Slovo Sláva pochádza od Svetov Slavi, pričom zároveň dáva meno aj našim Rodom, t.j. Slovanom. Za starých čias bola celá Európa osídlená Slovanmi. Tento základ je rovnako viditeľný aj v našom pôvodnom národnom názve – Slovieni. Vzniklo kombináciou SLAV a V(I)ENY, t.j. tí, ktorí sa starajú o čistotu krvi vo svojich žilách. Napriek mnohým – neraz aj dobre mieneným pokusom dať nám nálepku napríklad „Sloveni“ – ide o omyl. Sme Slovieni a naša krajina – hoci z nej ostalo torzo – sa nazýva Sloviensko. Preto sú naše ženy dodnes Slov(i)enky a používame jazyk slov(i)enský. Zmena „ie“ na „e“ vznikla prepisom zo staroslovienskej Bukvice do latinky – ktorá nedokáže zachytiť celú škálu zvukov nášho jazyka, preto si vypomáha interpunkčnými znamienkami. A tak z výrazu v Bukvici „Словенско“ – čo sa aj podľa dnešných pravidiel ruského jazyka číta ako Sloviensko – vzniklo Slovensko. Zo Slovienov ešte „vyrobili“ Slovákov – čo ako názov pre príslušníka národa za starých čias neexistovalo. Nuž, Slovák je názov pre pokresťančeného Sloviena, t.j. kresťana a nie Slovana rovnako, ako tento princíp použili aj u Srbov. Tam je však forma pokresťančeného Srba volaná „Chorvát“. Nič na veci nemení, že aj v Srbsku je dnes rozšírené „pravoslávne“ kresťanstvo.
Postupne – so silnejúcou mocou Noci Svaroga – nás vyvražďovali. Ale vyvražďovanie im nestačilo, chceli si to aj „užiť“ – alebo jednoducho tu nebolo nič, okrem toho, čo bolo naše? Áno, je to tak. Naozaj všetko prevzali od nás, hoci nás hlboko nenávidia. Ako sme už spomínali, v mladších jazykoch – angličtine, nemčine, francúzštine – ostali stopy po tom, čo sme boli. Pretože nás nikdy nemohli poraziť mečom, tak postupne – intrigami – začali stavať jeden slovanský Rod voči druhému. Vplyvom zatemnenia myslí v Noci Svaroga sme sa navzájom vyvražďovali. Nuž a potom z nás urobili otrokov. Rab sa v angličtine povie „Slave“, porobiť je „enslave“. Tento princíp vidno aj v nemčine a francúzštine. Z detí Slávi urobili rabov božích – vieme, že toto naše slovo v staroslovienčine znamená mládenec – ale pre nedostatok vlastných výrazov to ostalo v týchto mladých jazykoch viditeľné dodnes. Nuž, toľko na zopakovanie.
Staroslovienska Bukvica slúžila na zápis – a to obrazovou formou – jazyka Slovanov. Vieme, že je to len jedna z foriem písma, po ktorej ešte vznikla aj Hlaholika. O všetkých týchto veciach sme už neraz písali.
No Bukvica ešte nie je dosť – aj keď tu už máme o jej rozšírení správu aj u Maura Orbiniho. Celá Európa do 16. storočia hovorila rusky. Ruský – ako už tiež vieme – znamená „biely“, takže v zmysle prastarého názvu sme všetci „ruskí“. Nuž, iba byť bieli nestačí – Slovan je stav Svetoponímania. Preto v skutočnosti nemôže byť niekto Slovan aj kresťan. Práve tak nemôže byť niekto zároveň beloch a černoch, indián či Číňan. Slovan slávi Prav, t.j. Svet Predkov. Práve toto delenie Vesmíru – na Jav, Nav a Prav – je ako triáda typické pre nás, Slovanov a Árijcov. Nijaké iné národy niečo také nemajú. A sú – aj po tisícročí križiackych výprav (rozumej: „dobrovoľnému pokresťančovaniu“), Inkvizičným zverstvám (rozumej: „dobrovoľnému odovzdávaniu svojho majetku cirkvi“) či celkovo genocíde belochov – nejaké zachovalé pamiatky, ktoré unikli oku cenzorov? Veď mu padlo za obeť toľko kníh aj s nositeľmi starého poznania, že sa tomu nedá čudovať. Nuž, žiadny zločin nie je dokonalý a aj v prípade zločinu proti Slovanom to tak je. Nie veľa, ale predsa niečo ostalo. A ani nie málo, len treba vedieť na čo pozerať a rozumieť tomu čo vidíme. Jednou z ukážok je napríklad záznam prejavu na pohrebe švédskeho kráľa. V podstate nedávno – v 17. storočí v Štokholme, znela ruština aj na kráľovských pohreboch:
Záznam smútočnej reči na pohrebe švédskeho kráľa Karola 11. z roku 1697, ktorá je uchovaná v Kráľovskej Bibliotéke v Štokholme, v Knižnici Uppsalskej Univerzity, Zväzok Palmkiold, 15.
