V knihe SLOVENSKÁ ČÍTANKA II. z roku 1865 sú na konci knihy uvedené (od str. 514) pod sekciou D „Slovenské porekadlá“.
Jedno z nich hovorí:
MNOHO KUCHÁROV POLIEVKU PRESOLÍ
Na mnohých miestach našej krajiny je možné dnes vidieť obrovské množstvo „kuchárov“, napríklad:
Počuť všakovaké názory, ktoré veľmi často možno považovať za „divánové“ expertízy. Z divánu sa totiž až veľmi ľahko riešia okruhy problémov, ktoré v podstate nemajú žiaden dopad na náš život: futbalové či hokejové zápasy a podobné podujatia. Tieto majú dopad iba na peňaženky aktérov. Veď nie náhodou populárny vtip hovorí, že futbalový štadión je asi jediné miesto na svete, kde žobrák v hľadisku môže kričať na milionára na hrisku „ty žobrák!“. Nuž, takto to chodí.
Sme však v dobe, kedy váhanie nie je namieste. Máme na mysli tú skupinu obyvateľstva, ktorá sa rozhodla zúčastniť volieb. Je až zarážajúce, že ešte aj dnes počuť naozaj divné hlasy štýlu: „skúsim voliť tých či tých, veď nech sa medzi sebou v parlamente žerú“. Týmto akosi nedochádza, že oni tam hore sa – napriek divadelným vsuvkám pre naivné publikum – medzi sebou v skutočnosti nežerú. Oni si len podelia posty a zodpovedajúce príjmy.
Napriek tomu všetkému však nie jedno, kto tam bude. Sú totiž aj takí, ktorí sa tam chcú dostať len preto, aby naďalej plnili inštrukcie zo Západu. A tie nikdy nemali a ani nemajú nič dočinenia s našim dostatkom, či dokonca blahobytom. Séria sankcií a s nimi spojených „opatrení“ spôsobila pre bežného človeka akurát tak zdraženie všetkého, čo partiu kuchárov – napríklad na bilboarde hore – vôbec netrápilo. Ich príjmy naopak – pravdepodobne značne narástli. Veď splnili všetko to – čím sa niektorí z nich priamo pochvastali – čo od nich zvonku chceli.
Hovorí sa, že kuchári z obrázku založili slovenskú pôdu – zem našich Prҍdkov – okolitým štátom, aby mohli na základe tejto záruky dostať úver vo výške 400 miliónov €, a tieto milióny odlifrovali na východ… Bez nášho schválenia. Tiež sa hovorí, že ak ho MY nesplatíme, tak nám veritelia môžu vziať naše územie – ide pravdepodobne o Maďarsko a Poľsko. Nuž a o aké územia môžu mať „záujem“ napríklad Poliaci? Veď Tatry po Kežmarok nám vzali ešte v roku 1918. Veci sa síce ako-tak vtedy podarilo zvrátiť – nie bez obetí – ale štvrtina Tatier nakoniec ostala u nich dodnes.
BEZ RUCHU A ŠUCHU NIČ SA NEHNE
Nuž tu patrí aj skupina Agresívne Slovensko. Veď všetci kuchári chcú zarobiť. Ale v tejto dobe to môže byť už veľmi nebezpečné. Nie, nebojte sa, nie pre nich – oni majú jasné noty. Ide – z ich pohľadu – o maličkosť. Totiž O NÁS VŠETKÝCH OSTATNÝCH. O budúcnosť našej zeme a našich detí a vnúčat. Budú mať kde žiť, ak takíto kuchári navaria to, čo majú za lubom?
Ide o veľa, vidno to aj v zahraničných zdrojoch.
Nuž vy, ktorí ste sa rozhodli ísť voliť, pamätajte na Národ, na mladé pokolenie. A aj na to, že sú tzv. „zahraniční Slováci“, ktorým je očividne fuk, ako bude vyzerať naša vlasť v budúcnosti. Oni ju zradili a vybrali si už inú. Takým Agresívne Slovensko s riadiacou štruktúrou na Západe očividne vyhovuje.
Dajme teda pozor koľko a akých kuchárov nám polievku solí. Zahraničné recepty nie vždy dobre trávia našinci…
28.09.2023
