Jazyk, ktorý dnes používame – ako je nám už známe – je už čo do svojej podstaty umelo vytvorený, ba dokonca ho naši Prѣdkovia v minulosti AJ PRIAMO nazvali hatlaninou. Znamená to, že im nebolo jedno, či my, ich potomkovia, budeme túto informáciu mať, alebo ostaneme „zašprajcnutí“ (pevne vlepení) v Matrixe parazita bez akejkoľvek nádeje na vyslobodenie sa. Prvopočiatočne každé slovo prvobytného jazyka SLOVѢNE (spoločného všetkým), presnejšie každá rytmická štruktúra (hieroglyf Číslova) zodpovedalo štruktúre toho objektu, ktorý označovalo. Môžeme to vyjadriť aj tak, že každé prvobytné slovo zodpovedá tej všeobecnej vlastnosti či charakteristike, ktorú spája. Napríklad dub či brezu spája spoločná charakteristika „strom“. Používanie takých slov, ktoré svojimi koreňmi vyrastajú z druhej úrovne reálnosti – zo Sveta Vlastností – bolo rovnocenné priamemu a bezprostrednému pôsobeniu na konkrétny objekt. A sila či moc takéhoto pôsobenia prevyšovala všetky naše predstavy o moci.
Pri ponímaní sveta na úrovni čakry NAŠE („N“, t.j. vibrácií α rytmu mozgu) sa pohybujeme od osobného k všeobecnému. Na tejto dimenzionálnej úrovni (5. dimenzia) je našou úlohou rozpoznávať všetky objekty, ktoré nás obklopujú. Po rozpoznaní by sme ich mali spájať do jedného celku – nejakého Obrazu Sveta.
Zopakujme, že úrovne čakier Г, И a N (Čakra USTOJ/JARLO „Ծ“, zodpovedajúca vibráciám σ rytmov mozgu je centrálnou líniou, deliacou Matricu Bukvice na rovnakú hornú aj dolnú časť) sú dôležité pre tú polovicu našej reinkarnácie, ktorú prežívame vo forme „častice“ (t.j. vo fyzickom tele). Úrovne čakier Щ, Ѥ a Ѱ sú rozhodujúce pre tú polovicu našej reinkarnácie, ktorú prežijeme v stave energeticko-informačného poľa (t.j. od smrti do novej reinkarnácie, teda nového narodenia sa).
Čakra USTOJ (Ծ/σ) je absolútnym centrom nášho Bytia (Б), ostatné čakry nad aj pod Centrom vytvárajú párové J/H telá. V prípade párovej dvojice N/α a Щ/β ide o J/H telo, ktoré nazývame Mentálne (ak sú obe samostatne vyvinuté, lebo to nie je dnes štandard).
Takto úroveň Щ/β predstavuje pohyb od všeobecného k osobnému. Znamená to, že spočiatku máme nejaký Obraz Sveta, do ktorého musí byť zavedený/vložený každý objekt, ktorý vnímame. Zjednodušene povedané, každému nami ponímanému objektu musíme dať MENO, teda pomenovať ho. Keď tak učiníme, tak každý pomenovaný objekt okamžite vkladáme do toho Obrazu Sveta, ktorý máme. Ak sa nám to nepodarí tak učiniť, tak „bezmenný“ objekt sa proste vyškrtáva z nášho Obrazu Sveta, teda sa stáva nami neponímateľným.
Existujú prípady, že to, čo je jednému človeku známe (obsahuje to jeho Obraz Sveta), je inému absolútne neznáme.
Moc mena sa rozprestiera na všetky úrovne reálnosti. Existuje špecifický rytmický opis všetkých možných objektov, ktoré existujú na úrovni Sveta Vlastností. A existuje v podstate nekonečný súbor mien (názvov), zodpovedajúcich všetkej rozmanitosti existujúcich a potenciálne možných prvkov Sveta Individuálnosti. Existuje zobrazenie týchto mien vo Svete Človeka, aj na vyšších úrovniach reálnosti. Môžeme to zhrnúť asi takto:
- Všetko existujúce má meno;
- Čo nemá meno nie je schopné samostatnej existencie;
- Znalosť mena dáva moc nad pomenovaným objektom.
Tieto tri pravidlá sú uložené v Rodovej Pamäti človeka (prístup cez kanály bukiev П+Р).
