27. septembra 1984 koľskí geológovia vŕtali veľmi hlboký vrt. Zrazu na ich veľké prekvapenie začali zo zeme vychádzať veľmi zvláštne zvuky. Bol to akýsi rykot, krik alebo dokonca niečo ako telegrafická správa. Prekvapenie bolo o to väčšie, že vrt dosiahol hĺbku 12 km.
Nezvyčajný fenomén začali hneď vyšetrovať tajné služby. Po vypočúvaní vedcov boli všetky práce na vrte zastavené. Vedci však stihli vyhotoviť zvukový záznam tohto zvláštneho, temného javu. Experti odmietajú pravdivosť týchto zvukov, ba dokonca aj samotný fakt ich objavenia sa. Navzdory tomu však oficiálne vyjadrenie vo forme odmietnutia nikdy neprišlo. Práve tak sa nikdy nevysvetlila skutočnosť, prečo sa dvakrát zlomil ťažobný stĺpec koľslého vrtu. Môže to síce byť náhoda, ale prečo k nej došlo vzápätí po zázname neznámych zvukov?
Dnes je ťažobná veža opustená.
Už dávno existujú teórie dutého vnútra Zeme. Ne základe takýchto teórii začala svojho času zbierať informácie po svete aj organizácia Ahnenerbe v predvojnovom Nemecku. Tibetskí lámovia odovzdali ich expedícii v Tibete mapu dutého vnútra Zeme ešte v r. 1939.
Hoci sa to zdá naivné, ale existuje Hitlerov rozkaz z r. 1940, ktorý pojednáva o presídlení nemeckého národa na iné, nové miesto prebývania. Hitler už r. 1937 dostal tajnú správu od gruppenführera SS, vedúceho Ahnenerbe Hermana Wirtha:
„Môj vodca! Veľký duch Nemecka vyvolaný na spiritualistických seansách nám povedal, že Zem je vnútri dutá a v jej strede svieti slnko. Pod Zemou je život, existuje tam civilizácia. Nájdeme tam Atlantídu! Môj vodca! Vaša vysoká misia nie je iba pokoriť celý svet, ale aj jeho podzemné priestory!“
Hoci ezoterici sú stále mnohým na smiech, Nemci dostali informácie ako zostrojiť lietajúce stroje či ako získavať energiu.
Pracovali aj s mapou tureckého admirála Piriho Reisa, severný breh Antarktídy je na nej zobrazený presnejšie ako merania z moderných družíc a to 300 rokov pred oficiálnym objavením tohto kontinentu. Sám admirál v poznámkach na mape uvádza, že je zostavená z oveľa starších podkladov (v roku 1513), ktorých vek presahuje 3 000 rokov.
O tajnej základni Nemcov v Antarktíde sme už písali podrobnejšie.
Informáciu o tom, že vnútri Zeme môže byť život dostala aj sovietska rozviedka ešte v roku 1929. V archívoch je záznam výsluchu ОГПУ, kde sovietsky agent Jakob Blunken vypovedal, že v Tibete sa dostal k svedectvám o hypertechnológiách, ktoré sú ukryté v podzemných mestách minulých civilizácií. Mestá sú staré stovky tisíc rokov.
V dokumente sa spomínajú lietajúce stroje, ktoré sa bez hluku pohybujú po oblohe obrovskou rýchlosťou. Je tam opis aj superzbraní, ktoré za sekundy dokážu zničiť veľké mestá.
Hitler mal 13 podzemných veliteľských štábov s priestormi, kde SS vybudovali svoje podzemné laboratóriá a vyvíjali napríklad aj ponorky novej generácie, ktoré pracovali na vodu. Kyslík námorníci dýchali a vodík používali ako palivo do reaktívnych dýz.
11.6.1945 počas obhliadky v budove velenia námorných síl Nemecka sa do rúk sovietskych agentov dostali unikátne dokumenty s označením „Len pre kapitánov ponoriek triedy A zonder komanda vodcu“. Bolo tam 38 prísne tajných máp s vyznačením prechodu morskými hlbinami. Vyznačené boli aj vstupy do podzemných koridorov vedúcich do tajomnej krajiny Asgard – pod ľadmi Antarktídy.
Celý archív Ahnenerbe sa dostal do rúk ZSSR a USA. Podľa jedného z dokumentov sa vstup nachádzal v hĺbke 450 metrov, pričom celý tunel meral 1 500 m.
Podzemná základňa sa nachádza pod jazerom, ktoré dostalo názov „VOSTOK“. Práve nad ním sa dnes ruskí vedci snažia prevŕtať 4 000 m metrov ľadu, aby sa k jazeru dostali.
Zaujímavosťou je, že v Zemi kráľovnej Maud dnes funguje nemecká arktická základňa NEUMAYER III.
Existuje predpoklad, že jej pracovníci sa dodnes snažia nájsť cestu do vnútra Zeme.
Nemecká spolková republika v rokoch 1967-68 postavila prvú atómovú výskumnú loď Otto Hahn, ktorej velil bývalý nacistický kapitán na ponorke Willenbrock. Hoci na cestu vyrazil v hodnosti kapitána, po návrate sa stal kontraadmirálom. A cieľom jeho plavby bola práve táto základňa. Načo by tam Nemci išli, ak by nemali reálnu informáciu?
Čo sa týka spomínaného archívu Ahnenerbe v Moskve, ten už dnes tiež nie je v pôvodne privezenom rozsahu. Blízky človek Berezovského jeho časť – po „obchodnej“ dohode s vtedajším šéfom KGB – dokázal v druhej polovici 80-tych rokov vyviesť za hranice. Nuž, to je to „slávne“ obdobie Gorbačova a nástupu demokracie.
V susednom Poľsku dodnes kolujú legendy o záhadnom podzemnom meste na severozápade krajiny. Toto územie do r. 1945 patrilo Nemecku.
Nachádza sa tam ohromné podzemné opevnené zariadenie, ktoré je najväčšie minimálne v Európe. Na mapách Wehrmachtu sa označovalo ako „Tábor dažďového červa“. Jeho železobetónové tunely dodnes nevydali všetky svoje tajomstvá. Majú desiatky kilometrov – ak nie viac. Načo to celé slúžilo? Čo tam Nemci robili?
Po porážke Nemecka doň zostúpili sovietski špecialisti. Veľmi rýchlo – na základe predbežných nálezov – nasledoval rozkaz Stalina o zamurovaní niekoľkých prechodov.
Čiastočný prieskum tábora bol uskutočnený až v 80-tych rokoch minulého storočia. Ženisti tam našli rozvetvenú koľajovú sieť, ktorá pokračovala veľmi ďaleko. Predpoklad je, že minimálne pod rieku Odru. Potom však začali nachádzať strašné veci – napr. podzemné krematórium a podobne. V rámci prieskumu zamurovali väčšinu odbočiek. Kde viedli a načo boli postavené je dodnes záhadou. Špecialisti predpokladajú, že tam mohli byť ukryté prototypy tajnej vojenskej techniky alebo cennosti, ktoré nacisti vykradli z múzeí všetkých krajín, ktoré si v Európe podmanili.
Podľa dokumentácie tento objekt stavala brigáda smutne známeho generála Totha. Bol to veľmi zákerný človek, takže možno predpokladať, že vnútro Tábora dažďového červa je prepchaté rôznymi zákernými pascami, mínami, prepadliskami a podobne. Lokalitu strážila tá najzlovestnejšia divízia SS pod názvom „Mŕtva hlava“.
SS mali v tom čase najväčší známy Temný kult. Koncentrovali sa na získanie sily a bolo im absolútne jedno, akého je pôvodu. Existujú záznamy, že v rámci temných obradov realizovali aj nám známe „skupiňáky“. Netreba mať žiadne ilúzie o podstate Temných obradov…
V rámci svojich aktivít sa horlivo zaoberali aj hľadaním vhodných lokalít, kde sa dajú nadobudnúť (temné) sily. Známe je ešte aj to, že v rámci tohto podzemného systému existovala aj podzemná železničná dráha spájajúca Berlín a Varšavu. Hitler do svojho Vlčieho brlohu cestoval pod zemou.
Nemecko horúčkovito pracovalo na vývoji nových technológií od r. 1930. výskumy prebiehali v Nemecku aj vo Viedni, po r. 1943 všetko presťahovali pod zem. Tu sa vyvíjali rakety triedy VAU aj lietajúce taniere.
V podzemí mali celé mestá aj inštitúty. Je známe, že len v Poľsku ich bolo okolo 650. dodnes nie sú preskúmané špecialistami a už vôbec ich nenájdete na mapách.
Čo všetko je ešte ukryté v zabetónovaných kameňolomoch, chodbách a štôlňach po celom svete vrátane našej krajiny? V skutočnosti vnútri našej zeme sú priestory, kde žijú rozumné bytosti. Jedno také miesto našla skupina výskumníkov speleológov v Rusku pod vedením Olega Ratnika. Jeho skupina sa raz vydala na expedíciu do šácht Širiajevského kameňolomu v oblasti Žiguli.
