Tento článok nadväzuje na tému už zverejnených materiálov a látku, ktorú preberáme na seminároch Číslova a Metafyziky. Preto nepôjdeme do hĺbky detailov. Vychádzame z toho, že náš čitateľ pracuje na vlastnej Púti Duchovného Vývoja.
Existuje viacero foriem opisu existencie človeka. V knihe Číslovo sme už hovorili o človeku ako o priesečníku štyroch Svetov: Živatmy, Ducha, Duše a Fyzického Tela. Rovnako vieme, že každé Jemnohmotné Telo má svoje Číslovo. Ale človek je aj priesečníkom Živlov – v dnešnej vede opisovaných ako kombinácie aminokyselín C-G a A-T. A tak sa dnes pozrieme na človeka ako na sústavu Tela fyzického a J/H, teda astrálneho, mentálneho a príčinného.
Príčinné, t.j. Vôľové Telo zodpovedá (resp. je prepojením) so Svetom Pravi („pracuje“ s torznými poľami). Astrálne a Mentálne telá zodpovedajú nižšej a vyššej časti Sveta Navi a Fyzické telo zodpovedá Svetu Javi (J/H a fyzické telá „pracujú“ s elektromagnetickými vibráciami).
Môžeme to zodpovedajúco zobraziť aj graficky pomocou rytmov mozgu. Každej čakre na hlavnej energetickej osi zodpovedá jeden z rytmov. Každé z týchto centier si zároveň formuje aj vlastné J/H telo:
Sedem rytmov mozgu je sedem bodov ponímania vonkajšieho sveta a vzájomného pôsobenia s ním.
Na úrovni DELTA (δ) rytmov ponímame Svet ako nekonečnú rôznorodosť individuálnych foriem, individuálnych objektov, z ktorých ani jeden nie je podobný druhému. Jediným spoločným bodom je stabilnosť formy. Dokonalý δ rytmus rodí formu, ktorá je nezničiteľná. A to je aj cieľom vývoja na úrovni δ rytmov. Štruktúra formy síce môže byť zničená, ale forma samotná už nie (napr. auto môže byť poškodené, ale pojem formy „auto“ je nezničiteľný). Toto je materializácia nesmrteľnosti na úrovni δ rytmov. Je to vyformovanie samostatného (J/H) tela, tela INDIVIDUÁLNOSTI.
Tento cieľ je však pre človeka nedosiahnuteľný, pretože na podporu δ rytmu, na podporu nášho jestvovania vo fyzickej forme je vždy potrebná vonkajšia energia. A zdrojom tejto energie je úroveň TÉTA (θ) rytmov.
Rytmus θ je vždy úrovňou napájania. Všetky emócie a city sú priamo alebo nepriamo spojené s procesmi odovzdávania energie. Úroveň 6. dimenzie (na ktorú sme napojení 6. čakrou) je úrovňou mysle. Myseľ môže pracovať v niekoľkých známych módoch – pre nás sú najdôležitejšie tri: TU a TERAZ (TAT), ŠPEKULÁCIE a ILÚZIE. Keď je Vedomie umiestnené v Mysli v pozícii TAT, človek je napojený na MAKOŠ, a teda na nekonečný, kosmický zdroj Energie. Keď sa myseľ zasúva dozadu, za TAT, dostáva sa do špekulatívneho módu („Kto je všade – nie je nikde“; Seneca), a keď sa zasúva dopredu, t.j. predbieha stav TAT, dostáva sa do stavu ILÚZIÍ. Prepínanie mysle výlučne medzi módmi ŠPEKULÁCIE a ILÚZIE je účelom zavádzania MATRIX-u, aby človek nikdy nenadobudol stav TAT a tým aj kontrolu nad svojim vlastným vedomím. Všetky stavy mysle – módy – mimo TAT sú „Čiernou Dierou“ (zlodejmi) Životnej Energie človekov. Je to vyformovanie J/H tela ŽELANÍ. Toto telo má určité atribúty nesmrteľnosti – ak je dosiahnutá vyváženosť vo Svete Javi (И), čo je možné dosiahnuť jedine v stave TAT.
