Na obrázku vidno bývalý závod ropnej spoločnosti CONOCO, ktorý slúži na ťažbu a spracovanie vyťaženej ropy v Sýrii. Závod bol znárodnený sýrskou vládou ešte za otca terajšieho prezidenta Assada. Tento závod bol pod kontrolou spojencov USA v sýrskej vojne – Kurdov, ktorí ho obsadili po bojovníkoch ISIL. Bol to jeden zo závodov, ktorý slúžil ISIL ako zdroj ropných príjmov – tu nelegálne ťažili ropu a vyvážali tak, že Američania to „nevedeli“ zastaviť. Kurdi – ako poslušní spojenci USA – ho síce ISIL odobrali, ale akurát tak sa zmenila hlavička „exportéra“.
Súkromná ruská vojenská organizácia VAGNER dostala rozkaz odobrať tento závod Kurdom a obsadiť ho. Kurdi však vyzvali na pomoc svojich „verných“ spoločníkov – americkú armádu. Takto došlo k tragédii. Američania vyslali letectvo – vrátane bojových vrtuľníkov – a tieto za noci a použitia vysokopresných zbraní zničili vojakov spoločnosti VAGNER. Hoci oficiálne ruské Ministerstvo zahraničných vecí hovorilo o malom počte obetí – všetky údaje boli pod 10 padlých – straty na životoch boli v skutočnosti ohromné. Pri americkom útoku zahynulo – podľa údajov tých, ktorí prežili a boli rýchlo dopravení do nemocníc v Rusku – niečo medzi 300 až 400 Rusov.
Nejde o vojenské zložky Ruskej armády, ale všetko boli bývalí vojaci ako aj takí, ktorí predtým slúžili na Donbase.
Na ruskej strane sa odohralo akosi veľa „prehmatov“. Niekto poslal vojakov do útoku ABSOLÚTNE bez akejkoľvek predchádzajúcej rozviedky – nebol realizovaný prieskum ani rádiový, ani družicový, žiadne drony – dokonca neboli použité ani zdroje agentúrnej rozviedky, hoci Američania monitorujú Rusov 24 hodín všetkými možnými kanálmi. Skrátka nič. U Slovanov sa často – a to treba zdôrazniť – prejavuje naivita Svedomia. Máme tendenciu predpokladať, že ak my konáme so Svedomím, tak že rovnako konajú aj tí druhí. To však neplatí u tých, ktorí Svedomie nemajú a je načase sa z tohto debilizmu prebrať. V tomto ohľade odporúčame Zápovede Svaroga – menovite č. 29.
Vojakov proste poslali do útoku – doslovne na jatky. Vojaci na nákladných automobiloch pri zásahu vysokotechnologickými zbraňami jednoducho nemali šancu prežiť. Ranených bolo veľmi málo…
Ťažko dnes povedať o čo tu išlo. Buď niekto v Ruskej armáde podcenil situáciu a jednoducho vydal rozkaz, alebo bol za tým úmysel – ťažko sa to dostane niekedy na verejnosť. V každom prípade vznikol precedens – Američania dávno útočia na ruské vojenské zložky, ale vždy doteraz na to používali tretiu stranu – kdejakých teroristov, povstalcov a všelikoho – len nie priamy, otvorený útok na ruské jednotky, aj keď nie priamo zložky Ruskej regulárnej armády. Ale stalo sa.
Ďalej teda nebolo na čo čakať a došlo – úplne logicky – k ruskej odvete. Od 24. februára sa pre Američanov v Sýrii začalo peklo. Vo Východnej Gute bolo k 25. marcu už zničených okolo 700 amerických žoldnierov z firiem ACADEMY a GREYSTONE. Ďalej bolo zabitých približne 150 britských inštruktorov z 22. pluku špeciálneho určenia SAS Veľkej Británie, okolo 100 vojenských inštruktorov 2. paradesantno-výsadkového pluku francúzskej cudzineckej légie zo základne Calvi na ostrove Korzika a minimálne 50 vojenských inštruktorov z Izraela.