Pre lepšie pochopenie si predstavme jazyk, ktorý má 144 písmen. Znenie (Zvukový Obraz) každého z nich sa mení v závislosti od oboch susediacich písmen, pričom tonalita hrá takú istú dôležitú úlohu ako samotná fonéma (zvuk). Pauzy medzi zvukmi, slabikami a slovami majú pevnú rytmickú štruktúru. Tento prvobytný jazyk obsahuje všetky živé jazyky a ohromné množstvo mŕtvych jazykov. On sa nedá naučiť, ale môžeme si naň spomenúť.
Všetky vlastnosti pre pochopenie prvobytného jazyka ostali prístupne zachované v Matrici Bukvice Slovienorusov-Rusínov. Tá obsahuje síce „iba“ 49 zvukov, ale VŠETKY princípy sú v nej zachované. Preto ona jediná slúži ako podklad pre pochopenie princípu väčšieho celku. Všetky dnešné „hry na Runy“ sú iba naivné pokusy nevedomcov. Bez zvládnutia Obrazového písma – t.j. pochopenia štrukturálnej lingvistiky – sa dostávajú iba do slepých uličiek vlastných ambícií.
Dodnes sa v niektorých pôvodných slovách našich jazykov (vrátane slovenčiny) zachovala tá Energia, ktorá ich premieňa na tvorivú Silu. Môžeme si to priblížiť na dvoch zvukoch – „И“ a „A“, t.j. IŽE a AS.
И má Obraz „rovnováha v materiálnom svete“ (v JAVI), samozrejme s viacerými hranami (Symbol je vždy neoddeliteľne naviazaný na svoju Štrukúru). Preto môžeme použiť hrany ako body postupnosti, stred čohokoľvek.
A má Obraz Začiatku, počiatku všetkého, ale s hranami je to aj AS ako človek s vedomím v 16. dimenzii, niekto výnimočný (eso), bezhraničné rozširovanie sa nejakého procesu všetkými smermi súčasne.
Z týchto dvoch písmen môžeme vytvoriť dve slová, ktoré latinkou môžeme zapísať „JA“ a „AJ“. Je to náhoda, že v ruských (slovienskych) jazykoch to znamená JA, a aj v angličtine to znamená to isté, aj keď písmená sú v inom poradí?
Na úrovni sakrálnej grafiky môžeme hovoriť o dvoch hranách tej istej podstaty, lebo u nás je JA „Ѧ“ alebo „Ѩ“, t.j. človek je Obrazom Vyšších Svetov (resp. Stvoriteľa), pričom môžeme hovoriť aj o vplyve Znania. V angličtine používame bukvu INGLIA – „I“, teda človek je zároveň Energetickým Tokom. Z tohto pohľadu je podstata zachytená, aj keď hrany určite nájdeme aj v iných jazykoch.
Ale ak to budeme – bez ohľadu na sakrálnu grafiku – analyzovať ako slabiku-dvojhlásku, tak máme dve možnosti výkladu.
Kombinácia „ИA“ – pri použití známej techniky z kurzov Bukvice – predstavuje centrum (zdroj) šírenia vyváženosti v Javi. Možno povedať, že ide o bezhraničný priestor, v ktorom hlavnou hodnotou je rozšírenie seba do rozmerov Sveta.
Kombináciu „AИ“ – môžeme rozkódovať ako snahu zhromaždiť všetko vôkol seba a zmeniť svet na jednoduchý, pochopiteľný. Ide teda o „ostrovnú“ formu myslenia.
V anglickej kultúre je hlavnou hodnotou „Dom ako pevnosť“ – teda to, čo ochráni a oddelí od vonkajšieho sveta. V slovienoruskej Kultúre je prvobytná hodnota Vôľa (výraz „voľný“ znamená „vôľový“, t.j. riadený vlastnou vôľou). Je to snaha pripodobniť sa „voľnému vetru“, nespútanému nijakými ohraničeniami, putujúcemu po svete nie kvôli nadobudnutiu nejakých pôžitkov, ale iba z potešenia poskytovaného samotným procesom pohybu.
Slová a základná znalosť ich používania – PRVOBYTNÁ REČ – je samostatnou a veľmi rozsiahlou témou. Zatiaľ nám stačí vedieť, že Prvobytná Reč má ohromnú silu, ale túto silu nemožno používať samovoľne, podľa „nálady“ (t.j. bez následkov). Každé jej slovo zodpovedá konkrétnemu, skutočnému objektu, preto manipulovanie so slovami znamená vytváranie nových objektov. Svojvoľné prehodenie slov či ich zmena zámenou hoci len niektorého písmena znamená okamžitú zmenu reálnosti, čo vyžaduje také množstvo energie, aké zvyčajne bežný človek nemá k dispozícii. Takto sa môžeme dostať do Sveta Ilúzií.
