Pokračujeme v predchádzajúcej téme.
Všetci, ktorí sme tu dnes sme tu prišli s konkrétnym cieľom a z rôznych časových dimenzií, z rôznych životných situácií. Teda sme tu – na Midgard Zemi – z minulosti, budúcnosti aj prítomnosti. Zem je teraz v stave kosmickej karantény, t.j. v režime prechodu do Vyšších dimenzií.
Príčina našej prítomnosti dnes tu je aby sa oslobodili. Potrebujeme si očistiť naše osobné pozície, aby sme sa vrátili tam, odkiaľ sme prišli a zrealizovali to, čo potrebujeme zavŕšiť, ale už v čistom variante. A v takomto stave – prechod nahor – môžeme urobiť doslovne všetko, ak…
U mnohých sa to prejavuje ako cítenie akéhosi nepokoja, ako keby sme mali čosi dôležité urobiť, splniť akúsi podstatnú úlohu, čosi veľmi dôležité. Ale nevieme si spomenúť, čo to má byť.
Všetko sa odohráva v našej mysli, a práve do nej sme si dobrovoľne naukladali všakovaké ohraničenia, a tie nám nedávajú možnosť sa rozvinúť do potrebnej úrovne. Nemáme možnosť vynaložiť na splnenie všetky naše možnosti, tie naše sily, ktoré nám práve na to boli dané. Sme v akomsi „polofunkčnom“ stave, nevieme čo vlastne chceme.
Túto situáciu veľmi výstižne objasňuje známy vtip:
Chlapík za tmavej noci stratil na ulici kľúče a nemôže sa dostať domov. Nuž príde pod pouličnú lampu a úporne – po štyroch – hľadá. Okoloidúci sa ho pýta: „Čo si stratil?“. Kľúče. A kde? Tam niekde v tme. A prečo teda hľadáš tu? Lebo tu je SVETLO!
Aj my fungujeme nejako takto. Hľadáme tam, kde nám dovolili hľadať. Lebo tam všetko poznáme a všetko tam pekne vidno. Ale tam, kde naozaj je to naše „stratené“ ani nezájdeme. Veď nám povedali, kde máme hľadať.
Všetci, ktorí sme tu sme sa veľmi chceli reinkarnovať práve v tomto čase. Vedeli sme, že bude ťažko, že budú problémy, ale napriek všetkému sme sa tu drali. Prečo? Nuž práve kvôli tomuto prechodovému času.
A teraz sme tu, ale nevieme si spomenúť, čo sme tu chceli riešiť. Prečo sme tu vlastne prišli? Čo sme chceli napraviť, čo sme chceli dosiahnuť? A prečo práve v tomto neľahkom čase?
Aby sme našli NAŠU odpoveď, musíme sa zbaviť negatívu, ktorý na nás navešali. Oni nás tu – do 12-rozmernej Hry – vpustili všetkých. Veď nech idú – povedali si – aj tak uviaznu, aj tak si na nič nespomenú!
A my sa následkom vlastnej snahy a rozhodnutia už nachádzame v 12-rozmernej Hre a začíname mudrovať.
V Jemnohmotnom Svete platí pravidlo, že ak akejkoľvek zostupujúcej Energii – v ktorej toku sa aj so Zemou nachádzame – dáme meno, tak ona sa automaticky scvrkne do rozsahu toho názvu, ktorý sme jej dali. A tak sme si materializovali a zúžili absolútne všetko. Všetko sme – my sami – vložili do ohraničení, do šablón „odtiaľ-potiaľ“, podľa ktorých sa nakoniec sami aj chováme. Môžeme urobiť maximálne jeden krok doprava, iba jeden krok doľava, skákať na mieste… a pritom to často považujeme za „útek z Matrixu“(?!). Všetko musí byť správne, predpisovo rozložené, tak, ako nás (kto vlastne?) učili, ako hovoria vedci či historici sloveni, podľa takého a takého (kostolného) poriadku.
Ale odkiaľ vieme, že tak to je naozaj správne?
A možno to správne je presne opak toho, čo si myslíme, že je správne. Kto nám dá záruku, že je to presne tak? Tak odkiaľ berieme takú istotu? Že to tak „cítime“?
Každý si MUSÍ zapnúť vlastný systém vnímania a komunikácie s Jemnohmotným Svetom. Kľúčové slovo je VLASTNÝ! Inak OSTANE v ilúziách alebo špekuláciách. Aby sme mohli sami vidieť, sami spoznávať, sami skúmať.
Predstavte si, že niekomu potrebujete vysvetliť, ako chutí napríklad mango, ale sami ste ho nikdy neochutnali. Také niečo je proste nesplniteľné.
Ak nám niečo bránia skúmať, ak nám to zakazujú, tak najpravdepodobnejšie práve tam treba hľadať. Vnútri seba treba odstrániť všetky bloky, priehrady, rámce, obmedzenia, aj naše skúsenosti z 12-rozmernej Hry. Áno, aj materiálne skúsenosti nám neraz robia zlé služby, lebo nám treba vystupovať nahor, nad 12-rozmernú Hru. A tam je úplne iné prostredie.