Úroveň ALFA (α) rytmov nám teoreticky umožňuje používať ako oporné body akékoľvek objekty vonkajšieho sveta. Problém je zase v tom, že energiu na používanie akýchkoľvek oporných bodov je možné vziať VÝLUČNE od REÁLNYCH objektov, ale dnes väčšina aj človekov žije vo svete ŠPEKULÁCIÍ a ILÚZIÍ, ktoré Energiu odoberajú. Celý svet vôkol nás sa kŕmi silou týchto človekov, preto môžeme tento rytmus považovať za akúsi čiernu dieru, v ktorej nenávratne „mizne“ Životná Energia. Preto väčšine človekov α rytmy nedávajú nič. Ale ani ILÚZIE nevznikajú samé odseba, sú to síce skreslené, ale aj tak odrazy reality. A tak jedine vyformovanie vnútorného, vesmírnej realite zodpovedajúceho Obrazu Sveta umožňuje dosiahnuť konkrétne výsledky. Veď nie náhodou je oblasť zodpovedajúca α rytmom (Obrazu Sveta) totožná s čakrou označenou bukvicou „N“ – Obrazom „Naše, t.j. známe našim Prѣdkom“. A k dedičstvu Našich Prѣdkov rozhodne nepatria ani špekulácie ani ilúzie, ktoré formujú Prízračné Jemnohmotné telo. Naša púť je Náš Obraz Sveta. A tak Prízračný Svet nechajme prízrakom. Je to síce smutné, ale väčšina humanoidov (vrátane človekov) dnes vedome dáva prednosť budovaniu sveta Prízrakov, teda špekuláciám a ilúziám, okrádajúcim o Životnú Energiu.
Ak Obraz Sveta človeka neodráža realitu Sveta, tak život sa mení iba na prízračné jestvovanie v PRÍZRAČNOM tele (od slova „prízrak“).
Oblasť SIGMA (σ) rytmov je východzím bodom človeka ako entity so samostatným „JA“. Je to však iba bariéra, rozdeľujúca HORNÝ a DOLNÝ SVET. Zvyčajne svoj vnútorný svet označujeme ako HORNÝ a DOLNÝ ako vonkajší. Oblasť σ rytmov je potenciál mechanizmu, ktorý nám umožňuje vnímať, poznávať objekty vonkajšieho sveta a naopak, materializovať naše sny a želania. Práve tu sa nachádza čiastočka osobnej Sily človeka, ktorá sa môže stať základom je skutočného JA – VÔLE.
Ale v realite je v podstate jediným predurčením σ rytmov umožniť konať v neurčitej situácii.
Tu patrí onen známy Buridanov filozofický paradox – osol, ktorý stojac medzi dvomi rovnako vzdialenými a rovnako chutnými otiepkami sena musí zomrieť od hladu, lebo sa nebude vedieť rozhodnúť, do ktorej otiepky má zahryznúť. Ale akékoľvek živé zviera sa s týmto problémom hravo vysporiada, prijmúc slobodné rozhodnutie na základe vlastného kúsočka vôle. Možnosť prijať takéto rozhodnutie je práve nám dostupná úroveň σ rytmov.
Ale na rozdiel od zvierat, mnohým ľuďom je táto schopnosť paradoxne nedostupná. Oni – presne ako Buridanov osol – sú schopní prestáť medzi dvomi rovnocennými variantmi činov celú večnosť, ale aj tak sa nerozhodnú. Nemajú proste potrebné množstvo Energie – „osobnej Sily“ – nevyhnutnej na prijatie rozhodnutia. Budú stáť a čakať dovtedy, kým za nich nerozhodne niekto iný.
No v oblasti σ rytmov je jedno tajomstvo, spojené so všetkými ostatnými rytmami človeka – môžu vysielať do akejkoľvek dimenzie, pričom každý rytmus napĺňajú osobnou Silou. Mechanizmus je prostý – ide o prekonanie spontánnych, skutočných pôsobení.