Už len zmena Slovien na sloven znamená presun do inej, paralelnej reálnosti, zodpovedajúcej inému slovu. Týmto sledovali presun nášho vedomia – teda z ich pohľadu zdroja našej životnej Energie (Inglie) – z našej Svetlej reálnosti do jednej z paralelných. Presunom do tejto reálnosti začne sloven používať svoju energiu na vytváranie takej reálnosti, v ktorej sú paraziti doma. A naivný nevedomec prispieva vlastnou Energiou na existenciu Sveta bohov, Sveta mŕtvych, aj Pekelného sveta. A ostatných naivných a neznalých do tejto reálnosti vťahuje.
Z pohľadu podstaty je to presun do Sveta Ilúzií na „vlastné“ náklady. Medzi reálnosťou a ilúziami neexistuje presne vymedzená hranica, čo platí aj pre Prvobytnú Reč. V každom jazyku existujú SLOVÁ (MENÁ), ktoré sú bližšie k prvobytnému, správnemu rytmu ako tie Obrazy, ktoré my vnímame ako reálnosť. A tak človek, ktorý ovláda tieto slová a VIE AKO ICH SPRÁVNE POUŽÍVAŤ sa v tomto svete stáva všemohúcim. A toto sledovali jezuiti degradáciou jedného jazyka na veľa umelých, pričom oni si moc týmto plánovali upevniť nadlho… no nie naveky. Toto je pravá tvár mágie/kabbaly.
Hlavné je si uvedomiť, že máme schopnosť manipulovať so slovami, vytvárať slovné opisy sveta, ktoré sa môžu donekonečna líšiť od reálnosti. S takouto schopnosťou sa rodí v našej reálnosti iba človek – Entita so Živatmou. Ak zneužije túto schopnosť – hoci vďaka nevedomosti či naivite – tak začne vytvárať reálnosti, ktoré nie sú kompatibilné so Svetlým Svetom. A v takých prípadoch Sily Jemnohmotného Sveta (nad nami) nakoniec vždy zlikvidovali nielen také Zeme, ale aj celé Galaxie. Negatív nemá trvalé miesto vo Svetlom Svete.
Jazykom PRVOBYTNEJ REČI nie je fyzicky možné premenovať čierne na biele, také zvukové spojenia proste nie je možné vysloviť. Ale v našom umelom jazyku môžeme vysloviť v podstate čokoľvek, čo však znamená, že aj PRAVDU. Máme teda schopnosť vytvárať aj také slovné opisy sveta, ktoré približujú k reálnosti viac, ako tento iluzórny svet, ktorý nám bol nanútený ako jedine možný svet. Kým sme hovorili jazykom blízkym PRVOBYTNEJ REČI, tak naše slová boli naplnené silou. Ale akonáhle boli naše slová v podstate úplne zbavené sily, tak sa objavila možnosť ľubovoľnej manipulácie s nimi. Tým sme sa zároveň dostali do okov, ale bola ponechaná aj možnosť sa ich zbaviť. A to je rozdiel medzi Obrazovým jazykom (dnes plne dostupnom iba skrz Bukvicu) a kodifikovaným jazykom, t.j. jezuitskou hatlaninou.
Cesta von stále existuje, ale nemožno ju dosiahnuť bez vedomého, vôľového úsilia, iba naivitou „japonského“ štýlu „Samosato“ (ten však vždy chodí s bratom „Harašimi“). A tu sa každý v prvom kroku stáva osamelým vojakom na bojom poli.
Vstupom do Sveta Ilúzií sa vytvára „maličké JA“, ktoré nevie o existencii skutočného JA, t.j. ŽIVATMY. Ale aj maličké JA (Ego) má určitú moc, akúsi oblasť, v ktorej slová nadobúdajú niektoré vlastnosti PRVOBYTNEJ REČI. Pamätajme, že história človečenstva známa ako civilizácia (na rozdiel od „iného deja“ – dejín) je históriou jeho zostupu, degradácie.