Tu mnohí reagujú štýlom: dajte mi adresu, ako sa tam dostať. Ja tam pôjdem, nájdem tie dvere a vyjdem z 12-rozmernej Hry…?!
Ale ako tam vyjdeme, ak nemáme takú skúsenosť? Jedine tak, že vnútri seba odstránime všetko to, na čo sme si zvykli. To je Matrix, práve ten napĺňa vnútro 12-rozmernej Hry svojimi dogmami či podmienkami, ktoré treba plniť.
Skúste si vnútri seba pomenovať všetko to, čo tam nájdete, a potom to už ako zamerané (t.j. identifikované) odstráňte. To je ono védické:
CHOĎ TAM, NEVEDNO KAM
NÁJDI TO, NEVEDNO ČO
Teda kto chce akékoľvek „presné“ inštrukcie – takých niet! Je iba jediná cesta, identifikovať v sebe všetky bloky, t.j. negatív (podmienky, pravidlá, osud, karmu…) a meditáciou všetko vyčistiť, odstrániť. Tým sa očistí vlastný kanál výstupu do J/H Sveta. Inak ostávate prostriedkom obživy kohosi… najčastejšie bohov.
Len čítanie – hoci aj našich – článkov bez praktickej, OSOBNEJ účasti na meditáciách nestačí. Do sebaklamu sa dá upadnúť veľmi ľahko, a potom sa človek najčastejšie zamotá do vlastných sebaklamov. Nuž a čistota je stav dynamický…
A tých, ktorí očakávajú iba prejavenie zmien v materiálnom Svete nenapomínajte – rozhodli sa sami. Zmeny raz určite uvidia a zažijú, ale iba v troch dimenziách… čo bude znamenať, že tam aj ostali. Bude síce už veľmi neskoro, ale je to ich vlastné rozhodnutie.
Vždy treba mať na zreteli, že vaše okolie (Matrix) bude na vás tlačiť, bude vás posudzovať, bude sa snažiť zvrátiť vás nazad, do minulosti. Matrix ako systém vytvára aj svojich vlastných učiteľov, ale to, komu dôverovať a komu nie môžete spoľahlivo určiť jedine úrovňou energetického toku v čakre Jarlo (srdci). Rozhodujete vždy vy. Nezabúdajte na to.
V systéme Matrixu sa nachádzame v podstate všetci – ak si nepreberieme sami kontrolu nad vlastnou mysľou. Matrix predstavuje neustále sa vyvíjajúci a vylepšujúci systém všetkých spôsobov pôsobenia a ovplyvňovania na dosiahnutie potrebného výsledku. Má vlastné metódy verbovania, donucovania, obrany, trestu aj likvidácie. Cieľ Matrixu ako výsledok je jediný – odobranie od nás špecifických emócií a citov (t.j. našej Životnej Energie), nevyhnutných pre vlastnú existenciu. Opakujeme, že sa jedná najmä o NEGATÍVNE ENERGIE, ktoré sú od prvopočiatku človekom cudzie, ale ktoré sa dajú dosiahnuť transformáciou (pozri Korene Zla) Energií človeka. Práve preto držia človečenstvo vo zvláštnom stave, aby predišli vzbure, lebo tá by okamžite Matrix zničila. Pre tento systém sú základné kritériá najmä sila emócií a ich množstvo.
Systém sa snaží udržať maximálne množstvo pripojení s maximálnou silou emócií bez hrozby svojho prezradenia, a teda zničenia. Keďže už aj my vieme, že spoločenské vedomie a v ňom „umiestnené“ želania vždy podliehajú realizácii, tak ako nástroje ochrany systému pred prezradením sa sledujú dva ciele:
- Nejednotnosť;
- Stav polospánku dosahovaný trvalou potrebou plnenia (akejsi nejasnej) povinnosti, kvôli čomu prepĺňajú myseľ zavádzajúcimi odpadkami skoro na 100%. Zvyšok potom stačí už iba na rozmnožovanie a jestvovanie (jesť, piť, spať). Na tomto je postavené celé tzv. sociálne inžinierstvo a s ním spojené programovanie.
Takýmto spôsobom nás Matrix dojí ako kravy, napcháva nás tou najškodlivejšou chémiou a udržiava v polospiacom, rozvadenom (nejednotnom) stave.
Nám odoberané energie sú potrebné tým, ktorí nás zavreli do Matrixu ako potrava. My sa tu spočiatku rodíme slobodní a hlavne bez strachov. Dnes je módne chodiť na všakovaké Miesta Sily. Ale na takýchto miestach – a aj na seminároch Metafyziky – dochádza k premene Vedomia. A ak sú v mysli človeka strachy, výčitky, pochybnosti, hriechy… (t.j. negatív) tak nevyhnutne dôjde k nejakému problému. Odstraňovanie negatívu je zásadnou otázkou pre vývoj človeka.
No a istotu do zajtrajška nám dávajú na materiálnej úrovni vlády, ktoré chodíme voliť. Aké garancie bezpečnosti a stability sme doteraz dostali od všetkých poprevratových vlád? Ak toto nemáme garantované, tak nejde o našu vládu, ale o našich nepriateľov.
Vystúpiť z tohto systému smrťou sa nepodarí, utečenec bude vrátený späť, plus pribudne trest za pokus o útek. Ale s negatívom ostáva iba strádanie – a to čím silnejšie a dlhšie, tým lepšie pre systém. No na druhej strane to je najúčinnejší spôsob učenia sa. Musíme pochopiť, že ilúzie a špekulácie vedú nakoniec iba k strádaniu, pretože vytvárajú vnútorný Obraz Sveta, ktorý nezodpovedá vonkajšiemu Obrazu Sveta, t.j. Vesmíru. A ten bude vždy silnejší ako my. A oddávanie sa špekuláciám a ilúziám (kto je všade, nie je nikde – Seneka) ešte narúša aj globálnu Harmóniu.
Od zrodu Živatmy celkovo – lokálne od narodenia do momentu odchodu z tohto sveta – prechádzame procesom Vývoja. Človek inú možnosť nemá, iba odsedieť si to niekde za pecou jednoducho nevyjde. Život donúti konať. Pohyb napred a nahor je základným vektorom nášho života, ktorý je silnejší ako my. Vývoj však prebieha zásadne postupne, od jednej splnenej úlohy k druhej, následnej (ѿ). Bez zavŕšenia jednej nemôžeme postúpiť k druhej – to je nemenný KON. A úlohy sa od lekcie po lekciu pritvrdzujú. Na každú úlohu dostávame konkrétne množstvo síl, návykov a veľký počet opakovaní tak, aby sme ju prešli úspešne. Všetko má svoj čas. Nepredbiehajte lokomotívu. Ak je napríklad úloha „disciplína“, tak nemá význam žiadať o nadprirodzené sily (sidhi). Tie prídu na rad pri iných úlohách.
Už vieme, že bežný človek míňa vlastnú Životnú Energiu na vnútorné dialógy, pochybnosti, prežívanie minulých aj budúcich situácií, emócie, obžerstvo. Potom pri objavení sa vedomia, ľúbosti či snahy čo-to zmeniť nakoniec nenachádza sily, je prázdny a vnútorný hlas iba prehlbuje tento stav.
Protikladom toho je šťastie. Ono zapaľuje, dáva sily, odstraňuje pochybnosti – nebráňte mu pôsobiť a choďte po púti jeho zosilňovania. Pochybnosti sa boja ľúbosti a šťastia. Systém Matrixu sa však bude snažiť ich prekaziť závisťou a posudzovaním. Nevenujte tomu pozornosť, oni časom oslabnú a nechajú vás na pokoji.
Ale nemožno upadnúť do naivity a strácať bdelosť. Systém sa bude periodicky snažiť vás vrátiť do stajne, dojných kráv nie je nikdy dosť. Preto nestrácajte bdelosť a likvidujte všetky takéto pokusy. Čistota je stav dynamický, treba ju trvalo udržiavať, t.j. obnovovať.
Nuž, o náš výstup do Zlatého Vҍku treba bojovať. Ale ako inak by sme to chceli? Celý predchádzajúci život sme hromadili čosi úplne opačné, protikladné. Teraz sa treba snažiť, aby sme mohli všetko zmeniť v náš prospech. Hlavne nestrácajte bdelosť a neupadajte do sladkej naivity. Verte, že výsledok stojí za tento boj. Tu nejde o bájky o záhrobnom živote, ale bezprostredne o náš život. Za všetko si môžeme sami. Neprekladajte zodpovednosť na iných, im stačí ich vlastná.
Téma Matrixu ako systému zostavenému na naše ovládanie je značne obsiahla, ale snažili sme sa – a neustále sa aj snažíme – túto tému čo najviac objasniť. Neodporúčame hľadať všakovaké „zázračné dvere nahor“, Púť musíte nájsť sami. Podporu v podobe Znania a metodiky už máte, na cestu sa však musí podobrať a cieľavedome ju ukončiť každý sám. Nedá sa to kúpiť, neexistujú tu skratky. Ale výsledok stojí za to.
Pamätajme aj na to, že hoci každý má povinnosť vypracovať sa do výšky reinkarnačnej úlohy sám, aj tak ostáva členom svojho Rodu. Toto „JA“ a „MY“ je neraz pascou a končí v slepej ulici. JA nikdy nemôže byť viac ako MY, t.j. náš Rod, náš Národ. Telo Individuálnosti a Telo Celostnosti sa takto môžu samostatne vyvinúť do vlastnej mohutnosti a vytvoria „párové“ Energetické Fyzické Telo.
A citátom si pripomeňme aj Leva Nikolajeviča Tolstého:
NEMOŽNO NIKOHO NAUČIŤ, MOŽNO IBA NAUČIŤ SA
05.11.2023
