Ešte predtým, než prejdeme priamo k téme je potrebná jedna poznámka. Naša stránka spolupracuje s niektorými inými stránkami, ale sú aj také subjekty, ktoré od nás preberajú materiály a používajú ich na svojich stránkach, sociálnych sieťach, ale aj v rôznych iných podobách. Niektorí to robia preto, lebo ich oslovilo dedičstvo našich Predkov a chcú ho šíriť ďalej – čo je absolútne v poriadku. Nie je celkom fér, ak neuvádzajú zdroje svojich informácií – lebo sú aj takí – ale u mnohých ešte Svedomie tvrdo spí. Tak či onak, to najdôležitejšie je, aby sme budovali jednotu nášho národa, nás, Slovanov. O projekte Démon Slovanstva sme už písali, takže by nemalo byť prekvapením, že bol „spustený“ aj u nás. Ak ktokoľvek vedie akúkoľvek «slovanskú» skupinu, ale jeho konanie zjavne rozbíja jednotu skupiny v ktorej operuje, tak treba použiť zásadu zdravomyslia a rozhodnúť sa. Už nie sme detičky a naši Predkovia nás už nemôžu viesť za ručičky… veď to už nerobia ani naši rodičia… Sú stránky, s ktorými dlhodobo spolupracujeme, v ČR je to stránka hoxa a na Slovensku jedine pani Edita a jej svetelná terapia. Ktorí chodievate na spoločné akcie a semináre viete, že práve ona ich organizuje. Všetky ostatné subjekty – bez ohľadu na to ako sa volajú – sú od nás nezávislé. Samozrejme, že to neznamená, že všetky považujeme za nesprávne – lebo práve naopak, chceme, aby sa Slovania prebúdzali. Ale do Jednoty, nie ďalšieho rozdelenia – a tu ostáva iba vlastné rozhodnutie na základe princípu zdravomyslia…
Postúpme k téme. Už vieme, že náš pôvodný energetický systém pozostáva z deviatich hlavných čakier. Aby sme však boli úplný musíme si uviesť, že práve preto, lebo z mnohých Rodov pozostáva jeden celok, tak tradície niektorých Rodov môžu byť odlišné – ale pozor, ako zvyčajne: vo forme, nie podstate!
Zopakujme si, ako by sme «zaškatuľkovali» našu Vieru – ak je potrebné škatuľkovať. Nie sme monoteisti, t.j. jedinobožníci, pretože neveríme v jediného Boha Otca Spasiteľa, ktorý priamo s nami «nekomunikuje», ale používa profesionálnych sprostredkovateľov, ktorí majú vyštudovanú teológiu. Aby sme sa vyjadrili na úrovni doby, tak poskytujú služby čiernej mágie obyvateľstvu. Môžeme ich nazvať aj teistami. Ďalej, nie sme ani polyteistami, t.j. nevyznávame mnohobožstvo, kde jeden Boh bojuje proti druhému pre akékoľvek koristnícke ciele. Naše Vierovyznanie my sami voláme RODOBOŽIE, pretože hoci rozoznávame jednotlivé druhy („frekvencie“) Energií (Bohov), v skutočnosti sme jednotno-množný, t.j. pomnožný Rod. Teda z mnohých jedno, ale to znamená, že nami uznávané Vyššie Sily nebojujú a NIKDY NEBOJOVALI jedna proti druhej. Ak také niečo aj niekde existuje, tak určite nie v našej Kultúre. Z odborného pohľadu sa môžeme zatriediť ako «neteisti», t.j. veríme v «nadprirodzené», Vyššie Sily, ale neuznávame, že sa k ním (alebo ak chcete k Nemu, t.j. Rodu) môžeme dostať jedine skrz vhodne «vyškolený», profesionálny zbor parazitov, ktorí vedia ako s «Bohom» hovoriť, lebo sú teológmi. Tento rozdiel zachytáva aj angličtina, kde výraz «religious» znamená človeka, ktorý vyznáva vieru jedine skrze kostol (mešitu, synagógu) a «spiritual», čo je človek, ktorý plne uznáva existenciu Vyšších (ak chcete „nadprirodzených“) síl, akurát vôbec nepotrebuje živiť kastu navešaných parazitov. Rodobožie sa ešte principiálne delí na Starovercov a Rodnovercov. Staroverci udržiavajú Starú, Pôvodnú Vieru Predkov a Tradície v plnom rozsahu, zatiaľ čo Rodnoverci si už vybrali pre svoj Rod špecifický rozsah – Boha Rodu, Obrady, Rituály a vôbec všetko. Má to len jeden háčik – na Slovensku, Morave či v Čechách nám vyvraždili všetkých Najstarších členov Rodu pri pokresťančovaní pred 1 000 rokmi. Tradícia a poznanie bolo prerušené, takže dnes je viac ako iluzórne hovoriť o skutočných Rodnovercoch – vzhľadom na násilne prerušenú líniu Prastarého poznania v minulosti. Na druhej strane však v Rusku, Ukrajine či Bielorusku skutoční Rodnoverci – t.j. reťaz Najstarších neprerušene odovzdávajúca poznatky od Pradávna – v mnohých Rodoch ostala. V takomto prípade vedome a «kvalifikovane» Rodnoverci existujú. Ale v našich Zemiach ako vedia, či si «vybrali» správneho Rodového Boha? Veď Bohov – podľa Véd – je viac ako hviezd na oblohe… Preto Staroverecká tradícia zahŕňa všetko – všetky Rody.