Jedným z charakteristických javov dnešného človeka je meno, ktoré nám dávajú pri narodení. Problémom je to, že takto dané „naše“ meno nám spravidla neprináleží, a to dnes ešte až veľmi často dávajú deťom mená z cudzích „kultúrnych“ okruhov. V skutočnosti meno nie je iba „zvuková kombinácia“, je to špecifická harmónia majúca vnútornú celostnosť so schopnosťou existovať dlhodobo. Čo do podstaty je to meno formou prejavenia spoločného. Napríklad všetky duby, buky či brezy atď. sú si navzájom podobné v tom zmysle, že neexistujú samostatne. Je možné vyťať niekoľko stromov, čo však nijako nezamedzí stromom existovať samostatne ako druhu nejakého objektu našej reálnosti. Zodpovedajúco tomu si možno poľahky všimnúť, že tisícky Vladimírov, Sergejov, Radoslavov, ale aj Klausov, Mathiasov, Kevinov a pod. majú vo svojej podstate vždy čosi podobné. Meno je Slovo a Slovo je zapísané bukvami (písmenami), ktoré sú vždy naviazané na svoje vlastné štruktúry (štrukturálna lingvistika).
Problém je v tom, že sami seba stotožňujeme s cudzím, „spoločným“ menom, a toto stotožnenie býva zvyčajne natoľko plným, že akosi s nami „zrastá“. Meno by však malo byť maximálne stotožnené so svojim nositeľom. Je to dodatočná harmónia doplňujúca priezvisko tak, aby úplne zodpovedalo tej individualite, tomu osobnému, čo človek už stihol v sebe nahromadiť.
Latinkou sa to riešiť nedá, Bukvica však umožňuje takéto riešenie v dostatočnej miere.
Ale nato, aby sme mohli dostať pod kontrolu všetky horeuvedené oblasti, tak individuálne meno musí zvučať v jazyku PRVOBYTNEJ REČI. Dokonca aj iba v tej podobe formy PRVOBYTNEJ REČI, ktorú (hatlaninu) aktuálne používame. Nadobudnutie Mena totiž mení človeka na jednu z hlavných síl tohto sveta.
Teraz je jasné, prečo Biblický projekt v prvom rade pomiešal jazyky.
Naša Tradícia hlaholí, že vo Vesmíre existujú iba Energie a Sily, ktoré ich riadia. Okrem toho nič iného. Človek je Obrazom Vyššieho Sveta (J/H), pričom ako Obraz si stále zachovávame štruktúru Hrán (ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok). Takto človeka označujeme JA, ktoré môže mať grafému Ѧ (JAV) – čím vyjadrujeme našu štrukturálnu mnohorozmernosť (nie iba materiálne prejavenie), alebo tiež JA, ale ako Ѩ (ZNANIE), čím vyjadrujeme, že žijeme v procese neustáleho poznávania. Z pohľadu sakrálnej grafiky ide o Ingliu, z ktorej neustále čerpá Ѧ.
Človek ako Obraz má tiež Energetickú štruktúru, ktorá je tvorená vertikálne umiestnenými JARUSMI (energetickými stupňami, čakrami, bližšie to opisuje ČÍSLOVO). Energetické stupne sú kontinuálne a vertikálne rozložené v každej dimenzionálnej štruktúre na energetickej osi človeka. Všetky spolu takto vytvárajú CHRÁM SILY. Každá z čakier (JARUSOV) má SVOJE Meno. Zjednotené Sily vytvárajú spolu Hlavné Meno.
Biblický opis Babylonskej veže je v skutočnosti opis rozdelenia a izolácie tejto energetickej štruktúry človeka. Mnohí sa síce motajú okolo čakier, ale často pre kamienok nevidia horu.
Takto bol jediný jazyk rozdelený na množstvo umelých jazykov, ale pôvodné elementy sa zachovali v zvukoch mnohých slov, pochádzajúcich z PRVOBYTNEJ REČI. Toto sa dá ľahko dokázať. Tí, ktorí ovládajú nejaké „cudzie“ jazyky majú skúsenosť, že niektorým slovám – hoci ich počuli prvý raz – sa čo do podstaty dá porozumieť okamžite, bez potreby prekladu. Hľadajme vždy to, čo nás spája. Kdesi vnútri každého človeka je uložená znalosť významu základných zvukov našej reči, pričom toto ZNANIE pochádza z PRVOBYTNEJ REČI.
Znalosť správneho MENA nám dáva plnú moc nad objektom – minimálne v našom svete, teda v podstate vo svete ilúzií.
Bukva „N“ (NÁŠ) zodpovedá energetickému stupňu vibrácií α rytmov, bukva „Щ“ (ŠTÍT – čakra ŽIVOT) zase energetickému stupňu vibrácií β rytmov mozgu. Na obrázku Matrice Bukvice (hore) vytvárajú prvý štvorec okolo bukvy „Ծ“ (USTOJ). Takto sa vytvára J/H telo, ktoré nazývame MENTÁLNE. Vytvorené je však iba vtedy, ak sú najskôr vytvorené samostatné J/H telá centier Obraz Sveta (N/α) a Opis Sveta (Щ/β), lebo Mentálne Telo je ich spojením (cez ostatné bukvy).
Úroveň N/α je prvopočiatočne prepojená s úrovňou Щ/β. Zjednodušene povedané, náš Obraz Sveta a jeho „slovný“ Opis Sveta musia principiálne súhlasiť. Inak nežijeme v reálnom svete.
V skutočnosti je to ešte zložitejšie. Slovný Opis Sveta (Щ/β) väčšiny človekov je spravidla oveľa chaotickejší, ako Obraz Sveta, ktorý je umiestnený na úrovni N/α. Nebudeme to ďalej rozoberať – ovplyvňuje to dĺžku článku – ale takýto rozpor umožňuje parazitom čerpať našu Životnú Energiu.
Z pohľadu Metafyziky vidíme problém v tom, že paraziti zostavili pascu, ktorá nabáda človeka na prebývanie v horizontálnych energiách. Tu sa „dobre cíti“ Ego, teda naše malé JA, ktoré o ničom inom ani netuší. Človek je však ŽIVATMA, teda PRVOBYTNÉ JA, čo predstavuje Vertikálnu Energiu. Na vývoj je nevyhnutná Vertikálna Energia, ale na jej nadobudnutie potrebujeme OSVIETENIE, ktoré môže zostúpiť jedine ZHORA NADOL. Pohyb Vertikálnej Energie je blokovaný hlavne NEGATÍVOM, ktorý sa dá odstrániť iba jeho likvidáciou cez meditáciu v otvorenom Kanále Školy v J/H Svete. Existujú aj iné metodiky, ale vzhľadom na aktívnu fázu REŽIMU PRECHODU do Zlatého Vѣku už neostáva na ne dostatok času. Zodpovednosť za akékoľvek rozhodnutie nesie každý sám za seba. Málo rozpoznávaný a uvedomovaný „problém“ je v tom, že aj za svoj ROD.
PRVOBYTNÝ JAZYK (REČ), teda znalosť prvobytnej abecedy (KARUNA), ktorá bola použitá na stvorenie PRIESTORU (Číslo Zlatého Rezu), do ktorého bolo vložené SLOVO MÚDROSTI (preto ČÍSLOVO), stále existuje kdesi v hĺbke každého z nás (človeka). Práve on nám umožňuje rozpoznávať kľúčové slová akéhokoľvek jazyka, a teda nadobúdať nejaké konkrétne, reálne sily. Človek, ktorý vie napríklad plávať či bicyklovať sa, proste vie (zná) potrebné SLOVO, ktoré núti všetky jeho svaly sa napínať a uvoľňovať v nevyhnutne potrebnej sekvencii, v súlade s najzložitejším rytmickým obrazom ich práce. Stáva sa, že takéto schopnosti sa objavujú ako keby sami sebou, následkom pôsobenia vonkajších síl, ale pokiaľ nespoznáme, t.j. neuložíme do Pamäte SLOVO, ktoré ich charakterizuje, tak ich nemôžeme samovoľne, vedome používať.
Teda SLOVO v našej Tradícii je niečo oveľa viac, ako iba akási sekvencia zvukov, ktorú nám nanútili privilegovaní jezuiti. Lingvistickými manipuláciami štýlu Slovien/sloven nás úmyselne smerujú/pripájajú do ich reálnosti, ktorá bude čoskoro zničená. Jej existenciu predĺži iba Životná Energia, a práve preto potrebujú mať napojených naivných a neznalých človekov, aby neodchádzali z ich reálnosti – Matrixu. Veď sú to nenahraditeľné baterky.
Rozhodujete vy.
Nuž, položili sme ďalšiu tehličku stavby našej Kultúry. Dôležitá je práve v tom, že je Naša.
05.02.2024
