SKRYTÁ IDEOLOGICKÁ ZBRAŇ

9. februára 2017 | SPOLOČNOSŤ

Prinášame vám článok, ktorého obsah je viac ako aktuálny. Hoci autorka nevychádza z védických postojov, jej postrehy sú mimoriadne dôležité. Je to dobré znamenie, znamenie toho, že kto chce, ten dnes naozaj začína vidieť. Problém je iba v tom, že väčšina jednoducho vidieť nechce…

Džínsy s tričkom a bundou… Odev je skrytá ideologická zbraň. Nesie v sebe obrovskú ideologickú bombu a náklad. Televízor nemusíme zapnúť, ale oblečenie si oblečieme. Nemusíme počúvať rádio, nemusíme čítať časopisy, nemusíme prezerať internet, ale oblečenie si tak či onak oblečieme. A to, aké oblečenie si dáme na seba, presne to bude určovať, akej kultúry sme nositeľmi. Najskôr sa oblečieme a potom sme už ako výkladná skriňa, celý deň chodíme, všetkým ukazujeme seba. A tu dáme na seba americký nápis – anglické nápisy sú dnes pravidlo – americkú alebo britskú zástavu, americké plavky atď. A 99% tričiek s krátkym rukávom, ktoré nájdeme na uliciach v Rusku a vo Francúzsku v Paríži, proste kdekoľvek, to sú americké alebo anglické nápisy. Dokonca ani vo Francúzsku nie sú francúzske a podobne. Je to proste reklama, v danom prípade anglosaského sveta, absolútne konkrétna, to nie je skrytá reklama, jednoducho ľudia nerozmýšľajú.

Takže oblečenie je absolútne ideologický prvok a to prvok expanzívneho podrobovania si nových krajín. Pretože keď Amerika obsadzuje novú krajinu, tak tam najskôr vlieva Hollywood (pozri video „AKO ŽIDIA VYTVORILI HOLLYWOOD“ – video je z youtube odstránené, pozn. prekl.), potom sa tam zmocňuje médií a obsadzuje trh oblečenia. A začína diktovať: ľudia sa vyzliekajú zo svojho oblečenia a obliekajú si džínsy a tričká.

A bundy a saká.

Do sák sa obliekajú. Také dlhé saká, topánky a kárované nohavice. Mnohí starí Arabi v Paríži sa tak obliekajú, čo je veľmi nepraktické, ale oni sa snažia byť Európanmi, hoci im to vôbec nejde. Im by lepšie pristal ich odev s pokrývkou hlavy, tak im bude dobre. Ale vidno aj Arabov, ktorí sa obliekajú do plne európskeho obleku a na hlavu di dávajú svoju pokrývku. Alebo dievčatá oblečené do džínsov a v obtiahnutom tričku a navrchu ich dlhé, arabské šaty, čím je ako keby všetko dodržané.

Teda oblečenie hrá ohromnú úlohu a čím sa tým viac zaoberala, stala som sa na to odborníčkou, chodím po uliciach a pozerám, do čoho sa ľudia obliekajú. Je to nástroj podrobenia si nových teritórií, má ohromný vplyv na ľudí, pretože je dôležité, do čoho sa obliekajú od detstva, do čoho obliekame deti. Napríklad, teraz je na Západe úplne zjavná tendencia – pokiaľ som žila 10 rokov vo Francúzsku – a to je tendencia zníženia farebného spektra.

Je to veľmi dobre vidno o niečo skôr na príklade automobilov, ktoré v osemdesiatych rokoch boli rôznofarebné, ale teraz sa zmenili na čierne a strieborné. Ak vyjdete na ulicu, tak väčšina automobilov v Paríži bude na 90% buď strieborné, alebo sivé – žiadna červená, žiadna žltá, zelená, svetlomodrá, hoci v Moskve je viacfarebnosť, vo Francúzsku to je konkrétne viditeľné.

Ďalej, existuje svet nápisov: človek chodí ako reklama s informáciou. Predáva sa ohromné množstvo tričiek – neraz ich kdekade rozdávajú zadarmo – na ktorých sú americké univerzity, proste ohromná téma. Nejaká univerzita – Illinois – všakovaké USA, univerzity v rôznych štátoch USA, New York a podobne.

Gigantické množstvo vyrobených tričiek má takéto nápisy, okrem toho Disney, čo propagujú všetky tieto nápisy. A to už je zachvátenie detského trhu, detskej psychiky.

