Kedysi veľmi, veľmi dávno, v časoch nám už nepamätateľných Bohovia mohutných schopností – z nášho pohľadu všemohúci – s radosťou hrali Hry. Bohovia boli celostnými a sebestačnými a tvorili úžasnú rozmanitosť Obrazov. Komunikovali Obrazmi a nepotrebovali slová – nemali jeden pred druhým čo utajovať. Bohovia odovzdávali svoju mohutnosť od jedného k druhému. Mali silnú väzbu s Predkami aj potomkami.
Schopnosť myslieť Obrazmi znamená myslieť hlbinne, t.j. obrázkami a zmyslami. Môžeme myslieť hlbinne a môžeme si niečo pre seba hovoriť. Sú to dva mechanizmy, ktoré sa navzájom dopĺňajú, dalo by sa povedať, že sa jeden do druhého vlievajú. V ideálnom stave by oba typy myslenia mali byť zvládnuté do dokonalosti.
Raz sa k dúhovej hre Bohov Mágov pripojili akýsi zvláštni pútnici. Vyzerali bezmocne a Bohovia Mágovia im začali pomáhať, aby aj oni mohli nadobudnúť magické schopnosti.
Pútnikom sa taká pozornosť zapáčila, ale Mágov nechápali. Mágovia vynachádzali stále nové a nové spôsoby pomoci, ale všetko bezvýsledne. Nakoniec sa rozhodli svoju Hru zmeniť, aby lepšie pochopili, prečo je ich pomoc bezvýsledná. S týmto cieľom niektorí Bohovia z vlastnej vôle ohraničili svoje ponímanie Sveta do úrovne ponímania prišelcov. Zostavili kľúčové slová v prastarom jazyku, aby pomocou nich bolo možné dosiahnuť zhodu.
Pútnici ožili a hneď začali kritizovať a obviňovať Bohov v neochote poskytnúť im pomoc. Boli v tom takí aktívni, že Mágovia začali pochybovať o svojich vlastných schopnostiach. Druhí celostní Bohovia začali pomáhať svojim padnutým bratom a chceli navrátiť ich nazad, vrátiť im celostnosť, ale padali do tej istej pasce.
Pútnikom sa postupne podarilo rozdeliť Bohov na časti a vnútili im nesvornosť, Bohovia začali sa medzi sebou hádať a nakoniec súhlasili s pravidlami novej Hry, do ktorej ich vtiahli cudzozemci. Títo pokračovali ďalej a klamom a vydieraním nanucovali Bohom svoje Zákony a prinútili ich veriť v moc osudu.
Niektorí Bohovia sa domnievali, že vystúpiť z podvodom nanútenej Hry je jednoduché, že je to tiež iba jednoduchá Hra. Ale už stratil sa súlad medzi nimi, takže pokračovali v navršovaní nových Hier na ešte neukončené staré. Časom sa Hry pre nich stali ťažkou činnosťou. Pamäť Bohov sa skrátila a tieto Hry začali volať životmi.
A tak na našej Zemi pri pokusoch o vyliečenie vedú neuvedomelú Hru, z ktorej nevedia nájsť východ.
Bohovia zostúpili do tiel a zabudli na svoje Božie schopnosti. Zabudli, že sú schopní samostatne zrodiť akúkoľvek energiu a naopak, začali sami ťažiť z hlbín Zeme, ktorú kedysi sami vytvorili.
Zabudli na to, že každú Hru treba ukončiť len čo je jej cieľ dosiahnutý. Ale pretože cieľ Hry si už tiež nikto nepamätal, všetko začalo nadobúdať neriadený charakter.
Spočiatku harmonická a divadelná budova s kozmickými mystériami bola postupne premenená na zadný dvor, kde jeden klame druhého.
Bohovia spočiatku nedomysleli niektoré dôsledky Hry, do ktorej sami seba obmedzili, teda s pravidlami ktorej súhlasili. Boli nekonečne silní, ale aj nekonečne naivne hlúpi. Nemali ešte dostatočné skúsenosti.
Niektorí z nich si však zapamätali pôvodný cieľ Hry, a tak namiesto Civilizácie zostavili Kultúru a nastúpili na evolučnú cestu Duchovného výstupu nahor, nazad medzi Bohov. Ostatní sa sami začali chovať ako paraziti. Zabudli, že skutočná veľkosť je iba v uchovaní vlastnej celostnosti.
A tak sú všetci doteraz na Zemi, kde vedú neľahkú Hru, ktorú ktosi, kedysi, nazval ŽIVOT. Ako však z nej von? Dostali sme sa do Veku, kedy všetky staré Hry budú – či sa nám to páči alebo nie – ukončené. Reštart Svetlého Sveta je predo dvermi.