No a – aby sme boli úplní – škatuľkujme aj ateistov. To sú nihilisti, ktorí neuznávajú existenciu ničoho okrem hmoty. Teda ešte raz – neexistujú iba teisti a ateisti, ale aj Neteisti.
Pozrime sa na to takto. Náš Rod je jednotný aj množný zároveň, Bohovia sú teda jednotliví aj spoloční zároveň. Okrem Najvyšších Bohov – nie sú to len tí, ktorých Slnečné Runy sú uvedené na Kruholete Čísloboha (Koľadovom Dare), títo ešte pôsobia aj v trojiciach, ktoré voláme Triglavy. Existuje napríklad Veľký Triglav Javi, ktorý tvoria Svarog, Perún a Sventovít. Niektorí Rodnoverci mávajú Sventovíta «vymeneného» napríklad za Velesa. Je to chyba? Určite nie. Oni proste vedia prečo – majú to odpradávna vo svojej, Rodovej tradícii. A vo Védach sa môžeme dočítať: «Veľké Tajomstvo je; tam, kde Svarog a Perún je; tam zároveň Sventovít je. Lebo kto rozdeľuje Bohov rozdeľuje Svargu». Musíme si zvykať na návrat Starej Viery – a tu nám vstupujú do cesty účelovo «vmontované» kresťanské konštrukcie. Akosi sa neraz nevieme vymaniť z dogmy existencie «Jediného Boha». Preto si neraz mnohí «vyberú» – tu Svaroga, tu Perúna, tu Velesa a podobne. Nuž áno, ani len mená a «funkcie» našich vlastných Bohov dnes neovládame, tak sa to akosi zdá normálne. Ale otázka stojí asi takto: «Aký nástroj potrebujem sa stavbu nového domu?» Jasné, že všetky. A práve tak vo Vesmíre potrebujeme všetky druhy energií, t.j. Bohov. Nemôžeme predsa povedať, že na našom otcovi sa nám páči jeden prst na ľavej ruke, ale druhý už nie. Naši rodičia sú proste takí akí sú – sú to naši pozemskí Bohovia – a práve takí, akí sú, sú pre nás pozemskí Bohovia. A toto platí všeobecne.
Zároveň však platí, že všetci Najvyšší Bohovia sú – aj keď vzdialení – naši Príbuzní. Žiadny Boh nie je voči nám v pozícii nenávisti, či dokonca úmyselného nepriateľstva! Keďže Bohovia sú pre členov Veľkej Rasy výlučne pozitívne bytosti, tak ich v našich obradoch nevyhadzujeme, nepálime a nerobíme ani nič podobné. Príkladom môže byť sviatok, ktorý sme len nedávno oslávili – sviatok Bohyne Vesty, pričom v tom období aj vyprevádzame jej staršiu sestru, Bohyňu Morénu na cestu do severných ľadových Čertogov. Počas tohto sviatku si tradične zhotovujeme malé, slamené bábky a individuálne ich „nahovárame“ našimi želaniami. Keď ich potom hádžeme do ohňa, tak Ohnivý Boh Semargl prenesie naše želania tam, kde sme ich smerovali. Pretože každý z nás má svoju karmu, tak má aj svoje osobitosti a z nich vyplývajúce túžby či želania. Slovanský, pôvodný obrad je preto takýto – každý si „nahovorí“ a „vybaví“ svoje. Kresťania – keďže sa im nikdy nepodarilo po prevzatí moci úplne preniesť tento sviatok do zabudnutia, zmenili jeho podstatu. Namiesto malých, individuálnych slamených bábiek urobili jednu spoločnú veľkú, čím vyjadrili, že nemáme mať čo svoje vlastné, individuálne želania a potreby, ale iba jedinú – cirkev „svätú“ kresťanskú a spasenie, ktoré ponúka…
Na druhej strane môžeme mať problém sa v konkrétnych veciach obracať na Bohov, keď ani nevieme «kto je kto». Toto je druhá stránka veci, obracať sa môžeme aj cez jediného Boha, či už Rodového, alebo «spoločného» príbuzného, napríklad Perúna. Musíme len mať na pamäti, že Všetko tvorí celok, nie to, čo si chceme či nechceme «vyberať».
Preto vôbec nie je zvláštne, ak máme viac Kummirov a prinášame obety všetkým Bohom.
Veď aj my cez deň konáme množstvo rôznych účelových činov a nie iba jediný.
Rodové tradície sú prastaré a rôznorodé, preto často existuje viac vysvetlení či opisov tej istej veci. Treba to chápať tak, že v každom Rode bola vlastná, svoja tradícia, ktorá však hĺbkovou podstatou NIJAKO neodporovala tradíciám iných Rodov. Preto je vhodnejšie sa na všetky „rozdiely“ pozerať ako na „školy“. Preto je vždy nevyhnutné používať zásadu Zdravomyslia a hľadať racionálne jadro namiesto „rýchleho štartu“ do rozporov.
Pozrime sa na materiály o ČAKROVOM SYSTÉME – ktorý je charakteristický pre bieleho človeka – ako na kombináciu tradícií sibírskych Starovercov, Záporožských Kazakov a výsledkov folklórneho výskumu Vladimírskej Oblasti v Rusku.
Keď už spomíname nejaké výrazy, vysvetlime si ich podstatu. Známy je výraz Svarga. Čo to je tá Svarga? Hneď si spomeňme, že ak hovoríme o pôvodných, prastarých slovách, hovoríme o zápisoch v Runách, teda v obrazovom tvare, pričom každá Runa má do 144 významov.
Sva-R-Ga: Sva sú Nebesia, R je Rasa, Ga je cesta alebo púť. Je to vlastne Nebeská vývojová cesta Rasy, t.j. členov Veľkej Rasy po stupienkoch smerom nahor po Zlatej Ceste Duchovného Vývoja. Keďže to je vývojová cesta Rasy, hovoríme o evolučnom vývoji postupom smerom nahor, k Pravi po harmonických Vesmíroch. Teda začali sme v Javi – štvorrozmernom Svete, ak uspejeme dostaneme sa do ďalšieho harmonického Vesmíru – Sveta Legov – ktorý je 16 rozmerný, potom do Sveta Arlegov, ktorý je 256 rozmerný a tak ďalej – už sme o tom písali. Je to cesta vývoja vo Svete Slavi, teda Svetlej Navi. Spolu vývojovo prekonávame 16 harmonických Svetov Slavi. Za nimi nasleduje ohromný Svet Pravi.
Sva-Ga: je všeobecne cesta vývoja vo Svetoch Slavi smerom k Pravi. Nie je to však cesta po harmonických Svetoch. Okrem harmonických Svetov existujú aj ďalšie Svety. Napríklad 5 rozmerný, 6 rozmerný a podobne. Nie sú však stabilné, a teda nie najvhodnejšie na vývoj, aj keď sú obývané a poskytujú vždy viacej možností ako nižšie Svety. Toto nie je cesta vývoja Bieleho Človeka. Dostať sa tam nie je «výhra», ale prinajlepšom pozastavenie vlastnej evolučnej cesty. Môžu byť neraz pohodlné – rôzne «Raje», ale raz aj tak ich musíme opustiť a možno sa bude treba znova vrátiť na Zem…
Spomenuli sme, že naše energetické telo sústavy deviatich čakier sa v niektorých Rodoch opisuje iným spôsobom – ale je to stále to isté energetické telo človeka Veľkej Rasy. Doteraz opísaný systém je Sibírsky, nuž sa pozrime ako tradične podávajú tento Kazaci.
Ča-K-Ra: tento názov bol prinesený do Indie našimi Predkami v čase druhého vojenského pochodu do prastarej Dravídie r. 2692 pred n. l. V tom čase boli miestnemu čiernokožému obyvateľstvu darované Slovansko-Árijské Védy a zanechaný jazyk, ktorý sa dodnes volá Samskryt (самостоятельный скрытный). Týmto jazykom dodnes nehovorí nijaký miestny kmeň – veď nikdy to nebol ich jazyk. Pre nich to bol vždy „mŕtvy“ jazyk, ktorý im zanechali bieli Árijci, pretože v tomto jazyku boli napísané Védy. Názov si môžeme overiť napríklad na tejto indickej stránke. Jedná sa síce o sympatický, ale na základe nevedomosti založený pokus o „prinavrátenie“ jazyka „Samskrit“ späť do života. Podstatné je to, že v Indii ostal pôvodný názov – Samskrit s „m“. Zámena za „n“ pochádza až z neskoršieho prepisu do iných jazykov, pretože výslovnosť je veľmi podobná.
ČA: výraz pre ohraničenie miesta, kde sa niečo koncentruje. Dodnes máme tento výraz v niektorých pôvodných slovách: čaša, čary, často;
K: je kruh, kolo;
RA: žiarenie, vyžarovanie.
Čakra je teda kruh, v ktorom je koncentrované vyžarovanie energie v oboch smeroch. Kazaci – na rozdiel od severnej tradície – volali ženy, ktoré okolo svojich mužov dokázali vytvárať oberežný kruh čaklúnky, zatiaľ čo inde sa používal názov vaľkírie.
Každá čakra má svojho Boha Ochrancu.
Čo do vzťahu voči ľuďom sú Bohovia bytosti oveľa vyššej zložitosti. Nad Bohmi sa nachádza neprejavený, mimočasový Všetkého-Otec, ktorého nie je možné ani pochopiť, ani opísať. Preto sa k nemu v našej tradícii – rovnako to vidno aj v Budhizme – jednoducho nevyjadrujeme. Nenazývame ho Bohom, On je vyššie nad nimi Všetkými. Sám najväčší z Bohov Svarog je čo do mohutnosti voči nemu asi ako najmenší atóm nášho Vesmíru voči Svarogovi. Aby sme mali aspoň nejaké pomenovanie – čo nie je Jeho meno – tak používame Ra-M-Cha, alebo Na-Ra-Jana. A keď si Všetkého-Otec želá sa prejaviť v materiálnom Vesmíre, tak vydáva životodarné žiarenie Inglie, t.j. Iskry bieleho svetla – Atmy.
Energetický systém človečieho tela v miniatúre replikuje systém nášho Vesmíru. Dole sa nachádza neprebudená tma (nie je prebudená iskrami Inglie) a navrchu je božské, biele Svetlo. Preto je v niektorých školách používaný princíp, že číslovanie čakier sa začína odhora nadol podľa miery zostupu bieleho svetla do neprebudenej tmy.
Tabuľka zodpovedajúcich čakrových systémov Bielorusov, Kazakov a obyvateľov strednej časti Ruska
Priblížme si 9 čakrový systém z pohľadu Kazackej tradície.
RODNIK alebo ROD
Prvá čakra, ktorá je zviazaná s iskrami Inglie. Táto čakra je spojená s Veľkým Triglavom Bohov, je začiatkom spúšťajúcej sa Nebeskej energie. Zdroj nedeliteľného Bieleho Svetla, ktoré Germáni nazývajú B-od, t.j. Božský počiatok, ale my Slovania ho nazývame R-od – „Ra” žiarenia počiatok, alebo Vyšeň, pričom v indických Védach sa On volá Višnu. Práve z Neho vychádza nediferencované životodarné svetlo Inglie, ktoré Germáni nazývali Bor (Božské „Ra“ – Svetlo), my Slovania Sva-Ra-G (Sva = Nebesia; Ra = Svetlo; Go = Vysoký, Najvyšší, odkiaľ pochádza Nebeské Svetlo Najvyššieho). Matematicky je vyjadrený nulou (bod rozširovania prechádza do nuly). On začína delenie a prvú ipostázu nazývajú Škandinávci Boh Odin (Один – Jeden, Prvý), pričom Slovania (naše písmo je Bukvica) ho nazývame Boh Perún (Первый), pobaltské národy Perkun (Prvý), Indovia Puruša („Purva“ v Sanskrite znamená Prastarý, Prvopočiatočný). Zachovalo sa nám ešte príslovie „sám ako prst“, t.j. iba jeden. V staroslovienčine a aj dnešnej ruštine to isté príslovie znie ako „один как перст“. Škandinávci po prepise z pôvodného jazyka nazývajú To isté Odin (Prvý), zatiaľ čo my Slovania Perún (z „Первый“) – a nezabúdajme, že stále vychádzame z toho istého príslovia a jazyka. Perún je jeden z najvyšších Bohov, dedo Bohov spoločenstva Asov.
Číslo spojené s touto čakrou je sa nazýva jeden, t.j. один alebo первый a farba je Biela.
Je to taký dôležitý bod, že sa pozrieme popri ňom aj na symboliku s ním spojenú.
Ak začneme Rodom, tak už vieme, že symbol Boha Roda je:
A je iba náhoda, že sa objavuje aj na známych kruhoch v obilí?
Ak by sme chceli spomenúť Svaroga, tak jeho symbol je:
A Svastika sa v kruhoch obilia objavuje aj okrem Roda:
U nás je „populárny“ symbol, ktorý najčastejšie nazývame „Svarga“:
V skutočnosti sa v staroslovanskej tradícii – a aj v dnešnej v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku – nazýva Hviezda Perúna. Jeden z príkladov vidíte aj na úvodnej fotografii k článku. Môžeme sa s ňou stretnúť v rôznych podobách, napríklad aj v tvare mandaly:
V skutočnosti môžeme Hviezdu Perúna nájsť v rôznych variáciách šesťcípových hviezd, napríklad:
Používame aj obereg Hviezda Perúna:
A často môžeme nájsť – napríklad ešte aj dnes na výšivkách – motív Štít Perúna:
Okrem šesťcípovej Hviezdy Perúna sa objavujú aj deväťcípové hviezdy, pričom určite netreba našim čitateľom vysvetľovať, že ide o Hviezdu Inglie:
Ostatne, na internete nájdete množstvo ďalších zaujímavých príkladov. Používajte ale princíp zdravomyslia. Mnohé z nich sú dnes podvrhy, alebo vyrobené „na objednávku“ – lebo už len dezinformáciami môžu dnes brániť množstvu nových informácií. Ale aj naopak, to, že niekto na nejakej stránke nazve niečo podvod, ešte ani zďaleka podvod byť nemusí.
Vyskytuje sa aj veľké množstvo trojcípových obrazcov. Ide v podstate o variácie tohto motívu:
V tradícii ho nazývame aj Hromovík Perúna alebo Triglav. Okrem iného sa Triglav často nachádza aj na keltských krížoch – my už vieme, že to nie sú symboly kresťanstva, ale Asgardu Irijského:
A niekoľko príkladov z nálezov v obilí:
Tento posledný symbol Triglava sa nazýva aj Rod Boha Odina.
Teda tak či onak vždy ide o vyjadrenie princípu Triglava.
Čelo alebo švach
Druhá čakra. Če – utajená, tajná, alebo za „hranicou“ myseľ, Múdrosť, poznanie. Lo – miesto. Znamená miesto tajnej Múdrosti, tajných síl. Kto ovláda energiu tejto čakry, ten má moc proroctva, jasnovidectva (tretie oko) a podobne. Kazacký názov Švach znamená Š – zostúpenie Nebeských síl do človeka; Va – uvidenie; Cha – kladná energia.
Človek, ktorý ovláda túto čakru tvorí s pomocou Nebeských Síl a Energií neobyčajné a udivujúce, a to ako v budovaní tak aj v ničení. Nie náhodou tam je prítomná Bohyňa Mara. Keď sa Kazak dostane do ťažkej situácie, tak vo svojom slangu povie „Дiло швах“. Znamená to, že musí nevyhnutne napnúť všetko svoje poznanie a múdrosť aby dokázal splniť špecifickú úlohu alebo vyhrať v boji, lebo úloha sa inak skončí zle a bude treba pozývať Bohyňu Maru. Bohovia, ktorí sú spojení s touto čakrou:
Div (Dyj, Boh Páter Dij, v latinčine Deus/ Diespiter, Deiwas) je to názov jedného z najvyšších Bohov. Dedo Bohov zo spoločenstva Bohov. Boh Ochranca Nebeských Priestorov. Ochranca ciest Medzisvetia, po ktorých Bohovia navštevujú obývané Svety. Je Ochrancom Utajenej Múdrosti Bohov. V niektorých prastarých staroslovanských podaniach sa hovorí o uctievaní si Boha Diva (Dyja) a jeho ženy Bohyne Divii (Dejve). Boh Div má aj deti – je to napríklad dcéra Lajma či syn Hromovrhač Indra. Dyj vystupuje v mnohých východných mýtoch ako vládca Vesmíru, ale kresťania ho „premenili“ na diabla. Sú s ním spojené aj mnohé legendy o stvorení Sveta a je s ním spojené číslo Dva, pretože prvá samohláska sa v staroslovanskom písme – rovnako ako aj v sanskrite – vypúšťala.
Volos – Veles (Volos, Veli u Germánov; Velnias/ Vielona u Litovcov; Velns/ Vels u Lotyšov; Vala u Indov). Druhý Boh spojený s druhou čakrou – Boh z Rodu Asov. Ochranca pastierstva, bohatstva, múdrosti, knižnej vzdelanosti, oberegovej ochrany, vôle, trhovníctva, koldovstva a veštenia. Je hlavným Sudcom človečích Duší na posmrtnom Súde – v Bojanovom hymnuse je verš „Velesovi neujdeme“. Jeho meno je spojené so slovami: veliť, vôľa, vládnutie, vláda, veľký. Veles alebo Volos je čo do významu druhý hneď za Perúnom. Je personifikáciou hospodárskej múdrosti. Je aj vládcom nečítanej knihy Zeme, ktorá sa inak nazýva Svedomie. Niekedy sa nazýva aj Boh Tur, z čoho vzniklo anglické „two“, čo sa vyslovuje ako „tu“. Teda dva alebo druhý, inými slovami Veles-Tur. Vari ani netreba pripomínať náš Velstúr a nález runového písma s ním zviazaný.
Do védickej tradície patrí aj Boh Šiva. Je to neľútostný Boh, ktorý trestá hriešnikov, ale zároveň dáva možnosť ich Dušiam pokračovať vo výstupe po Zlatej Ceste Duchovného Vývoja.
Teda číslo dva alebo druhý a farba je fialová.
Ústa
Tretia čakra. U – spojenie; Sta – vytrvanie, alebo to, čo je utvrdené Bohmi. Z toho vyplýva, že je to orgán, skrz ktorý človek realizuje spojenie s okolitým svetom. Kazacky výraz „Tar“ znamená hovoriť, v pôvodnom tvare „тараторить“ (Tar – zvuk, hlasitosť; toriť – tvoriť, vytvoriť). Dnes tento výraz poznáme – ako inak – iba v tvare „tárať“. Čakra je spojená so živlom vzduchu (dýchame pomocou úst), preto je pod kontrolou Striboga (Стрибог: Се – ukazovacie zámeno; третий – tretí; Бог – Boh). Je to Mocný Boh uragánov a ochranca hranice, ktorá rozdeľuje Svety. On zosiela aj videnia a predvídania. Dozerá na dodržiavanie mravných zákonov, ktoré ustanovil Svarog. Stribog je uctievaný ako prenasledovateľ všakovakých zlých konaní a ničiteľ zlomyseľných ľudí. On nekompromisne trestá hriešnikov a posiela ich do Pekla, pričom sPRAVodlivých do Slavi. Západní Slovania mali aj ženskú osobu, Bohyňu Stribu. S touto čakrou je spojený ešte jeden Boh Vij (Škandinávci: Vi; v Pobaltí: Vej; Indovia: Vajiu). Kelti tohto Boha nazývali Ballor (sila uragánov sa dodnes meria v baloch). Pretože táto čakra je spojená s tvorením zvuku, tak je pod kontrolou aj Boha Tarcha – u Keltov a Kazakov Tar(ch) znamená hrom, hlasitosť.
Číselný význam energetického centra je tri, tretí; farba čakry je modrá.
Prvé tri čakry sú spojené so Svetom Pravi.
Lada
Štvrtá čakra, dávajúca harmóniu, Lad. Kazacky názov čakry je „Chor“ (Cha: pozitívne; Ra). Tento význam nie je potrebné vysvetľovať, aj keď v ruštine je pochopenie ešte jednoduchšie, keďže „dobre“ sa povie „хорошо“: s čakrou je spojený Boh Chors (Chars, Chur; Kirt u Germánov; Horse u Anglosasov; Chers u Srbov; Hor u Egypťanov). Je to Slnečný Boh, ktorý vedie kruhový pohyb svietidla (odtiaľ chorovod), zároveň je aj ochrancom dobytka (obzvlášť však koní), a odtiaľ vlastne pochádza aj anglický názov pre koňa – horse.
Chors je vládcom pozitívneho žiarenia nezávisle od jeho zdroja (môže ísť zhora nadol či opačne, nie náhodou táto čakra patrí k srdcovým), ktoré stojí proti chaosu, tme, nežitiu. Chors je meno árijského pôvodu a je synonymom slova „choro“ – pohybujúci sa kruh. Z koreňa slova „choro“ sú odvodené slová ako chorovod či chorom (chrám). Chrámy boli spočiatku kruhové stavby na vykonávanie obradov a rituálov k Bohom, až neskôr sa zmenili na všeobecný názov.
Boh Chors sa zobrazuje buď ako biely kôň, ktorý behá po oblohe, alebo ako slnečný pes, pretože u Kazakov sa pes dodnes volá „хорт“, čo my už chápeme iba ako jedno plemeno – chrt. Chors sa však často zobrazuje aj ako múdry starec obklopený bielymi psami alebo vlkmi. Bohovi Chorsovi je zasvätený veľmi veľký sviatok – deň letného Slnovratu, a v tento deň sa tradične povinne spúšťa z hory k rieke veľké horiace koleso – znak Slnka – rovnako ako v deň sviatku jeho brata Koľadu v zime. Funkciu podpory harmónie nesie a dopĺňa aj Boh Ladaad, ktoré sviatok je rovnako pripočítaný k letnému Slnovratu.
Ak si pripomenieme, že Slnečná Runa Bohyne Lady vyzerá takto:
Tak nám nemôže uniknúť súvislosť napríklad s takýmto obrazcom v obilí:
Ak však nejde o Slnečnú Runu Lady Bohorodičky, tak môže ísť o symbol Živy:
Nech je to tak či onak, očividne ide o našu symboliku.
Číselný význam čakry je štyri od slova “четыре“ (чет – dva; ре – opakovanie; t.j. zopakované dva; farba energetického centra je zelená. Zelená farba – ako potvrdzujú iné zdroje – je upokojujúca farba. Spokojný človek sa nachádza v harmónii a Lade so sebou aj s Prírodou, ktorá ho obklopuje.
Leľa
Piata čakra označujúca miesto zmyslov. Kazacký názov je „Kalen“. Je spojená s Dušou, ktorá je vystredená v oblasti Srdca. Je s ňou spojený Boh Koľada, čo znamená okrúhly (za pradávnych čias sa vyslovoval ako „Koľonda“ s nosovým „n“; názov odvodený od „kolo“, kruh, z toho pochádza „kola“, t.j. kolesá, koláč, bochník (tu už strácame väzbu na starosloviensky základ). Koľada je najstarší Boh As, ktorý zosobňuje znovuzrodenie zimného Slnka a Prírody. Kazacke zdroje vychádzajú z toho, že Koľada aj Chors sú synmi Dažďboga. Jeden je spojený s dňom zimného (Koľada), druhý letného (Chors) Slnovratu. V ľudskom tele to je ľavá a pravá časť hrude.
Leľa je láskavou Bohyňou, manželkou Boha Volcha, strážcu Volchaly, ktorú v našich oblastiach nazývame aj Valhala. Je treťou sestrou Boha Perúna.
Číselný význam čakry je päť – „пять“ („п“ – púť; „ять“ – rozdelenie, t.j. stred toku svetelných tokov idúcich zhora aj zdola). Farba modrá.
Prsia
Šiesta čakra. Žiarenie Perúna, t.j. miesto, odkiaľ prejavuje svoje žiarenie Perún. Kazačí názov čakry je „Vol“ – sila, moc. S čakrou je spojený Boh Volch (Volchov, Volchovec, Volk, Volga, Had Ohnivý Vlk, Ohňový Vuk u Srbov). Je to Boh čarodejníctva, obraňovania, vojny, udatnosti, víťaz nad netvormi, prekrásny Boh Celiteľ. Ako sme spomínali, jeho materializácia môže byť Sivý vlk, Jasný sokol či Hnedý tur so zlatými rohami. Je Bohom Ochrancom Nebeského príbytku Volchala. Matka Prvopočiatočná Zem porodila Volcha od otca Indru. Svarog mu prikázal chrániť hranice oddeľujúce temné Peklo a Jav, svetlú Slav a všetky prístupy k sadu Vyrija.
Symbol Valhaly (Volchaly) v obilí:
Symbol Valhaly môžete vidieť aj v škandinávskom kreslenom filme s veľmi poučným obsahom SAGA OF BIORN, t.j. Sága o Bjornovi. Môžete si ju stiahnuť buď v angličtine alebo ruštine.
Je to síce krátky, ale poučný kreslený príbeh o tom, aké nebezpečné je zamotať sa do „služieb“ kresťanstva. Starý Viking hľadá čestnú smrť v boji, aby sa dostal do Valhaly, a preto napadne trola, ktorý ničí kresťanský kostol. V skutočnosti vôbec nechcel pomáhať kresťanom, ale do Neba sa dostal. Príbeh je poučný aj pre deti.
Číselné označenie je šesť (š – Nebeské Sily; esť – „jest“, t.j. nachádzajúce sa v tom mieste). Farba čakry je žltá a nazýva sa aj zlatou.
