POSOLSTVO SVETLA 2

25. septembra 2017 | ARCHÍV (NOC SVAROGA), HĽADANIE, OBRAZY SVETA

Akosi sme si zvykli, že všetko vo svete prebieha nejako samo od seba a že aj v Prírode sú procesy od nás nezávislé a samostatné. Napriek tomu vedome pripúšťame aj akýsi vplyv evolúcie. Nadišiel však čas posudzovať faktor jestvovania z nových, presnejšie staronových pozícií. Máme tým na mysli skutočnosť, že vo Svete niet nič náhodného, a už vôbec nič nevzniká len tak samo od seba.

Akýkoľvek vývoj je systematický a cieľavedomý a vopred naplánovaný oveľa vyššou formou Rozumu, než akou disponuje človek.

prvej časti tohto cyklu sme už hovorili o Božej Hierarchii. V tomto pokračovaní sa pokúsime priblížiť základné pozície, na ktorých je z pohľadu Vyšných Bohov – teda z pohľadu Vyšších kozmických Systémov – postavená existencia ľudskej spoločnosti. V tejto spojitosti si budeme môcť priblížiť, čo prebiehalo s ľudstvom posledných 100 rokov.

Existuje Vyšší kozmický Systém – budeme používať dnešnej dobe pochopiteľnejšiu terminológiu – teda Hierarchia, ktorá sa zaoberá zostavovaním programov pre jednotlivých ľudí aj spoločnosti ako celku. Môžeme ich prirovnať – čo do princípu, nie možností – k dnešným programátorom. Ide nám o použitie védického princípu vzájomnej súvislosti (ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok), ktorým môžeme pochopiť podstatu toho, čo si nedokážeme ani predstaviť na princípe analógie. Títo programátori píšu scenáre jednotlivých osudov aj spoločnosti, ktoré sú medzi sebou vzájomne prepojené.

Tí, ktorí nám podávajú predpovede o budúcnosti – proroci štýlu Nostaradama – majú špeciálnu schopnosť nadviazať spojenie s jemnohmotným svetom, teda spojiť sa s týmto kozmickým Systémom – nemýľme si ho s Matrixom – ktorý pozná všetky programy. Vyšní (Bohovia) im takto odhaľujú niektoré udalosti budúcnosti, a to zo špecifických dôvodov. Preto, aby sa prebudilo vedomie človeka a bolo prinútené pohliadnuť do diaľky za svoj vlastný svet tak, aby sa nezacyklovalo na vlastnom rádiuse ponímania z pozemského pohľadu.

Po všetky veky našej Kultúry jestvovali vedmy či znachari, ale v 20. storočí – najmä koncom 80-tych rokov – sa z akéhosi dôvodu objavilo množstvo extrasenzibilných ľudí. Pretože náhody neexistujú a všetko sa vopred programuje ostáva nám pochopiť, čo tým Vyšní chceli povedať? Aké poslanie mali?

Treba nám pochopiť, že celé 20. storočie už prebiehalo v znamení príprav na príchod Stvoriteľa na Zem. Principiálne ide o priblíženie sa Stvoriteľa k pozemskej úrovni jestvovania, teda o spustenie Vysokých energií a nových informácií na Zem. Nových informácií, ktoré zodpovedajú už nasledujúcej etape vývoja Zeme. Preto vopred vysielaní posli postupne prinášali na Zem nové Božie Slovo určené celému človečenstvu vo forme „príručky“ pre nasledujúcich dvetisíc rokov.