Nájdete to všade, ale okrem toho predávajú aj veci ako odevy, doplnky a tašky, plážové šatky, čokoľvek. Ale to hlavné je, že to tým alebo oným spôsobom programuje ľudí, že celý svet je čo do podstaty anglosaský – ovláda, dominuje, čo je už úplne otvorená expanzia.

Táto expanzia je viditeľná vo všetkých krajinách BRICS. Najodolnejšou je určite podľa môjho názoru zatiaľ Čína. Expanzia beží v Brazílii, expanzia beží v Indii, t.j. ľudia sa menia. Zovňajšok je odzrkadlenie vnútornej podstaty. Ak sa prezlečiete znamená to, že inak rozmýšľate, že sa budete inak chovať. Ak sa žena zrazu prezlečie z dlhých šiat do šortiek alebo nejakých obtiahnutých nohavíc znamená to, že bude behať, skákať, robiť niečo podobné, zmení sa nejako jej mód činnosti, chovanie sa, budú na ňu inak pozerať ľudia druhého pohlavia, starí ľudia atď. – inak prezentuje samú seba. Prečo existuje oblečenie? Ak sa prezlečiete, tak sa môžete inak chovať, inak sa cítiť.

Západné oblečenie, do ktorého sa teraz oblieka väčšina ľudí povedzme vo svete, má svoje špecifické charakteristiky. Je to západné oblečenie, spravidla vyrobené v Číne podľa západných šablón. Je spravidla obtiahnuté, obsahuje elastan. Toto oblečenie obťahuje všetko, čo obťahovať netreba, zvyčajne je veľmi nepohodlné, bráni pohybu.

Chudák deti, ktoré v takýchto džínsoch plazia po detských ihriskách – všetko im vypadáva, všetko ich tlačí, všetko je nepohodlné. Aj dospelým je podobne, keď si sadajú, všetko sa im posúva, všetko je rovnako nepohodlné. Plus tento povinný kult – žena na vysokých podpätkoch, muži v kravatách a oblekoch. V tých oblekoch sa nedá normálne dýchať, a ja som presvedčená, že mužom je v tých oblekoch veľmi nepohodlne.

Ale sú prinútení.

Poznám veľa mužov, ktorí hovoria: „Ja si nikdy nemôžem dať kravatu, dusí ma to, je to nepohodlné, ale v určitých situáciách som nútený to robiť“. Je to akási uniforma, ktorá je vymyslená. Počula som aj verziu, že kravaty v skutočnosti symbolizujú rabstvo – je to ten povraz, ktorý bol kedysi na krku raba, a teraz iba prešla do podoby kravaty. Myslím, že na tom niečo je.

Všetko toto oblečenie neexistuje nato, aby človeku bolo lepšie, ale nato, aby človeka presne naopak zoskrutkovať, znehybniť, vovliecť do špecifického rámca. Okrem to má ešte druhú charakteristickú vlastnosť, ktorá je čo do podstaty anomálna: zdôrazňuje všetko to, čo netreba zdôrazňovať a obťahuje všetko to, čo netreba obťahovať. Prepína pozornosť na všakovaké sexuálne veci namiesto toho, aby bolo možné vidieť človeka takého, akým on je.

A tak Európanov a Západ – a teraz už aj Rusko – prinútili k tomu, že konfekčný druh odevu je norma. Hotové, konfekčné oblečenie sa šije na manekýnky, ktoré nemajú k normálnym ľuďom žiadny vzťah. Prečo sa celý čas mučíme, prečo meriame – to je dlhšie, to je kratšie. Opakovaným meraním sa snažíme v čomsi sami zorientovať. To vôbec nie je prirodzený proces, strácame na tom množstvo času, množstvo síl a energie, lebo nám nabili do hlavy, že to je norma. Ale to vôbec nie je žiadna norma. Za normu môžeme považovať výber tkaniny a modelu, ale ušiť si na mieru. Tak robia hviezdy, tak robia všetci bohatí ľudia. Všetci ostatní, sami podmienečne označení za rabov – ako zahnojení gadžovia, choďte do obchodu s konfekciou a tam sa mučte, vyberajte si, skladajte si všetky tie veci jednu k druhej ako vám sadnú. A to je nekonečná snaha preberať sa v odpadkoch, ľudia si kupujú množstvo zbytočných vecí, ale tak či onak budú nakoniec vyzerať chaoticky.