Život
Siedma čakra. Živ – životné, živiace sily; ot – odtiaľto. Znamená, že odtiaľto vychádzajú živiace sily pre naše materiálne telo. Podľa védických učení sa tu nachádza vnútorný oheň, ktorý je nevyhnutný na spálenie „paliva“, t.j. potravy. Kazačí názov čakry je „Sak“ (Се Агни Которой – to jest oheň). Boh Ochranca čakry je Semargl (Ohňoboh, Ohník, Agni) – Vyšší Boh, ochranca Večného živého Ohňa a dohliadač nad presným dodržiavaním všetkých Ohnivých Obradov a Ohňových Očíst. Semargl prijíma Ohňové Dary, Tréby a nekrvavé obety na všetkých prastarých Slovanských a Árijských sviatkoch, čím je sprostredkovateľom medzi ľuďmi a Nebeskými Bohmi. Semargla pozývajú aj liečiť choré zvieratá a ľudí, aby zbavil chorých od rôznych chorôb. Keď sa u človeka zvyšuje teplota tak hovoríme, že Ohňoboh sa usalašil v tele chorého. Lebo Semargl ako Ohnivý Pes tvrdo bojuje s chorobami, ktoré sa podobne ako nepriatelia dostali do tela alebo Duše chorého. Táto pozemská materializácia ohňa je tá plamenná sila, ktorá oduševňuje vojakov v tvrdom boji. Niektoré Rody si ctili Semargla ako Ochrancu rastlín a bohatej úrody, ale predstavovali si ho ako sedemhlavú bytosť.
Číselné označenie čakry je sedem – семь (Семаргл; Семь Агни Глав). Farba oranžová, slamená.
Zarod
Ôsma čakra. Pomocou jej energetiky prebieha zrod nových tiel v materinskom lone. Kazačí názov „Malka“ hovorí o jej určení pre maličkých. Naši Predkovia vedeli, že materiálny život sa rodí vo vode, preto je s touto čakrou spojený Boh Vodan (Don). Pri tomto záhadnom a všetkými zabudnutom božstve musíme mať na zreteli, že u väčšiny slovanských jazykov je jeho prízvuk na prvej slabike a s týmto názvom je významovo spojené slovo „vodiť“. V najstarších časoch sa Vodan vzťahoval k živlu vody a bol Ochrancom morských a riečnych hlbín.
Číslo tejto čakry je osem, t.j. „о-семь“; znamenajúce okolo, hneď vedľa rodiny (с семью). Farba je červená.
Istok
Deviata čakra. Znamená, že všetko začína zdvihom energie zeme. Kazačí názov čakry je „Daž“, čo nás posúva k prastarým kazačím povestiam, v ktorých sa hovorí, že Predkovia Kazakov prišli na našu Midgard-Zem z Daž-Zeme (iný názov je Ingard-Zem), ktorá sa otáča okolo Jaroveľkého Daž-Slnka (súčasný názov Beta Leva). S touto čakrou je spojený Dažboh (Dajboh, Dažbo, Daže, Dacbog u západných Slovanov, Dabor, Dajbor u Srbov, Dagda u Írov). Je to Boh Svetla, dažďa, Prírody, dávania. Dažbog je sprostredkovateľ všakovakých požehnaní, šťastia a blahobytu a všetkých pozemských dobrých vecí. Sloveso „Daž“ znamená dávať.
Tento zmysel má aj číslo čakry, veď deväť znamená dávať. Preto sa Indovia snažia z tejto čakry dvíhať energiu Kundalini. Farba čakry je čierna.
Posledné tri čakry sú spojené so Svetom Javi.
Všetky tieto a iné poznatky našich Predkov sú uložené v našich génoch a naša úloha dnes – ako pokolenia bielych národov – je na všetko toto si spomenúť, vedieť to použiť a odovzdať to všetko neskazené našim potomkov.
Na záver si spomeňme ako sa vyjadrujeme o veľkých činoch našich Slávnych Predkov: MY sme porazili Frankov, MY sme ich potrestali za ich vierolomnosť vyplienením ich krajiny, ba aj severu Talianska, NÁS sa obávali. Boli to naši Predkovia a preto hovoríme MY sme porazili nepriateľov v nespočetných bojoch. MY, teda NÁŠ ROD, ktorého sme členovia aj napriek tomu, že kresťania kruto a surovo povraždili našich Predkov. Ale v našich žilách koluje ich KRV, sme to MY – ako vtedy tak aj dnes. Preto sa započúvajme do slov piesne Кипелова
Budeme sa biť na Zemi, budeme sa biť o život, budeme sa biť o Nebesia, budeme sa biť do konca, budeme sa biť za tých, ktorých nám zabili už prvých…
Sláva Bohom i Predkom Našim!