Vyslanci Vyšných nemajú ľahkú úlohu. Môžeme si ju predstaviť ako zostúpenie z raja do pekla, pretože oni nie sú čo sa týka chovania sa takí ako ľudia, ktorí ich obklopujú. Bolo však potrebné, aby si osvojili pojmy a vzťahy súčasnej spoločnosti a ohodnotili detaily chovania sa ľudí rôznych úrovní vývoja. Takto stanovili, aké poznatky je potrebné poskytnúť súčasnému človeku, aby sa urýchlila púť jeho zdokonaľovania v podmienkach nastupujúcej periódy vývoja. Prebiehalo dlhodobé testovanie ľudí. Bolo nevyhnutné presne stanoviť druh informácie na Zemi už prítomnej, jej vplyv na súčasnú spoločnosť, na psychiku človeka. Už vopred bola uskutočnená previerka ľudí na vieru v Boha za neprítomnosti Viery a obmedzenia náboženstva. Preto boli na krátke obdobie – z pohľadu dejín – vyňaté z medziľudských vzťahov.

Akonáhle bol experiment s Vierou zakončený, nastúpila nevyhnutnosť znovu ju prinavrátiť vrátane jej projekcií ako náboženstva a viery v nadprirodzeno. Človek musí vedieť, že Vyšní existujú a že Zem je nimi riadená. Pretože však človek najlepšie prijíma mimozmyslové pôsobenie (hovorovo nazývané zázrak) skrz vlastné vyzdravenie, bolo potrebné množstvo extrasenzibilov, t.j. ľudí, ktorí sú inak energeticky vyzbrojení a schopní viesť skrz seba špecifické druhy energií, ktoré dokážu vyliečiť človeka.

Prečo boli potrební? Pretože ľudstvo také, ako ho poznáme dnes zavŕša svoje jestvovanie. Nastúpila nevyhnutnosť, aby čo najviac ľudí obsiahlo novú energiu, ktorá sa spúšťa skrz senzibilov. Takto je možnosť, aby čo najviac Duší bolo prevedených na vyššiu Úroveň. Paralelne prebiehalo aj odovzdávanie – skrz senzibilov – novej energii Zemi, pretože aj ona ju takto dostáva zhora.

Okrem toho bolo potrebné aktivovať aj samostatný kanál „Medicínskeho energetického Systému“. V bývalom ZSSR ho aktivoval Kašpirovský. Cez televízne vysielanie pootváral „plomby“ na energetických kanáloch nie jedného človeka, ale množstva ľudí. Takto začala na Zem zostupovať mohutná energia, ktorá skrze televízne vysielanie prechádzala na každého, kto prejavil záujem. Následkom toho sa objavilo množstvo senzibilov a začalo sa prejavovať množstvo liečiteľov/celiteľov. Po tom, ako boli títo ľudia identifikovaní Nebeským Systémom, boli u nich aktivované ich programy, čo viedlo k tomu, že zmenili svoj spôsob života a oddelili sa od celkovej masy ľudí. Niekto začal liečiť, iný začal predpovedať, alebo proste pomáhať iným ľuďom normalizovať životné situácie.

A práve tento moment – zapnutie nového variantu v programe – je veľmi dôležitý. Ľudia sa začínajú inak chovať, čo však u väčšiny ostatných vyvoláva totálne nepochopenie a nedôveru. Tento účinok – keď Vysoká energia „zapne“ samostatný interný program – by mal byť známy už väčšine našich čitateľov. Zapnutie však znamená oddelenie sa od stáda, aktivuje sa funkcia programu, ktorú sme dostali pred narodením. Ak nenastúpi reakcia na nové, Vysoké energie, ide o zlyhanie individuálnej karmickej úlohy. A to je už osudový problém… so všetkými dôsledkami. A prebudený človek Svetla sa už nemôže chovať inak, nemôže nereagovať.

Tento variant – Svetlá Púť – sa však zapína výlučne po tom, ako človek vedome realizuje výber v nejakej situácii, preto nejde o ROBOTIZÁCIU. Túto Púť si vyberá skrz uvedomenie si nejakých životných momentov, skrz dotiahnutie novej Istiny.