Podľa niektorých dostupných údajov v tomto časovom úseku už boli v Gute dvakrát použité hyperzvukové KINDŽALY – v rámci prvého bojového krstu – a pri bombardovaní a ničení pozemných cieľov vrátane živej vojenskej sily boli nasadené už aj SU57. Možno povedať, že Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie zrovnali so zemou Východnú Gutu aj spolu s natovskými žoldniermi.
V dňoch 24.-25. februára sa Ministerstvo zahraničných vecí USA zúfalo snažilo dozvoniť do Moskvy, ale tam nikto nedvíhal telefón. Presne ako povedal 23.2. v Mníchove ruský minister zahraničných vecí Lavrov: „Čas na rozhovory uplynul, nastúpil čas odplaty“.
Skutočne nastal ten čas. Odteraz už nieto kde ustúpiť. Rusko nebude viac trpieť vystrájanie USA ani v Sýrii, ani nikde inde na svete. A čo sa týka Sýrie možno povedať, že boje v Gute sú už krutejšie ako v Stalingrade. Američania a Briti ich nezažili, Francúzi – a to je málo známe – áno. U nás je málo známym faktom, že v Druhej svetovej vojne bojovalo na strane nacistického Nemecka proti Sovietskemu Zväzu niečo medzi 900 tisíc až 1 miliónom Francúzov! A boli aj pod Stalingradom. Na druhej strane mali aj odboj – v ňom bojovalo do 120 tisíc Francúzov… v drvivej väčšine potomkovia Bielogvardejcov, ktorí v časoch boľševickej revolúcie utiekli do Francúzska. Tak či onak – ak v tomto čase ešte v Gute prebiehajú boje – jedno je isté. Odtiaľ už nevyjde živý ani jediný americký, britský, francúzsky či izraelský žoldnier. Zaslúžia si svoju odmenu.
Ak si dáte do súvislosti prejav Putina, v ktorom – 1. marca – oznámil čo môže Rusko v prípadne aktuálnej vojne s USA hneď nasadiť, ako aj následné varovanie náčelníka Generálneho štábu Ruskej armády Gerasimova, že všetko, čo bude vypálené proti sýrskej alebo ruskej armáde v Sýrii bude zostrelené, tak si ľahko poskladáte celú mozaiku. Varovanie Gerasimova sa dalo pochopiť aj tak, že budú zničené nielen lietadlá, ktoré by prípadne štartovali proti ruským silám z lietadlovej lode, ale aj samotné lietadlové lode.
Tu sa nám ponúka zaujímavá „matematika“. Americkí analytici dlhodobo vo všetkých štúdiách tvrdia, že Rusko nemôže poraziť svojimi zbraňami USA, pretože jednoducho neinvestuje toľko do zbrojenia ako USA. Nuž áno – a hneď môžeme dodať niekoľko čísel. Pentagon vydelil na operácie v Sýrii – samozrejme, že v skutočnosti proti Rusku – 65 miliárd dolárov. A celý vojenský rozpočet Ruska je 69 miliárd dolárov. Ale asymetria nie je silnou zložkou americkej logiky. Hyperzvukový Kindžal či Avangard môže zničiť americkú lietadlovú loď – tento fakt chtiac nechtiac už priznala aj americká armáda. Ale jedna lietadlová loď USA stojí od 5 do 10 miliárd dolárov – podľa toho ktorá. A cena jedného hyperzvukového „pozdravu“ ruskej armády sa pohybuje v rozmedzí 1 až 2 miliónov dolárov…
Každému, kto čo i len trochu používa rozum je jasné, že ak už otvorene proti sebe lokálne bojujú Anglosasi a Slovania, tak globálna horúca fáza už nemôže byť ďaleko. Slovenom a piatej kolóne nie je fakulta myslenia vlastná, a preto nedokážu vopred odhadnúť vývoj udalostí – ale to nič nemení na existujúcich faktoch. Oni budú vždy zotrvávať v predprogramovanej predstave, že „niekto“ to za nich vyrieši tak, aby „bolo dobre“.
Sú to práve bratislavskí parlamentní – môžeme povedať aj permanentní – politici, ktorí nás dostali do tejto situácie; ale my sme ich tam dobrovoľne zvolili. Robíme tak od prevratu a zároveň od toho istého prevratu sa situácia pre obyčajného človeka zhoršuje. Dokedy budeme hrať túto nízkoenergetickú hru? A vôbec, môže sa nízkočakrovej hry zúčastňovať intelektuálne vyspelý človek?
Sme na natovskej strane a zabávame sa cudzou hrou navrhnutou pre nás. Jeden premiér vyhlasoval, že „Slovensko sa rozvíja rovnomerne“, ale poslancom z Europarlamentu bez mihnutia oka oznámi, že „na Východe nič niet“. Musí to dobre vedieť, veď to je výsledok dlhodobého jeho smerového rozvoja celého Slovenska. Nový, veselý premiér pokračuje v kurze aj s ministrom drancovateľom slovenských lesov, kapitán Národného Slovenska síce vystúpil v ruskom parlamente, ale bez problémov organizuje základne NATO na Slovensku. Akému to Národu straní? Bude preto celkom zaujímavé vidieť, ako prebehnú nasledovné voľby. Prebudíme sa alebo zomrieme v spánku?
Prizrime sa lepšie, akých to máme mierumilovných spojencov. Koncom decembra minulého roku – na vianočnej návšteve v Nórsku – sa americký generál Robert Neller v prejave k 300 príslušníkom americkej námornej pechoty vyjadril, že sa im treba pripravovať na „big-ass fight“ proti Rusku. Generál Neller je hlavným veliteľom Námornej pechoty USA, ktorú tvorí cez 200 000 vojakov v stálej službe. Rovnako dodal, že ak by došlo k takémuto vývoju, tak „cez noc“ ich môže byť v Nórsku aj 3 000… Otvorene pripustil možnosť vojenského konfliktu medzi UISA a Ruskom. Nuž, naozaj mierumilovné plány nášho spojenca. Je radosť mať takýchto spojencov.
Experti predpokladajú, že medzi najpravdepodobnejšie ciele amerického útoku patrí Murmanská oblasť, Krym a Prímorská oblasť RF. Hovorca generála, Eric Dent neskôr v rozhovore pre Washington Post vyhlásil, že generál Neller – ako vrchný veliteľ Námornej pechoty USA – chcel iba takýmto názorným príkladom motivovať vojakov, aby sa naozaj zodpovedne pripravovali… Na margo môžeme dodať iba to, že takúto „motiváciu“ – konkrétnu a adresnú – používal naposledy Adolf Hitler.
Samozrejme, že išlo o pokus zahovoriť skutočnosť, ale – ako hovorili naši Predkovia – povedané slovo toporom nevyrúbeš. Pozrime sa teda v krátkosti na to, čo môže americká Námorná pechota reálne spôsobiť Ruskej armáde:
Početnosť príslušníkov americkej námornej pechoty predstavuje vyše 220 000 vojakov, ktorí môžu byť použitý na útok. Hlavná úderná zložka sú tri divízie, z ktorých každá má vo výzbroji 70 tankov Abrams M1A1, 180 samochodných a ťahaných húfnic, 208 obrnených transportérov a okolo 3 000 rôznych automobilov. Ešte jedna divízia o sile 50 000 vojakov môže byť v krátkej dobe sformovaná zo záložníkov. Letecký park námornej pechoty tvorí okolo 1 100 vrtuľníkov a lietadiel, medzi ktorými je aj najnovšia stíhačka F35B. V krízových situáciách formujú expedičné korpusy a brigády, ktoré čo do podstaty dokážu bojovať úplne samostatne. Ich autonómnosť bojovať dosahuje 60 dní.
Najväčšie vojnové konflikty po Druhej svetovej vojne, v ktorých sa zúčastnila Námorná pechota USA boli Kórea a Vietnam. Ďalej to boli operácie NATO v Iraku, Afganistane a Juhoslávii. Ale napriek všetkému, tým najpravdepodobnejším potenciálnym nepriateľom americkej Námornej pechoty od čias Druhej svetovej vojny vždy bolo a ostáva Rusko.
Námorná pechota USA – ako súčasť americkej armády – samozrejme predstavuje naozaj vážnu hrozbu. V prípade vojenského konfliktu bude americká Námorná pechota prioritne nadsadená na Severe Ruska. Ich cieľom bude obsadenie ruských ponorkových základní v Murmanskej oblasti. Na Juhu dôjde k pokusu o výsadok na Kryme a na Ďalekom Východe to najpravdepodobnejšie bude Kamčatka, kde je tiež základňa ruských strategických ponoriek.
Ozbrojené sily Ruskej federácie však aktívne nacvičujú taktiku protivýsadkových operácií. Hlavnou zložkou úspechu takéhoto druhu bojovej operácie je zabránenie tomu, aby protivník získal prevahu vo vzduchu a zároveň zasadzovať efektívne údery výsadkárom a silám podpory výsadku na otvorenom mori. Nacvičujú sa údery proti výsadkovým plavidlám aj výsadku priamo na morskom brehu. Z odborne vojenského pohľadu sú výsadkové jednotky snažiace sa vylodiť na pobrežie klasickým a zraniteľným cieľom.
Zostava námorných a obojživelných plavidiel bojovej techniky používaných pri výsadku americkej námornej pechoty môže dosahovať aj viac ako 50 vojenských plavidiel. A toto v podstate úplne vylučuje faktor momentu prekvapenia a zároveň dáva priestor na prípravu obrany pobrežia.
Jedna z najväčších hrozieb pre výsadok sú pobrežné raketové a delostrelecké komplexy, ktoré sú v poslednej dobe aktívne dodávané do výzbroje Vojenského námorníctva Ruska.
Medzi takéto komplexy patrí pobrežný raketový komplex BAL, ktorý je schopný zasahovať ciele do 260 km od pobrežia. Pritom je schopný vyhľadávať ciele v pasívnom režime, t.j. dokáže ich identifikovať skryte, nedetekovateľne. Salva takéhoto systému môže pozostávať z 32 rakiet.
Ďalším nepríjemným prekvapením pre výsadok bude napríklad samohybný, 133 mm delostrelecký komplex BEREG, ktorý je schopný ničiť hladinové ciele, vrátane rýchlych plavidiel na vzdialenosť do 22 km. Dokáže strieľať rýchlosťou 12 výstrelov za minútu. Zároveň môže potápať nepriateľské lode v autonómnom režime, korekciu streľby realizuje vlastný systém riadenia streľby.
Výsadok americkej Námornej pechoty nebude víkendovou párty – ak sa im predtým podarí vyhnúť ponorkám a lodiam vojenského námorníctva Ruska.
Pokiaľ Rusko má schopnosť viesť takéto operácie je veľmi málo pravdepodobné, že Američania sa odvážia na útok. Výsadkové operácie sú v prvom rade bojové operácie flotíl vojenského námorníctva. Rusko má v Barentsovom mori dostatok ponoriek aj hladinových plavidiel.
Ak by sme nebrali do úvahy stav americkej vojenskej techniky – známy je najmä prípad problémov so stíhačkou F35 – tak v americkej armáde narástol problém s ľudskou silou. Hlavným problém je kvalita americkej živej sily vrátane kvalít veliteľského zboru. Ľudia nechcú slúžiť v armáde, ba dokonca to ani nevedia. Americký národ sa mení na národ, ktorého zdravotný stav proste neumožňuje regrutovať do armády potrebný počet zdravých ľudí. Plán armádnej obnovy USA prezidenta Trumpa predpokladá, že do roku 2023 stúpne počet amerických vojakov v aktívnej službe o 56 000 ľudí. Ale tento ambiciózny program americkej armády začal krívať ešte pred začiatkom svojej realizácie. Príčinou je znižujúci sa počet mladých Američanov vhodných pre vojenskú službu. Dnes generáli Pentagonu s problémami zabezpečujú regrutovanie dokonca minimálneho počtu nových brancov, ktorí sú nevyhnutne potrební na udržanie terajšieho počtu slúžiacich v americkej armáde. Podľa oficiálnych údajov americkej armády pre rok 2018 je vhodných sotva štvrtina existujúcich brancov. Tri štvrtiny obyvateľov USA vo veku od 17 do 24 rokov nemôže vstúpiť do radov americkej armády kvôli obezite, chronickým chorobám, kriminálnej minulosti či nedostatku vzdelania. Pentagon jednoducho nevie ako sa vyrovnať s neschopnosťou navýšiť stav armády o desiatky tisíc nových tankistov, námorníkov, pilotov a ďalších špecialistov.
