Od prvej časti nášho článku už ubehol určitý čas. Medzitým sa podstatne zmenila situácia v Sýrii – strategický bod Aleppo je úplne oslobodený. Ale došlo k opätovnému dobytiu starobylej Palmíry – čo síce bol taktický úspech ISIL-u, ale nedá sa porovnať so strategickým úspechom v Aleppo. Možno však hovoriť o „náhode“? Nuž, v žiadnom prípade. Spojenci – t.j. Američanmi vedená koalícia v Iraku – si urobili „prázdniny“. Verejne vyhlásili, že útok na Mosul bude pokračovať „po prázdninách“, teda až na jar. Inými slovami povedali, že ISIL môže odviesť všetky svoje jednotky z Iraku a použiť ich v Sýrii. Ale niet sa čomu diviť, Anglosasi proste iní nebudú. Naivný je iba ten, kto im verí.
Dňa 22.12.2016 sa v Moskve uskutočnilo slávnostné – každoročné – stretnutie príslušníkov vrcholového velenia ozbrojených síl RF s vrchným veliteľom armády – prezidentom V. Putinom. Na takomto stretnutí niet nič nezvyčajné – len nedávno na obdobnom stretnutí s armádou USA odchádzajúci americký prezident Obama verejne priznal, že ISIL vzniklo vďaka nesprávnej politike USA pri napadnutí Iraku. Inak však „o nič nejde“ – milión mŕtvych Iračanov a zverstvá ISIL predsa nikomu nevadia… v Obamovej vláde. Na moskovskom stretnutí tiež zaznelo niekoľko veľmi zaujímavých informácií. Napríklad minister obrany RF S. Šojgu uviedol, že vo Veľkej Británii prebiehajú vojenské cvičenia, kde namiesto potenciálneho protivníka NATO sú použité reálne ruské tanky a „zlí“ majú oblečenú uniformu ruskej armády. Pre mladšiu generáciu zopakujme, že niečo také NAPOSLEDY UROBIL HITLER… podobnosť čiste náhodná?
Keď už sme spomenuli Sýriu, tak ešte jeden „detail“. Tí, ktorí sledujú podrobnejšie vývoj vojenských operácií v Sýrii si určite spomenú na jeden z útokov amerického letectva na pozície sýrskej armády. Dve F-16 a dva A-10 zasadili štyri údery. Po takomto „priateľskom“ útoku – teda klasickej, koordinovanej leteckej príprave – „náhodou“ nasledoval pozemný útok ISIL na pozície sýrskej armády. Kto si myslí, že útok vojenskej jednotky – nehovoríme o jednom či dvoch vojakoch – ktorý nasleduje po leteckom údere je možné realizovať „iba tak“, náhodne, tak ten patrí do kategórie našich bratislavsko-amerických reportérov (v ďalšom B-A reportérov). Takúto rozprávku by nevymysleli ani naše staré mamy.
Informáciu oznámil oficiálne stály predstaviteľ Sýrie pri Bezpečnostnej rade OSN Bašar Džafari. Z Washingtonu prišlo „poľutovanie“, že cieľom útoku mali byť teroristi.
Problémom však je, že medzi 83 mŕtvymi (a okolo 100 ranenými) – zabitými americkými zbraňami – bolo aj niekoľko ruských vojakov – vojenských poradcov oficiálne akreditovaných v Sýrii. Americká koalícia – na osvieženie pamäti – nemá žiadny medzinárodný mandát na vojenské operácie v tretej krajine. Ak by táto – ani zďaleka nie prvá – vojenská operácia USA v prospech ISIL nebola potrestaná znamenalo by to, že USA a ich spojenci môžu skrátka robiť čo chcú a kde chcú. A to nemohlo tak ostať.
Tretí týždeň mesiaca september 2016 prišla teda nečakaná, ale rýchla odpoveď. Celý rad arabských médií oznámil, že lode ruskej vojenskej flotily pri brehoch Sýrie zasadili presné údery na cieľ, následkom ktorých bolo zničené koordinačné centrum Západných tajných služieb v Sýrii v Dejr Izze, teda lokalite v západnej časti provincie Aleppo. Pri útoku zahynulo niekoľko desiatok západných špecialistov, ktorí sa zaoberali plánovaním operácií proti sýrskym a ruským vojenským cieľom. Útok bol realizovaný 3 raketami Kaliber a medzi viac ako 30 mŕtvymi boli spravodajskí špecialisti z Izraela, USA, Veľkej Británie, Saudskej Arábie, Turecka, Kataru.