Tu len zopakujme, čo sme už napísali – napríklad v súvislosti s dnes populárnym fenoménom piatej dimenzie. Dosiahnutie zlomového – rozhodujúceho – bodu neznamená, že všetci prejdú na vyššiu úroveň len tak, automaticky ako ovečky či bioroboti, bez vlastnej snahy. Inak by totiž celá Stavba Vesmíru, Evolúcia, Duchový Vývoj – samotný Stvoriteľ – nemali žiaden význam.

Zlomové body vo vývoji ľudstva boli už predmetom mnohých predpovedí. O proroctvách a ich plnení či neplnení sme už hovorili, predsa si však v súvislosti s otázkou zväčšenia katakliziem na Zemi niečo povedzme. Niektoré z predpovedaných už prebehli, iné ešte môžu prebehnúť. Ale treba vedieť, že ak čokoľvek bolo v minulosti predpovedané, to ešte neznamená, že to nevyhnutne musí prebehnúť. Ak je predpovedaná nejaká udalosť znamená to hlavne to, že človek dostáva výstrahu, aby sa zamyslel nad následkom svojich činov v budúcnosti, pretože tie môžu priviesť k tomu výsledku. Do akého torzného poľa „obalíme“ svoju myseľ, také aj začne priťahovať. Tu platia aj védické Múdrosti ako: „Chceš mier chystaj sa na vojnu“ alebo „Na smrť sa chystaj, ale pole zasej“.

V súčasnom období na Zemi dochádza k mnohým kataklizmám, pričom všetky sú spojené s chovaním sa ľudí. Je to trest za nesprávne vybratú cestu vývoja. Každé prestavenie tváre Zeme sa vykonáva plánovane a podľa programu, ktorý bol vypracovaný Vyšnými. Program vždy obsahuje niekoľko variantov premien, pričom každý z nich je spojený s činnosťou človeka.

Ak si človek vyberá správnu cestu vývoja – a to je výlučne vtedy, ak ide o Duchovné zdokonaľovanie – tak všetky zmeny a premeny na Zemi prebiehajú bez katakliziem a obetí. S človekom sa zaobchádza ako s dobre prospievajúcim žiakom. A Duchovnosť sama človeku napovie správny výber, teda správne vyvrcholenie dejov.

Ak je človek nízkej Duchovnej úrovne, tak si bude vyberať púte ukájania svojich túžob a zvádzania. Ale takto sa on sám pred Vyšnými Učiteľmi predstaví ako nedbalý žiak. Aby pochopil, že takáto cesta nie je správna, tak do nesprávne vybratého variantu sú zapracované tresty. Preto to, že ľudstvo je vystavované kataklizmám znamená, že vykonalo nesprávne rozhodnutie.

Človek vždy sám vyberá, či nastúpia živelné pohromy alebo nie. Program vývoja vždy dáva človeku možnosť realizovať výber v správnom smere.

Ale aby sme pochopili tie ciele, ktoré stanovili Vyšní Učitelia pred človečenstvom, a aby sme zároveň pochopili, v čom sa človek pri výbere rozhodnutia pomýlil, priblížme si v skratke obzor tých udalostí, ktoré prebehli v 20. storočí.

V spojitosti s prechodom Zeme na novú úroveň aj človečenstvo prešlo na vyšší stupeň zdokonaľovania. Predchádzajúci cyklus vývoja bol ukončený, a preto Stvoriteľ potreboval ľuďom na Zemi odovzdať nové poznanie, NOVÉ KONY, ktoré formulujú nový model chovania sa človeka.

Ale vtlačiť úplne nové do starého je veľmi zložité a vždy to je sprevádzané zničením starého. Preto kvôli prijatiu nových Konov Stavby Sveta bolo potrebné obnoviť Vieru človeka v Stvoriteľa a jestvovanie Vyšných – o čom sme už hovorili. Zároveň však bolo potrebné overiť stupeň Duchovnosti človeka, preto sa začalo testovanie človeka skrz priame kontakty, skrz prijímanie novej informácie, skrz situácie a mnohé ďalšie spôsoby. Ukázalo sa, že človek ja zacyklovaný sám do seba, do osobných výhod – stal sa egoistom. A to nie je spôsob ako bojovať o svoju existenciu, ale doslovne porucha v psychike.