Množstvo vecí v každej skrini až sa skrine rozchádzajú, následkom čoho treba kúpiť väčší byt, lebo do starého sa už nezmestia všetky tie skrine s oblečením. A toto všetko sú opäť tie isté elementy spotreby.

Afričania by mali také množstvo oblečenia na všetky možné situácie a u Indov by to bolo na niekoľko vekov. Ale principiálne hovorím, že nie je prirodzené mať také množstvo oblečenia. Ale spotrebiteľská spoločnosť vytvorila podmienky na to, aby ľudia kupovali všetko, a ešte viac, a ešte viac. Aj tak nebude stačiť a budete kupovať znovu. To je trvalé neuspokojenie.

Toto je absolútne presne prvok spotrebiteľskej spoločnosti, ktorá núti ľudí trvalo utrácať peniaze. A tým, že neustále utrácajú peniaze sú aj neustále nútení pracovať. Takže načo je vlastne vytvorená väčšina spotreby? Nato, aby rabi robotovali. Inak by si ľudia kúpili to, čo im treba a povedali by si: „A načo mi viac, načo robotovať, všetkého mám dostatok, mám vecí nakúpených na 20 rokov dopredu. Potrebujem iba na jedlo, raz do týždňa čosi urobím a bude mi stačiť“. Ale v spotrebiteľskej spoločnosti čím viac človek robí, tým viac oddáva navyše pánom, parazitom. A na človeka treba naložiť maximálne a maximálne aj musí mať potrebu stále niečo nakupovať, vrátane oblečenia.

A tak skrz módu a skrz spájanie nespojiteľných vecí je človek trvale nútený sa cítiť akýsi nesvoj, lebo čosi ešte stále treba, potom k tomu ešte topánky, lebo staré sa už nehodia – a stále dookola.

A to mu ešte vykladajú rozprávky, že džínsy sa k saku hodia, džínsy možno nosiť ku všetkému, k akémukoľvek oblečeniu.

Džínsy bolo kedysi dávno oblečenie amerických skladových robotníkov. A kedysi dávno sa aj veľmi dlho nosili. Dnes džínsy, ktoré stoja 100€ sa do roka predrú, jednoducho sa rozpadne tkanivo. Dokonca ani nie švíky, ale samotné tkanivo sa zodrie do dier. Ženské aj mužské – s tým sa často stretávam, ale to je už otázka kvality.

Alebo spomeňme ešte jednu veľkú oblasť, ktorý ma naozaj udivuje. Na veľmi veľkom množstve oblečenia sa objavili lebky, kosti aj všakovaké iné podobné symboly smrti, ktoré sa postupne dostávajú z odevov pre dospelých na mládežnícke, ba dokonca na detské oblečenie. A tí rodičia, ktorí také niečo kupujú ma proste nevyvádzajú s údivu.

Tieto veci nenakupujú deti – kupujú im ich rodičia. Ale ako vlastne môžete kúpiť dieťaťu tričko so zobrazením lebky s hnátmi? Prečo? To ešte okrem toho, že symboly smrti – ako som kdesi čítala – sa implementujú do tej krajiny, ktorej obyvateľstvo sa bude likvidovať. Aby si ľudia na smrť navykli, aby si zvykali na mŕtvoly – všade, v televízore – ako také. Aby potom, keď ich budú zabíjať ani neodporovali, lebo smrť, to je super fasa… takáto propaganda smrti bečí okolo nás.

Lebky, kosti a všakovaké časti kostry, to je dnes móda. Vidíte chlapca povedzme v tričku, na ktorom má kompletnú kostru. Načo? Prečo si to kúpil, prečo to vôbec nosí? Myslia si, že to je zábava? Je treba, aby sa ľudia zobudili, aby prestali tak rozmýšľať – to nie je zábava. Keď nosia na sebe symboly smrti znamená to, že sa smerujú k smrti.

Podobne, ako všetky tieto módy u mládeže: Góti, Emo – to všetko sú rýdzo satanistické kulty. Čo do svojej podstaty symbolizujú smrť v jej rôznych prejavoch.

ZDROJ: Jelena Rybkova

Odevný časopis VYROBENÉ V RUSKU

09.02.2017

NAŠI PARTNERI: