Či sa nám to páči alebo nie, vziať, odobrať niekomu niečo, teda privlastniť si čokoľvek, čo patrí inému človeku je zlodejstvo. Tu však patrí nie iba ukradnutie konkrétnej, materiálnej veci, peňazí, cenností a pod., tu patrí aj kradnutie potenciálu, výsledkov cudzej práce a podobne, teda to, čo v národnej múdrosti prirovnávame ku „chváleniu sa cudzím perím“. Ide o prípady, keď napríklad na niečom dlho pracujete, venujete tomu čas aj peniaze, a potom niekto príde na hotové, pričom sa tým začne chváliť a popritom „zabudne“ povedať, že okradol vás. Takéto javy sa rozmohli aj v Slovanstve.
V prvom rade každému čitateľovi odporúčame, aby si vnútorne overil nakoľko je mu tento stav „blízky“. Prečo je to dôležité si tu dnes vysvetlíme.
Už sme neraz hovorili, že Astrálny Svet nás posudzuje podľa toho, aké emanácie vyžarujeme. Teda podľa toho, čím sme preniknutí ako spoločnosť, ako národ, ako Rod, ako človekovia; čo je do nás ako keby „vrastené“.
Poznáme prikázanie „neukradneš“, ale principiálne sa tvárime, že ono sa nás netýka, že ono prechádza akosi „povedľa nás“. Dokonca máme príslovie, že „kto nekradne okráda svoju rodinu“. Ale v princípe vždy ide o energetický stav toho, že niekto zachcel vlastniť to, čo nadobudol, objavil, vypracoval, či akokoľvek inak dosiahol niekto iný. Ide o závisť, o schopnosti a možnosti niekoho iného, o výdobytky niekoho konkrétneho.
Aj na naše akcie – vrátane seminárov vedmy Nadeždy – prichádzajú takí, ktorí sa pokúšajú tam kradnúť už hotový, napracovaný potenciál prvoautora, lektora, prednášajúceho a pod. Ak sa im nepodarí okradnúť prednášajúceho či vedúceho spoločnú akciu, tak kradnú od ostatných účastníkov.
Patrí tu aj pričarovanie aj odčarovanie partnera, osvojovanie si výsledkov cudzej práce, konania. Hneď musíme oznámiť – je to poznatok žrecovský – že všetky takého činy sú zo strany Konov Stavby Sveta trestané.
Kto začína vplývať na právo slobodnej voľby iného človeka, ten môže skaziť jeho „osud“, teda predurčenie, či inak splnenie úlohy, poslania tejto inkarnácie. Za každé „skazenie“, t.j. presmerovávanie energií neodvratne prichádza trest. Teda inými slovami, za kradnutie sa vytvára karma, t.j. negatív na odpracovávanie.
Tu musí byť jasno, že jedna vec je priživovanie sa na výsledkoch práce iného človeka (t.j. kradnutie potenciálu) a úplne druhá je samostatne si vypracovať svoje kvality na základe vzoru.
Problém spočíva v tom, že ak vnútorne súhlasíme s kradnutím v „malom“ (t.j. s našim vlastným) na úrovni národa, tak veľké kradnutie na úrovni vlády a parlamentu tým vnútorne ospravedlňujeme. Teda ešte raz zdôrazníme: toto je problém.
Tým pádom sa oni (vláda a parlament) stavajú do situácie: Kradnete aj vy všetci, takže držte hubu. My sme akurát že šikovnejší a vypracovali sme si väčšie možnosti na kradnutie, a to je naša šikovnosť.
Tento príznak je v princípe rovnaký: teda platí od príznaku „súkromného“ zlodeja po príznak zlodeja okrádajúceho spoločnosť.
Musíme pochopiť, že existuje stav bytia, ktorý môžeme označiť príznakom „spoločnosť zlodejov“, ktorý začína stavom „osobný (súkromný) zlodej“. Niekto ukradne čokoládu, iný miliardu, ale podstata je tá istá. Vypracovávame si stav ospravedlňovania a tolerancie charakteristiky „zlodej“ vo forme „aj ja som zlodej“. Ale akým právom si vláda a parlament hore (štátni úradníci) dovolia nás okrádať? Pretože my dole – ako národ – máme zvyk okrádať jeden druhého.
Totiž z pohľadu Jemnohmotného Sveta je principiálne jedno, či ukradneme cent alebo miliardy eur. To najdôležitejšie nie je čo kto ukradol, ide o to, že takto každý vytvára emanácie, energetické vyžarovanie zlodejstva na pozadí. Hoci bežný človek nemusel veľa ukradnúť, tieto emanácie vyžaruje tak či onak, iný vyžaruje tiež, ďalší tiež – ide o to, že vyžaruje – a takto celý národ vytvára energetické vyžarovanie zlodejstva na pozadí nášho životného priestoru, ktoré dáva právo tým hore kradnúť vo veľkom.
Najdôležitejšie je energetické vyžarovanie zlodejstva, vrátane preberanie výsledkov práce iných („cudzie perie“). Dokiaľ my vytvárame takéto energetické pozadie v životnom priestore nášho národa, dotiaľ nemáme právo tým hore predkladať požiadavky, aby nekradli. Už Stalin to dobre vedel, preto jedna z hlavným čŕt jeho pôsobenia spočívala v odstraňovaní „stavu zlodeja“ v spoločnosti (v životnom priestore). Tým odstraňoval emanácie zlodejstva.
Dôležitý je samotný fakt a emanácie pozadia kradnúceho! Nie je dôležité, koľko a od koho to bolo ukradnuté. Ale treba vedieť aj to, že najsilnejšie energetické vyžarovanie zlodejstva na pozadí vychádza nie od nášho národa, ale od cudzincov medzi nami – čo sa dá overiť. Oni všetci vyžarujú emanácie kradnutia.
Kradnutím bola aj privatizácia v 90-tych rokoch. Všetko, čo generuje energetické pozadie v priestore vytvára pevné odrazy v Jemnohmotnom Svete a teda generuje trest. Ak chceme od kohokoľvek vyžadovať spravodlivosť, tak Jemnohmotný Svet určite odreaguje aj smerom k nám.
Priživovať sa na činoch, práci, tvorivosti a vôbec výsledkoch práce iného človeka je špinenie vlastnej čistej Duše.
Ak niečo nájdeme, to nie je zlodejstvo.
Kto je pristihnutý a potrestaný za zlodejstvo v Javi, tak podstúpením trestu dochádza v Jemnohmotnom Svete k vynulovaniu trestu na úrovni Astrálu. Ak nie je dosiahnutá svetská spravodlivosť vynulovaním viny za zločin kradnutia, na toho príde definitívne zúčtovanie zo strany Jemnohmotného Sveta podľa jeho pravidiel. Na cudzie nie je dovolené siahať v žiadnom prípade.
Pozadie zlodejstva je nebezpečné nielen pre toho kto ukradol, ale aj tých, ktorí žijú v okolí takéhoto človeka. Totiž cez energetické telá toto pozadie snímame a sami sa môžeme dostať pod vplyv takejto emanácie (egregoru).
Našu energiu kradnú aj cudzinci, ak pracujú s meditáciami (Cigán Kurovský), aj s vlasmi, nechtami (pedikúra, manikúra), v priestoroch spánku či medzi spánkom a Javou.
Jemnohmotný Svet neprestajne analyzuje celé naše konanie práve na základe toho, aké energetické pozadie vyžarujeme. Za konkrétne vyžarovanie J/S vypracováva aj systém odprábania negatívu – vrátane sťahovania našej energie (kradnutia). Čím hrešíme, tým sme aj trestaní.
Ak jestvuje vyžarovanie zlodejstva, tak na základe takýchto emanácií existujú v J/S špecifické Sily, ktoré majú právo od nás niečo vyžadovať ako kompenzáciu. Spravidla však nejde o vyrovnanie v našom ponímaní 1:1; najčastejšie berú oveľa viac.
Preto v meditáciách je nevyhnutné odoberať pozadie zlodejstva aj pozadie okradnutého, vrátane príčin existencie týchto entít na pozadí. V energiách Rána Svaroga možno veľa dosiahnuť len skrz konkrétne prejavenie svojich požiadaviek. Dnes sa všetky priestory vôkol nás pýtajú čo od nich chceme – a už sa to aj realizuje. Treba riešiť a odstraňovať nielen súkromné, ale aj celonárodné a globálne problémy. Treba začať ich konkretizovať a začať o nich hovoriť, prejavovať Jemnohmotnému Svetu riešenie (navrhovať čo chceme dosiahnuť) aj takto veľkého problému.
Ak si myslíme, že niečo veľmi veľké nemôžeme vyriešiť, tak takéto myšlienky sú do našich myslí implementované programy, ktoré nám zasielajú pekelné bytosti.
Dnes môžeme riešiť meditáciami všetko (realizácia nasleduje vždy podľa času, priestoru a poradia), každá otvorená rana je žriedlom pre pekelné bytosti. Všetky nevyriešené problémy spúšťajú proces našej sebalikvidácie. Všetky negatívy môžu spustiť programy na našu sebalikvidáciu. Preto sa nezameriavajme na otázky typu „prečo nemôžeme“, ale na prijímanie a identifikáciu takých cudzích programov do seba, ktoré sú nezlučiteľné so životom (choroby, nešťastia a pod.).
Dnes našej mládeži vnucujú etalóny (cudzie, implementované programy). Preto je veľmi dôležité mať jasno v tom, čo je naše a čo cudzie, implementované, a tým nespúšťať cudzie programy na sebalikvidáciu aj sebaponižovanie, sebaznevažovanie.
Negatív brzdí všetko.
Pretože všetky materiálne blahá sú z pohľadu Jemnohmotného Sveta ničím, tak J/S môže vzájomne započítať napr. ukradnuté paradajky za rovné miliardovým krádežiam štátnych úradníkov (vlády, parlamentu), teda 1:1. Materiálne v Astrále nerozhoduje. Preto, ak chceme od iných vyžadovať, aby nás ako národ neokrádali, tak my sami nesmieme mať na svojom triku nič, čo by J/S mohol započítať 1:1.
Ak nemáme nič na vzájomný zápočet, tak J/S MUSÍ splniť naše požiadavky. Treba nám vedieť, že podľa toho, kto riadi dnešný proces bude vyzerať aj výsledok stavu spoločnosti v budúcnosti.
Všetky veci na najskôr vytvárajú v J/S a až potom postupujú na realizáciu. Bude – samozrejme – potrebné vykonať aj špinavú prácu. Ale J/S vie, koho takýmto niečím poveriť. Už sme uviedli ako príklad Bulgakovovu Majstra a Margarétu.
Buďme radi, že nabehol takýto spôsob premeny, nie ďalšia svetová vojna. To samozrejme neznamená, že paraziti sa dobrovoľne a bez odporu, s radosťou vzdávajú.
Vo vzťahu k J/S odporúčame si „oprášiť“ vҍdickú zápoveď Volchva Velimudra:
Kto nič nežiada, znamená, že nič nepotrebuje
Čo žiadame, to dostávame. Ak nevieme čo máme žiadať, znamená to, že nevieme čo chceme. Tak to poníma Astrál.
V tomto sú nebezpečné aj rôzne piakinizmy (aj kurovskyzmy). Tí, ktorí to sledujú síce vedia ako Piakin všetko ideálne ohľadom Putina predpovedá, ale vedia aj to, čo sa už v priestore okolo nás deje? Ide o nás, nie o „nich“.
Záverom by sme vám radi odporučili jeden veľmi výstižný film československej produkcie z roku 1961: Muž z prvého storočia. Je až prekvapivo zarážajúce, aký nadčasový – ale hlavne pre dnešok aktuálny – tento film je. Takýto rozdiel je medzi Dŕžavou a dnešným Svetom.
https://www.youtube.com/watch?v=IZ6rFA0xM2Q
Pri jeho sledovaní vám prajeme veľa zaujímavý objavov. Veríme, že nebude treba vysvetľovať o čom – najmä v súvislosti s dnešným článkom – tento film je. V podstate ani tak nejde o tento náš samotný článok, ale najmä o to, ako budeme (alebo nebudeme) konať.
Celkovo sme sa snažili priblížiť astrálne dôsledky toho, čo v dnešnom ponímaní nazývame mágiou. Tá – ako ju vidíme okolo seba – z pozície Jemnohmotného Sveta podlieha trestu. A pred takým trestom sa nieto kde skryť, aj keď tu, v Javi, to môže aj dlhšie vyzerať „v beztrestnej pohode“. Nepodľahnite klamu, času je málo.
19.05.2020