V priestore Karpatskej kotliny žijeme už nejedno tisícročie. Posledných niečo viac ako tisíc rokov tu žijeme spolu s Maďarmi. O tomto spolužití sme počuli už veľa rôznych právd aj poloprávd, ale jedno je isté, boli aj sme tu spolu.
Ako sa pozrieme pozornejšie do minulosti uvidíme, že naše spolužitie bolo veľmi dlho nekonfliktné, ak už nechceme povedať harmonické. Aby sme si pripomenuli, čo sme už písali – po smrti nášho posledného védického kniežaťa Sveulada (tak ho menuje Mauro Orbini) r. 991 nastal rozpad našej dŕžavy. K rokom 996-998 patrí nástup prvého uhorského kráľa Štefana, ale dôležitý je rok 999, kedy sa v Poľsku ujíma moci Boleslav Chrabrý. Bol to kráľ, ktorý vo veľkom začal politiku, ktorú dnes môžeme nazvať veľmi priamočiaro: krvavé križiacke výpravy. Išlo mu o podmaňovanie si územia Slovienov a pripájanie ich k novému štátu Poliakov. Už nie dŕžave, ale kresťanskému štátu.
V rámci tejto ofenzívy rýchlo obsadil Slovensko a došiel až k Dunaju. Tu však nastal zlom. Naši Predkovia spolu s Maďarmi sa postavili na odpor a z územia Slovenska ho spoločne vybili nazad do Poľska. Pravda, už sa nepodarilo obnoviť pôvodné územie dŕžavy, napríklad rovinaté Krakovsko ostalo už v poľských rukách. Napriek tomu celé územie Vysokých Tatier – aj tá časť, ktorú daroval československý prezident Masaryk Poliakom krátko po rozpade Rakúsko-Uhorska – sa dostala nazad do našich rúk. Môžeme povedať, že počas existencie Uhorska nikdy nedošlo k odovzdaniu slovenského územia Poliakom.
Celý tento výboj Boleslava Chrabrého možno z dejinného hľadiska považovať za krátkodobú akciu, pretože naše územie sa ocitlo v poľských rukách len na 2-3 roky. Napriek tomu si Poliaci v podstate dodnes nárokujú na naše územie, odvolávajúc sa práve na tohto poľského kráľa.
Konflikt Maďarov so Slovákmi nastal až niekedy pred 150-200 rokmi, ale to už je iná história. Naši vnímaví čitatelia dobre vedia, že dnes si národy nevládnu sami. Približne v tomto období došlo v Uhorsku k prevzatiu moci Chazarmi, ktorí vyvraždili pôvodnú aristokraciu a nahradili ju svojou šľachtou. Aký pohľad majú Chazari na Slovanov vari netreba opakovať. Nezabúdajme ani na to, že toto etnikum najradšej nevstupuje do otvoreného konfliktu, ale vždy nastraží iných – v tomto prípade Maďarov – namiesto seba. Vidíme, že dodnes to je úspešná stratégia.
Nechceme povedať, že všetko v minulosti týkajúce sa nášho spolužitia bolo ideálne, ale dnešní Maďari rozhodne nie sú nijakí potomkovia Mongolov alebo mongoloidov celkovo. Kto by sa chcel zorientovať, tomu odporúčame sa lepšie prizrieť klamstvu okolo Mongolov a ich údajného nájazdu na územie Rusi a aj nášho územia, o čom sme už písali. Takéto niečo je dnes, za súčasného stavu vývoja genetiky a antropológie NEPRIECHODNÉ ANI AKO ROZPRÁVKA.
Ako nie všetci na Slovensku sú potomkovia Slovienov, tak ani nie všetci Maďari sú rovnakí. Ak však v Maďarsku existujú takí, ktorí svoj pôvod odvodzujú od SKÝTOV, dostávame sa na spoločnú pôdu. Prečo?
Obyvateľ žijúci aj na našom území pred viac ako tisíc rokmi bol totiž tiež Skýt. Skýti totiž neboli – v našom jazyku a v našej Kultúre – nikdy názvom národa. Dnes používaný význam mu PRIDELILI CUDZINCI. Uveďme si na to príklad:
Z Velesovej knihy vieme, že aj knieža Samo dal jednému zo svojich synov meno RUS. Rus je pôvodne meno, rovnako ako Slovien. Naše územie sa tisícročia nazývalo MALIČKÁ RUS. Kontinent, ktorý sa dnes nazýva Európa sa do podmanenia si ho kresťanmi nazýval VENEJA. Bol totiž premenovaný na EURÓPA práve na počesť našej porážky. Ako uvádza aj Orbini, celá Európa kedysi používala STAROSLOVIENSKU BUKVICU. Odpoveď na príčinu zmeny takéhoto názvu nájdeme aj v zbytku Bukvice – dnešnej ruskej Azbuke: ЕВРОПА-ЕВРЕЙ-ЕВРО. Vari netreba opakovať, že ani v dnešnej azbuke sa „E“ nevyslovuje ako naše „E“… veď ani v angličtine to nie je inak: EUROPE.
Takže späť k nášmu príkladu. Obyvateľ nášho územia pred tisíc a viac rokmi bol Slovien, zároveň bol Rus, lebo bol obyvateľom Maličkej Rusi; bol Vened alebo Venet, lebo žil na kontinente Veneja; bol aj Slavian, lebo to je Vierovyznanie; bol aj Skýt, lebo žili v skýte. Skýt je – podľa našej, nie cudzej tradície – osada, v ktorej sa prinášajú nekrvavé obety Bohom a Predkom, t.j. je v ňom Kapište alebo Svätilište.
Tento princíp používame dodnes, stačí sa máličko zamyslieť.
Kto by chcel „odborne“ namietať proti skýtom, nuž hľa, dôkazy dodnes existujú na území Ruskej federácie:
V Rusku sa dodnes nepodarilo zahladiť pozostatky v názvoch miest z čias Tartarie. OMSK znamená Skýt na Ome (Om je rieka). A príponu –SK má dodnes množstvo miest: JakutSK, KrasnojarSK, TomSK, IrkutSK, NovosibirSK, JenisejSK, OchotSK, NerčinSK a mnoho ďalších. Pre istotu si pripomeňme, že najväčšia tanková bitka Druhej svetovej vojny sa odohrala v lokalite KurSK…
Nuž tak, ako hovoria Tibeťania, PRAVDA JE TAK BLÍZKO AŽ JU NEVIDNO.
Keď sme boli oslovení z maďarskej strany o spoluprácu na cykle dvojjazyčných televíznych besied s tematikou Karpatskej kotliny, nebol dôvod nesúhlasiť. Žijeme v jednej lokalite a máme jednu minulosť. Nedajme si ju vziať cudzozemcom.
V tomto cykle budeme pokračovať.
Pre ilustráciu ešte dopĺňame niekoľko citátov Andreja Hlinku, ktoré nájdete aj na Wikipedii. Nezabúdajme však, že hoci jeho meno nesú aj neslávne známe Hlinkove gardy, on samotný bol v tom čase už dávno mŕtvy. Žil v rokoch 1864-1938. A k jeho referencii na Hitlera (berme do úvahy obdobie jeho života), nedivme sa. Veď aj De Gaulle povedal, že ak by Hitler zomrel koncom 30-tych rokov, tak by ostal v histórii zapísaný ako geniálny politik, ktorý vytiahol Nemecko zo strašnej hospodárskej krízy. Za akú cenu – to vieme dnes my.
Tu je doba činov. Treba nám určite vysloviť, či pôjdeme aj naďalej s Maďarmi, alebo s Čechmi. Neobchádzajme túto otázku, povedzme otvorene, sme za orientáciu československú. Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť.
Za tento krátky čas nám násilnícki Česi spôsobili viac trápenia, ako Maďari za tisíc rokov. Teraz vieme, že Extra Hungariam non est vita (mimo Uhorska niet pre nás života). Pamätajte si tieto slová, čas ukáže ich správnosť!
Keď nám Praha nedá, čo nám patrí, dáme Prahe zbohom.
Sme si vedomí, že my a naši spolupracovníci ideme po slávnych a tŕnistých cestách Štúra, Radlinského, Moysesa, Mudroňa a Vajanského, a že my sme tí, ktorí vysoko držíme zástavu neuznanej slovenskej svojbytnosti a slovenskej politiky.
Ja som slovenský Hitler. Ja tu spravím taký poriadok ako Hitler v Nemecku.
19.06.2017