Prečo sa objavovali divy: lietajúce taniere, stretnutia s mimozemšťanmi, Domoví duchovia a ďalšie nevedomé sily? Prečo sa za 10 rokov reanimovala Viera a náboženstvá?

Vyšní Učitelia začiatkom nášho veku vykonali experiment v ktorom išlo o overenie ako pevne je v našich Dušiach uchytené to, čo nazývame Viera v Stvoriteľa. Overenie bolo nevyhnutné v spojitosti s tým, že skupina Duší, ktorá bola vypustená pred dvetisíc rokmi mala úlohu nadobudnúť určité konkrétne vlastnosti. Človek mal veriť v existenciu Vyšných bez ohľadu na to, či mu to niekto pripomína alebo nie, či sa bojí trestu alebo nie.

Preto bola najskôr umelo odobraná Viera a v časoch boľševickej revolúcie v Rusku aj náboženstvo. Ak človek má Vieru, tak sa nemôže poddať klamu a prehrať. Úpadok našej Kultúry a triumf náboženstva ukázal, že Viera nebola uchránená. Neskôr aj náboženstvo prebralo určité aspekty Viery – veď náboženstvo je projekciou Viery do daného času, priestoru a podmienok. Nie všetci kresťania majú program násilného šírenia svojej viery formou križiackych výprav. A väčšina z nich nemá ani poňatia komu v skutočnosti slúži.

Najskôr v Rusku a následne aj v blízkych národoch – toto majme na pamäti – došlo k náhrade vo forme vedúcej role Komunistickej strany. Bez odvolávania sa na strašenie Vyššími silami jednoducho Komunistický svetonázor orientoval človeka na vyššie mravné kvality: vlastenectvo, bratstvo, starostlivosť o výchovu mladého pokolenia, o starých a pod. Obdobie vyše sedemdesiat rokov umožnilo orientovanie človeka v duchovnej oblasti na vysoké ciele: bolo dosiahnuté veľké bratstvo všetkých národov, všetko (aj národné parky) zahrňujúca láska, bolo dosiahnuté milosrdenstvo nie v individuálnej, ale masovej rovine. Spojenie ľudí rôznych národov cieľavedome nasmerovalo moc jednotlivcov do moci krajiny a bloku, čo umožnilo vytvorenie ohromného priemyselného potenciálu, dosiahnutie vysokých technológií, vstúpiť do Kozmosu a mnoho ďalších pre ľudstvo našej doby prelomových projektov.

Ale technické a technologické úspechy predbehli Duchovný vývoj človeka, preto veľmi skoro došlo k skresľovaniu najlepších myšlienok, čo pôsobilo ako príčina deštrukcie a priviedlo celý náš blok k nerovnováhe a stagnácii. Neznalosť Konov Duchovného vývoja zapôsobila ako brzda pre celú spoločnosť. Vyšní Učitelia zosielali jednu ideu za druhou, ale ich podstata bola buď skresľovaná alebo ľuďmi zmenená na protichodnú. Napríklad heslo o rovnosti spôsobilo parazitizmus vo všetkých vrstvách obyvateľstva.

Aktuálna verzia ľudstva zavŕšala svoju existenciu. Nastal čas zozbierania Duší. Vo Vesmíre je všetko tak previazané jedno s druhým, že jedny procesy nemožno oddeliť od druhých. Preto prechod Zeme na novú úroveň vyžadoval, aby aj obyvateľstvo prítomné na nej bolo na vysokej Duchovnej úrovni. Človek je totiž vodičom kozmických energií na Zemi. Ak je úroveň vodivosti nízka – hovoríme o našej vodivosti – tak prebehne transformácia na nízke energie čo by znamenalo, že Zem nemôže postúpiť vyššie, nahor vo vývoji. Ak je však vodivosť vysoká, tak môže dôjsť k úspešnej spolupráci v oblasti Duchovného zdokonaľovania. Toto je najjednoduchšie vyjadrenie našej vzájomnosti.

Akýkoľvek vývoj má svoje termíny, ale ak sa do nich niekto nezmestí, tak je zavrátený nazad nie na jeden či niekoľko životov, ale na tisícky rokov. A to ešte môže byť rád, ak nebude rozkódovaný. To sú epochálne kozmické cykly. Sú priamo prepojené so všeobecným pohybom Duší nahor po stupňoch Hierarchie. A tak tie Duše, ktoré kvalitatívne nespadajú do stupňa vývoja v danom cykle NEPREJDÚ FILTROM.

Obdobie socializmu trvalo v Rusku cca 70 rokov, u nás cca 40 rokov a vo vývoji spoločnosti zohralo kľúčovú rolu. Táto perióda pomohla pripraviť kvalitatívnu zostavu Duší, t.j. určiť, aké Duše sú schopné viesť život na vysokej mravnej a Duchovnej úrovni ale už nie zo strachu pred Bohom a posledným súdom, ani nie kvôli snahe získať zásluhy a ocenenie od spoločnosti, ale výlučne vďaka svojej vysokej vnútornej podstate.

Napriek tomu bolo po období bezveria potrebné vykonať kontrolnú previerku Duší na vieru ako takú. Nešlo iba o Vieru v Stvoriteľa, ale aj v existenciu Vyšších Síl a správne ponímanie novôt. Všetko spolu charakterizovalo stupeň vývoja človeka.

Druhou úlohou, ktorá bola plnená v prechodovom období bolo pripraviť ľudí na prijatie nových Konov vývoja človečenstva.

Práve preto sa r. 1989 začal zosilnený tlak na obnovenie Viery. Od desiatich Prikázaní bolo potrebné prejsť k stotridsiatim Konom Stavby Sveta, pretože čím vyššie sa osobnosť dvíha, tým viac sa od nej očakáva. Keď sa však už zdalo, že ľudia sú pripravení prijať nové, nastúpila opačná reakcia. Ľudia sa začali odtrhávať od toho hlavného, kvôli čomu bola celá prípravná práca vykonaná. A to svedčilo o tom, že psychika ľudí má silnú poruchu, kaz. Svedčilo to o existencii veľkého percenta nepodarkových Duší.

Namiesto Duchovného smerovania začal človek uprednostňovať materiálne blahá. Práve na ne začal prevádzať všetko, a to sa stalo príčinou poruchy. Človek začal prijímať všetko poznanie výlučne s cieľom dosiahnuť výhody pre seba v materiálnej oblasti: výhody pri vyliečení sa, výhody v činoch, v láske a pod. Človek všetko oživené ezoterické poznanie – MÁGIU – obrátil na službu nie Duchovnému vývoju, ale svojmu egoizmu, na riešenie plytkých, osobných problémov a v ďalšom vývoji zastal.

Navyše okrem veľkej a hlbokej Viery v reálneho Stvoriteľa nastúpilo skutočné neverectvo, ktoré sa prejavilo v mravnom úpadku spoločnosti, v jej degradácii. Viera v Boha skončila akonáhle človek pochopil, že od Neho nedostane nijaký materiálny prospech, a teda že si ho musí zabezpečiť pre seba sám. Dokonca pre tých, ktorí materiálne ohromne zbohatli na úkor mravných narušení prestalo byť zaujímavé, aby Boh vôbec existoval.

