťastný. Ak zakusuje strádanie znamená to, že púťou prechádza nesprávne. Emócie a city sú našimi nervovými predĺženiami. Ak prichádza bolesť, treba prestať. Ak ide o cit, t.j. zakusujeme šťastie, tak sme na správnej ceste.
Máme jednu VEĽMI SILNÚ ZBRAŇ – SPOLOČNÉ, VŠEOBECNÉ VEDOMIE. Ak si niečo všetci jednotne zaželáme, tak sa to aj stane. Práve preto na Zemi prebieha boj o naše všeobecné vedomie – poznáme ho ako boj Dobra a Zla – boj o Duše ľudí.
Jedným z našich problémov a zároveň veľkým výdobytkom Matrixu je, že nedokážeme rozlíšiť medzi vlastnými a cudzími, implantovanými myšlienkami. City vznikajú v slnečnom pletenci, nie v hlave. Ak sú naše, tak najskôr prídu city a až potom myšlienka. Nikdy nie opačne. Preto všetko, čo začína chladnou, logickou úvahou a následným emocionálnym prežívaním je lžou. Je to klamanie seba samého a vedie k strádaniam.
Mozog je logika. Jeho úloha je však slúžiť človeku a nie opačne. Ak prichádzajú myšlienky ktoré vedú k strádaniu, tak vždy urobte opačne. Vtedy totiž nejde o naše „domáce“ myšlienky, ale je to prejav externého riadenia. Riadia nás Oni, ale väčšina z nás ich nikdy v živote neuvidí. Sú to však naši Páni.
Ideálne rabstvo je také, keď sa rab považuje za slobodného a robí všetko preto, aby naďalej ostal rabom. Na energetickej úrovni to možno pozorovať ako čierne zhluky s „drôtikmi“ okolo hlavy. Ľudia sú ako bábky, ktoré riadia iní tak, ako chcú.
Ale títo Páni rozhodne nie sú všemocní. Možno sa im postaviť na odpor, odporovať im je dokonca našou povinnosťou. Oni časom ustúpia, ale nie je to vôbec jednoduché. Inej cesty von z Matrixu však NIET. Skrývať hlavu do piesku tiež nie je riešenie, lebo život bude vytvárať reťaz udalostí jednej a tej istej podstaty až dovtedy, kým sa nám nesprotiví pobývanie v tejto špine. Pred sebou neujdeme, môžeme však k sebe prísť. A tou cestou je iba cesta šťastia.
Kým sme rabmi, podliehame ich riadeniu 365 dní v roku. Riadenie vypnú iba 15 sekúnd pred smrťou. Vtedy nás vyhadzujú ako nepotrebný odpad. Obyčajný spotrebný materiál.
Je teda načase sa zorientovať v tom, čo to naozaj Matrix je. Je to náš VNÚTORNÝ DIALÓG, náš vnútorný hlas. Človek sa rodí veľmi silný, preto potrebujú čas na jeho zoslabenie a pripojenie k systému, ktorý voláme Matrix. Poznáte to – rodičia, krst, jasle, škôlka, škola…
Deti žijú bez vnútorného hlasu. Po pripojení sa objavuje najskôr ako jemný hlások, ktorý časom nadobudne plnú kontrolu nad vedomím a zamení ho za seba samého.
Takto nášho najúhlavnejšieho nepriateľa považujeme za seba samého. Je to riešenie absolútne geniálne. Ani si nevieme predstaviť, žeby to mohlo byť aj inak.
V okamihu keď si uvedomíme prítomnosť cudzích myšlienok v hlave, t.j. keď začneme hľadať operátora myšlienok, operátor sa začne skrývať, dočasne odpájať, meniť hlas, ukrývať sa za hromadu problémov, ktoré sa začnú objavovať. Ak to nepomôže, tak pôsobenie sa bude zosilňovať prostredníctvom objavovania sa ľudí a udalostí. Začnú problémy s príbuznými, priateľmi, kolegami a pod. Čím sú silnejšie, tým sme hlbšie uchytení v Systéme. V takom čase neraz nevieme kam z konopí a čomu veriť, čo je a čo nie je pravda. Všade iba pochybnosti a problémy. Vždy sa treba riadiť pocitmi šťastia a ľúbosti.