Speleológovia sa počas pochodu rozdelili na dve skupiny. Jedna išla skúmať kameňolomy, druhá časť odišla do jaskyne. A tu sa stretli s veľmi zvláštnym nálezom. Jeden člen Olegovej skupiny – Boris – sa v kameňolome pustil do prieskumu jednej zo šácht, z ktorej vanul prúd čerstvého, chladného vzduchu.
Pretisol sa do neznámej štrbiny. Keď vyšiel z druhého konca, ocitol sa v chodbe. Pod nohami bola rovná podlaha a sprava a zľava absolútne hladké steny. Po niekoľkých krokoch uvidel, že za ním ostávajú hlboké stopy v prachu – človek tam posledných niekoľko sto rokov určite nevstúpil.
Na veľké prekvapenie uvidel, že priestorom sa šíri svetlomodré žiarenie. Svetla pribúdalo až ho bolo toľko, že mohol vypnúť baterku aj čelovku. Pokračoval ďalej a po niekoľkých ďalších krokoch si všimol, že v stenách sa nachádzajú pravouhlé otvory. Boli to neveľké miestnosti. Niektoré boli prázdne, ale v ďalších čosi bolo. Uvidel tam veľké, temné kocky. Boli zhotovené z niečoho, čo sa podobalo na ľad – ale iba podobalo. Pokúsil sa nožom narezať povrch, ale absolútne bez úspechu. Potom ich začal podrobnejšie prezerať a nevdojak vykríkol. Kocky boli priezračné a skrz steny boli vidieť embryá živých bytostí. Veľké oči, telo stočené v podobe zárodku, na čele hrča, na hrudi zalomené neveľké rúčky, ohnuté zadné nohy a – chvost. Na prvý pohľad sa videli ako spiace, alebo ako uložené v liehu mŕtve.
Stáli tam však aj úplne temné, mútne kocky, do ktorých nebolo vôbec vidieť. Vyzeralo to tak, že v priezračných kockách sú živé organizmy, zatiaľ čo v mútnych už mŕtve. Boris pokračoval po chodbe ďalej a prezeral ďalšie a ďalšie miestnosti. Všade boli temné kocky s telami.
Tok vzduchu silnel a chodba sa stále viac rozširovala. Nakoniec sa dostal do obrovskej miestnosti s veľmi vysokým stropom. Na jeho prekvapenie v strede miestnosti uvidel postavený úplne obyčajný zrub studne. Vedľa ležalo rozbité vedro. Cez celú plochu pretekal široký potok.
Po nahliadnutí do studne nebolo vidno žiadnu vodu – až pokiaľ dosiahlo svetlo baterky. Aj vedro vyzeralo skôr ako putňa na vyťahovanie hornín, nie vody.
Boris pokračoval proti prúdu vzduchu, chodba sa začala zužovať, na podlahe sa začali objavovať vetvičky a lístky stromov. Východ bol blízko. Nakoniec uvidel v diaľke svetlo, pretisol sa cez štrbinu a vyšiel na svetlo.
Oblasť Žiguli patrí medzi seizmicky veľmi stabilné oblasti. Práve toto mohlo slúžiť ako dôvod, prečo tam boli za dávnych čias vytvorené špeciálne úložné priestory, akési inkubátory. Ale čo sa hrôzy sú uložené v takýchto inkubátoroch? Civilizácia jašterov, či bojovníci terminátori pripravení na posledné zúčtovanie s nami? Existujú indície, že viac ako milión je ich uložených aj v podzemí Slovenska. Ako dávno sú tam tieto zárodky? Kedy príde čas ich prebudenia? Čkajú na príchod svojho veliteľa či pána? Odpoveď nepozná nik z nás.
Mať informáciu – poznanie – znamená byť už napoly pripravený. Každý sa rozhoduje aj je zodpovedný najmä sám za seba a svoju rodinu, ale slovo „zodpovednosť“ je naozaj kľúčové. Podľa všetkých indícií keď nastane hodina zlomu, tak váhanie bude rovné istej smrti. A ako budú takýmto tvorom čeliť naši dnešní veľkí chlapčekovia v krátkych nohaviciach, už „naložených“ teplákoch, v šľapkách či sandáloch? Nevadí – veď majú energetické nápoje, smartfóny a stály prehľad na Facebooku…
06.03.2017