Pre Západných expertov bol úder zasadený ako keby spoza hory Saman priamo na ňu. Hlboko v útrobách hory Saman je množstvo prastarých a dobre ukrytých jaskýň, teda celý, zložitý jaskynný systém. A práve v týchto jaskyniach si urobili svoj pelech Západné spravodajské služby. Pred čím to chceli tak dobre ukryť svoj koordinačný štáb?
Nuž tak či onak, odpoveď stála za to. Ostane – keďže Washington oficiálne vyhlásil, že cieľom ich útoku mali byť teroristi, a chybný útok koordinoval zničený štáb – vlastne iba dostali možnosť napraviť svoju chybičku…
Toľko teda k udalostiam poslednej doby v Sýrii. Vykročme však ďalej aby sme pochopili, prečo dnes ruský prezident V. Putin môže priamo vyhlásiť, že ruská armáda je najsilnejšia na svete, čo prinieslo nervóznu americkú odpoveď, že veď najsilnejší sú predsa oni. Sila však nie je v rétorike, ale v reálnych technickým možnostiach.
V USA začali vývoj nových, vysoko efektívnych druhov zbraní. V prvom rade sa ich úsilie zameralo na hyperzvukové technológie. Vyvíjajú hyperzvukový bezpilotný GLIDER HTV-2 a manévrovateľný kozmoplán X-41, ktoré sú charakteristické použitím hyperzvukových, priamych, presných vzduchových reaktívnych motorov.
Kozmoplán X-41 je schopný niesť bojovú hlavicu o hmotnosti 450 kg. To umožňuje použiť nielen jadrové bojové hlavice, ale aj vákuové a protikrytové, ktoré sú schopné prejsť betónom protijadrových krytov, teda umožnia ničiť chránené veliteľské body protivníka.
Projekt Boeing X-51 bude schopný vyvíjať rýchlosť do 6 400 km/hod. Zatiaľ bol raz vyskúšaný vo vzduchu na letových skúškach v máji 2010. Odvtedy boli uskutočné 2 neúspešné štarty, ktoré sa skončili zničením Glideru.
Zariadenie sa odpája od lietadla a pomocou boostra na báze vojenskej balistickej rakety naberá rýchlosť samostatne. Po dosiahnutí 5 400 km/hod. sa spúšťa vzdušno-reaktívny pohon, ktorý urýchli X-51 na určenú rýchlosť.
Rusko muselo na takúto hrozbu adekvátne reagovať. Dnes sa však iba dokončuje nasadenie technológií, ktoré boli vyvinuté ešte za čias ZSSR, presnejšie do roku 1990. Ide o projekt X-90 projektu GALA. Iba pripomíname, že ruský projekt sa volá „CH-90“. Raketa po spustení z lietadla dosiahla rýchlosť 5 400 km/hod, čo je hranica hyperzvuku. Potom však prišli na scénu ruskí liberáli a smutne známe 90-te roky a Jeľcin projekt uzavrel.
Potom však JANES INFORMATION GROUP z USA priniesla informáciu o skúškach ruskej hyperzvukovej zbrane Ю-71 z februára 2015. Skúšobný štart bol vykonaný z polygónu Dombarovskij pod Orenburgom. Ide o nám už známy Projekt 4202.
Medzikontinentálny balistická raketa SARMAT bola umiestnená na hyperzvukový aparát Ю-71. Tento nový aparát je schopný dosiahnuť rýchlosť 11 000 km/hod a môže niesť klasickú alebo jadrovú bojovú hlavicu.
Pri týchto gigantických rýchlostiach však prístroj môže ešte aj samostatne manévrovať, t.j. nie je zasiahnuteľný žiadnymi, ani najmodernejšími prostriedkami protiraketovej obrany (PRO). Toto vyvolalo paniku už aj v amerických médiách.
Okrem už spomenutého The National Interest a mnohých ďalších zdrojov napríklad The Washington Times otvorene vyjadril, že americkej stratégii bleskového úderu vyrástol vážny konkurent. Denník napísal, že „skúšobné štarty z polygónu Dombarovskij vo februári 2015 svedčia o tom, že Rusko aktívne vyvíja hyperzvukové transportné prostriedky, ktoré by mohli zásadne zväčšiť strategické možnosti jeho raketových síl.“
Objavenie sa takýchto technológií však znamená, že je potrebné zabezpečiť aj zodpovedajúcu PRO, aby Rusko mohlo chrániť seba aj svojich spojencov. Efektivita takéhoto štítu umožní existenciu alebo neexistenciu krajiny v prípade útoku takouto zbraňou. Bokom stáť jednoducho nemožno…
Medzi ďalšie moderné technológie patria aj lasery. Napríklad laserové zameriavanie sa používa ako v Rusku tak aj v NATO. A tu znovu – ešte za čias ZSSR – bola vyvinutá laserová pištoľ, ktorá iba za pomoci bežnej batérie dokázala za použitia kapsule so špeciálnou zmesou generovať laserový lúč. Zbraň bola vyvinutá pre potreby kozmonautov.
K nasadeniu však nedošlo – bolo to veľmi skoro. Zbraň však bola úspešné odskúšaná a bola schopná prepáliť na krátku vzdialenosť dierku do skafandra.
Na vývoji účinnejšej laserovej zbrane pre kozmický priestor sa pracovalo ďalej. Keď bola z kozmodrómu Bajkonur odpálená kozmická verzia laserovej zbrane, tak to už bol pri moci Reaganov kamoš Gorbačov, ktorý vydal rozkaz ju zničiť – zhorela v atmosfére.
Technológia pokračovala v projekte SKYF (SKÝT). Bola odskúšaná verzia SKÝT-D, ktorá sa používala na báze lietadla IL-76 MD. Projekt mal kódový názov A-60.
Komplexný skúšobný laserový systém bol inštalovaný na vojenské plavidlo, ktoré dostalo názov DIXON. Najskôr v rámci delenia Sovietskej armády pripadlo Ukrajine a onedlho – v r. 1995 – bolo „výhodne“ predané do USA. A tak sa v USA objavila nová laserová zbraň. Dnes je však známe, že hoci sa Američania snažili „hlavolam“ naozaj riešiť, nakoniec pôvodné nedostatky sovietskeho projektu „preplávali“ aj do „americkej“ laserovej technológie systému LaWS. Zatiaľ reálne dokázali neveľa. Impozantne pomocou lasera zostrelili bezpilotné lietadlo a zničili motor gumového člna. Na nič vážnejšie sa zatiaľ neodhodlali…
O moderných ruských laserových systémoch nie je skoro nič známe – na rozdiel od amerických prezentácií. Vie sa iba to, že sú zatiaľ používané v leteckom variante. Jeden z takýchto projektov je priamym pokračovateľom projektu A-60. V roku 2009 bol pomocou tohto zariadenia zostrelený cvičný letiaci cieľ vo výške 15 km. Je známe aj to, že existujú laserové systémy, ktoré sa inštalujú na SU-25 a bojové vrtuľníky Mi-28. Umožňujú znefunkčniť elektronické vybavenie nepriateľských letiacich rakiet a tak ich eliminovať. Jestvuje aj laserový systém „Prezident S“, ktorý vrtuľníku umožní vytvárať lživé ciele pre rušenie nepriateľských rakiet.
Ďalšou oblasťou sú mobilné protilietadlové komplexy, ktoré sú považované za poslednú líniu obrany pred nepriateľským vzdušným útokom. Tieto systémy sprevádzajú vojská a ničia lietadlá, vrtuľníky, drony aj vysokopresné zbrane (Tomahawk).
Mobilný protivzdušný systém STRELA 10MB je zatiaľ vo výzbroji, ale už úspešne prešiel skúškami nový systém SOSNA. Jeho maximálny dostrel je 2x väčší – 10 km namiesto 5 km – aj zásoba munície je dvojnásobná. SOSNA zasahuje a ničí ciele letiace okolo aj priamym zásahom. Komplex je plne automatizovaný a v automatickom režime na cieľ navádza opticko-elektronický systém schopný zasahovať ciele za každého počasia. Bojový systém je univerzálny a môže byť inštalovaný na kolesovom podvozku, pásoch aj na vojenských plavidlách.
