Téma videa pokračuje v odhaľovaní záhad – tentoraz sa pozrieme na prepojenie rytmov mozgu a hlavných čakier (stohní) tak, ako sú nad sebou umiestnené v stredovom stĺpci Matrice Bukvice.
Sedem stĺpcov vedľa seba predstavuje sedem fáz procesu, podľa ktorých môžeme vykladať priebeh každého riadku alebo diagonály. Jednotlivé riadky sú pomenované podľa prevládajúcich Obrazov v každom riadku a oboch diagonálach.
Sedem fáz každého procesu možno použiť aj na opis siedmych fáz veku tak, ako nimi prechádza každý človek. Práve tieto fázy zachytil v jednom zo svojich diel aj Shakespeare.
Sú takí, ktorí – hoci aj absolvovali nejaký náš kurz, či už Metafyziku pre život alebo Bukvicu Slovienorusov-Rusínov – nepracujú ďalej na sebe samostatne, ale iba očakávajú „sľúbené“ zmeny. Tie by sa – samozrejme – mali odohrať v ich prospech, najlepšie samé od seba, len tak. Teda presnejšie, čím menej niekto na sebe – ak vôbec – pracuje, tým viac očakáva nástup nových Čias v naivnej predstave tak, že to, čo nastúpi bude v prospech ich, v princípe nič nerobiacich.
Ako to v skutočnosti bude uvidíme už asi čoskoro. Ale NIKDY v živote neprichádza – veď to každý z vlastného života pozná – žiadna „odmena“ – teda akékoľvek zásadné vylepšenie života – bez toho, aby človek na tom nepracoval. Jednoducho to tak chodí – pečené holuby nikomu nikdy samé od seba do úst nepadajú. Prečo by pri zmene Vekov mala zrazu nastať vesmírna výnimka?
Existuje jav – filozofický paradox – na ktorý poukázal francúzsky filozof Jean Buridan ešte v 14. storočí. V skutočnosti na tento fenomén poukázal už Aristoteles. Ide o prípad – nanešťastie – vlastný 99% ľudí. Ak majú možnosť sa samostatne rozhodnúť pre dve alternatívy, často nie sú schopní tak učiniť po celý život. Čakajú, až rozhodnutie urobí za nich niekto iný. Smutný, ale rozšírený jav.
Vlny siedmych rytmov mozgu sú priamo prepojené so siedmymi energetickými centrami tela človeka, ktorých je vo vertikálnej konštelácii fyzického tela sedem. Každé z týchto energetických centier nás napája na jednu konkrétnu dimenziu. Napríklad štvrtá dimenzia je dimenziou lásky, ktorá patrí do troch dimenzií sféry citov (4-5-6, t.j. Jarlo-Hrdlo-Čelo). Vzhľadom na známy JAV ENTROPIE (pomyselné kyvadlo fixované na rozhraní deviatej a desiatej dimenzie, kde končí deviata, t.j. posledná delená časť 12-rozmernej Hry), je oblasť toľko „ospevovanej“ Štvrtej dimenzie oblasťou, ktorá má pri kladnom výkmite prejav „láska“ a „ľúbosť“, zatiaľ čo pri zápornom „nenávisť“. Je to stále tá istá Energia, má iba – ako všetko v „elektromagnetickom“ priestore – dve polarity.
Z toho vyplýva, že „láska ku všetkým“ je v skutočnosti veľmi nespoľahlivá „politika“, pretože tá sa nezastaviteľne periodicky strieda – podľa fázy entropie (neurčitosti) – s nenávisťou. Toto však podrobne vysvetľujeme na seminároch Metafyziky. Preto je v našej Tradícii nosným pilierom nie výkyvom kyvadla podliehajúci duálny citový prejav láska/nenávisť, ale vždy a výlučne SPRAVODLIVOSŤ. Tá je v celom Všehomíre rovnaká.
Človek je priesečníkom viacerých Svetov, pričom minimálne každé Jemnohmotné Telo nás prepája s jedným Jemu vlastným, zodpovedajúcim Svetom.
Každý z týchto Svetov podlieha svojim pravidlám a má svoje vlastné energeticko-informačné prostredie – veď práve preto sú to samostatné Svety (aj keď Tiel je v skutočnosti oveľa viac). V každom z týchto Svetov prebiehajú aj vlastné energetické vlny, ktoré preto môžeme nazývať aj „Svetové Vlny“. Už dlho a opakovane prinášajú pri svojom nábehu „nový Vek“, pričom tí, ktorí s tým vedia pracovať a s Vlnami aktívne pôsobia sa pri každej nábehovej fáze Vlny posúvajú bližšie k Zlatému Veku. Znamená to, že ráno sa vždy budíme v novom Svete, ktorý je oproti včerajšiemu „o Vlnu“ bližšie k Zlatému Veku. To pre tých, ktorí vedia o čom je reč a s Energiami Svetov systematicky spolupracujú (meditácie).
Množstvo postupných, nebadaných „nových Svetov“ nakoniec prinesie veľký nový Svet, t.j. Zlatý Vek. A tí, ktorí Energie Vĺn už priebežne využívajú budú na nové energeticko-informačné prostredie Zlatého Veku už dostatočne energeticky adaptovaní…
A ostatní nech si čakajú na „konečne nech to príde“. Samé od seba však nič nevzniká ani nezaniká, na to je potrebné neustále sledovať a rozpoznávať Znamenia Vekov, ale hlavne konať. Je to síce smutné, ale väčšina stojí – ako Buridanov osol – medzi dvomi otiepkami sena a čaká, až tú najdôležitejšiu otázku ICH života zodpovie, resp. vyrieši niekto iný(?!)…
Ako a pre koho výhodne nakoniec uvidia sami. Dnes sú totiž už všetky informácie verejne prístupné. A práve ich vedomý výber a rozhodnutie je to, čo spôsobí – prostá kauzálna reťaz – kde sa každý nakoniec dostane (každá líška svoj chvost chváli).
06.08.2022