Ak sa dobre pozriete na úryvok uvidíte napríklad výraz „kňaza a panovníka“ (preložené). Nuž,“kňaz“ je v staroslovienčine a aj dnešnej ruštine názov pre knieža. Slovo pochádza – všetko sme už hovorili – zo slov Kon + As(z), t.j. ide o Asa, ktorý vládne krajine na základe prastarých Konov. Pôvodne to bol volený a nie dedený titul. Len u nás sa pánom farárom po vyhladení dospelej populácie zachcelo sa ešte nechať aj titulovať ako kňazi – tak chutí neobmedzená moc. Okrem iného je titulovaný aj ako vládca Gótov či Vandalov…
Už len k slovu „vláda“. Je to prastaré, staroslovienske slovo. Jeho obraz je taký stav vecí, ktorý je „v Lade“, t.j. život dole, na Zemi sa riadi podľa Konov zhora. V našom jazyku sa teda zachovalo aj toto prastaré slovo.
Ako si mohol dovoliť dvorný ceremoniálny minister, za prítomnosti celého švédskeho kráľovského dvora čítať dokument štátnickej dôležitosti v ruštine? Jednoducho preto, lebo švédsky jazyk vtedy ešte nebol „vynájdený“. Objavenie sa európskych jazykov bolo následkom mocného katolíckeho vplyvu (biblické pomiešanie jazykov nie je až takého starého dáta!), t.j. likvidácie Starej Viery a vnútenie obyvateľstvu náboženskú literatúru písanú už latinkou – Bibliu. Iných kníh v tom čase už jednoducho nebolo – hoci ich zoznam uvádza ešte r. 1601 aj Mauro Orbini. Vatikán zaviedol realitu namiesto skutočnosti. Že tie dve slová znamenajú to isté? Nuž, pozrime sa na ne bližšie. Keďže ešte v časoch Karola 11. nebol „vynájdený“ švédsky jazyk, jednoducho všetci hovorili najstarším jazykom na Zemi – môžeme povedať že rusky, t.j. jazykom bielych ľudí. Znamená to, že v mladších – hoci podľa civilizácie starších – jazykoch sú všetky pôvodné slová prevzaté. Preto toľko podobnosti napríklad s ruštinou, akurát že preberanie išlo z ruštiny do angličtiny, nemčiny či francúzštiny a nie naopak, ako by nám chceli nahovoriť. Realita je slovo pozostávajúce z dvoch pôvodných slov starého jazyka – „re“ + „al“. „Re“ znamená opakovať, vidíme ho napríklad v slovách re-konštrukcia, re-animácia, re-lígia a pod.; „al“ znamená všetko – už sme spomínali napríklad názov pohoria Altaj, t.j. „al“ (všetko) a „taj“ (vysoké). Altaj jednoducho v starom jazyku znamená „Všetko vysoké“, čo je výstižný výraz pre vysoké pohorie.
V tomto duchu si môžeme vysvetliť aj výraz realita – ale to už vám možno pôjde aj samým. Je to spojenie „re“ + „al“, čiže, inými slovami „všetko zmenené“. Nuž áno, všetko nám zmenili. Skutočnosť je to, čo je, realita je to, čo je preto, lebo nám to pripravili „na mieru“, aj keď oproti Starej Viere je všetko zmenené.
Vari ešte jednu poznámku k vojnám, ktoré ďalší švédsky kráľ, syn a následník Karola 11. viedol s uzurpátorom Petrom I. Hoci sa to zdá „super“ – veď Peter I. ukončil existenciu Švédska ako veľmoci – je už vidno skutočný dôvod. Peter I. takto zničil jedinú mocnosť, ktorá sa v tom čase vzpierala Vatikánu, keďže bola evanjelická. Ak by to totiž neurobil, možno by „vytvorenie“ švédskeho jazyka a s realitou súvisiace zmeny oveľa ťažšie – a to nebolo želateľné.
Aj na tomto príklade je jasné aké dôležité sú pôvodné, staré slová, ktoré nesú staré, pôvodné Obrazy. Nie náhodou nám postupne vyhadzovali bukvy z našej Bukvice, veď niesli frekvencie, ktoré nás napájali na Vyšší Svet našich Predkov. Nuž a tie slová, ktoré sa pre ich frekvenciu výskytu v jazyku či inú nevyhnutnú vlastnosť nedali odstrániť nám jednoducho významovo zmenili. Tu vidno celý „rukopis“ Vatikánu. Vyvraždili Slovanov, spálili naše staré knihy, nahradili ich výlučne Bibliou a výlučne písanou latinkou – dokonca aj používali latinčinu. Po niekoľkých generáciách Vatikánom vyškolení a vyslaní čierni mágovia („kňazi“) postupne, podľa starostlivo premysleného plánu „zavádzali“ nové jazyky tak, až sme sa dostali tam, kde sme dnes. Veľa umelých jazykov spôsobilo, že sa bieli ľudia navzájom prestali rozumieť. A tu nás chceli dostať.
A ďalej postupne menili významy slov tak, aby sa všetky hĺbkové väzby naozaj a definitívne zničili. Nuž a „bez spojenia niet velenia“ – stará známa pravda. Všetky biele národy Európy ostali bez spojenia so svojimi Predkami v Navi. Niet teda na čom stavať – navyše začali podľa taktovky tvarov sa aj navzájom likvidovať.
A ako vyzerá takéto zavádzanie nových významov na staré slová? Jeden príklad má dnešná stredná generácia ešte pred očami. Obľúbenec britskej kráľovnej Alžbety II. Teo Adorno ho vypracoval a vykonal priamo podľa jej želania. Použil prastaré poznatky, ktoré civilizácia úmyselne zbagatelizovala tak, že dnes ľudia nechápu ich dôležitosť. Každá čakra má svoju nosnú frekvenciu, ktorou sa „aktivizuje“. Použitie „vhodných“ frekvencií – Adorno použil princíp monotónne opakovaných rytmov dopĺňaný „vhodnou“ slovnou sugesciou – vytvorilo rytmus želanej frekvencie a otváralo „vstup“, pričom slovná sugescia podprahovo „vniesla“ požadovanú informáciu. Takto sa rýchlo zmenilo myslenie a správanie sa miliónov ľudí na celom svete. Že ako sa tento projekt volal? Predsa Beatles. Práve oni spôsobili, že slová, ktoré sa pred nimi používali v pôvodnom význame sa zrazu začali používať s úplne iným významom – napríklad „rock“ už dnes označuje hudbu, “cool“ už neznamená iba chlad a podobne. No a keď si John Lennon uvedomil na čo vlastne boli použití – veď takých kapiel ako oni boli tisíce, ale práve oni dostali tú „správnu“ podporu – tak musel byť odstránený. A všetko ide ďalej podľa plánu. Viac sa o tomto projekte dočítate v knihách už spomínaného Dr. Colemana.
Tento princíp „otvárania“ spodných čakier spojený s vhodnými textami na podprahové programovanie sa používa dodnes. Sú to také „hudobné“ štýly ako napríklad Techno či Rap… nech už si ich vstúpenci o sebe myslia že sú akokoľvek „nad vecou“. Názov „Rap“ dokonca aj evokuje čo vlastne robí – prečo je anglický výraz „rape“ (znásilnenie) tak nápadne podobný názvu štýlu „Rap“..? Žeby to niečo vyjadrovalo? Na náhody predsa už dávno neveríme – tento systém totiž nezostavovali idioti!
Väčšina z hore uvedeného je zopakovaním. Toto opakovanie však nie je samoúčelné. Dostávame maily písané čitateľmi, ktorí sa ani neobťažujú si prečítať články a rovno prichádzajú so pseudoargumentmi, ktoré prevládajú všade vôkol nás. Navyše sa cítia „urazení“, ak nedostanú odpoveď maximálne do 48 hodín. Nuž, takto to proste nebude fungovať.
Je to ako s Menorečením. Pravdou je, že chodievame do Ruska a prešli sme týmto obradom na Sibíri. Menorečenie sa zvyčajne vykonáva po slávnostnom obrade osláv Sviatku Kupalu alebo Letného dňa Perúna. Tí, ktorí idú na tento obrad sú pred začiatkom Slávnosti upozornení, že musia preskočiť 9 krát ohňom a vstúpiť do Irtyša a potom musia trikrát prejsť po uhlíkoch. Ide o tisícročia a tisícročia starý obrad, ktorý u nás zanikol, čo využilo množstvo moderných „žrecov“ a vyrába si svoje obrady. Ide o o očistu všetkých troch zložiek našej bytosti tak, ako je symbolizovaná Hviezdou Inglie. Preskokom cez oheň čistíme auru (oheň aj Duša sú plazmovej podstaty), vodou čistíme telo a prechodom po uhlíkoch posilňujeme Ducha. V prvom rade Obrady si naši Predkovia pred tisícročiami brali zo sebou, keď odchádzali osídľovať vtedy ľudoprázdnu Európu. Obrady a nekrvavé obety totiž otvárajú Rodovú pamäť. Bez obradov stará Viera zaniká. A čo naši „Staroverci“ a „Rodnoverci“? Najskôr sme začali organizovať obrady na východe Slovenska – bolo to pre mnohých „ďaleko“. Nuž posunuli sme sa bližšie k stredu, ale na dosah hlavnej železničnej trate – prišlo síce ľudí viac, ale zase väčšinou nie tí, ktorí sa nahlásili na obrad Menorečenia. Nuž, načo vlastne chcú títo „Slovania“ prejsť jedným obradom, ale ignorujú ostatné? Ďaleko je cestovať? A čo máme povedať my, ktorí sme vám doniesli Starú Vieru zo Sibíri? Je Slovensko také veľké, že jeho Východ je „strašne ďaleko“, ale napríklad Moravania prísť mohli?
Takže takéto virtuálne Slovanstvo nie je Slovanstvo. Kto sa nechce meniť nemusí – veď mu nič neprikazujeme – a ani to nemôžeme. Chce to jednoduchú vec – zmeniť sa. Tibeťania hovoria, že „učiť sa znamená meniť sa“ – čo je nepochybne Veľká Pravda. A tu môžeme siahnuť aj k citátu zakladateľa moderného procesného inžinierstva, Dr. E. Deminga: „Meniť sa nie je nutné, prežitie nie je povinné“. Hoci to myslel na podnikateľský svet, procesné ponímanie ostáva nadčasové a všeobecné. Naozaj sa nemusíte meniť, nie je to potrebné. A ak vám ide iba o „odkrstenie“, tak buďte spokojní. Každých 7 rokov sa naše telo úplne „vymení“, t.j. vymenia sa všetky jeho bunky. Kto 7 rokov (a viac) nepraktizoval náboženské obrady a rituály, z toho táto kresťanská kliatba spadla a nie je viac napojený na kresťanský egregor. Ale ak chodí do kostola, tak napojenie sa udržiava, nehovoriac o krstení detí či koncoročnom„vysväcovaní“ Tromi kráľmi a podobné veci. Menorečenie nepotrebujete.
Byť Slovanom je nosením mena Slávy. Slovan nie je rab Cudzozemcov, je to Slobodný človek, ktorý aktívne udržiava spojenie so svojimi Predkami – Obradmi, rituálmi (vrátane nekrvavých obiet), čítaním Véd. Viera v našom ponímaní je to, čo vyjadrujú Runy, tvoriace toto slovo: „Viedať“ + „Ra“. Ide teda vždy o čisté, jasné poznanie. Nevedomosť je pre nás jeden z najťažších hriechov. Je to protiklad náboženskej viere, ktorá predstavuje slepú dôveru v Pána, ale nevysvetľuje podstatu javov. Naopak, ľudia sú náročky udržiavaní v strachu z večného trestu. Tam, kde je Pán je na druhej strane otrok alebo sluha. My, Slovania, nemáme Pána, lebo „Pravda Predky vydaná káže nám, Slovanom: neprávosť mať Pána, ba väčšia byť Pánom!“ – čo je len citát z Chalupkovej Mor ho! Byť rabom je ťažký hriech, je to porušenie zákonov Rita. Čím sa vlastne stáva kresťan? Členom stáda. A aké sú pravidlá stáda? Ľudová múdrosť ich sformulovala asi takto:
STÁDO
My sme stádo, sú nás milióny hláv. Družne sa pasieme a družne vraciame,
A nič na svete neľutujeme. Baranie stádo je našim údelom…
Do vagóna nás ženú – ponáhľame sa do vagóna. Na pasenie nás ženú – ponáhľame sa na pašu.
Byť v stáde je Základný zákon a strašné je iba jedno: vypadnúť zo stáda.
Keď príde čas, tak nás strihajú. Prečo nás strihajú, nevieme.
No strihajú všetkých, takže niet sa kde podieť, hoci to nie je príjemné.
Pastierska vláda nám je daná na pomoc! A pastierom je daná od „boha“!
Tak aj žijeme, nepoznajúc tých tyranov, ktorí zmenili nás dávno na baranov!
Ách, aká chutná na pastvine tráva. A aká čerstvá je voda v potôčikoch zurčiacich!
A načo nám je poznať úmysly pastiera, keď tak sladko sa spí na tienistých miestach?
Áno! Švihá nás po bokoch pastiersky bič!. Čo to znamená: nezaostávaj za stádom!
Áno, košiar má pevnú ohradu. A pastieri nás pozorne sledujú! Pravda, včera zmizli dva barany… nepomohla im „ochrana“ pastierov.
Zjedli ich pastieri, ale na vine sú vlci a stádo nemá záujem o bratov z „nižnej ohrady“.
My sme stádo! Sú nás milióny hláv. Ideme, fantazírujeme, spásame ďatelinku.
Nemáme strach z výčinov pastierov! Sme barani! Čo chceš rob s nami!
Prečo je proces padnutia Človečenstva na úroveň stáda nespozorovaný? Preto, lebo každý novorodenec sa dostáva do dávno zostaveného a presne riadeného systému lživých stereotypov, „starostlivo“ vytvorených a upevnených sociálnou štruktúrou jednou z jeho „ bohom vyvolených“ vrstiev. Ale to práve je stav otroctva, nie Slobody. Bez Zdravomyslia sa z toho nedá dostať.
Teda ako povedal pán Deming, netreba sa meniť, lebo prežitie predsa nie je povinné. Pred nami je „mäkšia“ forma nástupu nového Veku, ktorá „uvoľňuje“ ruky Svetovej vláde – pretože aj v ich záujme je zničiť civilizáciu. Ich dôvod je však ten, že keď sa po 10 000 rokoch Deň Svaroga skončí a oni sa vrátia, tak budú chcieť pokračovať v drancovaní zemských zdrojov – lebo ich považujú za svoj „majetok“. No a ak by tu nechali „kobylky“, t.j. dnešných „civilizovaných“ ľudí, tak títo ani nevedia ako žiť inak ako na úkor Zeme. Oni by jednoducho pokračovali v drancovaní Zeme a jej „zdrojov“. Preto musí byť táto „surplus population“ odstránená. Logika je jednoduchá.
Tí, ktorí tak či onak stoja na hodnotách civilizácie – bohužiaľ, aj „virtuálni“ Slovania – tak či onak nie sú schopní prežiť v novom Veku. Z Véd vieme, že takéto zmeny prežije spravidla 2 až 3 % populácie. Nuž – toto je najpravdepodobnejšie pred nami. Ako to všetko presne bude nevie na Zemi nik – nikto to jednoducho nikomu neoznámil. Máme Zápovede Predkov a Védy, t.j. tí, ktorí na ne pozerajú nie ako na výtvory toho či oného človeka, ale ako na odkaz Predkov (aby sme vedeli ako žiť, čo robiť a najmä neopakovať chyby, ktoré robili naši Predkovia) tí vedia, čo robiť. Ostatní si budujú „vlastné názory“ – a budú tak robiť až do konca. Jednoducho im „neostane čas“ sa pripraviť, veď musia „skúmať“ také množstvo iných názorov…
A kde budete vy? Máte to vo svojich rukách. Teraz to bude naozaj. My však nezabúdajme – skúšky skladáme my a nie oni! Sme v stáde alebo stúpame po Svätej Svarge?
13.03.2013