Nízke vedomie takýchto ľudí nedokáže spojiť dokopy zákonitosti, ktoré existujú medzi bezduchovnosťou a kataklizmami. Spojenie tu však je veľmi prosté – všetko bezduché a nízke podlieha likvidácii, pretože nezodpovedá normatívom kozmického vývoja. Je to nepodarok. A práve to sa robí kataklizmami a živelnými pohromami. Stačí si spomenúť, koľko sa len v poslednom desaťročí odohralo povodní (u nás najmä vďaka bezohľadne a barbarsky povytínaným lesom), požiarov, zemetrasení, snežných kalamít.

Ľudia však úporne nechcú chápať čo sa deje. A Vyšní sa nástojčivo pokúšajú pritiahnuť na seba pozornosť, ukázať, že ONI existujú a riadia situácie, ukázať, že všetko, čo sa odohráva je trest, odplata za bezduchosť, za vykonané nesprávne rozhodnutia v prospech priorít materiálnych ziskov. Človek však už nie je schopný si spojiť ani takéto elementárne fakty. Program vývoja obsahuje v sebe aj cestu trestov, ak sa človek dopúšťa nesprávneho výberu priorít v situáciách. Vyzerá to tak, že už sa stalo…

Posledných desať rokov nedošlo k prechodu ľudstva na Púť Duchovného vývoja, takže v zmysle predpovedí môže koncom druhého desaťročia – práve v ňom žijeme – dôjsť k mohutnému úderu z Kozmosu. V proroctve sa úmyselne nehovorí o aký druh úderu pôjde. Ak ani toto nepomôže, tak do dvesto rokov môže dôjsť k likvidácii ľudstva na Zemi, pretože do Kozmosu vyžaruje negatívnu, znečistenú energiu. Veď aj my likvidujeme postrekmi škodcov na poliach… teda nič nového pod Slnkom.

Treba povedať, že človekom sa zaoberajú výlučne Hierarchické Systémy – teda správcovia Zeme. Kozmické Systémy jestvujú za hranicami Hierarchie Stvoriteľa, ale na Zemi sa objavujú výlučne na základe Jeho povolenia.

Potrebujeme si ešte vyjasniť také pojmy ako BOH a DIABOL, pretože sa zmenili na akési ireálne, fantastické kategórie, ktoré absolútne nezodpovedajú skutočnej podstate tých Vysokých Bytostí, ktoré sa pod týmito menami rozumejú. Niektorí si dokonca myslia, že ich podstatu zmení počet lajkov na Facebooku…

V termínoch našich pojmov by sme ich mohli chápať ako kategórie prezident a minister obrany nejakej krajiny. Prezident je kladný, pretože sa zasadzuje o prekvitanie a jednotu celej krajiny (nemýľte si tento všeobecný príklad so slovenskou realitou). Druhý je záporný, pretože kvôli obrane tej istej krajiny musí realizovať vojenské operácie a vyvíjať prostriedky na zabíjanie, niekedy dokonca vysielať armádu aby zabíjala s cieľom dosiahnutia nejakých politických alebo ekonomických cieľov. Každý plní svoju funkciu, ale obe pôsobia pre jeden cieľ – zabezpečiť normálnu existenciu krajiny.

Analogicky Boh (Kladná Hierarchia) a Diabol (Záporná Hierarchia). Ide o dve vysoko intelektuálne Bytosti, ktoré spolu pracujú na jednom cieli, pričom jedna bez druhej nie sú schopné existovať. Jeden pracuje na prekvitaní Hierarchie, druhý ničí všetko, čo toto prekvitanie ohrozuje. Kvôli tomu si vypracoval kruté metódy previerok kvality Duší. Preto aj v oblasti a chápaní Vyšných Osobností je potrebné zanechať zastaralé pojmy a vidieť v nich absolútne reálne Bytosti.

V tejto súvislosti len opakujme odporúčanie diela Majster a Margaréta od Bulgakova. Je to síce umelecký opis – realita je samozrejme iná – ale ukazuje najmä Diabla v principiálne správnom Obraze. Ale o týchto veciach si povieme v ďalších dieloch cyklu.

07.09.2017

NAŠI PARTNERI: