V minulej časti tejto témy sme sa spolu s vami, vážení čitatelia, dozvedeli o „novátorských“ metódach výchovy detí, nevyhnutne ohlupujúcich človeka; o „prelomových“ vedeckých technológiách, ktoré sa po preverení ukázali byť banálnou hlúposťou, zamaskovanou vedou; o „tajomnej“ astronómii“, ktorá pripomína stredoveké kresťanské dogmy o plochej Zemi na troch slonoch, aj o ďalších výmysloch, ktoré nám podsúva ako „nové poznanie“ V. Megre, ako keby konajúci podľa pokynov ním vymyslenej Anastázie.
Teraz prišiel čas pohovoriť o základnej myšlienke, ktorú reklamuje Megre ako „národnú ideu“ – „Každej rodine Rodovú Osadu“. Jej základnou myšlienkou je odpútanie pozornosti ľudí, ktorí sa po Noci Svaroga prebúdzajú, od skutočných príčin toho, čo pred našimi očami stvárajú a zároveň izolovanie najaktívnejšej časti obyvateľstva na svojich hektároch.
Hlavná myšlienka – Rodová osada – sa v zelených knihách neobjavuje od začiatku, inak by ju normálni ľudia neprijali ako liečivú rastlinu na všetky problémy. Najskôr je podaný emocionálny rozbeh: živo je opísané, ako je všetko v našom živote zle, ako je civilizácia v slepej uličke.
S týmto nemožno nesúhlasiť. Ale reálne príčiny toho, čo sa odohráva nie sú vymenované – to nie je ten cieľ, ktorý sledujú tí, ktorí píšu v mene Megreho. Ich cieľom je odvliecť pozornosť ľudí od skutočných príčin a prinútiť tých aktívnych, ešte schopných aspoň niečo urobiť, minúť všetky sily a prostriedky na samoizoláciu, ohlúpnutie a degeneráciu.
Ale načo na to míňať peniaze? My sami kupujeme cédrové básne v zelených obaloch, olej, lyžičky a ďalšie výtvory cédrových umelcov. Pamätáte na pesničku kocúra a líšky vo filme Buratino?
Pokiaľ sú na svete hlupáci,
Klamaním žiť nám sa stalo ľahkým.
Ako je obloha modrá,
My nie sme zástancami lúpenia:
Na hlupáka netreba nôž,
Jemu zo tri hlúposti natáraš –
A rob si s ním čo zachceš!
Treba si vždy pamätať, že vojna za pomoci obyčajných zbraní sa vedie iba proti slabochom. Proti Rusku sa vojna už dávno vedie pomocou lži, klebiet, náboženstva a ďalších profesionálnych zbraní. Iba odňatím poznania Rusom – zdroja ich mohutnosti – sa sociálnym parazitom podarilo si podrobiť Rusko…
Nuž vrátime sa k stratégii a taktike ohlupovania, ktorú cédropleti používajú nato, aby nasmerovali svojich čitateľov – nás všetkých – po ceste klamu. Nato, aby čitateľov „nakazili“ hektárovým projektom, cédroví provokatéri už v prvej knihe nadhadzujú ideu o tom, že chatári sú spásou ľudstva:
„Ona (Anastázia, A. K.) predpokladá, že všetkých zachránili pred hladom, aj dobro sejú v dušiach, aj budúcu spoločnosť vychovávajú…“
Najskôr sa hovorí iba o tom, že kontakt so zemou a rastlinami je veľmi prospešná činnosť. V určitom zmysle to je naozaj tak. Ale určite nie do takého extrémneho stupňa, ako sa nám snaží nanútiť pravnučka Mojžiša. Počínajúc druhou knihou, Megre veľmi pozorne zamieňa pojem „Vlasť (Родина)“ za „vlasť (родину)“ hektárovú. Upresnime si, čo sa za tými slovami skrýva. Podľa môjho názoru „Vlasť“ to nie je iba územie štátu, kde sme sa narodili, ako skôr národ, ktorý toto územie obýva. To znamená ľudia, ktorí nás vychovali, ľudia, ktorých osud je pre nás veľmi dôležitý; ale „vlasť“, to je mesto, osada, kde sme sa narodili. Pri analýze knihy profesionálneho fotografa budeme vychádzať z tohto pohľadu.
Presťahovanie sa z jedného mesta alebo dediny do druhého mesta alebo dediny v rámci svojej „Vlasti“ je absolútne normálne a nepovažuje sa za zradu „Vlasti“. Pretože človek, ktorý pracuje na blaho svojej Vlasti aj pokračuje vo svojom trude. Ale cédrozvonci si veľmi želajú nás odučiť od týchto kramolných myšlienok, preto v druhej knihe Anastázia – ktorá sa už stala autoritou – na návrh Megreho, aby odišla do mesta liečiť ľudí odpovedá:
„Vladimír, veď môj dom a moja vlasť je tu. A len keď som tu dokážem naplniť svoje poslanie. Nič nedá človeku väčšej sily ako jeho vlasť, rodičmi vytvorený Priestor Ľúbosti“…
Jemné pozadie ideologických diverzantov nie je hneď viditeľné. Veď to aj tak premysleli. U čitateľov vznikne nostalgia po detstve a útulnom priestore, ktorý vytvorili rodičia. Ale tu aj hneď zamieňajú rodičov za priestor. A aby zámena nebola do očí bijúca, tento priestor nazývajú poeticky: „Priestor Ľúbosti“.
Potom Mojžiš zo svojim synčekom, Mojžišovičom, pokračujú v nastavovaní čitateľov do stavu, ktorí potrebujú oni: „bez hektára sa nežije dobre“. Robia tak v epizóde, kde sa hovorí o pohrebe rodičov vymyslenej Anastázie:
„Keď sme pochovávali rodičov Anastázie, ona bola ešte veľmi malá. Nevedela ešte ani chodiť ani hovoriť. My s otcom a s pomocou zvierat sme rozkopali zem. Na dno jamy sme uložili vetvičky a na nich položili telá rodičov Anastázie, prikryli ich trávou a zasypali zemou. Nad mohylovým kopčekom sme stáli mĺkvo. Maličká Anastázia sedela neďaleko na poľane, skúmala chrobáčika, ktorý jej liezol po ruke. „Dobre, že ešte nie je schopná si uvedomiť, aký zármutok ju postihol“, pomysleli sme si. Potom ticho odišli.
Ako odišli? Vari ste ponechali neskúsené dievčatko samé?
Nie, neponechali, iba sme ju nechali na mieste, kde ju porodila jej matka. Máme taký výraz – Šambala, Vlasť. Nastane abstraktnejšie uvedomenie si týchto pojmov. Rodina – to je „ROD i NA“. Matka“…
Cédropleti sa radi hrdia, keď do svojej básne vkladajú múdre slová, ale väčšinou to je od veci. Ak pozrieme do Wikipedie, nájdeme toto:
Šambala – mýtická krajina v Tibete alebo v iných okolitých regiónoch Ázie, ktorá sa spomína v niekoľkých starých textoch, vrátane Kalačkra mantre…
Zaujímavé je, k čomu sa vlastne obracajú žreci z cédrovej húštiny, keď hovoria: „Máme taký výraz – Šambala, Vlasť…“ Možno že prebývali v Temnej Šambale, ktorá sa nachádza v Tibete, ba možno že to je ich vlasť, žeby sa preriekli? Ťažko povedať…
Ale citát o ponechaní dieťaťa, ktoré ešte nedokáže chodiť, teda podľa všetkého vo veku do 1 roka (!), som neuviedol kvôli rozboru významu Šambaly ale preto, ako postupne priúčajú našu myseľ k tomu, že ročné dieťatko na poľane v lese je niečo úplne normálne. Teda že to hlavné, čo dieťa potrebuje nie je starostlivosť dospelých, ale už spomínaný priestor.
Nástojčivo sa nás snažia odučiť od vzájomného stretávania sa a privolať k svojim hektárom, aby sme sa tam pásli ako barani priviazaní na povrázkoch. A o naše deti nech sa v tom čase stará Polícia pre mladistvých…
18.05.2017