Všetci na nachádzame vnútri Systému, ktorý nazývame aj Matrix. Je to neustále rozvíjajúci a zlepšujúci sa súhrn rozličných mier činností s cieľom dosiahnutia želaného výsledku. Obsahuje spôsoby verbovania, prinucovania, obrany, odmeňovania, potrestania a aj ničenia.
Účelom jeho fungovania je dostať z nás potrebné, nevyhnutné emócie na jeho existenciu. Ide o negatívne energie, ktoré sú ľuďom čo do podstaty cudzie. Preto sme udržiavaní v špecifickom stave, aby takto predišli vzbure, pretože tak by došlo k jeho okamžitému zničeniu. Základným kritériom efektivity Systému je sila a množstvo emócií.
Ak berieme do úvahy Kon, podľa ktorého všeobecné vedomie a želanie sa vždy uskutočňuje, tak systém používa na prevenciu nástupu jeho účinku dve veci. Je to nezjednotenosť a stav existencie v polospánku-polotranze.
Stav polospánku je na úkor neustálej vnútornej činnosti, ktorá napĺňa mozog všemožným odpadom až na doraz. A zvyšok stačí už iba na rozmnoženie a jestvovanie. Na tomto je postavená celá náuka – sociálne programovanie.
Takto nás Matrix dojí ako kravy, napcháva nás najškodlivejšími chemikáliami a udržiava v spiacom, nezjednotenom stave. Nie náhodu robia všetko preto, aby sa Slaviania nezjednotili. Kresťania a Jazyčníci však nie sú Slaviani.
Teraz sa môžeme prizrieť tomu, kto sú to tí ONI. Sú to tí, ktorí riadia Matrix. Je to mimozemská rasa, ktorá je oveľa vyvinutejšia ako my. Potrebuje dostávať špecifické energie a vládne nám už veľmi dávno. Tento stav je však odsúhlasený a nebude sa meniť.
Rodíme sa slobodní nato, aby sme upadli do rabstva a ostali v ňom dovtedy, kým sa nezmeníme. Dostať sa odtiaľto smrťou nie je možné, takže ani nedúfajme, že sa tak ľahko vyšmykneme. Prídeme nazad a pribudne ešte aj trest za pokus o útek. Preto je samovražda hriechom. Musíme tu strádať – čím silnejšie a dlhšie, tým lepšie.
Áno, je to tak správne. Je to najúčinnejší spôsob ako sa naučiť, že Zlo a Strádanie sú nesprávne. Preto sa ich musíme nažrať do nemoty. Len tak si uvedomele vyberieme púť ľúbosti a tvorenia a budeme vyzdvihnutí vyššie. Inak to nejde. V takom stave ako sme teraz totiž ničíme vesmírnu harmóniu.
Musíme pochopiť že hnevať sa, urážať, bojovať proti a nenávidieť tých, ktorí nás riadia je iba spôsobom ich posilňovania. Ak by sme začali proti nim vojnu, už sme prehrali. Veď boj proti Matrixu je bojom proti vnútornému hlasu – ako možno zabiť vnútorný hlas zbraňami? Zmeňme seba a svet sa ako zrkadlo zmení ako reakcia.
Nuž, Matrix nie je v žiadnom prípade jednoduchý oriešok. Ale nie je ani nerozlúsknuteľný. Oslobodiť sa spod jeho nadvlády je možné iba vtedy, ak máme patričné poznanie. Ale to je iba „plán postupu“. Uskutočnenie príde iba a výlučne aktívnou činnosťou. Našou vlastnou činnosťou.
07.08.2017