Najväčším problémom je epidémia obezity, ktorá doslovne kosí rady amerických brancov.
Hneď za tým je menovaný stav vzdelania americkej mládeže. Pre službu v americkej armáde je vyžadovaná maturita, ale mladí Američania sa už nechcú učiť.
Federálna štatistika ukazuje, že strednú školu končí iba niečo okolo 80% učiacich sa. Špecialisti sa obávajú, že tieto údaje nie sú kompletné a pravdepodobne ešte aj nadsadené. Ďalším problémom je kriminalita a drogy u mládeže. Každý desiaty Američan nemôže nastúpiť na vojenskú službu kvôli svojej kriminálnej minulosti.
Jeden zo spoluautorov správy o nadchádzajúcom probléme americkej bezpečnosti, generál Thomas Spoehr s horkosťou priznáva:
„Všetci máme v hlave predstavu tvrdého amerického chlapíka, známeho tyrana, ktorý je schopný všetkého. Ale tento obraz už viac nezodpovedá realite. Za posledných 10-15 rokov vyletelo do výšin percento Američanov, ktorí trpia obezitou. Rastie aj množstvo astmatikov. Nezadržateľne sa znižuje počet tých, ktorí ukončia školu a v niektorých veľkých mestách je to už doslovne katastrofa. Ani kriminalita nikde nezmizla. Musíme si priznať ten fakt, že naša situácia sa nezlepšuje, ale zhoršuje.“
Sú aj takí, ktorí navrhujú riešiť tieto problémy tak, že znížia požiadavky na nových brancov. Ale podľa mnohých expertov takýto krok môže definitívne podkopať národnú bezpečnosť USA. Generál T. Spoehr tento návrh okomentoval takto:
„Už sme aj tak znížili štandardy a prijali viac ako obyčajne takých ľudí, ktorí mali v minulosti problémy s porušovaním zákonov. Zaplatili sme za to vysokú cenu. Oni nakoniec porušujú disciplínu a opúšťajú svoje jednotky oveľa častejšie ako obyčajní vojaci. A nedodržiavať štandardy – to je to posledné…“
V skutočnosti výsledkom tohto zníženia štandardov je aj fakt, že z tých ľudí, ktorí sú dnes v aktívnej službe americkej armády je 11% zo zdravotných dôvodov neschopných bojovať. V číselnom vyjadrení to je okolo 235 000 ľudí. Predstavitelia Pentagonu už vyhlásili, že plánujú očistiť americkú armádu od takého „balastu“.
Otázkou je, či Pentagonom vysnené očistenie armády od obezity, očividných zločincov či invalidov bude také jednoduché. V poslednej dobe sa k nim totiž pridali oveľa ostrejšie témy – homosexuáli, lesbičky, transcendentní – ktorí doteraz už slúžia v americkej armáde spolu s ostatnými vojakmi. Toto všetko dodáva americkej armáde svoje čaro… stačí si pozrieť niekoľko fotografií na internete.
A táto armáda chce napadnúť Rusko – okrem iného samozrejme aj Čínu – a poraziť ich.
Tí, ktorí rozmýšľajú si poľahky zrátajú vyhliadky budúcej vojny pre NATO. Nuž ale my sme v NATO… teda spojenci USA.
Nezaškodí si ešte raz uvedomiť o čom sme písali na začiatku článku. Ak boje v Sýrii došli do takéhoto štádia, aká je šanca, že všetko do čoho to – skôr alebo neskôr – vyústi sa „samo“ prevalí len tak okolo nás?
02.04.2018