Čo sa týka vyšších rytmov, tu je už situácia zložitejšia. Kým stabilita δ, θ a α rytmov zabezpečuje určité formy „nesmrteľnosti“ (presnejšie predĺženie doby fyzickej existencie) konkrétnych elementov fyzického tela, tak vyššie rytmy majú vzťah k tej forme jestvovania, ktorá sa zvyčajne nazýva „záhrobnou“. Absolútna väčšina tých humanoidov, ktorí veria v možnosť posmrtného života žije v ilúzii, že „nesmrteľnosť“ je nevyhnutným atribútom posmrtného jestvovania. Preto živia v sebe ilúziu, že nemá zmysel podnikať žiadne kroky na nadobudnutie „nesmrteľnosti“ počas života, keďže – ako snívajú – tá príde automaticky?!
Veci sa ale v skutočnosti majú oveľa „horšie“. To, čo sa nazýva „nesmrteľná Duša“ pre absolútnu väčšinu humanoidov v podstate NEEXISTUJE.
Proces existencie na „druhej strane“ je spojený iba s odovzdávaním energie „zážitkov“. Človek si nanovo prehráva všetky dôležité a energeticky významné udalosti svojho života, akurát že v opačnom zobrazení. T.j. ak bol mäsiarom bude obeťou a podobne.
Funguje to totiž tak, že každá Živatma pri odchode od Makoše a prechode do J/S vstupuje s konkrétnou, vzájomne odsúhlasenou Misiou, t.j. Inkarnáciou. Po vstupe do konkrétnej Hry (my sme vošli do tejto 12-rozmernej) a nadobudnutí Duše sa snažíme Misiu splniť. V súčasnosti to väčšinou „nevychádza“ na prvý raz, preto sa tu vraciame postupnými reinkarnáciami. Ak sa dvíhame nahor, je to dobre, ak nie, nazývame to Samsárou. Jedna reinkarnácia je však „úplná vlna“, t.j. trvá od narodenia sa do tohto istého bodu ďalšej vlny – do ďalšieho narodenia sa. Časť života od narodenia po smrť je iba POLVLNA!
Platí tu však pravidlo, že všetko nanovo prežívané je vyhodnocované v druhej polvlne v zrkadle za života zostaveného Obrazu Sveta. Ak človek nadobudol (dobrovoľne, počas života) a systematicky si upevňoval skreslený Obraz Sveta, tak bude trpieť, ak si zostavil realite (vesmírnej) zodpovedajúci Obraz Sveta, tak jeho energetický objem sa navýši.
Ako príklad môžeme uviesť adeptov regresnej hypnózy, keďže sme sa s viacerými prípadmi stretli. V podstate všetci (v nám známych prípadoch) sa „dozvedeli“, že ich inkarnácia je dávno naplnená, a že si prišli v tejto reinkarnácii sa len akosi „zabaviť“ – niečo v štýle dovolenky. Nuž, vo Vesmíre sa nedeje nič iba pre zábavu, nad 16. dimenziou všetko funguje striktne podľa princípu príčina-dôsledok. NEEXISTUJÚ „ZBYTOČNÉ“ REINKARNÁCIE BEZ MISIE. Z pohľadu nami rozoberanej oblasti to znamená, že regresný hypnotizér (spravidla vyškolený jezuita) otvoril v hypnóze svojej naivnej obeti energetický kanál, ktorým jej trvalo odoberá životnú energiu. Ale hlavne k tomu bude dochádzať na „druhej strane“, t.j. po smrti, kde takýto naivka nenadobudne „nové sily“ do ďalšej reinkarnácie po ďalšom narodení, ale vyštartuje z energeticky nižšej pozície ako v aktuálnej reinkarnácii. Nuž ale – rozhodol sa sám. Hlúposť a naivita nie sú poľahčujúce okolnosti, kauzálna reťaz pôsobí nemilosrdne.
Možno povedať, že pre človeka s harmonizovanými vyššími rytmami, t.j. s aktívne pracujúcim vlastným kanálom výstupu do J/S je obdobie pozemského jestvovania iba mladosťou a skutočná, uvedomelá časť života sa začína iba po „smene mernosti“ (smrti). Stále sme však TU! K Makoši sa môžeme vrátiť až po zvládnutí všetkých reinkarnácií, t.j. so splnenou MISIOU!
Nabudúce sa pozrieme na zvyšné rytmy.
17.05.2023