Ale čo sa stalo, že si nevieme spomenúť kto sme a čo tu chceme? Alebo lepšie sa bude pýtať samých seba: Chceme si vôbec spomenúť, alebo je pohodlnejšie ostať nevedomým otrokom?
Predtým, ako si dáme názorný príklad toho, prečo si nevieme spomenúť si najskôr niečo málo zopakujme. Zopakujme, pretože čitatelia našej stránky už tieto veci poznajú. Len sa na ne pozrieme z iného uhla.
Ako sme už písali v inom článku, žijeme v akejsi „bubline“, ktorú nazývame biopole, Vedogon alebo akokoľvek inak. Preto akokoľvek, lebo každý Rod v minulosti si vytvoril svoju tradíciu kedysi všeobecne známeho Poznania. Preto nejde o lepšiu alebo horšiu verziu, iba o inú hranu Obrazu.
Biopole – Vedogon – nie je iba taká jednoduchá bublina. Je to mnohorozmerne štruktúrovaný priestor, ktorého rôzne úrovne rozmerností sa nachádzajú principiálne v rovinách okolo centier nášho energetického tela, ktoré nazývame stogne alebo čakry. Cesta nahor skrz všetky tieto sloje je možná v jednom jedinom mieste, ktoré sa nachádza 2-3 cm pred chrbticou. Ak je naša Živatma v tomto kanály, tak môže stúpať nahor po ceste, ktorú nazývame Púť Duchovného vývoja. Je to však iba ako keby jeden bod na inak ohromnej ploche, ktorá pozostáva – ako vieme z geometrie to platí pre každý plošný útvar – z nekonečného počtu bodov. Schopnosť Živatmy „nájsť“ tento bod je umožnený stavom frekvencie nášho „software“, ktoré my v našom Svetlom Svete môžeme opísať dvomi slovami: Svedomie a Česť. Sú to presne tie dve veci, ktoré nie sú v Biblii spomenuté. Máme samozrejme na mysli pôvodný text v aramejčine, nie neskoršie prekladové „Demoverzie“.
Teda naše telo má samostatnú, vlastnú energetickú štruktúru, ktorá pozostáva nie iba z čakrálnych štruktúr, ale aj zo systému kanálov (meridiánov), Duševných, Duchovných štruktúr a rôznych rozmernostných priestorov. Stogne (čakry) sa otvárajú postupne začínajúc od najnižšej. Pre náš účel si pamätajme, že nie každý má rovnakú štruktúru biopoľa, pretože každá aktivovaná, t.j. „prebudená“ stogna vytvára svoje vlastné, jemnohmotné telo. Koľko aktivovaných stogní, toľko nových štruktúr. Ďalšou – v našom prípade kardinálnou skutočnosťou – je realita, že energia našich aj cudzích emócií môže „biť“ na naše spodné čakry. A toto je to, čo je pre nás KRAJNE NEVYHNUTNÉ pochopiť. Inak sa nikde nepohneme. Teda smerom nahor.
Podľa toho na akej rozmernostnej úrovni sú „umiestnené“ naše myšlienky – dnes veľmi často emócie, t.j. 3 spodné čakry klasickej štruktúry – také energetické vibrácie kontrolujú naše telo. Nedivme sa, že od toho závisí aj naše zdravie a dĺžka života. Negatívna energia je prvotnou príčinou chorôb.
Ako sme už povedali, rozmernostné štruktúry sa nachádzajú približne na tej úrovni ako stogne. Celkovo náš vedogon obsahuje stupňovitú hierarchiu po 12 rozmernú hladinu. Ďalej je dôležité pamätať, že rozmernosti od 10. úrovne už nie sú delené na kladnú a zápornú časť. Od 10. úrovne už neexistujú žiadne egregoriálne štruktúry, t.j. žiadne náboženstvá, podmieňované vzťahy, hodnotiace škály, elitné skupiny a pod.
Vysokorozmerné, „Vysokofrekvenčné“ Svetlé Božie štruktúry nič nerobia v zmysle sľubovania či nanucovania. Je to principiálna zásada – Stvoriteľ nevstupuje do Hry, nemá hodnotiacu škálu, neprejavuje žiadnu iniciatívu, ale na rozdiel od Nizkorozmerných, „Nízkofrekvenčných“ štruktúr On je ten, kto dáva. Kto chce hrá, kto nechce nehrá. Ak je požiadaný dáva, ak ho neprosia, nedáva nič. Nepotrebuje meniť pravidlá Hry, ktoré vytvoril od prvopočiatku. Hierarchický systém vzťahov príčin a dôsledkov nepotrebuje žiadnu „úpravu“. Je od prvopočiatku dokonalý.