O systém už prejavili záujem aj v Indii.
Systém je porovnateľný so švédskym RBS-70 a švajčiarsko-americkým A-DAC. Konkurenti však majú kratší dostrel a menšiu zásobu rakiet. A-DAC je navyše nedostatočne automatizovaný a používa ľahšie narušiteľnú rádiolokačnú stanicu.
Ďalšou oblasťou je vyložene ruská špecialita, ktorá nemá – a ani nemôže mať – nikde na svete obdobu. Na jeseň r. 2013 МИТ (Moskovský Inštitút Teplotechniky) – ktorý okrem iného vyvinul balistické rakety Bulava, Topoľ aj Jars – začal vyvíjať novú verziu železničného raketového komplexu. Nový projekt dostal názov BARGUZIN a bude nasadený v armáde do r. 2020.
Ide na pohľad o obyčajný nákladný vlak, akých jazdia tisíce. V zostave má mraziarenské vagóny. Vo vlakovej zostave je však umiestnených 6 medzikontinentálnych balistických striel JARS s akčným rádiusom 10 000 km.
Vlaková sústava je vyrobená tak, že jej neublíži ani jadrový výbuch v blízkosti. Na satelitných snímkach sa bude javiť ako úplne obyčajný nákladný vlak, ktorý sa môže nachádzať kdekoľvek na obrovskom území Ruskej federácie a za krátky čas môže prekonať tisícky kilometrov. Je neustále v pohybe.
Zoznam nových vojenských technológií nemôže vynechať tankovú techniku. Tohtoročná vojenská prehliadka na Krásnom námestí v Moskve pri príležitosti víťazstva v Druhej svetovej vojne vyvolala na Západe panickú reakciu. Napríklad nemecký DER SPIEGEL. V ňom Hans Rüge, bývalý veliteľ štábneho plánovania MO NSR hovorí o nevyhnutnosti vybaviť tanky LAOPARD muníciou s uránovou vložkou. Dnešná nemecká tanková munícia nie je schopná preraziť ruský pancier. Takže Armata nebude bojovať s existujúcou nemeckou technikou, ale s tou, ktorá bude proti Armate ešte iba vyvinutá.
Armata váži 48 ton a vyvinie rýchlosť 90 km/hod. Nemecký Leopard váži 55 ton a vyvinie rýchlosť 72 km/hod. A americký Abrams je na tom ešte horšie – pri hmotnosti 70 ton vyvinie rýchlosť 64 km/hod.
Armata nie je iba nový tank, ale hlavne nová, univerzálna platforma, ktorá sa dá adaptovať pod každý zbraňový systém. Jej vybavenie umožňuje automatizovať mnohé procesy, ktoré predtým musela posádka robiť ručne – vrátane diaľkového ovládania stroja. Je pripravená aj na robotizáciu.
Nový Leopard chcú Francúzsko aj s Nemeckom vyvinúť do r. 2030. Tu nemožno vynechať komentár D. Rogozina, zástupcu predsedu vlády, ktorý má na starosti vojenské programy modernizácie ruskej armády: „Myslím, že Francúzom a Nemcom, alebo Američanom, alebo Izraelčanom, ktorí sa tiež hrdia svojimi tankami bude veľmi ťažko. Za prvé preto, že už dnes za nami zaostávajú 15-20 rokov. Za druhé preto, že aj keď nakoniec urobia niečo nové, tak my v tom čase už budeme mať niečo úplne iné“.
Po Druhej svetovej vojne postupne prestali na Západe venovať pozornosť vývoju pancierovej techniky. Zamerali sa na vývoj vysoko presných systémov, ktoré môžu používať v lokálnych vojnách. V súvislosti s nimi viedli reálne veľmi drahé zbrojné projekty, ktoré však slúžili hlavne na tunelovanie štátnych rozpočtov pre zbrojenie. Dokonca aj Nemci – ktorí sa kedysi mohli hrdiť svojou pancierovou technikou – majú dnes najmodernejší Leopard 2A7+, ktorý je však postavený na platforme vyvinutej v 60-tych rokoch minulého storočia. Hľa, čo napísal DIE WELT na túto tému:
„Nemecké tanky nemajú dostatočne efektívnu muníciu, ktorá by bola schopná preraziť technologicky pokročilejší pancier ruských líniových bojových strojov… od r. 2017 sa očakáva modernizácia tankovej munície s volfrámovou vložkou, ale tá bude vhodná iba pre Leopard 2A7, ktorých má Nemecko 20 kusov“.
A ruská armáda začína dostávať moderné Armaty T-14, ktorých v celkovom počte bude 2 000 kusov. Nuž, NATO potrebuje nové prostriedky nielen na vývoj nových tankov, ale aj na prostriedky protitankovej obrany. Tie staré sú proti Armate v podstate bezmocné. Nuž NATO – investuj… a my s nimi. Lákavé perspektívy. Západné médiá hovoria, že Armata značne predbehla západnú analogickú vojenskú techniku.
Ale prišla aj kritika Armaty. V podstate dosť neočakávane – od „priateľskej“ Číny, z firmy NORINCO. Výrobcu čínskej pancierovej techniky. Na svojej stránke porovnala Armatu so svojim tankom VT-4.
Číňania uviedli, že na dnešnom svetovom trhu pancierovej techniky ponúkajú nové modely iba Rusko a Čína. Čína predáva 3 rozdielne cenové subjekty VT-1, VT-2 a VT-4, zatiaľ čo Rusko iba T-90S. Tento – podľa nich – môže konkurovať iba modelu VT-1. Teda proti VT-4 možno postaviť iba Armatu.
Z čínskeho porovnania vychádza analogická úroveň automatizácie oboch tankov, ale údajne je inak v mnohých aspektoch VT-4 lepšia. Podľa nich nie je v Armate dobrý motor, lebo nezabezpečuje dostatočnú manévrovateľnosť, ťažšie sa chladí a jeho údržba je veľmi zložitá.
Podľa NORINCA má Armata problém aj s kľukovým hriadeľom, pretože počas príprav na slávnostný pochod sa v jednom tanku kľukovka zlomila. Problém je teda celkovo s prevodovou skriňou Armaty, zatiaľ čo VT-4 taký problém nikdy nemal. NORINCO tiež tvrdí, že VT-4 má lepší systém riadenia paľby, lebo zodpovedá „súčasným požiadavkám“.
Ak sa pozrieme na tieto rozdiely detailne hneď zistíme, že veci sa majú inak.
Číňania považujú za výhodu váhu svojho tanku – 52 ton. Je to samozrejme dobrá hodnota v porovnaní ťažším nemeckým Leopardom nehovoriac už o americkom Abramse. 48 tonová Armata je pre nich nedostihnuteľná.
Čínsky motor má 1 300 HP a dosiahne rýchlosť 70 km/hod. Ruský motor má však 1 500 HP a dosiahne rýchlosť 90 km/hod.
Oba tanky majú rovnaký kaliber dela, ale Armata má palubný priemer 45 výstrelov, VT-4 iba 38.
Keď už je reč o dele, tak všeobecne sa uznáva, že najlepšie delo má nemecký Leopard 2. Kaliber 120 mm L55. Armata má 125 mm delo 2A82-1M. Úsťová energia hlavne dela Armaty je 1,17 vyššia ako u Leopardu, pričom úroveň automatizácie je rovnaká.
Prítomnosť aktívnej pancierovej obrany T-14 je – aj podľa Číňanov – výhodou Armaty. No a čo sa týka „zlomeného“ kľukového hriadeľa na prípravách na Krásnom námestí – Armata odtiaľ nakoniec odišla po vlastnej osi. Ak by bol problém v zlomenej kľukovke, tak takéto niečo by proste nebolo možné.
Za všetko hovorí fakt, že o kúpu Armaty prejavila záujem nielen India, ale aj samotná čínska vláda. Ruská armáda je však prioritným zákazníkom pre ruský vojenský priemysel dneška. Kým nebude plne uspokojená požiadavka dodávky – 100% – pre armádu, nebude sa expedovať za hranice ani jediný kus. A potom už nebude treba nikomu nič dokazovať.
Podať aspoň základné informácie o rozsahu modernizácie ruskej armády a teda pochopiť, prečo sa Západ zľakol nie je vôbec krátka úloha. Preto príde ďalšie pokračovanie…
26.12.2016