Ak by sme naviazali na úvodnú tému článku môžeme povedať, že sme – nehovoríme o neľuďoch len biologicky nám podobných – šestnásťrozmerné bytosti, ktoré zostúpili nadol hrať Hru. Aj my ak vstupujeme do agresívneho prostredia – na morské dno, do kozmického priestoru, do chemickej prevádzky, do ohňa požiaru – si obliekame ochranný odev. Nuž vstupom do 12 rozmernostného priestoru biopoľa z nám prirodzeného 16 rozmerného sme vstúpili – kedysi dávno ale dobrovoľne – do agresívneho prostredia. Tu, vnútri tejto Hry sme iní, nie takí, ako sami seba vidíme.
Jeden z Konov Stavby Sveta hovorí, že všetko v Stavbe Sveta má právo vytvárať Reálnosť o tri rozmernosti nižšie seba samej. Priblížme si, ako tento princíp – Kon – používajú proti nám.
Ako vieme, tri spodné stogne sú ľahko zasiahnuteľné emóciami. Emócie nie sú city, tie sú umiestnené až na úrovni stogní ďalších troch vyšších rozmerností. Keďže rozmernosti od 1 po 9 majú polaritu – obsahujú kladnú aj zápornú zložku – je veľmi dôležité, aké máme myšlienky. Strach o život, často nevysvetliteľný, zvrátené (z pohľadu Svedomia) sexuálne chúťky – máme na mysli všetky formy reklamovanej pornografie, „športový sex“, homosexualitu a pod. – ale aj všetky možné strachy (z čoho platiť dane či odvody, čo kúpiť deťom na oblečenie či jedlo, strach o zamestnanie, postavenie, kariéru, módu, a pod.) sú 100% indikátormi umiestnenia našej mysle do priestoru emócií, t.j. po úroveň 3. stogne. Aké máme myšlienky, tam aj sme. Je to veľmi jednoduché.
Problémom, ktorý je spojený s umiestnením sa na úrovni emócií je ďalšie pravidlo, ktoré platí všeobecne. Môžeme ho nazvať Pravidlom kyvadla (obrázok). Ak by sme z najvyššej delenej úrovne – deviatej – spustili kyvadlo, tak jeho kmity sú najdlhšie práve v oblasti úrovne emócií. V horných rozmernostiach je jeho rozkmit skoro nepostrehnuteľný. Veľký rozkmit znamená najmä časový faktor. Kladná perióda sa strieda so zápornou a celý cyklus môže trvať roky. Z toho vyplýva to, čo môžete pozorovať okolo seba aj sami. Ľudia sa pohybujú od oblasti pozitívnych do oblasti negatívnych emócií, pričom tieto stavy trvajú roky. Emotívny mód psychiky človeka neumožňuje existenciu v stave TU a TERAZ. A to je aj cieľom celej Hry. Kým sú riadení emóciami nedostanú sa z Hry von. Najčastejšie po celý život.
V emotívnom móde nás „spoľahlivo“ udržujú energie spojené s negatívnou polohou prvých troch čakier. IBA NEGATÍVNOU. Pri koncentrácii mysle na pozitívnu stránku tej istej mince stúpame nahor, nad úroveň emócií, do oblasti citov. Ale dnes väčšina ľudí nevie rozoznať rozdiel medzi emóciou a citom. Skúste to napríklad vysvetliť anglicky hovoriacemu človeku, ktorý vyrástol v prostredí anglosaskej kultúry…
A tu sa nám otvára možnosť pochopenia riadenia našej spoločnosti – poznajúc Pravidlo 3-stupňovej nadriadenosti rozmernostných štruktúr Stavby Sveta. Na hladine emócií – aby sme sa nezaoberali zvrátenosťami – nás formou strachu o holú existenciu udržiava demokratický systém. Ten riadi vláda a parlament a „pomáhajú“ ďalšie štruktúry štátu. Ak nám „ponúkajú“ všemožné strachy (poplatky, dane, zamestnanie, postavenie, deti…) ktoré „detekujeme“ v 3. čakre, tak do nej boli „importované“ z úrovne 6. čakry, t.j. oblasti „Tretieho Oka“. To síce má tiež kladnú aj zápornú polaritu, ale toto je – aby sme neboli v ilúziách – negatívna linka. Aké dostáva naša „Strana a Vláda“ (nech sa volajú akokoľvek) Obrazy zhora, také vysiela nadol. 6. úroveň je riadená z deviatej, čo je posledná polarizovaná rozmernosť. Je to úroveň nad Smrťou, teda ten, kto ju ovláda má právo – neklame – sa titulovať boh. V našom ponímaní to však je Diabol. Aj Svetlí Bohovia pôsobia z tejto úrovne smerom nadol, ale v kladnej polarite. Oni posielajú rovine Tretieho Oka Svetlé Obrazy. Tie však žiadna demokratická vláda „nepreposiela“ do pásma prvých troch čakier… prečo asi?
V druhej časti si ukážeme konkrétne príklady, ktoré nás obklopujú.
05.12.2016
